|
Kniha ve 21. století, známa aj pod skratkou K21, označuje
medzinárodnú vedeckú konferenciu, už tradične organizovanú Ústavom bohemistiky a
knihovnictví Filozoficko-prírodovedeckej fakulty Slezskej univerzity v Opave. Ôsmy
ročník sa konal v priestoroch univerzity v dňoch 10. a 11. februára 2011, tentokrát
na tému Kniha – knihovník – knižnica.
Konferencia bola na rozdiel od minulých rokov rozdelená na dva
panely – študentský a hlavný. V rámci študentského panelu, ktorý prebiehal v
prvý konferenčný deň, predstavili študenti Filozoficko-prírodovedeckej fakulty
aktuálne riešené projekty. Venovali sa pritom najmä študentskej televízii PIKS TV,
projektu Čitateľ a projektu TTT IVIG, čo sú kurzy informačnej gramotnosti a
informačného vzdelávania, ktoré na univerzite prebiehajú už od roku 2008. Ďalej Jan
Matula vo svojom príspevku predstavil päť rokoch projektovej výučby knihovníkov
na Slezskej univerzite, jej výstupy a prínosy, ako aj aktuálne problémy, s ktorými sa
pri aplikovaní projektového vzdelávania pedagógovia stretávajú.
V rámci hlavného panelu, ktorý prebiehal na druhý konferenčný
deň, odznelo celkom šestnásť príspevkov. V úvode sa Marek Timko zamýšľal
nad tematikou smrti v literatúre ako hľadaním zmyslu samotného textu. Katarína
Homolová následne predstavila výsledky svojej vedeckej práce z oblasti
propedeutiky so zreteľom na čitateľskú prekoncepciu detí. Konkrétne uviedla
výsledky sondy, ktorá prebiehala v rokoch 2009 a 2010 a skúmala pojmy kniha, knižnica
a knihovník v ponímaní malých detí vo veku 5-6 rokov.
Zo Slovenska na konferencii vystúpil spisovateľ pôsobiaci na
Univerzite Komenského v Bratislave Pavol Rankov, ktorý zaujímavým spôsobom
hovoril o problematike intímnych a privátnych informácií v sociálnych sieťach. V
príspevku poukázal na genézu vývoja informácií od súkromných až po úplné
verejné, pričom aktuálny stav demonštroval na konkrétnych prípadoch. Žilinská
univerzita bola zastúpená dvoma príspevkami. Ingrid Tornáryová predstavila
nový pohľad na OPAC-y akademických knižníc a Eva Kozoková prezentovala
možnosti aplikácie doposiaľ len minoritne využívaného konceptu živej pamäte
(Living Memory) v digitálnych knižniciach.
Jana Brožovská Onderková predniesla príspevok na tému
Knihovník a verejná knižnica v medzivojnovom Československu (1918 – 1938), v ktorom
poukázala na politické a kultúrne podmienky vplývajúce na kreovanie knižníc tej
doby. Hovorila o spoločenskom význame knižníc, samotných typoch knižníc, v tom
čase najmä spolkových, druhoch publikácií a napokon aj začínajúcej knižničnej
legislatíve. V historickej téme pokračoval Libor Martinek, ktorý sa venoval
predstaveniu dvojjazyčných časopisov a beletristických tlačí v oblasti Českého
Tešína od druhej svetovej vojny až po súčasnosť. V príspevku hovoril nielen o
jednotlivých periodikách a publikáciách, ale aj o spoločenskej situácii, ktorá
vplývala na vydavateľskú činnosť v tom-ktorom období.
Samostatný blok konferencie bol venovaný študentom a pedagógom
Masarykovej univerzity v Brne, ktorí postupne prezentovali svoje aktuálne projekty. Šimon
Vích predstavil časopis pre informačné vedy ProInflow, jeho vznik, zameranie,
spoluprácu s vedeckými konferenciami, možnosti publikovania a ďalšieho vývoja.
Aktivity zamerané na podporu čítania odprezentoval Josef Blažek, medzi inými
najmä aktuálne video na tému „Nebojte sa knižnice“ vytvorené študentmi
Kabinetu informačných štúdií a knihovníctva Filozofickej fakulty MU. O problematike
a praktickom prínose audiokníh hovorila Bára Buchtová, ktorá sa vo svojom
príspevku najskôr pokúsila odpovedať na otázku, či audiokniha patrí do knižníc,
ďalej uviedla dôvody, prečo by s ňou knižnica mala pracovať, a napokon predstavila
konkrétne projekty, na ktorých sama participovala a ktoré môžu slúžiť v oblasti
práce s audioknihami ako inšpirácia pre iné knižnice.
Možnosti integrácie knižníc a knižničného vzdelávania do
online priestoru predstavila Veronika Rychtová, a to na projekte Second Life. V
rámci Kabinetu informačných štúdií a knihovníctva FF MU bol vytvorený
plnohodnotný virtuálny edukačný a komunikačný priestor, ktorý zahŕňa náučné
trasy, bloky expertov, simulácie, situačné učenie, aktivity spoločného tvorenia či
diskusie za okrúhlym stolom, do ktorých sú prizvaní aj odborníci zo zahraničia, a
iné užitočné nástroje. V ďalších príspevkoch boli predstavené projekty
bezbariérovej knižnice (Z. Rousková), informačného vzdelávania (Eva
Trochotvá) a e-vzdelávania (Pavlína Habrovanská, Věra Anthová).
Projektové aktivity doplnila H. Janečková praktickými skúsenosťami s
knižnicami v Rusku. Prednáškové bloky konferencie boli zavŕšené moderovanou
diskusiou s predstaviteľmi projektov NAKLIV a PARTSHIP.
Konferencia K21 sa v tomto roku niesla v duchu tradičného poslania
knihy, knižnice a knihovníka a jeho integrácie do nových platforiem, ktoré vznikajú
vo virtuálnom prostredí. Vyváženosť a prepojenie vedeckej, a teda najmä teoretickej
časti s predstavením inovácií v knižničnej a vzdelávacej praxi priniesla želanú
pridanú hodnotu, ktorá bude reflektovaná aj na konferencii Kniha v 21. století v
roku 2012.
|