|
ÚVOD
Keď koncom druhej svetovej vojny UNESCO vytvorilo programy
na podporu gramotnosti založené na písaní, čítaní a počítaní, približne o 30
rokov neskôr Paulo Freire rozvinul túto základnú gramotnosť o prvky kritického
rozmýšľania, ktoré majú viesť ku kreativite a slobode (Hall 2010). Preto dnes
gramotnosť chápeme nie ako cieľ, ale ako krok k ďalšiemu rozvoju.
Informačnú chudobu môžeme považovať práve za opak
informačnej gramotnosti. Aj keď sa pojem informačná chudoba začal používať až v
druhej polovici 20. storočia po rozšírení informačno-komunikačných technológií,
svet rozdelený na informačne chudobných a informačne bohatých tu bol dávno pred ich
vynálezom. Ľudia od dávnych čias nepociťovali iba nedostatok surovín a materiálu,
ale aj nedostatok informácií – takéto tvrdenie napríklad nájdeme aj u starovekých
Grékov, ktorí si už vtedy uvedomovali, že „vedomosti sú zbraň“ (Compaine 2001).
Dnes je informačná chudoba jednou z najrozšírenejších foriem chudoby a je spojená s
neschopnosťou jedinca alebo komunity získať prístup k základným informáciám a
pokryť svoje informačné potreby.
S definíciou, ktorá dosť presne vystihuje prepojenie
informačnej gramotnosti s informačnými potrebami, prišla Americká asociácia
knižníc: „Byť informačne gramotným znamená, že jedinec je schopný rozoznať,
kedy informáciu potrebuje, vie ju nájsť, zhodnotiť a efektívne využiť“ (ALA
1998). Môže sa však stať, že ľudia nemusia byť informačne gramotnými, aby vedeli
získať a pokryť svoje informačné potreby – napríklad keď informáciu jedinec
získa bez toho, aby si uvedomoval, že mu chýbala. A práve z tohto dôvodu môžu
výskumy informačnej chudoby poskytnúť viac svetla aj do výskumov informačnej
gramotnosti (Thompson 2007).
Definovanie pojmov súvisiacich s problematikou
informačnej chudoby
Pojmy informačne chudobní (information poor) a informačne
bohatí (information rich) prvýkrát použil Fritz Machlup (cit. podľa Flor
2009) začiatkom 60. rokov 20. storočia. Medzi informačne chudobnými a informačne
bohatými sa vytvára priepasť, ktorá sa nazýva informačná nerovnosť
(information inequality), informačná priepasť (information gap) alebo informačné
rozdelenie (information divide). Tieto pomenovania nájdeme v tradičných výskumoch
z rokov 1960 až 1980 a vychádzajú z etických, politicko-ekonomických,
konštruktivistických a kognitívnych prístupov, pričom každý z týchto prístupov sa
dá špecificky interpretovať (Yu 2006). Novšie prístupy chápania informačnej chudoby
sú spájané s pojmami digitálne rozdelenie (digital divide) a univerzálny
prístup (universal access), ktoré predovšetkým vyjadrujú možnosť prístupu
jednotlivca k informačno-komunikačným technológiám alebo k internetu. Frázu informačno-komunikačné
technológie (information and communication technologies) prvýkrát použil Katzman v
roku 1974 (cit. podľa Flor 2009).
Pojem digitálne rozdelenie sa objavil začiatkom 90. rokov
minulého storočia a jeho autor je neznámy. Masovú pozornosť médií pojem získal až
v roku 1998, keď vyšla v USA druhá štúdia Národného telekomunikačného a
informačného úradu s podnázvom Definovanie digitálnej priepasti (NTIA 1998).
Digitálne rozdelenie predstavuje priepasť medzi ľuďmi, ktorí majú prístup k
informačným technológiám a môžu ich efektívne využívať, a tými, ktorí k nim
nemajú prístup alebo majú tento prístup obmedzený. Pomenovanie tých, ktorí
prístup majú (information haves), a tých, ktorí nemajú (have-nots), sa
používalo už predtým, než sa začal používať termín digitálna priepasť.
Okrem digitálneho rozdelenia rozoznávame aj globálne digitálne rozdelenie (global
digital divide), ktorá zahŕňa rozdiely v prístupe k technológiám medzi krajinami.
