Kľúčové spôsobilosti učiaceho sa obyvateľstva v profesii knihovníka – skúsenosti a perspektívy / Key competencies of the Population Learning in the Profession of Librarian – experiences and Perspectives

Autorka príspevku penetruje požiadavku kľúčových spôsobilosti učiaceho sa obyvateľstva v profesii knihovníka s rešpektom k podmienkam celoživotného vzdelávania v knihovníckej profesii. Vychádza tak nielen z normotvornej a ľudsko-právnej roviny Zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní, Zákona č. 5 52/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, Nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z. a jeho katalógu pracovaných činností, ale primárne z osobnostnej a personifikačnej požiadavky rozvoja spôsobilosti. Tie vnímame ako zostavu vrodených a osvojených skúseností, naučených vedomostí a spôsobilostí, ale aj hodnotových postojov, motívov a iných osobnostných vlastností, ktoré sú spoločensky zvýznamnené a je ich možné rozvíjať edukáciou.

Aj v prípade profesie knihovníka ide o schopnosť používať nástroje medziosobnostnej komunikácie, integrovať sa v rôznych skupinách a schopnosti konať samostatne. V závere autorka evokuje k perspektívam rozvoja kľúčových kompetencií knihovníka cez modelové kontexty spoločenských podmienok.

Key competencies of the Population Learning in the Profession of Librarian – experiences and Perspectives

Author of the paper penetrates the demand for the key competences of the teaching population in the profession of librarian with respect to the terms of Lifelong Learning within the profession of librarian. It is based not only on the normative and human-law plane of Act no. 568/2009 Coll. on Lifelong learning, Act No.5 52/2003 Coll. for work in the public interest,Government Regulation no. 341/2004 Coll. and its activities catalog, but primarily on the personality and personification requirement of competence development. We perceive this as a set of congenital and acquired experiences, learned knowledge and skills, but also as as values and attitudes, motives and other personality characteristics that are socially highlighted and can be developed by education.

Even in the case of the librarian’s profession, it is about the ability to use interpersonal communication tools, to integrate into different groups and to be able to act independently. At the end, the author evokes the perspectives for the development of librarian’s key competencies through the model contexts of social conditions.