|
Informačné vzdelávanie v prostredí vysokých škôl
spravidla vnímame ako aktivity akademických knižníc podporujúce rozvoj informačnej
gramotnosti študentov. Pravdaže, je to pohľad zúžený, pretože permanentné
informačné vzdelávanie by sa malo rovnako týkať vysokoškolských učiteľov,
výskumného personálu a dokonca aj akademických knihovníkov, nielen študentov. Ak na
informačnú gramotnosť nazeráme ako na schopnosť celoživotného vzdelávania, ktorá
je výsledkom vyššieho vzdelávania (Catts 2005), a zároveň vnímame dynamiku
dnešného informačného prostredia, možno vysloviť predpoklad, že je to schopnosť,
ktorú treba priebežne rozvíjať. Úroveň záujmu o rozvoj kompetencií súvisiacich s
vyhľadávaním informácií, ich hodnotením, pochopením, spracovaním a prezentáciou,
ktorými vymedzujeme informačnú gramotnosť, sa mení aj v kontexte informačných
potrieb. Toto všetko podporuje názor (prezentovaný najmä slovenskými akademickými
knižnicami), že informačné vzdelávanie si vyžaduje väčší priestor, ako mu v
súčasnosti akademické inštitúcie venujú.
Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v
Nitre má, podobne ako väčšina akademických knižníc, s informačným
vzdelávaním bohaté skúsenosti. To, čo pôvodne začalo ako exkurzie do knižnice s
ukážkami vyhľadávania literatúry v katalógoch, sa postupne rozvinulo do obsahovo
širokej ponuky tém, ktorých základná ponuka pre študentov 1. a 2. stupňa
vysokoškolského štúdia je nasledovná:
- Knižnica a jej služby
- Ako si urobiť rešerš
- Ako správne citovať
- Elektronické informačné zdroje a možnosti ich využitia
- Autorské právo a publikovanie
Z týchto tém si podľa vlastného uváženia a potrieb
vyberajú jednotlivé fakulty a v rámci predmetov ako úvod do štúdia, teória a
metodológia záverečnej práce, metodika vypracovania záverečnej práce, informačné
zdroje v biológii a potravinárstve (ale aj iných) a prizývajú pracovníkov
knižnice na prednášky alebo praktické cvičenia.
Pre študentov doktorandského štúdia sa ponuka
rozširuje o témy:
- Registrácia publikačnej činnosti na SPU v Nitre
- Práca s textom, príprava a spracovanie podkladov
Časový rozsah informačného vzdelávania, ktoré
realizujú pracovníci knižnice pre jednotlivé fakulty univerzity, v súčasnosti
predstavuje viac ako 100 hodín ročne. Aj keď je jeho efektivita niekedy diskutabilná,
pretože nie všetci študenti sú dostatočne motivovaní, resp. nie vždy je
informačné vzdelávanie vhodne načasované, vo väčšine prípadov sa stretáva s
kladnými odozvami a vedie o. i. aj k lepšiemu a korektnejšiemu využívaniu
informačných zdrojov. Na to, aby takto poskytované informačné vzdelávanie viedlo k
získaniu širšieho rozsahu kompetencií, by malo byť realizované systematickejšie,
čo sa však zatiaľ na univerzite nepodarilo presadiť.
Hoci knihovníci poukazujú na to, aké prínosné môže
byť rozšírenie informačného vzdelávania na vysokoškolských učiteľov, myšlienka
sa v praxi takmer nedá uskutočniť. Knižnicami ponúkané podujatia sa spravidla
nestretávajú s primeraným záujmom. Na SPU v Nitre sa podarilo osloviť učiteľov s
ponukou informačného vzdelávania v rámci široko koncipovaného projektu nazvaného Rozvoj
ľudských zdrojov a zabezpečenie kvality na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v
Nitre (LUZK). Projekt získal finančnú podporu v rámci operačného programu
Vzdelávanie, prioritnej osi Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravy. Jeho
cieľovou skupinou sú vysokoškolskí učitelia, členovia manažmentu a zamestnanci
výskumu a vývoja. Jednotlivé aktivity sú zamerané na:
– zvýšenie kvality riadenia a komunikácie
manažmentu univerzity,
– vytvorenie vnútorného modelu systému
manažérstva kvality na SPU v Nitre,
– rozvoj a prehĺbenie cudzojazyčných kompetencií,
– zvyšovanie informačnej gramotnosti,
– vzdelávanie v projektovej činnosti,
– zvyšovanie odbornosti v oblasti prípravy a
vyhodnocovania vedeckých experimentov.
Aktivita s oficiálnym názvom Zvyšovanie informačnej
gramotnosti vysokoškolských učiteľov a zamestnancov interpretovala pojem
informačnej gramotnosti v najširšom význame ako počítačovo-informačnú
gramotnosť, ktorá zahŕňa schopnosť zistiť, kde sa informácia nachádza, ako sa k
nej možno dostať, ako ju organizovať, interpretovať a hodnotiť (Kellner 2001).
Skladá sa zo vzdelávacích modulov:
- ECDL (Európsky certifikát na počítač)
- Skvalitňovanie projektového riadenia pomocou
softvérových nástrojov
- Rozvoj elektronického publikovania
- Integrácia e-vzdelávania do výučbového procesu
Súčasťou každého modulu sú vzdelávacie kurzy,
spracovanie základnej príručky a tvorba e-vzdelávacích materiálov.
