|
V rámci národného projektu Národný informačný systém podpory
výskumu a vývoja v SR – prístup k elektronickým informačným zdrojom
(NISPEZ) je sprístupňovaných 16 kolekcií licencovaných odborných a vedeckých
elektronických informačných zdrojov1. Medzi inštitúcie,
ktoré majú zabezpečený prístup, patrí 21 verejných VŠ a univerzít a 4 vedecké
knižnice (Centrum vedecko-technických informácií SR /CVTI SR/, Ústredná knižnica
SAV, SNK v Martine a Univerzitná knižnica v Bratislave).
Vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov z európskych
fondov vynakladaných na nákup licencií pre prístup k e-zdrojom a počet
zúčastnených inštitúcií projektu, CVTI SR ako jeho riešiteľ každoročne
vyhodnocuje efektívnosť využívania týchto e-zdrojov.
Hodnotenie efektívnosti využívania EIZ je ťažiskovou etapou
aktivity 1.1 projektu (Zabezpečenie nákupu a prístupu k elektronickým informačným
zdrojom a optimalizácia ich portfólia pre potreby výskumu a vývoja). Hodnotenie na
jednej strane spočíva v pravidelnom sledovaní a vyhodnocovaní štatistických údajov
využívania jednotlivých EIZ, na strane druhej spočíva vo vyhodnocovaní požiadaviek,
potrieb a miery spokojnosti pracovníkov výskumu a vývoja (VaV) s portfóliom e-zdrojov
sprístupňovaných v rámci projektu. Na dokreslenie obrazu o tom, aký je reálny dosah
efektívneho využívania EIZ pre VaV, sa v rámci hodnotenia rámcovo sleduje aj úroveň
informačnej gramotnosti a publikačného správania cieľovej skupiny pracovníkov VaV.
Výstupom spomínanej aktivity bude hodnotiaca správa s názvom Vyhodnotenie
miery využívania EIZ a optimalizácie portfólia EIZ a skladby používateľských
organizácií.
Podklady na hodnotenie sa získavajú:
- zo štatistík využívania EIZ, ktoré generujú vydavatelia
jednotlivých databáz;
- z dotazníkových prieskumov uskutočnených medzi používateľmi
EIZ.
Dotazníkový prieskum používateľov e-zdrojov NISPEZ
Dotazníkový prieskum, ktorého úlohou je mapovať stav prvého
roku existencie projektu NISPEZ, t. j. roku 2009, bol naplánovaný na prvú polovicu roka
2010 a potom každoročne – v tom istom období – počas celého trvania projektu
NISPEZ.
Tím riešiteľov projektu vytvoril dotazník – má 30 otázok,
ktoré sú rozložené do nasledujúcich 6 okruhov:
I. okruh: demografické
údaje,
II. okruh: význam EIZ pre výskum,
vývoj a pedagogickú činnosť,
III. okruh: dostupnosť EIZ a ich
publicita,
IV. okruh: informačná gramotnosť
používateľov EIZ,
V. okruh: spokojnosť s obsahom a
portfóliom EIZ,
VI. okruh: publikačné správanie
používateľov EIZ.
Dotazník NISPEZ bol umiestnený na webovej stránke iAnkety.sk v
dňoch 13. 5. – 13. 6. 2010. Na jeho vyplnenie boli priamo e-mailom vyzvaní
vedecko-pedagogickí pracovníci VŠ a univerzít, ktorí mali svoje e-mailové adresy
zverejnené na webových stránkach inštitúcií, v ktorých pracujú. Vedeckí
pracovníci SAV boli o vyplnenie dotazníka požiadaní prostredníctvom riaditeľov
jednotlivých ústavov.
Informácie o dotazníku boli umiestnené aj na webových stránkach
projektu NISPEZ, CVTI SR, na portáli InfoLib a na mnohých webových stránkach
jednotlivých inštitúcií zapojených do NISPEZ a ich akademických knižníc.
Celkovo dotazník vyplnilo 1 375 respondentov.
