Zaujímavé čísla z využívania databáz ProQuest

V Bulletine CVTI č. 4/2000 som v krátkej informácii zhodnotil výsledky celoslovenského trialu databáz ProQuest, ktorý bol k dispozícii počas troch mesiacov zdarma pre všetkých záujemcov. Prieskum potom pokračoval anketou, v ktorej sme chceli zistiť názory používateľov na túto službu. Aj keď samotná odozva na anketu neposkytuje dostatok informácií na spracovanie, je možné použiť štatistické dáta priamo zo servera ProQuest.

Na začiatok si však dovolím ešte raz stručne uviesť niekoľko čísiel získaných z ankety. Vrátilo sa nám 34 dotazníkov z ktorých však až 24 dotazníkov (70,59 %) uviedlo, že si službu nevyskúšali, pričom prevažujúci dôvod bol, že o tejto možnosti nevedeli, či sa o nej dozvedeli neskoro. Z vrátených dotazníkov má význam uviesť len dve skupiny čísiel: typ inštitúcie a geografická pôsobnosť. Po zatriedení podľa typu inštitúcie “vedú” vzdelávacie inštitúcie (41 %), za nimi nasledujú verejné knižnice (31 %), veda a výskum (11 %), zdravotníctvo (11 %) a štátna a verejná správa (6 %). [Pozri tiež graf č. 1.] Rozdelenie podľa krajov je pestrejšie – na prvom mieste je Bratislavský kraj (41 %), za ním Trnavský (14 %), Banskobystrický (11 %) a Nitriansky (11 %). Ostatné kraje sú zastúpené pod hodnotou 10 %.

Štatistika využívania priamo zo servera ProQuest nám poskytuje údaje o počte zobrazených záznamov pre jednotlivé tituly periodík, pričom aj bližšie špecifikuje typ zobrazeného záznamu a kolekciu, do ktorej konkrétny titul časopisu patrí. Počas troch mesiacov si používatelia v službe ProQuest zobrazili spolu 4 704 záznamov. Jednoduchým delením je možné určiť, že je to priemerne 1 568 za mesiac, resp. 392 záznamov na týždeň. Vzhľadom na to, že nevieme presne, koľko používateľov túto službu skutočne využívalo, je veľmi ťažké povedať, či je to málo alebo veľa. Ďalšie údaje nám však pomôžu určiť štruktúru používateľov. V nasledujúcej tabuľke je výber “Top 10” časopisov podľa počtu zobrazených záznamov:

Ak premietneme počty zobrazených záznamov do jednotlivých tematických okruhov (tak ako sú v službe ProQuest rozdelené), zistíme, že jednoznačne vedú technické vedy (Applied Science and Technology Plus – 34 %), za nimi nasledujú “všeobecné” periodiká (ABI/INFORM Global – 20 %), potom opäť veda a technika (Generel Science Plus – 9 %), spoločenské vedy (Academic Research Library – 8 %) a napokon aj zdravotníctvo (ProQuest Medical Library – 7 %; Health Module – 5 %). Ostatné kolekcie boli zastúpené hodnotami pod 5 (Prekvapivo pod piatimi percentami ostali aj niektoré kolekcie z oblasti obchodu a financií.)

Typy zobrazených záznamov dokazujú, že prístupnosť plných textov je nespornou výhodou služieb tohto typu. Až 50 % zobrazených záznamov boli záznamy s plnými textmi, či s textmi aj obrázkami vo formáte HTML. Abstrakty sú zastúpené 28 % (aj preto, že nie všetky časopisy majú k dispozícii plné texty) a citácií bolo zobrazených len 5 %. Zaujímavé je, že až 17 % záznamov bolo zobrazených vo formáte PDF, ktorý vyžaduje lepšie pripojenie na internet a ďalší program v počítači.

Uvedené fakty a čísla je ťažké hodnotiť… Nespochybniteľná je výhoda dostupnosti plných textov vrátane grafiky. Z pohľadu tematických kolekcií či časopiseckých titulov vedú síce technické vedy, ale istým dielom sú tam zastúpené aj spoločenské vedy a napokon aj medicína. Prečo je to tak, sa môžeme len dohadovať: V rovnakom období mali slovenskí používatelia k dispozícii aj databázy od spoločnosti EBSCO, ktoré sú na technické vedy predsa len skúpejšie. Alebo je to zručnosť používateľov – v technických odboroch sú skúsenosti s výpočtovou technikou väčšie. Ale príčina môže byť aj v dostupnosti – netreba príliš pripomínať vybavenosť nemocníc či ostatných lekárskych pracovísk počítačmi, ktoré by boli vhodným spôsobom pripojené na internet.

Tento výskum, či skôr experiment, nám ukázal, že ak chceme získať dostatok hodnoverných informácií, nemôžeme využívanie takejto služby poskytnúť slovenským používateľom živelne a nekontrolovateľne. So spoločnosťou Bell and Howell rokujeme o ďalších možnostiach a s najväčšou pravdepodobnosťou celý výskum tento rok zopakujeme. Budeme však požadovať aj aktivitu samotných používateľov. Veríme, že získame kvalitnejšie podklady, ktoré by mohli slúžiť aj pre rozsiahlejšie porovnanie s využívaním podobných služieb (napr. spomínané EBSCO, či Web of Science od ISI). Ak sa nájde niekto, kto by mal záujem o spracovanie takejto porovnávacej štúdie, za našu spoločnosť môžem prisľúbiť maximálnu ochotu spolupracovať. Hodnoverný výskum a dostatočné argumenty sú aj dobrý základ pre ďalšie rokovania ohľadom možností financovania trvalejšieho prístupu našich používateľov k týmto službám. Aj na základe uvedených čísiel predpokladám, že nie sme jediní, ktorí majú záujem o to, aby sa služba ProQuest medzi slovenských používateľov dostala.