Rozvoj konkrétnych informačných kompetencií
vysokoškolských učiteľov a výskumných zamestnancov je zakomponovaný najmä do
modulu Rozvoj elektronického publikovania, ktorého obsahové zameranie je
takéto:
– formálne aspekty publikovania, prehľad
štandardov a noriem,
– práva duševného vlastníctva a publikovanie,
– tvorba webových stránok (základy),
– nástroje na tvorbu elektronických dokumentov,
– Open Access a repozitáre,
– podpora publikovania (vyhľadávanie odborných
informácií, práca s EIZ).
Pretože cieľovou skupinou kurzov sú zamestnanci vysokej
školy, zameriava sa vzdelávací modul na odborné, resp. vedecké publikovanie. Obsah
kurzov je založený na predpoklade, že elektronické publikovanie v sebe spája
tradičné postupy a štandardy publikačného procesu s nárokmi na vlastné
štandardy digitálneho prostredia. Neoddeliteľnou súčasťou elektronického
publikovania je riešenie otázky uchovávania a sprístupňovania obsahu a s tým
súvisiaca ochrana autorských práv. Do obsahu je zakomponovaná aj problematika
využívania elektronických informačných zdrojov, hodnotenie kvality vedeckých
časopisov a pod.
Celý modul, s výnimkou problematiky tvorby webových
stránok, zabezpečuje Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre. Celkom sa
v období máj 2011 až január 2012 uskutočnilo 7 kurzov, každý v trvaní 35 hodín, z
toho zabezpečovali 4 zamestnanci knižnice (traja knihovníci a jeden IT špecialista) 28
hodín.
V rámci projektu sa ešte predpokladá spracovanie
príručky a vytvorenie e-vzdelávacích kurzov, ktoré knižnica predpokladá využiť aj
po ukončení projektu, resp. osloviť nimi širšiu cieľovú skupinu.
Obsah kurzov bol rámcovo vymedzený jednotlivými témami,
realizácia však bola flexibilná. Prispôsobovala sa konkrétnym požiadavkám a
potrebám frekventantov. Bolo to možné vďaka tomu, že ich počet v jednotlivých
skupinách bol relatívne malý (5 – 10 ľudí). Obsah kurzov sa dotváral aj
priebežne, na základe skúseností a reakcií frekventantov úvodných kurzov.
Frekventanti kurzov hodnotili ich obsahovú náplň veľmi
pozitívne. Učiteľské skúsenosti však boli mimoriadne prínosné aj pre knihovníkov.
Bezprostredný kontakt s vysokoškolskými učiteľmi a ich informačnými kompetenciami
potvrdil rôznorodosť potrieb, záujmov a skúseností jednotlivých frekventantov.
Skutočne sa v praxi ukázalo to, čo uvádza R. Catts
(2010), že informačná gramotnosť je natoľko spätá s jednotlivcom, s jeho
osobitnými potrebami a situáciami, že vzdoruje meraniam. Vzdoruje tak zároveň
„hromadným riešeniam“. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo je pre knižnice
také ťažké osloviť s ponukou aktivít zameraných na zvyšovanie informačnej
gramotnosti vysokoškolských učiteľov širší okruh záujemcov. Ukázalo sa však aj
to, že témy ako autorské právo, vyhľadávanie informácií, využívanie
elektronických informačných zdrojov a pod. dokážu získať záujem, ak sú
prezentované v širšom kontexte a viazané na konkrétne potreby adresátov.
Osobitnou skúsenosťou pre knihovníkov boli diskusie o
publikovaní z pohľadu frekventantov ako autorov vedeckých článkov či monografií.
Najmä mladí učitelia si uvedomujú potrebu kvalitného publikovania a nevyhnutnosť
lepšie sa orientovať v možnostiach, ktoré im poskytuje digitálne prostredie.
Akademickí knihovníci, vďaka skúsenostiam s registráciou publikačnej činnosti, ale
aj preto, že bezprostredne pracujú s vedeckými a odbornými publikáciami, disponujú
množstvom užitočných informácií, ktoré s publikovaním a hodnotením publikačnej
činnosti súvisia. Práve tieto poznatky boli vo veľkej miere využité v rámci kurzov.
Na záver treba priznať, že opísaná forma
informačného vzdelávania vysokoškolských učiteľov, ktoré svojím obsahom
presahovalo štandardné vymedzenie a bolo založené na individuálnom prístupe, nie je
bežne realizovateľná, pretože naráža na problém personálnych limitov knižnice,
ale aj časových limitov učiteľov. Išlo skôr o ojedinelú aktivitu, ktorej
realizácia však poskytla šancu pre knižnicu, ako prezentovať svoje možnosti a
schopnosti, a tú by bolo škoda nevyužiť.
Literatúra:
CATTS, R. 2005. Confirming the relational model of
information literacy. In The International Information and Library Review, roč.
37, 2005, č. 1, s. 19-24.
LEUNG, L. 2010. Effect of Internet Connectedness and
Information Literacy on Quality of Life. In Soc. Indic. Res., roč. 98, 2010, s.
273-290.
KELLNER, D. 2001 New Technologies/New Literacies :
Reconstructing Education for the New Millenium . In International Journal of Technology
and Design Education, 2001, č. 11, s. 67-81.
|