Koniec inverzie?

Rád by som poskytol niekoľko stručných poznámok na zamyslenie k článku
Súbor autorít predmetových hesiel (Koniec inverzie?) (Bulletin CVTI SR 4/2000, s. 21 – 24). Uvedomujem si, že ide o
závažný problém a nebude jednoduché rozhodnúť o správnosti tej, či onej cesty. Podstata je už v samotnom vecnom popise
dokumentov, ktorý je postavený na “subjektívnom” hodnotení obsahu dokumentu. Obávam sa, že mnohokrát by ani autor sám
nedokázal presne určiť hierarchiu dôležitosti jednotlivých predmetov. (Je kniha o športových oceneniach viac o športe alebo o
oceneniach?) Aj keď z mojich poznámok bude cítiť snahu o zachovanie inverzie, neodvažujem sa tvrdiť, že je to jediná správna
cesta. S ohľadom na vývoj informačných systémov a databáz smerom k plným textom možno predmetové heslá časom úplne stratia
svoju opodstatnenosť. Pokiaľ však existujú a uvažuje sa o úprave pravidiel ich tvorby a aplikácie, treba myslieť aj na
komplikovanosť a prácnosť praktickej realizácie takejto zmeny – stačí sa len pozrieť na knihovníkov, ktorí sú momentálne
nešťastní z podstatných zmien v MDT… Teraz však k poznámkam:

1. Predmetové heslá sú prvkom selekčného jazyka a selekčný jazyk je definovaný (aj) ako formalizovaný
   jazyk. Ide teda o vedecký jazyk, ktorý si môže dovoliť byť “neprirodzený”. Myslím si, že takto ho chápu aj samotní
   knihovníci a informatici a že ho takto dokážu chápať aj používatelia. Vzhľadom na súčasný vývoj si myslím, že používateľ
   bude mať dostatok prirodzeného jazyka v abstraktoch, prípadne v plných textoch.
2. Nepoznám dokument LCSH, ale z krátkeho popisu chápania inverzie v tomto dokumente sa mi zdá, že ide o
   povolenie prirodzeného jazyka s výnimkami, ktoré sú možno komplikovanejšie než samotná inverzia (nedokážem pochopiť, prečo
   piesne slovenské áno ale literatúra slovenská už nie). Ak už by sme chceli prijať nejaké pravidlá, mali by byť čo možno
   najviac jednoznačné bez zbytočne komplikovaných výnimiek.
3. Predmetové heslo (subject heading) – už samotný názov naznačuje, čo je pre tento typ selekčného jazyka
   podstatné: predmet. Knižnica je predmet, literatúra je tiež predmet. Športová nie je predmet, predmet je šport… Ak teda
   súbor autorít predmetových hesiel má byť “zaznamenaný v hierarchických vzťahoch” príklad uvedený v článku by mal byť
   správnejšie:
   
   
   • šport
     • amatérsky
     • anketa
     • cena
     • osobnosti
     • vrcholový
4. Volanie po prirodzenom jazyku možno pramení aj z nedostatočných schopností a možností presne formulovať
   svoju rešeršnú požiadavku v prostredí elektronických katalógov a databáz. Na vine môžu byť nedostatočné možnosti systému
   alebo nedostatočné znalosti zo strany používateľa. V prípade nedostatočných schopností systému treba volať po náprave
   smerom k tvorcom systémov. V podstate väčšina vyhľadávacích služieb v prostredí internetu umožňuje len použitie základných
   operátorov boolovej algebry, prípadne rozlíšenie jednotlivých slov od slovných spojení. Kvalitné vyhľadávacie systémy
   (patrí k nim aj Tornádo, pod ktorým sa distribuuje Slovenská národná bibliografia) umožňujú aj použitie pokročilých
   vyhľadávacích stratégií vrátane tzv. proximitných operátorov, ktoré umožňujú veľmi jemne určiť vzťah medzi hľadanými
   termínmi – vzdialenosť slov, ich poradie či prítomnosť v rámci odseku alebo vety (pre vyhľadávanie v plných textoch). Pri
   takýchto spôsoboch vyhľadávania je vlastne jedno, či je inverzia použitá alebo nie.
5. Jediný dostatočne silný argument pre prirodzený jazyk je snaha prispôsobiť sa požiadavkám používateľa.
   Treba si však uvedomiť nielen jazykový rozdiel (angličtina verzus slovenčina), ale aj isté kultúrne a vzdelanostné zázemie.
   Nepodceňujme slovenských používateľov, nedovoľme, aby úroveň všeobecného vzdelania aj u nás klesla na schopnosť napísať
   slovné spojenie “slovenská literatúra” bez uvedomenia si možnosti inverzného tvaru. Verím, že väčšina vzdelancov (a teda
   používateľov knižníc a knižnično-informačných systémov a služieb) si dokáže inverznú konštrukciu predmetových hesiel
   uvedomiť rovnako, ako si dokáže uvedomiť existenciu synonym. A pre všetkých ostatných, ktorí by s prácou s predmetovými
   heslami mohli mať problémy sú v knižniciach knihovníci. Aj napriek “veku internetu” ostanú knihovníci a informatici tými
   kompetentnými “informačnými robotníkmi”, ktorí dokážu potreby používateľa sformulovať tak, aby získal zo systému relevantnú
   skupinu záznamov.