Analýza získaných údajov zo štatistík umožní tímu
riešiteľov projektu vyhodnotiť efektívnosť využívania EIZ NISPEZ –
objektívne posúdiť existujúce portfólio EIZ a skladbu používateľských
organizácií. Ďalej umožní optimalizovať portfólio EIZ, t. j. potvrdiť daný stav
alebo (v odôvodnených prípadoch) ho prehodnotiť a navrhnúť zmeny v nadchádzajúcom
období (napr. zmeny skladby oprávnených používateľov).
Jedným z cieľov dotazníkového prieskumu je taktiež
odpovedať na otázky súvisiace s efektívnym využívaním EIZ projektu – zistiť, či
sú e-zdroje využívané dostatočne a efektívne, aká je spokojnosť s aktuálnym
portfóliom e-zdrojov, s aktuálnym nastavením inštitúcií a aké sú potreby a
požiadavky reálnych pracovníkov VaV na informačné zabezpečenie svojho výskumu.
O samotnom využívaní EIZ najviac vypovedajú štatistiky ich
využívania, tie je však vhodné skombinovať aj s ďalším typom kvantitatívneho
prieskumu – napr. dotazníkom. Až potom je možné pozrieť sa na problematiku v
širších súvislostiach a vidieť ju komplexne z viacerých uhlov pohľadu – jednak z
pohľadu realizátora projektu NISPEZ, ale hlavne z pohľadu samotného používateľa
e-zdrojov – poznať jeho postoje, názory, postrehy…
Ďalšími cieľmi prieskumu je zistiť zaujímavosti o našich
používateľoch, ako napr. úroveň informačnej gramotnosti či publikačného
správania, ale aj spoznať slabé miesta v sprístupňovaní a publicite e-zdrojov.
Akademické a vedecké knižnice tak získajú nové námety a podnety, ako pružne
reagovať na aktuálne informačné potreby a záujmy používateľa a ako poskytovať
dôveryhodný a kvalitný vedecký obsah a služby s pridanou hodnotou v konkurenčnom
prostredí internetu. Význam spätnej väzby je v tomto prípade nesporný.
Aký teda je súčasný používateľ EIZ a ako ho možno vidieť v
súvislosti s výsledkami dotazníkového prieskumu používateľov EIZ NISPEZ?
Súčasný používateľ EIZ očami dotazníkového prieskumu –
zhrnutie
Výsledky dotazníkového prieskumu používateľov e-zdrojov NISPEZ
a ich interpretácií možno zhrnúť do piatich tematických okruhov, na základe
ktorých bol dotazník zostavený.
I. okruh: demografické údaje
Medzi počtami respondentov – používateľov EIZ v jednotlivých
demografických kategóriách nie sú podstatné rozdiely, dá sa povedať, že sú
približne rovnako zastúpené (či sú to ženy do 35/nad 35 rokov alebo muži do 30/nad
35 rokov).
Najviac z nich patrí medzi vedecko-pedagogických
pracovníkov/pracovníčok.
Poradie inštitúcií, na ktorých používatelia e-zdrojov pôsobia
– najviac na Univerzite Komenského v Bratislave, nasleduje SAV, STU v Bratislave,
Žilinská univerzita v Žiline atď.
Prevažujúce tematické zameranie: spoločenské a humanitné vedy,
nasledujú prírodné vedy a technické vedy.
II. okruh: význam EIZ pre výskum, vývoj a pedagogickú
činnosť
Súčasný (väčšinový) používateľ e-zdrojov pracujúci
v oblasti výskumu a vývoja na Slovensku sa javí ako používateľ-samouk s vyšším
stupňom informačnej gramotnosti, ktorí prevažne využíva EIZ, už menej tlačené
dokumenty. S e-zdrojmi pracuje systematicky a pravidelne. Systematickú a pravidelnú
prácu s EIZ, ktorá je deklarovaná, nie je možné jednoznačne preukázať. Skúsenosti
z praxe hovoria skôr o nárazovom využívaní EIZ (zorientovanie sa v novej vedeckej
problematike, začiatok novej pracovnej úlohy, písanie kvalifikačnej práce, hľadanie
citácií pre akreditáciu či získanie vedeckej hodnosti a pod.).
