|
40. výročná medzinárodná konferencia LIBER 2011 sa
konala na Katalánskej polytechnickej univerzite v Barcelone v dňoch 29. 6. – 2. 8.
2011. V podnázve konferencie bola zadefinovaná výzva „Pripravme Európu na rok
2020: Úloha knižnice vo vede, vzdelávaní a spoločnosti“.
V priebehu celého týždňa konferencie prebiehali prezentácie
prednášok a posterov, ako aj stretnutia pracovných skupín, čím sa konferencia LIBER
stala hlavnou udalosťou roka v knižničnej oblasti. LIBER nadviazala veľmi úzky
dialóg s kľúčovými agendami v rámci Európskej komisie, ako sú otázky
digitalizácie, autorského práva, Open Access (OA), digitálnej knižnice Europeana,
informačných potrieb európskych vedcov v Európskom výskumnom priestore, údržba a
dlhodobá ochrana a pod.
Prezident LIBER Paul Auris s potešením konštatoval, že pri
príprave konferencie mali možnosť vyberať zo 149 prihlásených príspevkov vysokej
kvality, a vybrali 46 najzaujímavejších a najaktuálnejších. Informoval o úspešnom
ukončení projektu EÚ a LIBER „The Europeana Travel project“ v máji 2011,
ktorý obsahuje 1 milión zdigitalizovaných objektov na tému cestovania. Predovšetkým
však poukázal na to, že LIBER je súčasťou troch významných európskych projektov:
1. APARSEN Aliancia permanentného prístupu k vedeckým
výsledkom/ Alliance Permanent Access to the Records of Science in Europe Network,
podrobnejšie informácie na internete: http://cordis.europa.eu/fetch?CALLER=PROJ_ICT&ACTION=D&CAT=PROJ&RCN=97472.
2. ODE Opportunities for data Exchange/Výhody výmeny dát,
podrobnejšie informácie na internete na: http://lib.bioinfo.pl/projects/view/17642.
3. Europeana Libraries /Knižnice Europeany – najväčší
projekt LIBER, podrobnejšie informácie na internete: http://www.europeana-libraries.eu/.
Dva dni pred samotnou konferenciou prebiehali zasadnutia riadiacich
a výkonných výborov a pre pozvaných účastníkov pracovné semináre ku kľúčovým
témam. Systém veľkých diskusných skupín bol ako model konferencie prijatý v
Toulouse v roku 2009 a začal sa uplatňovať v roku 2010 v dánskom Aarhusse. Model
dnešnej LIBER konferencie je zaujímavý tým, že konferencia sa stáva miestom, kde si
účastníci majú možnosť vypočuť prednášky špičkových odborníkov a hlavných
dejateľov v danej oblasti, a k téme konferencie prispievajú aj politici. Tento rok to
bola Neelie Kroes, podpredsedníčka Európskej komisie pre digitálnu agendu, a Carl-Christian
Buhr, člen kabinetu Neelie Kroes. Pani Kroes nebola prítomná na konferencii, jej
príspevok si účastníci vypočuli vo forme videa, ktoré možno nájsť na internete:
http://www.youtube.com/watch?v=GIU14-3hYto
Carl-Christian Buhr vystúpil s prednáškou na tému „Veda
a kultúra v digitálnej agende EÚ“. Zdôraznil, že Európska komisia je tvorcom
politiky (napr. smernica o opakovanom použití informácií vo verejnej správe PSI alebo
iniciatíva pre vybudovania legislatívneho rámca európskej infraštruktúry
priestorových informácií INSPIRE), zhromažďuje informácie a údaje (EUROSTAT), je
finančnou agentúrou (politika Výskum a inovácie) a tvorcom infraštruktúry (napr.
projekt OpenAIRE, Open Data pre digitálnu kultúru).
Prístup k vedeckým výsledkom má byť voľný pre všetkých,
pretože vedecké výsledky majú potenciál pretvárať naše životy a sú príliš
cenné, aby boli uzamknuté. V prednáške autor uviedol časové obdobia sprístupnenia
výstupov niektorých projektov v oblasti otvoreného prístupu (napr. Paneurópsky
portál). Predpokladá sa tiež, že do roku 2015 bude zdigitalizované celé európske
kultúrne dedičstvo Európy. Podrobnejšie na internete:
http://bibliotecnica.upc.edu/LIBER2011/sites/bibliotecnica.upc.edu.LIBER2011/files/authors/PDF/BUHR_KROES.pdf
Na pracovnom seminári „Knižnice a vedecké poznatky: prieskum
alternatív pre služby a partnerstvá“, ktorý sa konal pred oficiálnym otvorením
konferencie, odznelo viacero prezentácií. Brian Hole z British Library predstavil
projekt „DRYAD – medzinárodný repozitár OA“ a zameral sa na otázku
prínosu repozitára pre knižnice a vydavateľov. Repozitár by mal mať silnú
inštitucionálnu podporu, akou je v tomto prípade autorita British Library. Pre vedcov a
výskumníkov môže repozitár poskytnúť rôzne služby, dáta šité na mieru,
možnosť zdieľania informácií s inými zdrojmi.
Knižnica by mala byť zaradená do procesu tvorby repozitára, lebo
poskytuje možnosti uchovávania a ochrany informácií, zameriava sa na dlhodobú
ochranu, má dlhodobo budovanú prestíž a zabehnuté spôsoby systémov ukladania dát,
ponúka viaceré použiteľné zbierky, má unikátnu schopnosť kombinovať zdroje,
zručnosti v manažovaní dát a tradíciu v poskytovaní dát vedcom a výskumníkom.
