Niekoľko faktov o súčasnom internete alebo aký je internet v roku 2001

Internet a globálna informačná spoločnosť

O tom, že internet úplne zmenil model komunikácie v spoločnosti, dnes už nikto nepochybuje. Internet vznikol pred vyše 30 rokmi ako projekt Ministerstva obrany USA s cieľom vyvinúť bezpečný prostriedok na prenos informácií po celom svete. Na riešení projektu sa podieľali prestížne americké univerzity, a preto sa internet veľmi dlho využíval predovšetkým v akademickom prostredí a prakticky až do roku 1991 sa odmietalo jeho komerčné využitie. Od 1991, keď vláda USA oficiálne povolila využívať internet aj na komerčné účely, začal jeho neuveriteľný prudký rozvoj. Zaslúžil sa o to aj World Wide Web ako celosieťová pavučina umožňujúca už dnes pohodlne využívať väčšinu služieb internetu a projekt Globálna informačná spoločnosť, ktorú predstavil na zasadnutí Medzinárodnej telekomunikačnej únie v Buenos Aires v roku 1994 Al Gore. V čom spočíva globálny charakter internetu? Čo umožňuje, že ľudia na celom svete sú v neustálej interakcii, aj keď vlastnia počítače rôznych značiek s rôznymi operačnými systémami? Toto všetko umožňuju nepísané zákony internetu, a to: nezávislosť od platformy, operačného systému, jedinej firmy a pružnosti a neustáleho vývoja štandardov.

Informačná spoločnosť je aj ďalej v centre pozornosti Európskej únie. Svedčí o tom významný dokument eEurope 2002. An Information Society for All. Action Plan prepared by the Council and the European Commission for the Feira European Council 19-20 June.

Akčný plán sa sústreďuje na 3 hlavné ciele:

• Lacnejší, rýchlejší a bezpečný internet.
• Investície do ľudí a zručností (práca v znalostnej ekonomike).
• Stimulácia využívania internetu (podpora elektronickému obchodu, elektronický prístup k verejným informáciám, digitálny obsah a pod.).

Akčný plán sa sústreďuje predovšetkým na riešenia a na to, čo sa má urobiť, kto to má urobiť a kedy. Na vyriešenie týchto náročných úloh treba predovšetkým vytvoriť právny rámec, ďalej podporovať vytvorenie novej infraštruktúry a následne aj nových služieb (počíta sa s aktívnou úlohou súkromného sektora).

Európska komisia prijala ďalej 22. decembra 2000 eContent programme , ktorého cieľom je podpora produkcie, rozširovania a využívania európskeho digitálneho obsahu a podpora lingvistickej rôznorodosti v rámci globálnych sietí. Najnovšie informácie sú na stránke eContent ( http://www.cordis.lu/econtent/home.html).

V súčasnosti sa pripravuje pod záštitou Medzinárodnej telekomunikačnej únie (The International Telecommunication Union – ITU) celosvetová konferencia na najvyššej úrovni venovaná informačnej spoločnosti The World Summit on the Information Society, ktorá by sa mala konať v roku 2003. Informácie o pripravovanej konferencii nájdeme na stránke http://www.itu.int/wsis/index.htm.

Cieľom informačnej spoločnosti je postupný prechod na novú digitálnu konkurencieschopnú vedomostnú ekonomiku, ktorá vytvorí predpoklad pre ekonomický rast, nové pracovné príležitosti a čo je najdôležitejšie, zlepší kvalitu života občanov a životného prostredia.

Ako Internet narastá

O neuveriteľnom náraste internetu a webových stránok sa už toho popísalo veľmi veľa. Nárast informácií v internete súvisí aj s nárastom hostiteľských počítačov. Spoločnosť Internet Software Consortium ( http://www.isc.org/ds/) pravidelne dva razy do roka uskutočňuje prieskum nárastu hostiteľských počítačov. Ako vidíme v nasledujúcej tabuľke, v júli 2000 bolo v internete 93 047 785 hostiteľských počítačov.

Tabuľka 1 Nárast počtu hostiteľských počítačov v internete

Už z uvedenej tabuľky vyplýva, že nárast hostiteľských počítačov v internete sa čiastočne spomalil. Od roku 1991, keď došlo ku komercionalizácii internetu, bol predstavený WWW a projekt Globálnej informačnej spoločnosti, môžeme až prakticky do januára roku 1998 hovoriť o 100 % ročnom náraste počtu hostiteľských počítačov.