Napriek tomu, že súčasný používateľ pozná EIZ potrebné pre
svoju prácu v odbore, je si ochotný tieto vedomosti rozširovať o nové poznatky. Za
veľmi pozitívne možno hodnotiť fakt, že EIZ dokáže využívať nielen z miesta
svojho pracoviska, ale aj prostredníctvom vzdialeného prístupu (napr. z domu). O tejto
možnosti však stále mnohí používatelia nevedia, resp. ju nemajú k dispozícii, a
preto knižniciam vyčítajú, že takéto služby neposkytuje alebo o nich nedostatočne
informuje.
Treba ešte podotknúť, že samotný používateľ význam EIZ
zbytočne nepreceňuje a nepovažuje ich za kľúčový faktor svojej profesie, ale skôr
za jeden z viacerých rovnocenných faktorov, ktoré majú vplyv na kvalitu jeho štúdia,
vedeckej či pedagogickej práce.
III. okruh: dostupnosť EIZ a ich publicita
Za veľmi pozitívne pokladáme už spomínanú úroveň
informačnej gramotnosti súčasného používateľa. Tá sa v praxi prejavuje tak, že
používateľ dokáže v e-zdrojoch vyhľadávať samostatne, uvítal by však viac
informácií o zdrojoch samotných, o možnostiach, ako sa v nich zorientovať. V tejto
súvislosti treba klásť dôraz na význam webových prezentácií, pretože tie slúžia
ako základná orientačná pomôcka o existencii EIZ a o možnostiach ich využívania.
Táto informácia o EIZ sa potom dokáže šíriť medzi kolegami a kamarátmi aj ústnym
podaním. Naopak, len nepatrné množstvo používateľov za zdroj informácií o ponuke
EIZ považujú semináre, podujatia, propagačné materiály, resp. masmédiá.
Súčasný používateľ e-zdrojov patrí medzi tých, ktorí
doteraz neabsolvovali žiadne semináre a kurzy zamerané na vyhľadávanie a efektívne
využívanie EIZ. Tvrdí však, že seminárov by sa zúčastnil len za podmienky, že by
sa týkali jeho odboru a konali by sa v mieste jeho pracoviska. Niet sa však čomu
čudovať, výsledky prieskumu jasne ukazujú, že dnešný používateľ získal
zručnosť vo vyhľadávaní a v práci s EIZ najmä neformálnymi formami vzdelávania
(samoštúdium, kamaráti, kolegovia…). Pri získavaní vedomostí a zručností z
oblasti využívania EIZ výrazne absentuje podiel štúdia na VŠ či univerzite, čo by
malo byť skôr opačne. Aj keď jednoznačne dominuje samostatnosť používateľa –
prakticky už ako jeho základná črta či vlastnosť, určitá časť používateľov sa
netají tým, že by uvítala pomoc a správnu navigáciu k EIZ, aby presne vedeli, kde a
ako majú hľadať. Tu sa jasne črtá priestor pre knižnice, ktoré by sa mali snažiť
skvalitňovať, sprehľadniť svoje ponuky e-zdrojov, čím umožnia používateľovi
správnu navigáciu. Používateľ by nemal váhať, v ktorom zdroji začať realizovať
svoj informačný prieskum, ku zdrojom by mal byť správne navigovaný. Do istej miery to
súvisí aj so zavádzaním takých inovatívnych služieb a nástrojov, ktoré v
maximálnej miere používateľovi uľahčia nielen samotné vyhľadávanie v e-zdrojoch,
ale aj orientáciu a navigáciu v portfóliu EIZ inštitúcie (napr. zavedenie nástrojov
Metalib a SFX).
