Mládež a čítanie. Výskum čítania mládeže v SR

Výskum čítania mládeže vo veku 13 – 17 rokov v Slovenskej republike prebiehal v rokoch 2010 – 2011 v siedmich krajoch Slovenska. Realizovali ho krajské knižnice s regionálnou pôsobnosťou (Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre, Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, Krajská knižnica v Žiline, Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene, Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove a Knižnica pre mládež mesta Košice) pod odbornou gesciou Slovenskej asociácie knižníc, sekcie verejných knižníc. Realizovaný bol vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR. Nadväzuje na výskum, ktorý v Bratislavskom kraji v 2. polroku 2008 realizovalo šesť verejných knižníc Bratislavského samosprávneho kraja (Mestská knižnica v Bratislave, Malokarpatská knižnica v Pezinku, Staromestská knižnica, Knižnica Bratislava-Nové Mesto, Miestna knižnica Petržalka a Knižnica Ružinov) v spolupráci s Katedrou knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave¹.

Jeho cieľom bolo zmapovať aktuálnu situáciu vo vzťahu mládeže k informačným a komunikačným technológiám, čítaniu, ku knihe a knižnici, odhaliť rezervy v aktivitách a službách knižníc pre mladú generáciu, analyzovať čitateľské záujmy a potreby mladých ľudí vo fáze prechodu zo základnej na strednú školu.

Podrobné údaje za jednotlivé samosprávne kraje SR sú spracované v čiastkových výskumných správach a uverejnené na webových stránkach krajských knižníc, ktoré výskum realizovali, porovnania v rámci jednotlivých krajov Slovenska sú uvedené vo výskumnej správe².

Pri terénnej časti výskumu bola použitá metodika z výskumu v Bratislavskom kraji vrátane dotazníka, anketármi boli zamestnanci knižníc a pedagógovia v konkrétnych školách. Štatistické spracovanie získaných dát sa realizovalo v Kabinete výskumu kultúry Národného osvetového centra. Dotazník obsahoval 49 otázok, ktorých formulácia bola prispôsobená veku a schopnostiam respondentov. Pri spracovaní a vyhodnocovaní dotazníkov bola dôsledne dodržaná zásada anonymity. Respondentmi výskumu boli žiaci 8. a 9. ročníkov základných škôl a žiaci 2. ročníkov stredných škôl – celkom 12 393 respondentov z toho 54,16 % chlapcov a 43,55 % dievčat. Prebiehal v 177 základných školách, 66 stredných odborných školách a 54 gymnáziách v celej Slovenskej republike. Z celkového počtu bolo 53,83 % žiakov základných škôl, 25,72 % žiakov stredných odborných škôl a 18,25 % gymnazistov.

V Žilinskom a Banskobystrickom kraji boli stredné odborné učilištia v štatistickom spracovaní vykázané samostatne, preto sme ich nezahrnuli do údajov za stredné odborné školy.

Z celkového počtu respondentov tvorili 13-roční 10,93 %, 14-roční 25,94 %, 15-roční 17,66 %, 16-roční 21,63 %, 17-roční 19,28 %. Keďže na stredných školách sme skúmali druhý ročník, vo výskumnej vzorke bolo aj 255 respondentov (0,20 %) starších ako 17 a mladších ako 13 rokov, ktorých sme do výskumu nezahrnuli. Predpokladáme, že to boli tí, ktorí opakovali ročník, prestúpili z inej školy alebo mali odklad už na začiatku školskej dochádzky.

Závery celoslovenského výskumu potvrdzujú zistenia z výskumu čítania mládeže v Bratislavskom kraji. Vzťah mládeže vo veku 13 – 17 rokov k čítaniu možno považovať za kritický. Na základe výsledkov celoslovenského výskumu možno konštatovať:

Mládež na Slovensku jednoznačne inklinuje k elektronickým médiám. Napriek tomu, že počítačové aktivity (hranie počítačových hier, chatovanie, surfovanie po internete) sú veľmi preferované, zhodne vo všetkých krajoch mládež uprednostňuje sledovanie televízie. Skúmaná vzorka preferuje tzv. pasívne formy trávenia voľného času pred aktívnymi, akou je aj čítanie.