S nárastom hostiteľských počítačov úzko súvisí aj nárast webových stránok . Dr. Steve Lawrence a Dr. C. Lee Giles z NEC Research Institute of Princeton, N. J., vykonali vo februári 1999 známy prieskum týkajúci sa informácií na webe. Podľa výsledkov prieskumu WWW obsahoval vo februári 1999 približne 800 miliónov stránok oproti 320 miliónom v decembri 1997. K závažným zisteniam patrilo, že najviac využívaných 11 prieskumových strojov pokrývalo približne iba 42 % webovského priestoru a 335 milónov stránok, čo je iba 42 % z celého webu oproti 60 % v roku 1997.

Bernardo A. Huberman a Lada A. Adamic z Xerox Palo Alto Research Center publikovali v januári 1999 teóriu o dynamickom náraste World Wide Webu v štúdii Evolutionary Dynamics of the World Wide Web. V štúdii konštatujú, že nárast webu nie je úplne náhodný, ale platia tu určité zákonitosti. Formulujú tzv. univerzálny zákon sily (universal power law), pokiaľ ide o distribúciu počtu stránok v rámci jednotlivých sídiel. Prognóza sa potvrdila analýzou vzorky dát z dvoch veľkých prieskumových strojov Alexa a Infoseek. Na to, aby vyvinuli evolučnú teóriu nárastu webu, predpokladali počet stránok patriacich k sídlu ako funkciu času. Vzhľadom na to, že stránky v rámci sídla sú väčšinou organizované v hierarchickej stromovej štruktúre, počet stránok dodaných v určitom čase na stránku bude proporčný k už existujúcim stránkam. Na to, aby sme vzali do úvahy evolučnú dynamiku webu, je dôležité brať do úvahy, že rozdelenie počtu stránok záleží na čase, ktorý uplynul od vytvorenia stránky.

V januári 2000 spoločnosť Inktomi a NEC Research Institute ukončili ďalší výskum, podľa ktorého web obsahoval viac ako jednu miliardu jedinečných webových stránok a 4 951 247 webových sídiel. Uvádzam niektoré ďalšie zaujímavé zistenia (Inktomi Webmap http://www.inktomi.com/webmap/). Najväčšou doménou je com (54,68 %), za ňou nasleduje doména net (7,82 %), edu (6,69 %), org (4,35 %), gov (1,15 %) a mil (0,17 %). O tom, že prevládajúcim jazykom na webe je angličtina svedčí skutočnosť, že až 86,55 % dokumentov je v jazyku anglickom. Najčastejším názvom stránky je contact.html a pravdepodobne najväčší počet 751 974 spojení vedie na stránku Yahoo ( http://www.yahoo.com).

V júli 2000 publikoval Michael Bergman štúdiu The Deep Web: Surfacing Hidden Value, kde prináša úplne nový pohľad na informačné bohatstvo internetu a predstavuje nový pojem – hlboký web. V štúdii sa uvádza, že hlboký web je až 500-krát väčší ako tzv. ”surface” World Wide Web (povrchový web). Čo je ale mimoriadne dôležité, je kvalita obsahu prístupná prostredníctvom hlbokého webu. Podľa autora sú to stovky miliárd dokumentov prístupných prostredníctvom databáz, ktoré nie sú prístupné prostredníctvom tradičných vyhľadávacích serverov.

V štúdii sú uvedené mimoriadne zaujímavé nové zistenia, ktoré priam radikálne menia pohľad na doterajšie informačné bohatstvo internetu. Uvádzam niektoré najzaujímavejšie (Makulová 2000):

• Verejné informácie prístupné v hlbokom webe sú 400 až 550-krát väčšie, ako sa uvádza v súčasnosti pri definovaní World Wide Webu.
• Hlboký web obsahuje 7 500 terabytov informácií v porovnaní s 19 terabytami informácií na povrchovom webe.
• Hlboký web obsahuje takmer 550 miliárd individuálnych dokumentov v porovnaní s jednou miliardou na povrchovom webe.
• Podľa odhadov v súčasnosti existuje takmer 100 000 webových sídiel hlbokého webu. Zoznam sídiel sa nachádza na vyhľadávacom portále CompletePlanet ( http://www.completeplanet.com).
• 60 najväčších sídiel hlbokého webu obsahujú približne 750 terabytov informácií, čo už samotné postačuje na prekročenie veľkosti povrchového webu 40-krát.
• Priemerné webové sídlo hlbokého webu má iba za mesiac väčšiu hustotu návštev o 50 % ako sídla na povrchovom webe.
• Hlboký web je v súčasnosti najrýchlejšie rastúca kategória s novými informáciami na webe.
• Kvalita obsahu hlbokého webu je podľa samotných autorov tisíc až dvetisíckrát vyššia ako pri povrchovom webe.
• Viac ako polovica obsahu hlbokého webu sa nachádza v špecializovaných predmetových databázach.
• Až 95 % informácií v hlbokom webe patria k verejne prístupným informáciám, ktoré sú prístupné bez poplatkov.