Digitálna priepasť vytvára takzvanú cyberchudobu (cyberpoor) a virtuálnu
nerovnosť (virtual inequality). Dnes hovoríme aj o digitálnom rozdelení 2.0
(digital divide 2.0), o druhej úrovni digitálneho rozdelenia (second-level
digital divide) alebo o vznikajúcich digitálnych rozdieloch (emerging digital
differentiation). Digitálne rozdelenie 2.0 sa týka hlavne rozvinutých krajín a
označuje sa aj ako prístupové rozdelenie (access divide) alebo užívateľská
priepasť (usage divide). Okrem fyzického prístupu k technológiám a zdrojom
zahŕňa aj potrebné zručnosti na efektívne využívanie informačno-komunikačných
technológií. Vytvára tak digitálnych imigrantov (digital immigrants) a
skupinu ľudí, ktorí majú prístup, ale technológie nepoužívajú (wants not).
Prístupy k definovaniu informačnej chudoby
Vo väčšine literatúry sa o informačnej chudobe hovorí
ako o zdedenom ekonomickom probléme – čiže jedinci bez prístupu a skúseností s
informačno-komunikačnými technológiami nie sú schopní participovať na fungovaní v
globálnej informačnej spoločnosti (Thompson, 2007). Podľa čisto technologicky
orientovanej definície väčšina sveta žije v informačnej chudobe. Pri definovaní
informačnej chudoby však treba brať do úvahy prístup technologický, obsahový a
ľudský (Britz 2007):
1. Technologický prístup sa týka
hardvéru, softvéru a pripojenia k internetu. Tento prístup sa navzájom dopĺňa a
zhoduje s definovaním digitálneho rozdelenia ako informačnej priepasti medzi
chudobnými a bohatými, ktoré vzniklo v dôsledku nedostatočného rozšírenia
informačno-komunikačných technológií medzi chudobnými. Digitálne rozdelenie sa
potom chápe ako nerovnosť v prístupe na internet a ako priepasť medzi tými, ktorí
prístup k počítaču a internetu majú,
a tými, ktorí prístup nemajú.
2. Obsahový prístup sa dotýka dostupnosti
kvalitných informácií, pretože nedostatok kvalitných a užitočných informácií
túto informačnú chudobu ešte prehlbuje. Vytvára sa spoločnosť nazvaná „pay-per
society“ (Schiller 1991) a priepasť, ktorá rozdeľuje svet na tých, ktorí sú
vzdelaní, politicky a ekonomicky privilegovaní, a na tých, ktorí sú na spodnej
priečke triedneho systému – nevzdelaní, chudobní alebo určitým spôsobom
znevýhodnení. A tak kým prvá skupina má prístup k sofistikovaným informačným
systémom, má schopnosti a zručnosti využívať informácie vo svoj prospech, druhá
skupina má k dispozícii len menej hodnotné informácie, z ktorých môže mať iba
malý sociálno-ekonomický alebo politický prospech. Prístup k užitočným a
relevantným informáciám je však základným predpokladom toho, aby sa človek stal
plnohodnotnou súčasťou informačnej spoločnosti (Aguola 1997 cit. podľa Britz 2007).
Ako hovorí Habermas (cit. podľa Britz, 2007), „informácie, ktoré sú vo
väčšine prípadov dostupné neprivilegovaným vrstvám obyvateľstva, sú zväčša
neadekvátne, irelevantné, nie vždy spoľahlivé a prezentujú názor, ktorý vyhovuje
určitej skupine privilegovaných ľudí, napríklad politikom, pričom takéto
informácie majú tendencie podkopávať demokraciu v spoločnosti“.
3. Ľudský prístup pri definovaní
informačnej chudoby nevychádza z doteraz prezentovanej metafory bohatstvo-chudoba, ale
je založený na hermeneutickom pohľade na informáciu. Na informáciu sa tu hľadí ako
na sociálnu konštrukciu, ktorá umožňuje ľuďom pochopiť, interpretovať,
rozhodovať sa a riešiť problémy. Ľudský prístup vychádza z fenomenologického a
konštruktivistického pohľadu na informáciu (Lievrouw 2003). Pri tomto prístupe
mnohí autori (napr. Tapscott 1995 a Ponelis 2000, cit. podľa Britz 2007) kladú dôraz
na potrebu vzdelávania ako jedinej cesty na odstránenie informačnej chudoby, pretože
nedostatok informácií (vzdelania) neumožňuje informácie lokalizovať, vyberať z
rôznych zdrojov, analyzovať ich alebo interpretovať.