V pracovných dňoch knihy nečíta v priemere 42,16 %, 1 – 2 hodiny 26,97 % respondentov. Vzťah k čítaniu kníh je najhorší vo veku 17 rokov – v tomto veku knihy nečíta v priemere 47,17 %, najlepšia situácia je vo veku 13 rokov („len“ 27,2 %), na gymnáziách je v priemere výrazne najmenej nečitateľov kníh (30,93 %), na stredných odborných školách výrazne najviac (52,70 %), základné školy sú uprostred (39,47 %).

Takmer polovicu skúmanej mládeže môžeme považovať za pravidelných čitateľov kníh (čítali naposledy pred týždňom, resp. včera alebo dnes), podstatne viac ich je medzi dievčatami než chlapcami (52,52 % : 40,24 %). Pravidelných čitateľov je v priemere najviac medzi gymnazistami (55,97 %), nasledujú žiaci základných škôl (48,31 %) a žiaci stredných odborných škôl (36,7 %).

Najviac pravidelných čitateľov je medzi 13-ročnými (52,91 %), 14-ročných pravidelných čitateľov je 43,37 %, potom počet mierne, no plynule klesá až na 40,21 % u 17-ročných a starších.

Analýza všetkých skúmaných oblastí z hľadiska rodovej príslušnosti potvrdzuje vyššiu aktivitu u dievčat ako u chlapcov.

V priemere 51,4 % respondentov uviedlo, že ich čítanie baví, len 38,1 % číta z dôvodu rozvoja myslenia a vyjadrovania, čítanie ako základnú stratégiu nadobúdania vedomostí a praktických či profesijných zručností vníma len 25,3 %.

Za kritické možno považovať, že čítanie nebaví takmer polovicu respondentov (v priemere 48,6 %), 36,5 % z nich nečíta, lebo je pre nich čítanie únavné a radšej si pozrú film, 33,8 % na čítanie nemá čas.

Z voľnočasových aktivít respondenti uprednostňujú trávenie času s kamarátmi (78,82 %). Čítanie kníh ako najčastejšiu voľnočasovú aktivitu uviedlo len 22,17 %.

Pri všetkých typoch sledovaných počítačových aktivít platí, že najvýraznejšie percento nečítajúcich je v skupinách, ktoré sa počítačovým aktivitám, ale i sledovaniu televízie, venujú viac ako 3 hodiny denne.

Medzi kultúrnymi podujatiami vedie návštevnosť kina (viackrát za rok ho navštevuje v priemere 51,2 % respondentov). Návšteva kina nie je pre čítanie kníh konkurenciou, vyššia návštevnosť kina skôr generuje aj vyššiu frekvenciu čítania.

Ostatné kultúrne podujatia s výnimkou divadla (raz do roka ho navštevuje od 38,6 do 49,5 % respondentov) zaznamenali veľmi nízku návštevnosť. Koncerty vážnej hudby nikdy nenavštevuje viac ako 80 % mládeže.

Analýza využívania čítania ako stratégie získavania informácií pre záľuby a koníčky je jedným z kritických bodov usmerňovania čitateľského rozvoja detí a mládeže u nás. V celoslovenskom priemere 37,3 % mladých ľudí nemá žiadne krúžky alebo hobby, pre ktoré by potrebovali získavať informácie.

