Úvod
Informačné vzdelávanie možno chápať ako celistvý systém
metód a foriem prípravy človeka na prácu s informáciami v informačnom prostredí,
ako jeden zo základných predpokladov celoživotného vzdelávania. Kým sa problematika
informačného vzdelávania v počiatočnom období kreovala v oblasti informačnej vedy a
knihovníctva, v súčasnosti presahuje hranice tohto jedného odboru a nadobúda
interdisciplinárny charakter (5).
Výsledkom informačného vzdelávania je dosiahnutie určitého
stupňa informačnej gramotnosti, ktorá zahŕňa znalosti, zručnosti a porozumenie
potrebné pre primerané, bezpečné a produktívne používanie IKT v procese učenia sa
a poznávania, v zamestnaní a v každodennom živote. Prejavuje sa schopnosťami
efektívne používať informačné zdroje a informačné nástroje na analýzu,
spracovanie a komunikáciu informácií (1).
Mapovanie situácie informačného vzdelávania
Problematikou informačnej gramotnosti a informačného vzdelávania
sa zaoberajú viacerí autori (nielen z pohľadu vzdelávania, ale i metód a
relevantnosti vyhľadávania informácií, z pohľadu rozvoja informačných technológií
a pod.).
V roku 2010 bola predstavená publikácia „Informačné
vzdelávanie v podmienkach slovenských vysokých škôl“, ktorá je prácou kolektívu
autorov a vydala ju Slovenská asociácia knižníc. Táto analytická štúdia
približuje výsledky prieskumu situácie v oblasti informačnej gramotnosti a
informačného vzdelávania v podmienkach vysokých škôl, prezentuje východiská pre
hľadanie koncepčných riešení a formulovanie odporúčaní na definovanie obsahu
informačného vzdelávania na vysokých školách. Jedným z východiskových bodov pre
spracovanie štúdie bol poznatok, že informačné vzdelávanie v akademickom prostredí
uskutočňujú zväčša akademické knižnice (SAK).
Už spomínaná interdisciplinárnosť problematiky
naznačuje, že informačné vzdelávanie v akademickom prostredí nemôžu zastrešovať
iba akademické knižnice, ale že ide o komplexnú väzbu medzi jednotlivými zložkami
akademického prostredia. Táto väzba jednoznačne vyplýva z toho, že akademické
knižnice sú súčasťou určitého informačného systému na škole. V oblasti svojho
pôsobenia môžu vytvárať vstupy pre informačné vzdelávanie (relevantné
informačné zdroje,…), ale portfólio, resp. výstupy, použité metódy v procese
informačného vzdelávania (navigácia v informačných zdrojoch, tvorba informačných
produktov, rozvoj informačnej gramotnosti a pod.) ovplyvňuje niekoľko ďalších
faktorov, napr.:
- stav informačnej a komunikačnej infraštruktúry (ktorý
predikuje, ako mimoriadne dôležité je budovanie a prevádzkovanie virtuálnej siete s
cieľom podporiť základné služby pre komunitu vzdelávania, výskumu a vývoja),
- b) rozvoj znalostných technológií pomáhajúcich poznatky
nachádzať, triediť, interpretovať a implementovať,
- dostupnosť relevantných informačných zdrojov,
- dostatok finančných prostriedkov,
- cieľová skupina (t. z. pre koho je informačné vzdelávanie
určené, na akom stupni a pod.),
- jednoznačnosť v kompetenciách informačného vzdelávania,
- zabezpečenie informačného vzdelávania na všetkých úrovniach
(cez vybrané organizačné zložky) školy.
Analýza potrieb a nadväznosť na zvolené ciele zabezpečenia
kvalitného informačného vzdelávania (jeho podpory zo strany akademických knižníc)
vychádza z poznania, že informácie sú výsostne dôležitým faktorom efektívneho
fungovania každej súčasnej univerzity. Determinujú úroveň, príťažlivosť a
kvalitu jej vzdelávacieho procesu a súčasne sú podmienkou i výstupom kvalitnej
vedeckovýskumnej činnosti výskumnej univerzity. Výskum a vzdelávanie predstavujú
najefektívnejšie investície do rozvoja výrobných faktorov, ktoré sa zhodnocujú
dvoma formami: inovuje a zefektívňuje sa proces tvorby úžitkových hodnôt vo
vzdelávacej a výskumnej organizácii a vytvárajú sa podmienky pre vlastný
rozvoj organizácie – rozvoj jej poznatkového potenciálu. Účelnosť a efektívnosť
poznatkového manažmentu musí byť potvrdená množstvom a kvalitou výstupov. Kvalita
univerzity si bude vždy vyžadovať relevantné informačné zabezpečenie vzdelávacieho
a vedeckovýskumného procesu.