IV. okruh: informačná gramotnosť používateľov EIZ
K zostaveniu profilu súčasného používateľa je potrebné
doplniť ešte niekoľko poznatkov získaných analýzou odpovedí dotazníka. Medzi ne
patrí napr. aj to, že pri vyhľadávaní v e-zdrojoch je používateľmi najviac
využívané pokročilé vyhľadávanie (advanced search). Možno to hodnotiť pozitívne,
pretože z toho vyplýva, že súčasný používateľ dokáže pri vyhľadávaní
formulovať svoje dotazy aj do viacero vyhľadávacích polí súčasne, kombinovať
podľa rôznych kritérií, napr. kombinovať aj za pomoci boolovských operátorov (AND,
OR, NOT) a pod. Medzi pokročilé formy vyhľadávania možno zaradiť napr. aj rôzne
nástroje na úpravu a prácu s výsledkami. Týmto spôsobom si vie používateľ sám
znížiť mieru neistoty a neurčitosti a tak sa priblížiť k ideálnemu relevantnému
výsledku informačného prieskumu.
Medzi ďalšie poznatky patrí aj to, že používateľ, okrem
pokročilého vyhľadávania, dokáže využívať aj rôzne nástroje a služby
súvisiace s EIZ. Medzi najviac využívané patrí možnosť ukladania si nájdených
záznamov a textov do svojich priečinkov, ďalej používanie nástrojov na vytváranie
zoznamu citácií, nástrojov personálnej bibliografie a pod. Z prieskumu napr. vyplýva
aj to, že súčasný používateľ EIZ však nepotrebuje zdieľať výsledky svojich
vyhľadávaní s ostatnými pracovníkmi.
Za ďalšiu príznačnú vlastnosť súčasného používateľa
e-zdrojov možno jednoznačne zaradiť aj jasnú (takmer výlučnú) orientáciu na plné
texty dokumentov, a to najmä z e-časopisov a z e-kníh. Táto orientácia je
priamoúmerná s odmietavejším postojom k bibliografickým databázam, o
scientometrických databázach nehovoriac. Situácia okolo citačných databáz je asi
najmenej jasná a jednoznačná. Cítiť tu aj váhanie používateľov, ktoré zrejme
vychádza z nevedomosti jednoznačne rozpoznať rozdielnosť obsahu medzi spomenutými
typmi databáz. Z uvedeného vyplýva, že používatelia síce z časti poznajú
informačnú hodnotu získanú z bibliografických databáz, ale ju nepreceňujú, no ani
úplne nepodceňujú.
Za dôležitý poznatok možno považovať zistenie, že
používatelia vnímajú EIZ (ako také) najmä ako zdroje primárnych dokumentov
(pôvodné autorské práce – plné texty) a nie za zdroje informácií o dokumentoch
(bibliografické záznamy, abstrakty, citácie…). Z tohto plynie úloha pre nás –
hľadať možnosti, ako podporiť používateľa v tom, aby začal využívať viac aj
sekundárne e-zdroje. Veď trendom vydavateľov či agregátorov bibliografických obsahov
je už dlhší čas vytvárať prepojenie aj na ich plné texty. V konečnom dôsledku
môže využívanie sekundárnych e-zdrojov priniesť používateľovi výhody, pretože
ich význam spočíva v tom, že slúžia:
- na rýchle zorientovanie sa v obsahu dokumentu (napr. abstrakt,
obsah, kľúčové slová, predmetové a iné heslá, terminológie, tezaury, pojmové
mapy a pod.);
- v ideálnom prípade dokážu substituovať primárne dokumenty a
ušetriť čas;
- sú významným zdrojom na zmapovanie základných dokumentov, prác,
autorov pri zorientovaní sa v danej problematike, príbuzných témach, autoroch a pod.
Negatívna situácia týkajúca sa využívania scientometrických
databáz sa môže zmeniť, pretože je predpoklad, že vďaka tendencii prerozdeľovať
finančné prostriedky na VaV na základe ich hodnotenia, a to aj na základe publikačnej
činnosti a výstupov z citačných a scientometrických databáz, bude narastať aj ich
význam, a teda aj podiel ich využívania.