Výskumy informačnej chudoby
Najviac literatúry venujúcej sa problematike
informačnej chudoby vzniklo v rokoch 1973 – 1974, 1988 a 1995 – 2001, pričom sa
väčšinou uprednostňoval technologický prístup. V 70. rokoch už mnohí
autori poukazovali na infraštruktúrnu nerovnosť, ktorá môže viesť k
sociálnej nerovnosti. Termín informačná chudoba sa v objavila vo viacerých
štúdiách (napríklad Martin 1973, Katzman 1974, Suppes 1974, cit. podľa Thompson 2006)
zameraných na tzv. „čierne komunity“, nerovnomerný prístup obyvateľstva ku IKT a
handicapovaných ľudí, napríklad so zrakovým postihnutím. Už v tomto období vznikli
teórie (napríklad Parker, 1972 cit. podľa Thompson 2006), že nové IKT zhoršia a
rozšíria informačnú priepasť medzi tými, ktorí prístup ku IKT majú, a tými,
ktorí nemajú. V 80. a v 90. rokoch prispel k vnímaniu informačnej chudoby ako
technologického problému hlavne vývoj osobných počítačov a internet.
Z niektorých výskumov zasa vyplýva, že informačne
chudobní sú tí, ktorí sa do tejto situácie dostali vlastným pričinením a sú
považovaní za tých, čo „chronicky nič nevedia“.Takýto prístup vedie k
rozdeľovaniu ľudí na civilizovaných používateľov technológií a necivilizovaných
nepoužívateľov (Rankov, 2006). Iní autori (napríklad Coleman 1972 cit. podľa
Thompson 2006) aj kvôli rozvoju IKT, pokladajú spoločnosť pred 100 rokmi za
informačne chudobnú a súčasnú spoločnosť za informačne bohatú. Nájdu sa aj
tvrdenia (Naisbitt 1982, cit. podľa Flor 2009), že na informačnú chudobu sa môžeme
pozerať aj ako na nevyhnutnú alebo priam žiadanú súčasť informačného veku.
Ďalší autori (napríklad Flor 2009) hovoria, že problémy, ktoré potom nastávajú
medzi týmito spoločnosťami, spočívajú skôr v mocenských vzťahoch než v
neschopnosti vzájomne spolupracovať.
Problémom informačnej chudoby sa okrem knižničnej a
informačnej vedy zaoberajú aj politické vedy, ekonómia, sociológia, sociálna
antropológia, psychológia, vzdelávanie a iné spoločenské vedy. V literatúre však
nenájdeme žiadne odlišné trendy – napríklad knižničná a informačná veda sa
nezaoberá informačnou chudobou iba z hľadiska knižníc a informačných systémov a z
hľadiska vzdelávania sa nepozeráme na informačne chudobných ako na objekt záujmu
navrhovania vzdelávacích riešení. Väčšina literatúry však zastáva podobný
názor, že priepasť medzi informačne chudobnými a informačne bohatými by sa dala
preklenúť, ak sa bude uplatňovať rovnosť prístupu k informáciám (Thompson 2006).
Kultúrno-behaviorálne definície informačnej chudoby
Z pohľadu informačnej gramotnosti je však
najzaujímavejší tzv. kultúrno- behaviorálny model informačného správania.
V roku 1975 ho vypracoval Childers s pomocou Posta (cit. podľa Thompson 2007).
Childers bol priekopníkom v skúmaní kvality referenčných služieb tzv. “nenápadnou
metódou” (unobtrusive method), ktorá sa neskôr stala štandardom pre výskum
referenčných služieb (Childers 1971). Dnes je emeritným profesorom na Drexelskej
Univerzite na Katedre informačnej vedy a technológií.
V kultúrno-behaviorálnom modeli Childers a Post zhrnuli
poznatky zo sociálnych vied o chudobnej a znevýhodnenej populácii a vytvorili štúdiu
o ich kolektívnych informačných potrebách. Tieto potreby možno rozdeliť do 11
základných skupín:
1. zdravie – choroby, výživa, plánované
rodičovstvo, alkoholová alebo drogová závislosť;
2. rodina – výchova detí, vzťahy v rodine;
3. spotrebiteľské záležitosti – rodinný
rozpočet, porovnávanie cien tovarov;
4. domácnosť – dostupnosť a financovanie
bývania;
5. zamestnanosť – hľadanie práce,
doškoľovanie;
6. sociálne programy – dôchodok;
7. právne záležitosti – skúšobná doba,
podmienečné prepustenie;
8. politika – na úrovni lokálnej,
štátnej;
9. doprava – mapy, hromadná doprava, doprava
pre znevýhodnené osoby;
10. vzdelávanie – vzdelávanie detí a mládeže,
príležitosti na celoživotné vzdelávanie;
11. oddych – možnosti zábavy.