Základná charakteristika realizácie informačného vzdelávania
teda súvisí s revíziou postavenia znalostí v hodnotovej hierarchii doterajších
poznatkov v akademickom prostredí, kde by sa poznatky uľahčujúce organizovanie
podporných systémov univerzity mali chápať ako univerzálna výhoda. Riadenie
poznatkov možno charakterizovať ako proces podporujúci a umožňujúci integrovaný
prístup a využitie všetkých informačných aktivít a zdrojov vo fázach
informačného vzdelávania.
Možnosti realizácie informačného vzdelávania
Akademická knižnica MTF STU so sídlom v Trnave bola jedna z
prvých, ktorá sa uchádzala (a bola úspešná) o európsky projekt v rámci výzvy
Operačného programu Výskum a vývoj – 2008/2.2/01-SORO v prioritnej osi 2 Podpora
výskumu a vývoja/ 2.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom
do praxe. V roku 2010 bol schválený projekt Centrum poznatkovej organizácie
duševného vlastníctva, ktorý apeloval na väzbu príslušného cieľa opatrenia
„Zvyšovanie miery spolupráce výskumno-vývojových inštitúcií so spoločenskou a
hospodárskou praxou prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií, a tým
prispievanie k zvyšovaniu hospodárskeho rastu regiónov a celého Slovenska“. Vďaka
realizácii projektu bolo vytvorené centrum poznatkovej organizácie a riadenia práv
duševného vlastníctva na podporu intelektuálneho kapitálu potenciálu fakulty.
Projekt má viacero špecifických cieľov (o projekte bolo viac informácií už aj na
stránkach ITlib alebo časopisu Ikaros) a jedným z nich bola verifikácia
výstupov informačných zdrojov, ktorá súvisí s rozvojom informačného vzdelávania (3, 4).
Naplneniu tohto cieľa projektu predchádzala etapa, resp.
realizácia čiastkového cieľa projektu, ktorý predstavoval zabezpečenie vonkajších
informačných zdrojov (t. zn. databáz, ku ktorým fakulta nemá prístup). Výstupom
realizácie bolo získanie licencií k desiatim databázam z oblasti duševného
vlastníctva v súlade s profilom fakulty. Toto predstavovalo vstupy pre realizáciu
čiastkového cieľa – verifikáciu výstupov z informačných zdrojov. Hlavný
cieľ bol definovaný ako proces overovania informácií získaných z týchto zdrojov s
poznatkami získanými vo vzdelávacom procese (a výskume), transformovanie týchto
informácií obohatených o pridanú hodnotu významov na poznatky s cieľom zachytiť
všetky otázky súvisiace s problematikou ochrany duševného a priemyselného
vlastníctva pre určenú cieľovú skupinu (doktorandi fakulty).
V týždenných blokoch prebieha výučba, ktorá sleduje prípravu
odborne vzdelaných ľudí v oblasti práv duševného vlastníctva ako teoretický
základ výučby a praktický základ, ktorý predstavuje vyhľadávanie dostupných
informácií, ich verifikáciu v súlade s nadobudnutými poznatkami z jednotlivých
odborných predmetov a zadaní dizertačných tém.
