V štátnej vedeckej knižnici sa diskutovalo o e-knihách v knižniciach

Tlačená kniha alebo e-kniha v čítačke? Čomu dáte prednosť? Knižnice sú od svojho počiatku „spojené s papierom“. Dnes však chceme všetko vo forme e-služieb, a ani knihy nie sú výnimkou. Ako sa s týmto trendom vyrovnávajú a chcú vyrovnať knižnice bolo predmetom odborného seminára v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.

Akvizícia, budovanie, sprístupňovanie a ochrana knižničných e-fondov – e-knihy v e-depozitároch boli ústredné témy rovnomenného seminára, ktorý sa uskutočnil 29. apríla v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. V poradí už 14. ročník odborného medzinárodného podujatia pre pracovníkov knižníc si túto problematiku zvolil práve pre jej aktuálnosť.

Čo hovoria zahraničné skúsenosti

Všade vo svete sa ponuka e-dokumentov a čítačiek stala prirodzenou súčasťou každodenného života, nie je tomu inak ani u nás, hoci nie až v takej miere. Skúsenosti so zahraničia sú vždy inšpiráciou a pomôžu novým podnetom. Guido JANSEN predstavil iniciatívy, výzvy a stanoviská v oblasti e-médií v nemeckých knižniciach. Spomenul, že knižnice a ich používatelia majú iba obmedzený prístup k oficiálnym e-publikáciám, a preto je nevyhnutné snažiť sa odstrániť obmedzenia pri sprístupňovaní e-dokumentov v knižniciach najmä pre vedeckú a akademickú sféru.

Trochu „exotiky“ vniesol medzi účastníkov Yi ZHANG, ktorý poukázal na význam čítačiek v službách Šanghajskej knižnice. Čítačky požičiavajú s obsahom, ktorý dodá už výrobca. Nie tu teda problém s porušovaním autorských práv. E-čítanie predstavuje podľa jeho slov pre nich najväčší záujem. E-čítačky sú zasa najdôležitejším zdrojom informácií. Upozornil aj na fakt, že pre výrobcov týchto a podobných zariadení sa knižnica stáva aj zaujímavým miestom marketingovej prezentácie. Nezabudol ani prezentáciu rôznych typov a značiek tabletov či čítačiek, ktoré majú pre používateľov k dispozícii.

Piotr POLUS z Vojvodskej verejnej knižnice v poľskom Opole priblížil otázku digitalizácie knižničného fondu. Tú Poľsko rieši najmä v rámci programu Kultura + 2012 – 2015. Dôležité sú v tomto prípade predovšetkým prvky regionálnej kooperácie a koordinácie. V roku 2007 zakúpili prvý skener na digitalizáciu mikrofilmov. V roku 2010 otvorili digitálnu knižnicu a v rozvoji sa pokračuje ďalej.

Podujatia sa zúčastnili aj dvaja kolegovia z Čiech. Jiří PAVLÍK sa zameral na trh s českými e-knihami, ktorý podľa štatistík rastie. Medzi najväčšie kníhkupectvá patria Palmknihy.cz, Kosmas, eReading.cz a podobne. Spomenul tiež prípravu e-depozitu Národnej knižnice v Prahe. Venoval sa rôznym platformám, prostredníctvom ktorých sú v Čechách e-knihy dostupné (napríklad: ebrary DASH, E-knihy do každé knihovny atď.).

Lucie JIRKŮ zo Študijnej a vedeckej knižnice v Hradci Králové sa venovala otázke praktického získavania e-dokumentov v rámci regionálnych funkcií ŠVK, od ich akvizície až po sprístupnenie čitateľom vo forme OPAC.

Ako je to „doma“

Príspevky slovenských odborníkov otvorila v druhom bloku prezentácií Gabriela MIKLÁNKOVÁ z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Účastníkom priblížila ponuku e-kníh získavaných v rámci národných projektov, ktoré CVTI SR realizuje, ako aj vlastného rozpočtu CVTI SR. V krátkosti tieto projekty charakterizovala a predstavila portfólio odbornej literatúry vo forme e-kníh. Neopomenula ani zakúpenie čítačiek pre používateľov CVTI SR.

Požiadavky univerzity a reakcia akademických knižníc na e-dokumenty bola témou pre Jozefa DZIVÁKA zo Slovenskej chemickej knižnice. Predstavil výsledky prieskumu medzi používateľmi Slovenskej chemickej knižnice so zaujímavým záverom – že 95 % respondentov by si e-dokument pred jeho čítaním aj tak vytlačilo na papier. Je preto na mieste otázka, či sa knižnica nemôže stať „vydavateľom“ a tlačiť na objednávku najmä študijnú literatúru.

Na „vlastnej pôde“ sa predstavila aj Katarína ŠMELKOVÁ zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (ŠVK BB). Jej prezentácia sa venovala výsledkom prieskumu ŠVK BB – Dajme e-knihám zelenú! Prieskum skúmal využívanie e-kníh a zariadení na e-čítanie v rôznych vekových kategóriách od12 rokov až po 50 rokov a viac. Všeobecné závery ukázali, že e-čítacie zariadenia využívajú respondenti skôr na zábavu ako na priame čítanie e-kníh. Až 95 % opýtaných preferuje tlačenú verziu knihy a v prípade e-kníh „vyhráva“ ich bezplatné sťahovanie.

Aký názor má komerčná sféra

Záverečné prezentácie patrili komerčným spoločnostiam, ktoré sa venujú zabezpečovaniu odbornej literatúry od renomovaných vydavateľstiev.

Prezentácie otvoril Jozef GROSS zo Slovart G.T.G. Venoval sa najnovším trendom a možnostiam knižničnej akvizície odborných zahraničných e-titulov. Poukázal na zmeny vo vzťahu e-kniha „včera a dnes“ – napríklad na to, že kým v minulosti boli e-knihy súčasťou databáz, dnes majú vlastné platformy. V súčasnosti sa dbá viac na kvalitu ako na kvantitu. Existuje tu už flexibilita výberu titulov a podobne.

Ladislav SVRŠEK z Albertina icome Bratislava sa zameral na model akvizície pre knižnice. Ukázal rôzne možnosti, ktoré knižnice v tomto smere majú. Hlavnými pojmami prezentácie sa tak stali napríklad individuálne kolekcie verzus kolekcie – balíčky, virtuálna polička, trvalý nákup alebo predplatné a podobne.

Filozofiu EBSCO eBooks a flexibilitu pri budovaní vlastnej kolekcie e-kníh podľa potrieb knižnice odprezentoval Ján LUPRICH z EBSCO Information Services.

Seminár organizačne pripravila Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci so Spolkom slovenských knihovníkov a knižníc, Slovenskou asociáciou knižníc a Goetheho inštitútom v Bratislave.