Používatelia internetu

Je to neuveriteľné, ale podľa pravidelných prieskumov, ktoré uskutočňuje Nua Internet Surveys v novembri 2000 bolo v celosvetovom meradle na internete 407,1 miliónov používateľov, čo predstavuje 6,71 percent celkovej populácie. O tom, že internet čoraz viac preniká do všetkých oblastí nášho života, svedčí nasledujúca tabuľka.

Tabuľka 2 Nárast počtu používateľov vo svete (zdroj NUA Worldwide)

Dnešný internet sa čoraz väčšmi stáva súčasťou nášho života. Je veľmi zaujímavé sledovať štatistiky jeho využívania, ktoré okrem toho, že odrážajú súčasné trendy, naznačujú aj smer budúceho vývoja. Jeden z naobsiahlejších prieskumov robí spoločnosť Graphic, Visualization, & Usability Center’s (GVU), ktorá v dňoch 10. októbra až 15. decembra 1998 uskutočnila v poradí už 10. prieskum využívania internetu. Prieskumy sa pravidelne uskutočňovali 2 razy do roka od roku 1994. Výsledky jednotlivých prieskumov spolu s množstvom rôznych tabuliek a grafov nájdeme na stránke GVU´s WWW User Surveys na URL adrese http://www.gvu.gatech.edu/user_surveys/. Predstavujú mimoriadne cenný a hodnotný zdroj informácií o vývoji demografie internetu, jeho kultúry, postoja používateľov a pod.

Prieskumu sa zúčastnilo vyše 5 000 respondentov, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa všeobecnej demografie, používaných technológií, online súkromia a bezpečnosti, používania internetu a webu, vplyvu internetu na každodenný život, nákupu na internete, ale aj vyhľadávania informácií o produktoch, tvorby domácich stránok a pod.

Podľa prieskumu hlavne v Európe prevláda skupina ľudí od 21 do 30 rokov. Na rozdiel od Európy je v USA rozloženie vekových skupín už viac homogénne, čo je dané predovšetkým plánovaným presadzovaním aplikácie internetu do všetkých oblastí života vládou USA (Projekt Globálnej informačnej spoločnosti) a tiež cenovou dostupnosťou internetu pre všetky vrstvy obyvateľstva. Podobne v USA pribúda v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami nová skupina používateľov starších ako 50 rokov. Vo veku 51 až 55 rokov to bolo 361 respondentov, 56 až 60 rokov 195 respondentov, 61 až 65 rokov 101 respondentov, 66 až 70 rokov 78 respondentov. Je vidieť, že bariéry stráca aj tá skupina používateľov, ktorú fenomén internetu za stihol už v dôchodkovom veku.

Podobne narastá frekvencia využívania webu. V Európe skoro 50 % respondentov využíva web viac ako 9-krát denne. Prakticky 90 % respondentov v USA aj v Európe sa k internetu pripája viackrát denne, čo svedčí o tom, že hrá v živote jednotlivcov, ale aj firiem čoraz dôležitejšiu úlohu. K mimoriadne zaujímavému zisteniu patril dotazník týkajúci sa využívania webu podľa povolania. Respondenti sa mali zaradiť do jednej z nasledovných kategórií: vrcholový manažment, stredný manažment, nižší manažment, vyškolený odborník, administratíva, technický pracovník, študent, výskumník, samozamestnanec, dočasný zamestnanec, konzultant a iný.

Výsledky jasne potvrdzujú, že internet už nie je viac doménov študentov v USA. Prakticky až 30 % z respondentov predstavuje kategóriu vyškolených odborníkov a študenti predstavujú iba 10 %. Na rozdiel od USA, v Európe kategória študentov prevyšuje iba o niečo kategóriu vyškolených odborníkov. Je to dané predovšetkým dlhšou tradíciou využívania internetu v USA. Je potešiteľné, že v ďalších kategóriách je pomerne homogénne zastúpenie využívania internetu.

 

Nárast počtu používateľov na Slovensku

V nasledujúcej tabuľke vidíme nárast počtu používateľov internetu na Slovensku. Zatiaľ čo v novembri 1997 ho využívalo iba 190 000 používateľov, v júli 2000 to už bolo 700 000 používateľov, čo predstavuje 12,94 % populácie.

