Vnímanie informačného prostredia vedcami: vybrané výsledky výskumu / Perception of information environment by Scholars: Selected results of a Study

V príspevku sa vymedzujú pojmy informačné prostredie a informačná a znalostná infraštruktúra v súvislostiach s výskumami informačného správania vedcov. Uvádzajú sa vybrané výsledky výskumu zameraného na modelovanie informačného prostredia vedy v rámci kvalitatívnej štúdie informačného správania vedcov v SR. Metodológia výskumu bola založená na polo-štruktúrovaných rozhovoroch s 19 vybranými vedcami v prírodných, sociálnych, humanitných vedách a informatike. Koncepcia výskumu obsahuje informačné aktivity vedca vo výskumnom procese, informačnom procese, znalostnej infraštruktúre a faktory ovplyvňujúce prácu s informáciami. Kvalitatívna analýza dát je reprezentovaná pojmovým modelovaním s výslednými pojmovými mapami. Vybrané výsledky poukazujú na kritické a konštruktívne interpretačné repertoáre, repertoár spoločných faktorov vrátane faktorov otvorenej vedy, a repertoár odlišností v odboroch. Odlišnosti sa prejavujú najmä vo formulácii problémov, metódach, typoch dát, postupoch, spolupráci a publikovaní. Príklady repertoárov reprezentujú vybrané pojmové mapy. V závere interpretujeme návrhy na zlepšenie informačnej infraštruktúry, odporúčania pre stratégie a navrhujeme koncepciu akademických informačných ekológií s dôrazom na vedeckú kreativitu a nový model interaktívnej akademickej knižnice.

Perception of information environment by Scholars: Selected results of a Study

The paper determines the concepts of information environment and information and knowledge infrastructure in the context of information behavior of scholars. We present selected results of a qualitative study of information behavior of selected researchers as part of the project focused on modeling of the information environment. The methodology of research was based on semi-structured interviews with 19 selected scholars in Slovakia from sciences, social sciences, humanities and computer science. The design of the research is composed of information activities in research process, information process, knowledge infrastructure and factors of influence. Qualitative analysis of data is represented by concept modeling and concept maps. Results point to critical and constructive interpretation repertoires, repertoires of common factors, including open science, and differences in disciplines. Differences refer to problem statements, methods, types of data, procedures, cooperation and publishing. Selected examples of concept maps represent these differences. In conclusion we present proposals for improvement of information infrastructure, recommendations for university strategies, and propose the concept of academic information ecologies, including research creativity, and a new model of the interactive academic library.