Budúcnosť je digitálna …
Príhovor
… vidíme a cítime to všade okolo nás. V nedávnych ťažkých časoch sa dokonca veľká časť každodennosti celých generácií úplne a plynulo presunula do virtuálneho priestoru, v dôsledku čoho sme sa – aj keď nedobrovoľne – v nej naplno ocitli. Knižnice boli, sú a naďalej budú silnými a radikálnymi hráčmi pri digitálnej transformácii spoločnosti, nakoľko boli medzi prvými inštitúciami „starého sveta“, ktoré pochopili príležitosti, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie. Chopili sa ich tak, že v priebehu niekoľkých desaťročí zmenili paradigmy svojho fungovania viac než za celú svoju predchádzajúcu niekoľkotisícročnú históriu. Bez digitálnych technológií je moderná knižnica už nepredstaviteľná a ich efektívne a inovatívne využívanie na uspokojovanie informačných potrieb svojich používateľov je podmienkou jej prežitia do budúcnosti, pretože ťažisko jej činnosti sa nezadržateľne presúva do digitálneho prostredia. Ide o skutočnosť, ktorá z veľkej časti stojí aj za dlhodobým trendom znižovania počtu knižníc, a to najmä tých, ktorých technologické vybavenie v dôsledku nedostatku prostriedkov zaostáva.
Informačné technológie sú pre knižnice prostriedkom na naplnenie prapôvodného sna, ktorý stál pri ich vzniku – umožňujú široké a okamžité sprístupnenie informácií, ich systematické uchovávanie a triedenie, ako aj cielené vyhľadávanie. Digitalizácia umožňuje masový a demokratický prístup nielen k bežnej vydavateľskej produkcii, ale aj k dokumentom, o existencii ktorých v minulosti vedelo len pár odborníkov, pričom len málo z nich sa k ich štúdiu aj skutočne fyzicky dostalo. Dnes si ich môže pozrieť ktokoľvek z pohodlia svojho domova či počas cesty vlakom. Nie nadarmo sa v tejto súvislosti hovorí o „druhom Gutenbergovi“ či „novej renesancii“. Ak hovoríme o prínosoch digitálnych technológií v oblasti prístupu k informáciám, vedomostiam či kultúre, ide naozaj o revolúciu, ktorú už niekoľko dekád permanentne prežívame a nezdá sa, že by sa mala v dohľadnom čase skončiť, práve naopak. Je dokonca taká rýchla, že ak – ako to zvyčajne pri revolúciách býva – možnosti, ktoré digitálne technológie prinášajú, často predbiehajú právnu, sociálnu či psychologickú pripravenosť spoločnosti na ne a vyvolávajú napätie, rozpory či protireakcie etablovaných inštitúcií „analógového“ sveta. Ide napríklad o systém práva duševného vlastníctva, ktorý, napriek dlhodobým globálnym snahám o jeho prispôsobenie novej realite, nekorešponduje s prirodzeným inštinktom knižníc sprístupniť svojim používateľom všetko, tu a teraz, otázku ochrany osobných údajov (v krajinách EÚ nepopulárne, ale potrebné GDPR), ale aj problematiku šírenia fake news či rôznych „alternatívnych faktov“, pre ktoré sa digitálne technológie stali hlavným nosičom, a tým vlastne nebezpečnou zbraňou používanou v hybridnej vojne, ako aj mnohé ďalšie oblasti, s ktorými sa ľudstvo bude musieť vysporiadať. Po ich vyriešení sa na horizonte už totiž jasne črtá naplnenie vízie, ktorá je kombináciou pôvodného zmyslu existencie knižníc a technologických možností súčasnosti a budúcnosti, že používatelia už nebudú musieť pre informácie chodiť do knižnice, pretože ju budú mať neustále dostupnú virtuálne, plne integrovanú vo vlastnom životnom štýle. A nebude to ani zďaleka koniec toho, čo knižniciam technológie umožnia.
Mgr. Ján Kováčik
(Slovenská národná knižnica)