V. okruh: spokojnosť s obsahom a portfóliom EIZ
Ako súčasný používateľ hodnotí svoju spokojnosť s ponukou
EIZ? Iba ako čiastočnú spokojnosť (viac než 60 % respondentov). Len 1/3
používateľov vyslovuje úplnú spokojnosť. Dôvodov bude pravdepodobne viac:
- dopyt používateľov po plných textoch dokumentov;
- chýbajúca širšia ponuka e-kníh;
- požiadavka na väčší časový rozsah ponuky plných textov
časopisov;
- zastúpenie vedných odborov.
Prvým dôvodom je už spomínaný dopyt súčasného
používateľa po plných textoch dokumentov. Ide zrejme o logickú a prirodzenú
požiadavku používateľov mať prístup k čo najširšej ponuke primárnych zdrojov.
Objektívne je však len veľmi ťažké ju naplniť, a to z viacerých dôvodov –
najmä však z dôvodu limitovaných finančných prostriedkov. Na druhej strane vyhovenie
tomuto dopytu za každú cenu by nemuselo byť až také efektívne, lebo časopisy sa v
jednotlivých databázach častokrát prekrývajú, takže by vznikali duplicity a pod.
Taktiež presýtenosť používateľa ponukou e-zdrojov by mohlo viesť k jeho
informačnému preťaženiu.
Ideálnejšie by bolo napr. naučiť používateľov využívať
viac aj bibliografické a citačné databázy, ktoré dokážu používateľa vopred
informovať o obsahu a hodnote plného textu Používateľ by teda veľakrát nemusel
siahať po takom množstve plných textov, ale by sa mohol zamerať len na niekoľko
skutočne relevantných.
Zrejme za úvahu stojí aj predstava zaviesť možnosť pre
individuálnu „kúpu“ konkrétneho vedeckého obsahu (články, knihy, kapitoly z
knihy a pod.) používateľom priamo od vydavateľa (tzv. pay per view) alebo zlepšiť
informovanosť o možnostiach MVS a MMVS knižníc.
Tretine používateľov chýba širšia ponuka e-kníh.
Požiadavku možno považovať za legitímnu, pretože vzhľadom na obrovské počty
e-kníh nachádzajúcich sa v renomovaných databázach je nutné skonštatovať, že v
ponuke EIZ projektu NISPEZ ich je minimálne.
Požiadavka na väčší časový rozsah ponuky plných textov
časopisov má tiež opodstatnenie. Prinieslo by to rozšírenie portfólia o
archívne čísla časopisov, čo má pre mnohých pracovníkov VaV veľký význam.
Spomínaná požiadavka je však limitovaná najmä finančnými prostriedkami.
Z výsledkov ďalej vyplýva, že nespokojnosť súvisí aj so zastúpením
vedných odborov v portfóliu EIZ NISPEZ. Najmenej sú zastúpené spoločenské a
humanitné vedy (tento názor prezentovalo viac než 41 % respondentov), vo väčšej
miere sú zastúpené technické vedy, prírodné vedy či lekárske. Naopak, mnohí z
používateľov sa pozitívne vyjadrili o dobrom zastúpení prírodných, lekárskych aj
technických vied v databázach NISPEZ. Svedčí o tom aj fakt, že oveľa väčšiu
nespokojnosť respondenti prejavili so zastúpením humanitných a spoločenskovedných
odborov, kde zároveň pozitívne ohlasy na zastúpenie týchto vied úplne absentovali.
Faktom však ostáva, že spoločenské a humanitné odbory zastúpené v databázach sú
(i keď len ako súčasť multidisciplinárnych databáz a aj o miere zastúpenia sa dá
diskutovať). Objektívne posúdenie problému by si zaslúžilo hlbší prieskum,
pretože by sa možno zistilo, že nespokojnosť so zastúpením odboru úzko súvisí so
schopnosťou zorientovať sa v ponuke e-zdrojov a nájsť si zdroj pre svoj odbor.
