Dostupnosť a možnosti informačných a komunikačných
technológií v posledných desaťročiach značne rozšírili komunikáciu vedeckých
poznatkov. Vznikli nové formy publikovania a voľné archivovanie. Motiváciou bolo
predovšetkým urýchlenie publikačného procesu a zlepšenie vzájomnej výmeny
vedeckých výsledkov. Tento nový prístup sa označuje ako Open Access (otvorený
prístup).
Charakteristika
Základom otvoreného prístupu (Open Access – OA)
je neobmedzený online prístup k vedeckým a odborným informáciám, ktorý je
zabezpečený prostredníctvom publikovania v otvorených časopisoch alebo
autoarchiváciou článkov v otvorených repozitároch. Cieľom OA je rýchle
zdieľanie informácií bez obmedzenia v spoločnosti, predovšetkým v akademickej.
Charakteristickými znakmi OA je trvalý, bezplatný a okamžitý prístup k plným textom
pre všetkých používateľov.
Definícia
Budapest Open Access Initiative v roku 2002 definuje otvorený
prístup ako „voľnú dostupnosť na verejnom internete dovoľujúcu ktorémukoľvek
používateľovi čítať, sťahovať, kopírovať, distribuovať, tlačiť, vyhľadávať
alebo vytvárať odkazy na plné texty článkov, indexovať texty, vkladať ich ako dáta
do softvéru alebo ich používať na akýkoľvek zákonný účel bez finančných,
právnych alebo technických bariér okrem tých, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
prístupu k internetu“.
Kľúčové iniciatívy na podporu OA
- Budapest Open Access Initiative – 2002
http://www.soros.org/openaccess
Budapeštianska iniciatíva vymedzila základné princípy a postupy pri presadzovaní
otvoreného prístupu k vedeckým informáciám a navrhla dva spôsoby realizácie OA: (1)
tvorbu otvorených archívov recenzovaných článkov (tzv. self-archiving), (2)
publikovanie v časopisoch s otvoreným prístupom (open access journals).
- Bethesda Statement on Open Access Publishing – 2003
http://www.earlham.edu/~peters/fos/bethesda.htm
Vyhlásenie z Bethesdy bolo formulované na konferencii biomedicínskej výskumnej
komunity, ktorú usporiadal Howard Hughes Medical Institute. Vo vyhlásení vyjadrili
pracovné skupiny zastupujúce nadácie, organizácie, knižnice, vydavateľov, vedcov a
vedecké inštitúcie súhlasné stanovisko k OA.
- Berlin Declaration on Open Access to Knowledge in the Sciences and
Humanities – 2003
http://oa.mpg.de/
Berlínska deklarácia, ktorá je výsledkom konferencie usporiadanej spoločnosťou Max
Planck, nadväzuje na už uvedené iniciatívy. V deklarácii je zdôraznená
dôležitosť širokej a rýchlej dostupnosti vedeckých informácií nielen klasickou
formou, ale predovšetkým prostredníctvom internetu.
Ďalšie iniciatívy na podporu OA
Tri už uvedené dokumenty definujú princípy a základné postupy
fungovania otvoreného prístupu. Na tieto iniciatívy nadväzujú ďalšie podobne
orientované projekty a dokumenty, napr.:
- OECD Principles and Guidelines for Access to Research Data from
Public Funding – 2006
http://www.oecd.org/dataoecd/9/61/38500813.pdf
V roku 2004 podpísali ministri členských krajín OECD (Organisation for Economic
Co-operation and Development) deklaráciu o prístupe k výskumným údajom financovaných
z verejných zdrojov a vyzvali OECD k vypracovaniu pokynov založených na spoločne
dohodnutých zásadách, ktoré zefektívnia sprístupnenie digitálnych vedeckých a
výskumných informácií. Výsledkom rozsiahlych konzultácií je dokument „OECD
zásady a pokyny pre prístup k výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov“.
Dokument bol schválený Radou OECD v roku 2006.
- IFLA Statement on Open Access to Scholarly Literature and Research
Documentation – 2007
http://archive.ifla.org/V/cdoc/open-access04.html
IFLA (Svetová federácia knižničných asociácií a inštitúcií) vo vyhlásení o
otvorenom prístupe k vedeckej literatúre a vedeckej dokumentácii sa zaväzuje zaručiť
čo najširší možný prístup k informáciám pre všetkých ľudí v súlade s
princípmi vyjadrenými v Glasgowskej deklarácii o knižniciach, informačných
službách a intelektuálnej slobode.