Oblasť teoretického základu predstavuje obsah výučby
orientovanú na znalosť problematiky:
- Význam ochrany duševného vlastníctva
- Organizácie aktívne v oblasti duševného vlastníctva
- Patenty na vynálezy ako všeobecná forma ochrany
- Zvláštne produkty a formy ochrany – úžitkové vzory…
- Priemyselné dizajny a podobné vonkajšie úpravy výrobkov
- Komerčné symboly a možnosti ich ochrany
- Zemepisné označenia a ostatné označenia súvisiace s duševným
vlastníctvom
- Autorské práva a komerčné symboly
- Doplnková ochrana potlačovaním nekalej súťaže
- Ochrana obchodného tajomstva
- Transfer technológií
- Licencie práv duševného vlastníctva ako spôsob transferu
technológie
- Oceňovanie priemyselných práv trhovou hodnotou
- Ekonomické spravodajstvo
Oblasť praktického základu predstavuje obsah výučby
orientovanú na získanie zručností:
- Vyhľadávanie informácií
- Princípy vyhľadávania informácií
- Vplyv informačných technológií na vyhľadávanie informácií
- Informačný prieskum
- Tvorba informačných produktov
- Relevancia vyhľadaných informácií
- Informačné zdroje pre duševné vlastníctvo
- Navigácia v informačných zdrojoch – praktické ukážky
- Overovanie získaných informácií pre riešenie dizertačných tém
Na základe takto získaných informácií a zručností je možné
vytvárať samostatné a adresné informačné produkty, je možné verifikovať
informácie získané pri výučbe s praktickými ukážkami a zisteniami stavu poznania v
danej problematike, je možné získať nové informácie v danej oblasti a súčasne
pôsobiť na úroveň informačnej vyspelosti tých, ktorým je táto výučba určená.
Riešenie projektu, realizácia výučby prostredníctvom aktivít akademickej knižnice
(a ďalších významných zložiek: expert zo znalostného manažmentu, zabezpečenie IKT
a funkčnosť prepojenia zdrojov,…) vytvára priestor pre multiplikačné efekty v
rámci definovania jeho základných cieľov: súvisí s problematikou informačného
vzdelávania, informačného správania, problematikou transferu poznatkov pomocou
komunikačných a informačných technológií, z ktorých sa formuje stav a štruktúra
poznania na individuálnej, inštitucionálnej aj spoločenskej úrovni.
Záver
Charakteristickou črtou projektu je, že predstavuje integráciu
výskumu, inovácie a vzdelávania v oblasti transferu poznatkov. Celý obsah generuje
základné myšlienky, ktoré sa dajú definične ohraničiť základnými pojmami, resp.
tézami:
- transfer poznatkov a budovanie poznatkovej (znalostnej) spoločnosti
(organizácie),
- vybudovanie virtuálnej sféry informácií podporujúcich priamo
výsledky vzdelávania, vedy a výskumu,
- komplexná starostlivosť o riadenie práv duševného vlastníctva
ako nástroj informačného a znalostného manažmentu akademickej knižnice,
- spĺňa predpoklady pre vytvorenie priestoru na verifikáciu
poznatkov vo vzdelávaní a vedeckom výskume.
Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu Centrum
poznatkovej organizácie duševného vlastníctva, ITMS 26220220054, realizovaný na
základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaný z Európskeho fondu
regionálneho rozvoja.
Zoznam bibliografických odkazov
1. BABICOVÁ, Zuzana: Informačné vzdelávanie v
knižniciach – workshop knihovníkov. In: Ikaros [online]. – ISSN 1212-5075. –
Roč. 12, č. 12 (2008).
2. Informačné vzdelávanie v podmienkach slovenských
vysokých škôl. Analytická štúdia. Bratislava : SAK, 2010. 118 s. ISBN
978-80-89284-69-6
3. REŠETOVÁ, Kvetoslava: Podpora výskumu a vývoja ako
nástroj informačného manažmentu akademickej knižnice.- In: ITlib. Informačné
technológie a knižnice. – ISSN 1335-793X. – Roč. 14, č. 4 (2010), s. 55-57.
4. REŠETOVÁ, Kvetoslava: Realizáciou európskeho
projektu akademickej knižnice k podpore vedecko-výskumných aktivít na fakulte. In: Ikaros
[online]. – ISSN 1212-5075. – Roč. 14, č. 9 (2010), s. 1-3.
5. ŠUŠOL, J. – HRDINÁKOVÁ, Ľ. – RANKOV, P.: Informačné
a komunikačné technológie vo vzdelávaní. Bratislava : Stimul, 2005. 153 s.
ISBN80-88982-97-9
|
|
Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku
/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ |
|