Následne uvedení autori vytvorili tzv. „tripartitný
prístup k pochopeniu života informačne chudobných“, založený na nízkej
schopnosti spracovávať informácie, na subkultúrnych obmedzeniach a na osobnom
prístupe k svojej životnej situácii:
1. Nízka schopnosť spracovávať informácie
je dôsledok nízkeho stupňa vzdelania, jazykových zručností alebo telesného
znevýhodnenia. Na to, aby bol človek schopný spracovať a získavať informácie, musí
mať fyzické a kognitívne zručnosti a tiež ovládať technológie a jazyk. Ak človek
žije v prostredí, kde sú napríklad jeho informačné potreby zabezpečené v rámci
rodiny, no on sám sa k nim nedostane, vyvstáva otázka, či ho máme radiť medzi
informačne chudobných. Podobne je to aj s jedincom neovládajúcim jazyk krajiny,
v ktorej žije, ale má prostredníka (gatekeepers), ktorý mu pomáha tento
problém prekonať. Jazykovo neznalá osoba je potom však vydaná napospas ochote
prostredníka. Malá schopnosť spracovávať informácie sa môže objaviť podľa
niektorých autorov (Waddington 1996, Akin 1997 alebo Sweetland 1993, cit. podľa Thompson
2006) aj ako následok informačnej únavy (information fatigue), informačného
preťaženia (information overload) alebo informačnej záťaže (information
burden).
2. Subkultúrne obmedzenie znamená, že
informačne chudobní sa necítia byť súčasťou širšej spoločnosti, preto radšej
ostávajú uzavretí vo svojom „malom svete“ (Chatmanová 1997), kde bývajú
zväčša vystavení veľkej miere neinformovanosti alebo dezinformáciám (ako sú
napríklad rôzne mýty alebo rôzne fámy). Informačne chudobnými sa stávajú nielen
pre kultúrne rozdiely, ale aj preto, že často odmietajú informácie zo širšej
spoločnosti a nevedia tieto informácie využiť vo svoj prospech. Ich jediný kontakt so
zvyškom spoločnosti býva „jednosmerný“, a to hlavne cez masovokomunikačné
prostriedky. Zistilo sa, že najčastejším informačným kanálom chudobných ľudí je
televízia, ale nepodarilo sa identifikovať dôvod, prečo to tak je (Greenberg a
Drevinová, cit. podľa Thompson 2006). Childers a Post potom charakterizujú typicky
znevýhodneného jedinca nasledovne:
a) nevie, aké zdroje má použiť na
vyriešenie svojich informačných potrieb;
b) ako zdroj informácií využíva hlavne
televíziu a len zriedka číta noviny alebo knihy; c) svoj problém nevidí ako
informačnú potrebu;
c) informácie nevyhľadáva aktívne;
d) uprednostňuje neformálnu informačnú
sieť (napríklad rodinu) pred formálnymi zdrojmi, aj keď je táto sieť nedostatočná.
3. Pri osobnom prístupe k svojej životnej situácii
Childers a Post zistili, že medzi informačne chudobných sa zaraďujú hlavne
znevýhodnení ľudia s prevládajúcim pocitom bezmocnosti, ktorí nie sú schopní
prekonať informačné bariéry. Informačné bariéry (information bariers) podľa
Warnera (cit. podľa Thompson 2006) zahŕňajú:
a) intelektuálne bariéry – napríklad
nedostatočná informovanosť alebo chybná interpretácia informácií;
b) psychologické bariéry – napríklad
nedostatok dôvery v získané informácie;
c) fyzické, sociálne a
inštitucionálne bariéry – kvôli nim človek nie je schopný dostať sa k potrebným
informačným zdrojom a riešiť svoje problémy.
Záver
Väčšina vedcov zaoberajúcich sa informačnou chudobou
ju pokladá za problém ekonomický, a preto veľký dôraz kladú hlavne na prístup k
IKT. Termín „informačná chudoba“ v odbornej literatúre veľmi úzko súvisí s
termínmi informačná nerovnosť, informačná, prípadne digitálna priepasť a v
podobných spojeniach. Cieľom tejto práce bolo zhrnúť najdôležitejšie výskumy
týkajúce sa informačnej chudoby, na ktoré by sa dalo nadviazať pri ďalšom skúmaní
informačnej gramotnosti.
Zoznam bibliografických odkazov
AMERICAN LIBRARY ASSOCIATION – ALA 1998: Information
Literacy Standards for Student Learning: Standards and Indicators [online]. 1998.