V priemere viac ako polovica opýtaných (52,31 %) nenavštevuje žiadnu knižnicu, školskú knižnicu navštevuje len 20,81 %, inú ako školskú knižnicu (verejnú knižnicu) 34,78 % napriek tomu, že sieť knižníc na Slovensku je pomerne hustá. V celej SR vyvíjalo v roku 2011 činnosť 1 989 školských knižníc na základných a stredných školách, z toho 1 291 na základných školách, 118 na špeciálnych školách a 450 na stredných školách. Celkový stav knižničného fondu bol 7 054 265 knižničných jednotiek, mali 321 850 registrovaných používateľov (deti a mládež do 19 rokov)³. V čase výskumu bolo na Slovensku 1 990 fungujúcich verejných knižníc, z toho v Bratislavskom 76, Trnavskom 209, Nitrianskom 290, Trenčianskom 226, Žilinskom 260, Banskobystrickom 302, Prešovskom 377 a v Košickom kraji 250. Celkový stav knižničného fondu dosiahol 16 854 591 knižničných jednotiek, knižnice zaregistrovali 506 248 používateľov, z toho 179 180 detí do 15 rokov⁴.

Pri porovnaní všetkých troch typov sledovaných škôl sme najlepšie priemerné hodnoty v návštevnosti knižníc zaznamenali u žiakov gymnázií, v návšteve školských knižníc u žiakov základných škôl (22,93 %), najhoršie výsledky dosiahli žiaci stredných odborných škôl – 62,87 % z nich nenavštevuje žiadnu knižnicu, len 16,23 % navštevuje školskú knižnicu a len 26,53 % verejnú knižnicu.

Výsledky potvrdili, že využívanie služieb knižníc nie je pre mladých ľudí nevyhnutnosťou. Kritickú situáciu v návštevnosti knižníc dokresľuje skutočnosť, že len 8,58 % respondentov navštevuje nejakú knižnicu viackrát do mesiaca.

Pravidelne aspoň raz za mesiac navštevuje nejakú knižnicu 19,57 % respondentov.

Stabilnými návštevníkmi (aspoň raz za mesiac) sú žiaci základných škôl – 23,77 %, najhoršie sú na tom žiaci stredných odborných škôl – len 19,31 %. Viackrát za mesiac navštevuje nejakú knižnicu len 12 % žiakov základných škôl, 4,67 % žiakov stredných odborných škôl a 8,98 % gymnazistov.

Najvážnejší problém, prečo sledovaná veková kategória nenavštevuje knižnicu, je vyslovene subjektívny – nechuť, resp. nevôľa, ktorú prejavilo až 43,73 % opýtaných. Spomedzi sledovaných typov škôl sme najvyššie hodnoty zaznamenali u gymnazistov (48,46 %), u žiakov stredných odborných a základných škôl sa výsledky líšia len minimálne (46,40 % : 46,12 %).

Medzi zanedbateľné dôvody, prečo respondenti nenavštevujú knižnicu, patrí nedostatok informácií o jej činnosti a službách, vzdialenosť knižnice, prípadne neochota jej pracovníkov.

O existencii knižnice vo svojom okolí nevie len 4,43 % respondentov, vzdialenosť knižnice je problémom pre 6,9 %, len 3,32 % má skúsenosť s neochotou pracovníkov knižnice.

Za pozitívum možno považovať, že o návšteve knižnice v blízkej budúcnosti uvažuje 13,71 % respondentov, najviac gymnazistov (21,53 %), najmenej žiakov základných škôl (11,81 %).

Približne 40 % mladých ľudí neudáva žiadne koníčky, záľuby a záujmové krúžky a možno práve medzi nimi by sa našli potenciálni čitatelia a návštevníci knižníc.

Zo sledovaných knižnično-informačných služieb respondenti najviac využívajú absenčné výpožičky – v priemere 71,56 %, len 9,68 % navštevuje študovne a využíva prezenčné výpožičky, 9,95 % využíva konzultačné a bibliograficko-informačné služby, 11,7 % prístup na internet, podujatia organizované knižnicami navštevuje len 6,25 %, iné služby (napr. kopírovacie) využíva len 2,03 % respondentov.

Najviac respondentov sa zhodlo na odpovedi, že im v knižniciach chýbajú nové knihy (v priemere 52,34 %), odborné knihy chýbajú len 11,87 %, prístup na internet označilo len 13,58 %, moderné zariadenie však chýba v priemere až 23,9 % respondentom.