- Recommendations from the EUA Working Group on Open Access –
2008 http://www.eua.be/eua-work-and-policy-area/research-and-innovation/Open-Access.aspx
V januári 2007 vytvorila Asociácia európskych univerzít (European University
Association – EUA) pracovnú skupinu, ktorej hlavným cieľom bolo
zviditeľnenie významu otvoreného prístupu. Skupina vypracovala „Odporúčania EUA
pracovnej skupiny pre otvorený prístup“, ktoré boli schválené na univerzite v
Barcelone v marci 2008. Dokument je určený univerzitám a jeho hlavným cieľom je
definovanie zásad sprístupnenia vedeckých prác prostredníctvom otvoreného prístupu.
- Open Access Pilot in FP7 – 2008
http://ec.europa.eu/research/science-society/index.cfm?fuseaction=public.topic&id=1680
Európska komisia „Open Access Pilot in FP7“ požaduje, aby riešitelia vo vybraných
oblastiach zabezpečili prístup k všetkým recenzovaným článkom v priebehu 6 – 12
mesiacov. Výsledky projektu budú dostupné prostredníctvom portálu OpenAIRE.
Formy publikovania v OA časopisoch
- Publikovanie v otvorených časopisoch (tzv.
zlatá cesta – gold OA, otvorený prístup k publikovaným prácam poskytujú
vydavatelia)
V zásade sú dva typy časopisov s OA: úplne otvorené časopisy a čiastočne otvorené
časopisy, tzv. „hybridný“ model časopisov.
Otvorené časopisy majú kompletný obsah voľne dostupný používateľom, časopis je
financovaný vydavateľom (napr. PLoS/Public Library of Science/) alebo autorom, príp.
inštitúciou, ktorá autora zastrešuje (napr. BioMed Central, Bentham Open). Poplatok
môže byť formulovaný rôzne, napr.: „article processing fees“, „author fees“,
„open access charges“, „submission fees“.
Prehľad
časopisov s otvoreným prístupom ponúka adresár DOAJ – Directory of Open Access
Journals (http://www.doaj.org/) alebo Elektronische
Zeitschriftenbibliothek EZB (Electronic Journals Library) / Free Access Journals (http://ezb.uni-regensburg.de/).
Články v tzv. hybridných časopisoch sú dostupné na základe
predplatného alebo na základe žiadosti autora. Článok je voľne dostupný za
podmienky, že autor uhradil poplatky spojené s publikovaním článku. Výška poplatku
sa pohybuje od 500 do 5 000 USD, závisí od prestíže časopisu a výšky nákladu.
Autor môže zároveň zverejniť článok v otvorenom repozitári, na personálnej
webovej stránke alebo v kolaboratívnom systéme typu wikipédia.
Prehľad vydavateľov, ktorí umožňujú autoarchiváciu
publikovaných článkov za poplatok, ponúka zoznam Publishers with Paid Options for Open
Access.
- Autoarchivácia v otvorených
repozitároch (tzv. zelená cesta – green OA, otvorený prístup k publikovaným
prácam poskytujú autori)
Niektorí vydavatelia umožňujú
autorovi uloženie (autoarchiváciu) plného textu v inštitucionálnom alebo predmetovom
repozitári. V repozitároch sú väčšinou dostupné plné texty dokumentov, prípadne
prístup k plnému textu je obmedzený na danú inštitúciu. Používatelia môžu
vyhľadať tieto dokumenty prostredníctvom univerzálnych alebo špecializovaných
webových vyhľadávačov (napr. Google, Google Scholar, SCIRUS, BASE).
Inštitucionálne repozitáre – spravujú univerzity alebo
veľké organizácie, ktorým slúžia tiež na archiváciu „sivej“ literatúry.
Medzi známe inštitucionálne repozitáre v Európe patrí CERN Document Server, ktorý
je archívom Európskeho združenia pre jadrový výskum.
Predmetové repozitáre – sú zamerané na konkrétnu
vednú oblasť.
Prvý predmetový repozitár arXiv.org (http://arxiv.org)
vznikol v roku 1991. Pokrýva oblasť fyziky, matematiky, počítačovej vedy a niektoré
ďalšie odbory prírodných vied.
Oblasť biomedicíny pokrýva digitálny archív PubMed Central (http://pubmedcentral.nih.gov/). PubMed Central
(PMC) je spravovaný Národným centrom pre biotechnologické informácie (NCBI) a je
prepojený s databázou Pubmed a ďalšími databázami. National Institutes of Health
(NIH), americká grantová agentúra, od roku 2008 vyžaduje povinné uloženie vedeckých
článkov z výskumu podporovaného NIH do archívu. PMC obsahuje články z časopisov s
OA, príp. s časovým obmedzením (1 – 24 mesiacov) alebo platené články.
PubMed Central ponúka štyri možnosti, ako uložiť článok do
archívu:
- vydaný článok uloží do PMC vydavateľ
NIH poskytuje zoznam časopisov, ktorých vydavatelia automaticky uložia článok do PMC.