[cit. 8.10. 2011].
Dostupné na: <http://www.ala.org/ala/mgrps/divs/aasl/aaslarchive/pubsarchive/informationpower/InformationLiteracyStandards_final.pdf>.
BRITZ, J. 2007: A Critical Analysis of Information
Poverty from a Social Justice Perspective [online]. 2007. [cit. 8.4. 2011].
Dostupné na: <http://upetd.up.ac.za/thesis/available/etd-07212007-122555/unrestricted/00front.pdf>.
COMPAINE, J. 2001: The digital divide: facing a crisis
or creating a myth? [online]. 2001. [cit. 8.4. 2011]. Dostupné na:
http://books.google.sk/books?id=MbareJicwKAC&printsec=frontcover&dq=compaine+digital+divide+books&hl=sk&ei=ZHeQTZChK9DLswaq7KSOCg&sa=X&oi=book_result&ct=result&…>.
FLOR, A. 2009: Developing Societes in the Information
Age: A Critical perspective [online]. 2009. [cit. 8.4. 2011].
Dostupné na: <http://upou.academia.edu/AlexanderFlor/Books/108344/Developing_Societies_in_the_Information_Age_A_Critical_Perspective>.
GRANNOVETTER, M. 1983: The Strenght of weak ties: A
network theory revisited. [online]. 1983. [cit. 8.10. 2011].
Dostupné na: <http://citeseerx.ist.psu.edu/viewdoc/download?doi=10.1.1.128.7760&rep=rep1&type=pdf>.
HALL, R. 2010: Public Praxis: A Vision for Critical
Information Literacy in Public Libraries. Public Library Quarterly 2010, Ročník 29,
Číslo 2, s. 162-175, 13 strán. Prevzaté 8.10.2011 z databázy Scopus.
CHATMAN, E. 1992: Information world of retired woman
(New directions in Information management). Greenwood Pub Group Inc. 1. vydanie, 1992.
168 strán. ISBN: 0313254923
CHILDERS T. 1971: Scouting the perimeters of unobtrusive
study of reference. [online]. 1971. [cit. 5.3. 2012]. Dostupné na: <http://www.ideals.illinois.edu/bitstream/handle/2142/607/Childers_Scouting.pdf>.
LIEVROUW, L. A., FARB, S. E. 2003. Information and
Equity. Annual Review of Information Science and Technology 2003. Číslo 37, s.
449-538, 50 strán. Prevzaté 15.5.2011 z databázy Scopus.
MERTON, R. K. 1972: Insiders and Outsiders: Chapter in
Sociology of Knowledge [online]. 1972. [cit. 8.10. 2011].
Dostupné na: <http://www.scribd.com/doc/26831998/Merton-Robert-K-Insiders-and-Outsiders-Chapter-in-Sociology-of-Knowledge>.
NATIONAL TELECOMMUNICATIONS AND INFORMATION
ADMINISTRATION-NTIA. 1998: Falling Through the Net: Defining the Digital Divide. [online].
1998. [cit. 8.4. 2011].
Dostupné na: <http://www.ntia.doc.gov/ntiahome/fttn99/fttn.pdf>.
RANKOV, P. 2006: Informačná spoločnosť. KK
Bagala : LCA Publisher Group. 1. vydanie, 2006. 173 s. ISBN 80-89129-91-9.
SCHILLER, H. I. 1991. Public Information goes Corporate.
Library Journal 1991, Ročník16, Číslo 116, s 42-45, 4 strany. Prevzaté 15.5.2011 z
databázy EBSCOhost.
THOMPSON, K. 2006: Multidisciplinary Approaches to
Information Poverty and Their Implications for Information Access [online]. 2006.
[cit. 8.4. 2011].
Dostupné na: <http://etd.lib.fsu.edu/theses_1/available/etd-06292006-170947/unrestricted/KimThompson.Dissertation.pdf>.
THOMPSON, K. 2007: Furthering Understanding of
Information Literacy through the Social Study of Information Poverty. Canadian Journal
of Information & Library Sciences 2007, Ročník 31, Číslo 1, s. 87-115, 29 strán.
Prevzaté 8.4.2011 z databázy Scopus.
YU, L. 2006: Understanding information inequality:
making sense of the literature on information and digital divides. Journal of
Librarianship and Information Science 2006, Ročník 38, Číslo 4, s. 229-252,
23 strán. Prevzaté 8.4.2011 z databázy Scopus.
|