Z výskumu jednoznačne vyplýva, že čitatelia (a zrejme i nečitatelia) považujú za prioritu knižnice knižničné fondy a tradičné knižničné služby. Knižnice by preto mali budovať knižničné fondy v primeranom rozsahu, skladbe a kvalite, usilovať sa o integráciu knižničných a informačných služieb so vzdelávaním. Zápasia však s finančnými problémami a často nemajú dostatok financií práve na nákup aktuálneho knižničného fondu. Ministerstvo kultúry SR síce stanovilo v roku 2010 odporúčané hodnoty⁵ (chápané ako minimálny štandard) pre výkony verejných knižníc aj v oblasti doplňovania knižných fondov s cieľom optimalizovať podmienky knižníc na kvalitné poskytovanie knižničných a informačných služieb používateľom, výška finančných prostriedkov na činnosť knižníc však zavisí od zriaďovateľa.

Školské prostredie sa vo všeobecnosti považuje za základné prostredie, ktoré sa spája s nadobúdaním a formovaním čitateľskej gramotnosti. Čitateľská gramotnosť sa rozvíja primárne na hodinách čítania, písania, slovenského jazyka a literatúry. V priemere až 19,43 % respondentov uviedlo, že učitelia nevyžadujú od nich mimočítankové čítanie, 14,86 % neprečítalo v minulom školskom roku ani jednu knihu, 19,57 % prečítalo iba jednu knihu, len 18,05 % prečítalo dve knihy, tri a viac kníh prečítalo len 16,63 % respondentov. Nízku úroveň nárokov na mimočítankové čítanie možno konštatovať už na základnej škole – 20,95 % respondentov uviedlo, že učitelia od nich mimočítankové čítanie nevyžadujú. Na stredných odborných školách sa situácia rapídne zhoršuje – 18,62 % respondentov uviedlo, že učitelia od nich nevyžadujú mimočítankové aktivity, až 26,77 % uviedlo, že neprečítalo ani jednu knihu.

Potešujúce je, že v priemere len 11,96 % gymnazistov konštatovalo, že ich učitelia nevyžadujú mimočítankové čítanie.

Informačná spoločnosť a znalostná ekonomika kladú vysoké nároky na informačnú gramotnosť ľudí, ktorí by mali byť schopní pracovať s informáciami a informačnými zdrojmi. Nikdy nemuselo získavať informácie z mimoučebnicových zdrojov len 5,32 % respondentov, 18,81 % dostáva v škole takého úlohy pravidelne, približne tretina (35,11 %) odpovedala, že dosť často, 28,47 % len výnimočne.

Pri získavaní informácií potrebných na riešenie pracovných úloh v školskom procese súčasná mládež jednoznačne uprednostňuje internet – až 91,37 % respondentov, 33,73 % získava informácie z kníh, len 12,13 % využíva časopisy, 4,65 % elektronické médiá (CD-ROM, DVD), 21,8 % získava informácie od kamarátov a spolužiakov.

Informačné zdroje, ktoré využívajú žiaci a študenti pri mimoučebnicových úlohách, sme konfrontovali s návštevnosťou knižnice. Výsledky potvrdzujú, že tieto dva parametre jednoznačne súvisia a môžu sa navzájom značne ovplyvniť. Konštatujeme, že žiaci a študenti nie sú dostatočne vedení k tomu, aby sa naučili využívať knižnicu ako jednu z najfundovanejších inštitúcií orientovaných na vzdelávanie a získavanie informácií, čo ovplyvňuje ich celkový postoj k tejto inštitúcii.