V rámci pracovného seminára bol predstavený systém
digitalizácie zbierok novín British Library 1800 – 1900. Prezentácia
predstavila pracovný proces od výberu materiálov na digitalizáciu, tvorby metadát,
cez stanovenie predpokladaných ziskov z digitalizácie, vytvorenie systému
poskytovaných služieb (napr. podrobného vyhľadávania), umožnenie vzdialeného
prístupu k údajom a pod. Náklady na digitalizáciu sú zahrnuté v projektoch masovej
digitalizácie.
Kevin Ashley z Digital Curation Centre Edinburgh vidí
úlohu knižníc v procese vzdelávania v oblasti rozvoja digitálnych služieb, v
budovaní zdrojov a vlastných súborov dát. Knižnice môžu byť mostom medzi
vydavateľmi, vedcami a výskumníkmi. Na pracovnom seminári odzneli prezentácie
ďalších odborníkov z uvedenej oblasti, v diskusii sa mohli účastníci podeliť
jednak s vlastnými skúsenosťami, ako aj zaujať postoj k predneseným témam.
Ďalšie dni konferencie začínali pracovnými seminármi k
aktuálnym témam, na ktorých bolo prezentovaných po päť diskusných príspevkov
s následnou diskusiou. Tento model bol veľmi zaujímavý a prínosný pre
všetkých účastníkov.
Rick Luce, prorektor a riaditeľ knižnice Emory Univerzity, USA,
sa vo svojej prezentácii „Poďme k oblakom“ – e-výskum a akademická
knižnica“ zameral na problematiku uchovávania veľkých objemov dát, ochranu
údajov, predniesol tzv. cloud metódy riešenia, ktoré odzneli podrobne aj v prednáške
Tamary Sadeh v súvislosti so špičkovými riešeniami firmy ExLibris v prístupe
k informáciám. Vo svojej prezentácii T. Sadeh opísala globálne zmeny v
technológiách a priblížila spôsob, akým môže firma, v tomto prípade Ex Libris,
čeliť problémom transformácie knižníc. Možnosťou je sústrediť sa na poskytovanie
tzv. cloud služieb zabezpečovaných jednou firmou na diaľku. Napríklad služba Primo
Central Index ponúka prístup k vedeckým materiálom a bX článkom len centrálne, na
základe tzv. cloud služieb.
http://bibliotecnica.upc.edu/LIBER2011/sites/bibliotecnica.upc.edu.LIBER2011/files/authors/PDF/EXLIBRIS.pdf
Herbert van de Sompel, Los Alamos National Laboratory USA, bol
jedným z najočakávanejších rečníkov konferencie. Vo svojej prezentácii načrtol
smer, kam je potrebné posunúť vedeckú komunikáciu v budúcnosti – k prepájaniu
systémov vedeckej komunikácie, rozširovaniu vedeckých publikácií o strojom
čitateľné prvky, k integrácii dátových súborov do vedeckých publikácií. Je
potrebné zakomponovať celé vedecké procesy do záznamov o vedeckej komunikácii,
využívať ontológie na zachytávanie celých procesov myslenia.
Prezentáciu nájdete na: http://www.slideshare.net/hvdsomp/towards-a-machine-actionable-scholarly-communication-system
Jedným z pozvaných prednášateľov bola britská nezávislá
konzultantka Alma Swam. Jej prednáška sa týkala najdiskutovanejšej témy
na konferencii LIBER – problematiky otvoreného prístupu. Vychádzala z myšlienky H.G.
Wellsa a jeho vízie o „mozgu sveta“, tvorby, zdieľania a overovania vedomosti sveta,
ktorý politiku otvoreného prístupu predpovedal už pred viac ako šesťdesiatimi rokmi
a mýlil sa len v jednom, že základom prístupu bude mikrofilm. Teraz môžeme
konštatovať, že táto vízia sa stáva realitou. Témy, ktoré autorka v prednáške
rozoberala, sa týkali procesu vedeckej komunikácie – kto tvorí poznatky, komu sú
určené, kto ich platí, kto má aký úžitok z procesu celej komunikácie, aké sú
možnosti všetkých zainteresovaných v procese OA. Spomenula otázky financovania
otvoreného prístupu, vzdelávania, postoja vydavateľov. Prezentácia je prístupná na:
http://bibliotecnica.upc.edu/LIBER2011/sites/bibliotecnica.upc.edu.LIBER2011/files/authors/PDF/SWAN.pdf
Súčasťou konferencie boli okrem viacerých paralelne
prebiehajúcich tém aj prednášky pozvaných prednášateľov, prezentácie sponzorov,
vyhlásenia cien za jednotlivé ojedinelé počiny v oblasti sprístupňovania
informácií, vyhlásenie najlepších prezentácií a najlepšieho posteru – ocenený
bol poster Klausa Tochtermanna, Tamary Pianos (ZBW Leibniz Information Centre for
Economics, Germany) – “Úloha knižníc v budúcnosti internetu”.
Konferenčný zborník, informácie o celej konferencii, anotácie
príspevkov, informácie o autoroch a prezentácie je možné nájsť na webovej stránke
konferencie:
http://bibliotecnica.upc.edu/LIBER2011/
|