Randevú píšucich knihovníkov

Poznáte nejakého knihovníka? Presnejšie povedané, knihovníka, ktorý píše poéziu, prózu a teda je literárne aktívny? Práve takto to začalo. Pod knihovníkom sme nemali na mysli len človeka, ktorý pracuje v knižnici a má niečo spoločné s knihovníctvom – stačilo, keď má knihovnícke vzdelanie, či už stredoškolské alebo vysokoškolské. Nuž, myslím si, že práve knihovníci majú blízko k písanému i tlačenému slovu, a tak sú predurčení k tomu, aby sa písomne a teda aj literárne prejavili. Veď čo im v tom bráni?

A tak sa randevú píšucich knihovníkov pod názvom „Knižniční majstri slova“ konalo 28. mája 2014 v Dome kultúry Ružinov a jeho hlavným organizátorom bola Knižnica Ružinov v Bratislave. Na prvý pohľad nič mimoriadne. Veď podujatia sú samozrejmou a bežnou súčasťou v činnosti verejných knižníc. Ale práve stretnutia takéhoto druhu a tejto kategórie ľudí považujem za vzácne a v mnohom veľmi inšpirujúce. Pretože pod píšucim knihovníkom chápem človeka, ktorý je svedectvom toho, že literárna tvorba a literatúra vôbec majú v sebe nemálo tajomného a zvláštneho a navyše veľmi úzko súvisia so životom a so všetkým, čo sa okolo nás deje. Písať neznamená len zanechať text na papieri, ale je to i odkaz, svedectvo o multikultúrnych aktivitách v spoločenskom priestore našej doby. Je to výpoveď o súvislostiach vecí, javov, udalostí a pocitov. Je to dôsledok tvorivého a teda estetického uchopenia skutočnosti, ktoré     v konečnom dôsledku predstavuje inšpirujúci prameň poznania.

Jozef Lipták, Pavel Horňák, Juraj Šebesta, Jana Vozníková (zľava doprava)

(foto: Knižnica Ružinov)

Takže kto vlastne prišiel medzi nás? Boli to osobnosti, ktorých život bol a je nejakým spôsobom prepojený s knihovníckou profesiou, svetom kníh a knižničnou kultúrou vôbec. Z mnohých píšucich knihovníkov pozvanie prijali a svojou prítomnosťou nás potešili Jana Vozníková – riaditeľka Knižnice Bratislava-Nové Mesto, neúnavná propagátorka a priekopníčka knižničných a kultúrnych podujatí a projektov, tiež autorka introvertnej poézie, Pavel Horňák – vedúci Katedry marketingovej komunikácie na Filozofickej fakulte UK, uznávaný odborník na marketingovú komunikáciu, históriu a etiku reklamy, autor reklamných prostriedkov (texty, videoreklama), tiež autor prozaických textov a aforizmov, Juraj Šebesta – riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave, tiež prekladateľ, prozaik a divadelný a kultúrny publicista a nakoniec Jozef Lipták – teoretický fyzik, informatik, dlhoročný pedagóg na Katedre knižničnej a informačnej vedy FFUK, vynálezca, horolezec a karikaturista, ktorý sa okrem iného venuje aj umeleckému spracovaniu krištáľového skla.

Zo stručného opisu aktivít protagonistov vidieť, že svoju profesiu vykonávajú so zanietením, ktoré prekračuje bežný rámec pracovných povinností. Všetci sú autormi – okrem knižných prác – aj mnohých textov, či už novinových, časopiseckých alebo zborníkových.             Ich spoločným znakom je tiež to, že majú skúsenosť s vedením a riadením nie jednoduchých kolektívov (knižnica, katedra) a teda ich postoje, názory a stanoviská sú ukované a vybrúsené aj ohňom interpersonálnej komunikácie v spätosti so zabezpečovaním každodenných potrieb organizačno-technických a ekonomických. Existuje lepší alebo vhodnejší príklad na tvorivú spätosť teórie             s praxou, ktorá je zárukou objektívneho posúdenia skutočnosti s jej následným obohatením? Až v prítomnosti takýchto ľudí v spoločnom čase a priestore možno pochopiť mnohé súvislosti, ozrejmiť a vyladiť postoje, stanoviská, prístupy. Ak by vám napríklad prekážalo to, že nevidíte nič spoločné medzi teoretickou fyzikou a svetom umenia, kultúry a duchovna vôbec, môžem vás ubezpečiť, že sa mýlite.

A preto mi dovoľte vyjadriť radosť, potešenie, ale i hrdosť nad tým, že som mohol v prítomnosti takýchto ľudí stráviť príjemné popoludnie. Veru, podujatia sú v činnosti verejných knižníc bežné a samozrejmé. Ak sa však ocitnete   v správnom čase na správnom mieste v správnej knižnici, je to tá jedinečná a správna chvíľa. A nenechávajte si ju pre seba. Nech letí do sveta a šíri novinu.  Trebárs aj o píšucich knihovníkoch. Nech o nich počujú všetci. Aj tí, čo majú problémy so sluchom.