Výskum odzrkadľuje značný nezáujem slovenskej mládeže o čítanie ako spôsob osobnej kultúrnej realizácie. Zároveň poukazuje na nedostatky a rezervy v oblasti systematického usmerňovania a motivácie detí a mládeže v predchádzajúcich obdobiach ich čitateľského vývinu. Čitateľský záujem a motivácie k čítaniu v neskoršom veku musia byť podporované a formované od najútlejšieho veku, kde má rodič nezastupiteľnú úlohu. Výsledky výskumu konštatujú veľmi nízku mieru čitateľskej intervencie v predčitateľskom veku.

Model čitateľskej rodinnej komunity sa mení. Čítajúci rodičia naďalej v modeli ostávajú, často však len ako náhodný komponent, čo je vzhľadom na znižujúcu sa úroveň čitateľskej kompetencie alarmujúce. Začínajú ubúdať čítajúci starí rodičia, nerozvíjajú sa súrodenecké čitateľské aktivity v rodinnom prostredí, kde by sa dali formovať a ovplyvňovať čitateľské postoje, motivácie a vzory.

Čitateľské žánrové a tematické preferencie mládeže odrážajú ponuku mediálneho trhu. U súčasnej mládeže je najobľúbenejšou „žiadna kniha“ (24 % chlapcov a 9, 5 % dievčat). Najúspešnejší je hororový román (15,1 % chlapcov a 18,1 % dievčat), román o živote mládeže (3,94 % chlapcov a 24,8 % dievčat), ľúbostný román (18 % dievčat a 0,9 % chlapcov), vojnový román (14,4 % chlapcov a 2,65 % dievčat), historicko-dobrodružný román (9,88 % chlapcov a 5,9 % dievčat), detektívny román (5,9 % dievčat a 6,8 % chlapcov), životopisný román (4,81 % chlapcov a 5,54 % dievčat), náboženský román (2,24 % chlapcov a 2,88 % dievčat), rozprávková kniha a povesti (1,64 % chlapcov a 2,24 % dievčat).

Čítanie je i napriek prieniku moderných informačných technológií základnou stratégiou nadobúdania vedomostí, odborných znalostí, rozširovania a prehlbovania poznatkovej bázy človeka, ale i získavania praktických a profesijných zručností. V súvislosti s výsledkami výskumu sa ukazuje ako nevyhnutné vypracovanie koncepcie informačnej výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl – základných, stredných i vysokých – a mimoškolskej informačnej výchovy a vzdelávania v školských a verejných knižniciach so zameraním najmä na využívanie klasických (tlačených) informačných prameňov i elektronických informačných zdrojov.

V oblasti rodinného čítania by sa mali realizovať programy rodinnej gramotnosti a rodinného čítania, ktoré sa ukazuje ako oblasť, s ktorou možno pracovať aj v knižniciach ako komunitnom kultúrnom priestore.

¹   GAŠPAROVIČOVÁ, Anna, HRDINÁKOVÁ, Ľudmila, KOPÁČIKOVÁ, Judita, RANKOV, Pavol: Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji. Výskumná správa. Bratislava : CVTI SR, 2009. 108 s.
     Dostupné na http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?typ=3&id=28&idm=0&prm1=3&prm2=1&prm3=2812

²   KOPÁČIKOVÁ, Judita, HRDINÁKOVÁ, Ľudmila, GAŠPAROVIČOVÁ, Anna: Čítanie mládeže v Slovenskej republike. Interpretácia výsledkov výskumu. Košice : SAK 2011. 100 s.
     Dostupné na http://www.sakba.sk/dokumenty/2011/citanie-mladeze.pdf

³   Školské knižnice ako informačné a kultúrne centrá škôl. Zborník z 5. medzinárodnej konferencie. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 2011.
     Dostupné na http://www.spgk.sk/swift_data/source/pdf/ZBORNIK_2011.pdf

⁴   KILÁROVÁ, Iveta: Štatistický prehľad o činnosti knižníc v Slovenskej republike. Martin : SNK, 2011. 500 s.

⁵   Metodický pokyn Ministerstva kultúry SR č. MK – 1669/2010-10/7472 z 1. júna 2010 k určeniu štandardov pre verejné knižnice. Dostupné na http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=57