- autor musí požiadať vydavateľa, aby uložil článok do PMC
Tento variant podporujú niektorí vydavatelia. Uloženie článku je podmienené
zaplatením poplatku.
- autor uloží článok po recenznom konaní (postprint)
prostredníctvom NIH Manuscript Submission System
Autor určí dobu, po ktorej je článok voľne dostupný, a potvrdí, že uloženie
článku do PMC je v súlade s autorským právom a skonvertovaný súbor je v poriadku.
- vydavateľ uloží článok po recenznom konaní do PMC a
autor následne dokončí proces uloženia prostredníctvom NIH Manuscript Submission
System.
Informáciu o podmienkach autoarchivácie ponúka projekt SHERPA (http://www.sherpa.ac.uk), ktorý začal
činnosť v roku 2002. Projekt sa zaoberá otázkami výskumu podpory univerzít pri
zavádzaní otvoreného prístupu prostredníctvom inštitucionálnych repozitárov.
SHERPA poskytuje nasledujúce služby:
SHERPA RoMEO ponúka prehľad podmienok vydavateľov
súvisiacich s autoarchiváciou. Stupne prístupu vydavateľov sú farebne rozlíšené.
Jednotlivé farby indikujú podmienky vydavateľa, či autoarchiváciu povoľuje alebo
archiváciu povoľuje len s obmedzením, alebo archiváciu nepovoľuje.
SHERPA Juliet obsahuje zoznam poskytovateľov finančných
prostriedkov na výskum. Podmienkou k poskytnutie grantu je zverejnenie výsledku
výskumu v repozitári alebo časopise s OA.
SHERPA search umožňuje vyhľadávanie v plných textoch
repozitároch, ktoré sú indexované v zozname OpenDOAR.
OpenDOAR – Directory of Open Access Repositories (
http://www.opendoar.org) ponúka prehľad
dostupných OA repozitárov.
Záver
OA predstavuje nový trend vo vedeckej komunikácii. Výsledkom je
voľný a neobmedzený prístup používateľov k publikovaným prácam predovšetkým vo
vedeckých časopisoch. Základom OA je myšlienka, že náklady na vedeckú prácu a jej
zverejnenie pochádzajú väčšinou z verejných prostriedkov, a preto majú byť
výsledky verejne dostupné. Myšlienku OA podporilo doteraz 297 univerzít a nastavili
pravidlá jej zabezpečenia.
Výhody OA pre nižšie uvedené skupiny:
Autori – OA poskytuje možnosť rýchlejšieho publikovania
a tiež možnosť zvýšenia citovanosti prác.
Čitatelia – OA poskytuje neobmedzený prístup a väčšiu
dostupnosť k informáciám. Používateľ má k dispozícii voľný softvér, napr. na
vyhľadávanie v plných textoch, indexovanie, tvorbu odkazov a pod.
Učitelia a študenti – OA eliminuje platby a povolenia na
reprodukciu a distribúciu dokumentov.
Knižnice – OA nezaťažuje rozpočet a rieši cenovú
krízu vedeckých časopisov a problém licencií. Výhodou OA je tiež väčšia
možnosť uspokojovania potrieb používateľov.
Univerzity – OA zviditeľňuje vedecké výsledky a
celkovú prestíž univerzity.
Vydavatelia a časopisy – OA zviditeľňuje
produkciu vydavateľov a zároveň zvyšuje záujem o publikovanie.
Grantové agentúry – OA publikovaním vedeckých
výsledkov v časopisoch s OA zvyšuje návratnosť investícií do výskumu, ktoré
poskytujú grantové agentúry, a zvyšuje vplyv a kvalitu publikácií financovaných z
grantových prostriedkov.
Vláda – OA napĺňa zákonné požiadavky. Za verejné
financie sú poskytované verejne dostupné výsledky.
Občania – OA umožňuje občanom prístup k výsledkom
vedy, ktorú platia zo svojich daní.
Literatúra
PLANKOVÁ, Jindra. Fenomén “Open Access” – iniciativy,
význam, přínosy. In: INFORUM 2009 : 15. ročník konference o
profesionálních informačních zdrojích, Praha [online]. ISSN 1801-2213. [cit.
2011-03-29]. Dostupné na internete: <http://www.inforum.cz/pdf/2009/plankova-jindra-cze.PDF>.
PubMed Central Homepage [online]. Bethesda :
National Institutes of Health. Last updated: December 29, 2010 [cit. 2011-03-29].
Dostupné na internete: <http://pubmedcentral.nih.gov/>.
SUBER, Peter. Open Access Overview : focusing on open
access to peer-reviewed research articles and their preprints [online]. First put
online June 21, 2004. Last revised November 6, 2010 [cit. 2011-03-29]. Dostupné na
internete: <http://www.earlham.edu/~peters/fos/overview.htm>.
|