Iste je zaujímavé zistenie, ktoré typy a konkrétne databázy
súčasný používateľ najviac využíva. Z prieskumu je na prvý pohľad zrejmé, že
lepšie sú na tom tie databázy, ktoré už používatelia poznali a mali možnosť ich
využívať ešte pred realizovaním projektu NISPEZ. Na druhej strane sa dá
skonštatovať aj určitá súvislosť aj s tematickým zameraním databáz. Databázy
zamerané multidisciplinárne sú na tom o poznanie lepšie než databázy užšie
špecializované, resp. vyslovene monotematické.
Napríklad databázu SCOPUS najviac pozná a zároveň ju aj
využíva až 61 % respondentov. SCOPUS má zároveň aj najmenší podiel tých, ktorí
ju poznajú a nevyužívajú, no zároveň aj najmenší podiel tých, ktorý túto
databázu vôbec nepoznajú. V tesnom závese nasledujú databázy ScienceDirect,
SpringerLink a potom databázy platformy Web of Knowledge (okrem – ESI). Medzi
známejšie a viac využívané databázy možno ešte zaradiť Wiley InterScience (v
súčasnosti Wiley Online Library).
VI. okruh: publikačné správanie používateľov EIZ
Na dokreslenie pohľadu na súčasného používateľa EIZ možno
ešte pozitívne skonštatovať, že väčšina používateľov má zavedený
určitý systém evidencie použitých informačných zdrojov. Niektorí majú na to
zavedený vlastný systém, iní dokážu na uchovávanie informačných zdrojov
používať aj nástroje personálnej bibliografie.
Ďalej možno povedať, že súčasný používateľ publikuje
výsledky svojej vedeckovýskumnej práce aj v domácich a zahraničných monografiách,
časopisoch, zborníkoch a pod. Pri rozhodovanie, v ktorom časopise publikovať svoj
príspevok, však nevyužíva citačné a scientometrické databázy, pretože zrejme
nekladie veľký dôraz na to, aby sa uistil v tom, že pre svoj príspevok si vybral
práve prestížnejší, karentovaný časopis. Pri tvorbe odkazov na citované zdroje sa
riadi viac smernicami redakcie časopisu, v ktorom chce publikovať, než normami na
citovanie, čo možno považovať za logické, no so snahou o zjednotenie metodík
citovania to nič nemá spoločné.
Na záver opäť povzbudivé konštatovanie, pretože súčasný
používateľ e-zdrojov (z oblasti VaV) proklamuje, že svojich študentov a doktorandov
pravidelne naviguje a motivuje k využívaniu e-zdrojov. Toto možno hodnotiť ako
pozitívny signál, pretože vysokoškolských učiteľov možno považovať za tých,
ktorí majú (mali by) mať zásadný vplyv na formovanie vzťahu a návyku využívať
EIZ študentmi pri riešení vedeckých úloh a problémov, písaní prác a pod.
V súčasnosti riešiteľský tím projektu NISPEZ pripravuje
hodnotiacu správu, ktorej obsahom budú okrem vyhodnoteného dotazníka používateľov
aj vyhodnotené štatistiky využívania EIZ. Hodnotiaca správa bude:
- zverejnená na webovej stránke projektu (http://nispez.cvtisr.sk);
- prezentovaná pred odbornou a laickou verejnosťou na seminári o
e-zdrojoch – Brána k vedeckému poznaniu otvorená II, ktorý sa uskutoční na
jeseň 2010 v CVTI SR.
Kompletné a grafické spracovanie výsledkov
dotazníkového prieskumu nájdete v samostatnej prílohe
(doc + pdf; cca 10 MB)
1Viacslovný pojem elektronické
informačné zdroje budeme ďalej v texte vyjadrovať skratkou EIZ, alebo tiež
synonymickým výrazom e-zdroje.
|