|
Konferencie CoLIS (Conceptions of Library and Information Science)
patria medzi výnimočné a odborne vrcholové podujatia zamerané na teóriu, výskum a
koncepčné prístupy k vednému, profesijnému a študijnému odboru, ktorý nazývame
knižničná a informačná veda. Tieto konferencie sa konajú každé tri roky a
spájajú popredných odborníkov, výskumníkov a učiteľov v diskusiách,
prednáškach a pri vzdelávaní mladých doktorandov (v rámci doktorandských
seminárov).
V tomto roku sa už siedma konferencia CoLIS konala v Londýne
na UCL (University College of London), ktorá je jednou z vedúcich inštitúcií v
oblasti vzdelávania a výskumu v knižničnej a informačnej vede nielen vo Veľkej
Británii, ale aj v medzinárodnom kontexte. Konferencia CoLIS 7 sa konala v Londýne v
dňoch 21. 6. – 24. 6. 2010 a zo Slovenska sa na nej aktívne zúčastnili z KKIV FiFUK
Jela Steinerová (s prednáškou o ekologických rozmeroch informačnej gramotnosti v
hlavnom programe) a Helena Ondriašová (doktorandka KKIV ako účastníčka
doktorandského seminára s prezentáciou svojho výskumu so zameraním na identitu
knižníc a knihovníkov).
Jednota v rozmanitosti a inovácie
Zámerom konferencie CoLIS 7 bolo predstavenie inovatívnych
prístupov ku koncepciám v knižničnej a informačnej vede. Napriek dlhodobej tradícii
tohto odboru sa neustále vynárajú otázky skúmajúce jeho podstatu v nových
podmienkach práce s informáciami, podmienených elektronickým prostredím. Hlavnou
témou bola preto jednota v rozmanitosti pri prístupoch k riešeniu problémov
štruktúry, metodológie a teórie informačnej vedy. Podľa úvodného príhovoru
riaditeľa Školy informačnej vedy (Department of Information Studies) UCL a Centra
výskumov informačného správania (CIBER, Centre for Information Behaviour Research)
profesora Davida Nicholasa je súčasná informačná veda charakterizovaná metaforou
„informačnej dúhy“, v ktorej sa stretáva a prepája množstvo prístupov k
skúmaniu informácií v spoločnosti podporených modernými technológiami. Okrem
tradičných knižnično-informačných disciplín sa kladie veľký dôraz na nové
médiá a publikovanie. Tieto témy sa objavujú aj v inováciách študijných programov
knižničnej a informačnej vedy.
Na konferencii odzneli zaujímavé príspevky, ktoré sa týkali
premien knižničnej a informačnej vedy ako na úrovni budovania jej informačnej
infraštruktúry (napríklad kolaboratóriá), tak aj na úrovni jej intelektuálnej a
metateoretickej zložky. Na úrovni praxe sa objavili otázky vznikajúcich synergií
tradičných inštitúcií v elektronickom prostredí (napríklad knižnice, archívy,
výskumné inštitúcie).
Aktuálne výskumy a metodologické prístupy informačnej vedy
Pre ďalší výskum informačnej ekológie boli významné najmä
pohľady na problémy správania používateľov pri hodnotení dokumentov, kredibilitu
wikipédie, otázky kreativity a neurčitosti v informačnej praxi. Výskumy sa
sústreďujú aj na integráciu informačného správania a informačnej gramotnosti,
pričom sa nanovo formuluje problém prepojenia praxe a teórie. Ak sa prax sústreďuje
na krátkodobý efekt, teória skôr prináša kognitívnu a sociálnu štrukturáciu
skúmaných objektov. To sa odzrkadľuje aj v odbornom slovníku (terminológii), ktorý
používa odborná komunita a ktorý sa mení v čase spolu so zmenami stavu poznania.
Skúmanie sociálnej a kognitívnej štruktúry informačnej vedy prostredníctvom
analýzy frekvencie tém v odborných časopisoch (S. Milojevic, Indiana University)
poukazuje na tri hlavné témy výskumu a vzdelávania v KIV: témy zamerané na
knižnicu, témy zamerané na informácie a bibliometria a informetria.
Pri posune informačnej vedy zohráva významnú úlohu otázka
kreativity v informačnej praxi (T. Dirndorfer Anderson, Sydney, Austrália). Z priestoru
neurčitosti a dvojznačnosti informácií vzniká rámec na podporu kreativity a
inovácie. Časový stres a množstvo informácií pritom môžu pôsobiť na kreatívne
myslenie negatívne. Tézy o rôznych rozmeroch prepojenia neurčitosti a kreatívneho
úsilia sú podporené etnografickými údajmi o praxi vedeckého výskumu.
Súčasťou konferencie boli aj tri panelové diskusie zamerané na
jednotu informačnej vedy, metodológiu informačnej vedy a vynárajúcu sa doménu
knižničnej a informačnej vedy. Osobitne bol zorganizovaný seminár o informačnej
gramotnosti (Louise Limberg, Boras), na ktorom sa riešili otázky plurality rôznych
druhov gramotností a smery výskumov informačnej gramotnosti.
Výrazným oživením programu konferencie bola práve panelová
diskusia, v ktorej sa vybraní profesori s vtipným intelektuálnym nadhľadom
zamýšľali nad metodologickými prístupmi v informačnej vede. Diskusiu zorganizovala
Jenna Hartel (Toronto) a prezentácie boli nazvané „metateoretickí snehuliaci“.
Účastníci diskusie predstavili päť metateoretických prístupov v informačnej vede:
filozoficko-analytický, kognitivizmus, sociálny kognitivizmus, pluralizmus, politická
ekonómia.
Filozoficko-analytický prístup uplatňuje klasické filozofické
metódy analytickej a kritickej reflexie pri vysvetľovaní informácií a súvisiacich
pojmov (Jonathan Furner, University of California, Los Angeles).
Kognitivizmus zdôrazňuje, že centrom pozornosti informačnej vedy
je jednotlivec a jeho fungovanie v informačnom prostredí, najmä vyhľadávanie a
využívanie informácií (Ross Todd, Rutgers University).
Sociálno-kognitívny prístup a doménová analýza (Birger
Hjorland, Royal School of LIS, Kodaň) zohľadňuje vplyvy dokumentovej a sociálnej
domény pri spracovaní a využívaní informácií.
Pluralizmus (Jens-Erik Mai, University of Toronto) spochybňuje
unitárne významy a podporuje rôznorodosť a mnohonásobné významy informácií a
súvisiacich kategórií. Prístup politickej ekonómie (S. Stevenson, University of
Toronto) zdôrazňuje skrytú silu vzťahov a vzorce dominácie v spoločnosti ako hybnú
silu práce s informáciami.
Inšpiratívne boli aj príspevky zamerané na
sociálno-psychologické aspekty využívania informácií (Hjorland, Nicolaisen,
Kodaň), časový rámec informačnej vedy (J. Hartel, University of Toronto),
kontexty situácií, úloh a praxe pri informačnom správani (S. Talja, Tampere),
využitie diskurznej analýzy pri navrhovaní uchovávania súborov príbehov (M.
Feinberg) a otázky webometrie ako novej disciplíny (M. Thelwall, Wolverhampton, UK).
Novšie konceptuálne rámce
V príspevku o ekologických dimenziách informačnej gramotnosti
som zvýraznila význam novších prístupov v informačnej vede smerom k informačnej
ekológii a informačným ekosystémom. Príspevok bol založený na predchádzajúcich
výskumoch informačného správania a relevancie. Skúmanie aspektov informačnej
ekológie je produktívne najmä pri celistvom modelovaní informačného prostredia a pri
praktickom informačnom manažmente. V diskusiách sa ukázal význam pochopenia
základných pojmov s cieľom udržiavať „naratívnu koherenciu“ diskurzu v
informačnej vede. Z hľadiska stavu intelektuálnej štruktúry informačnej vedy autori
neustále hľadajú vhodné teoretické rámce s rôznymi rozmermi integrácie
rozptýlených výskumov.
Zaujímavý metodologický prístup uplatnili švédski autori pri
výskume jazykových hier v súvislosti s implementáciou informačných technológií v
akademickom prostredí a rôznymi stratégiami používateľov (J. Nolin, K. Byström,
Boras, Švédsko). Spôsob komunikácie o technológiách z hľadiska diskurznej analýzy
poukazuje na niektoré problematické miesta porozumenia medzi rôznymi aktérmi
akademickej komunity.
Z pohľadu využívania informácií (J. Kari, University of
Tampere) sa formuje konceptuálny prístup k reprezentáciám informácií z hľadiska
informačných aktivít v praxi, vyhľadávania informácií, včleňovania informácií
do stavu poznania, konštrukcie významov, produkcie nových informácií, uplatnenia
informácií a účinkov využitia informácií.
Z hľadiska využívania informácií bola zaujímavá aj otázka
dôveryhodnosti komunitných nástrojov reprezentácie poznania (tagy, termíny,
anotácie, odporúčania) na základe kombinácie kognitívnych autorít,
administratívnych autorít a expertov (Jens-Erik Mai, University of Toronto).
Trendy vývoja informačnej vedy
Záverečná diskusia naznačila problémy domény knižničnej a
informačnej vedy z hľadiska ďalšieho interdisciplinárneho vývoja. Vynárajú sa
nové disciplíny, ktoré sa zameriavajú na niektorý aspekt využívania informácií v
spoločnosti, najmä v elektronickom prostredí (napr. webometria). Základná otázka sa
nanovo formuluje pri určovaní intelektuálnych hraníc a základných konceptov
knižničnej a informačnej vedy. Otázkou je aj budúcnosť akademického vzdelávania.
Trendom aj princípom je neustála zmena založená na technológiách, sociálnych
sieťach a prehodnocovaní tradičných modelov spracovania dokumentov v digitálnych
knižniciach. Vyžadujú sa nové inovatívne prístupy, ktoré by boli holistické,
podložené metodologicky aj praktickým výskumom. V tomto zmysle informačnú ekológiu
informačného prostredia založenú na poznatkoch o informačnom správaní a relevancii
považujeme za produktívny prístup na ďalšie skúmanie a praktické modelovanie a
experimentovanie.
Konferencia zdôraznila aj hodnotový rámec skúmania informácií
z hľadiska informačnej etiky a kreativity a praktický rozmer informačnej vedy pri
vytváraní informačnej infraštruktúry. Sociálnovedný základ informačnej vedy sa
integruje s metódami digitálneho prostredia. V budúcom vývoji možno predpokladať
prehlbovanie jedinečnosti informačnej vedy a formovanie jasnejších vzťahov s
príbuznými disciplínami. Príspevky sú publikované v časopise Information Research (http://informationr.net/ir/), abstrakty sú
zverejnené aj na webovej stránke konferencie (http://colis.soi.city.ac.uk).
|