Tabuľa 3 Nárast počtu používateľov na Slovensku

Mimoriadne zaujímavý prieskum týkajúci sa používateľov slovenského internetu pod názvom Projekt SIUS 2000 (Slovak Internet Users Segmentation) uskutočnili spoločnosti Mega & Loman a United Consultants. Prieskum sa realizoval v dňoch 21. 3. až 31. 5. 2000 prostredníctvom internetu. Na štatistickom spracovaní výsledkov sa podieľala agentúra FOCUS.

Do prieskumu sa zapojilo viac ako 5 000 respondentov. Dotazník mal tri časti a obsahoval 43 otázok. Otázky mapovali doterajšie skúsenosti respondentov, informačné potreby a očakávania, ako aj ich životný štýl a hodnotové orientácie. Cieľom prieskumu bolo zistiť čo najviac informácií o používateľovi slovenského internetu a vytvoriť typológiu užívateľov internetu. Do štatistického spracovania bolo zaradených 2 715 vyplnených dotazníkov, na základe ktorých bolo identifikovaných 8 rôznych typov používateľov internetu, ktoré sa líšia nielen svojou skúsenosťou a spôsobom využívania internetu, ale aj technickými podmienkami pripojenia a životným štýlom. Prieskum tak vyvrátil predstavu o tom, že internet využívajú predovšetkým študenti z oblasti informačných technológií na stredných a vysokých školách. K základným typom používateľov internetu sa radia:

• Internetový praktik je typ používateľa s najdlhšou praxou na internete, ktorý ho využíva výhradne na pracovné účely.
• Fun & Teens sú začínajúci používatelia internetu z radov bezstarostných teenagerov. Sú fascinovaní možnosťami zábavy v tomto type média.
• Managing director je typ používateľa internetu, ktorý najviac využíva komerčné možnosti tohto informačno-predajného kanála.
• Vysokoškolák , pre ktorého je internet bránou k poznatkom.
• Hľadajúci vzrušenie je používateľ internetu, ktorý pripojením sa do siete zaháňa nudu v zamestnaní.
• Informatix je typ používateľa internetu poznačený syndrómom závislosti od internetu. Je to spravidla mladý, technicky zdatný programátor, informatik.
• Kariérny manažér je typ, ktorý ide tvrdo za svojou kariérou. Prístup na internet dnes patrí k štandardným požiadavkám úspešných manažérov.
• Zodpovedný živiteľ rodiny je používateľ internetu, ktorý práve absolvoval univerzitu a má za sebou prvé metre po štarte do života.

SIUS 2000 nadväzuje na prieskum, ktorý spoločnosť Mega & Loman uskutočnila začiatkom roku 1999 v spolupráci s Katedrou marketingu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Porovnaním výsledkov obidvoch prieskumov možno ďalej konštatovať, že vzrástol podiel používateľov internetu, ktorí už majú konkrétnu skúsenosť s elektronickým obchodom. Najčastejšie sa týmto spôsobom nakupuje literatúra, hudobné nosiče, softvér a počítačové hry. Za najväčšie bariéry elektronického obchodu považujú nemožnosť posúdiť kvalitu tovaru, možnosť zneužitia čísla kreditnej karty. Podľa respondentov je nakupovanie na internete jednoduché a relatívne spoľahlivé. Podrobné informácie o výsledkoch prieskumu sú na adrese http://www.sius.sk/sk/index.html.

Literatúra:

Bergman, M. K. 2000 The Deep Web: Surfacing Hidden Value. BrightPlanet.com LLC. July 2000. 35 s.

eEurope 2002. An Information Society for All. Action Plan prepared by the Council and the European Commission for the Feira European Council 19-20 June 2000. URL: http://europa.eu.int/comm/information_society/eeurope/actionplan/index_en.htm

GVU´s WWW User Surveys. URL: http://www.gvu.gatech.edu/user_surveys/.

Huberman, B.A.; Adamic, L.A; Evolutionary Dynamics of the World URL: http://www.parc.xerox.com/istl/groups/iea/abstracts/InternetEcology/growth.html

Charny, B. 2000. The World Wide $#@%@$ing Web! ZDNet News. December 2000. http://www.zdnet.com/zdnn/stories/news/0,4586,2667216,00.html

Sherman, Chris. How Wide The Web? http://websearch.about.com/library/weekly/aa070899a.htm?pid=2825&cob=home

Inktomi Webmap http://www.inktomi.com/webmap/

Lawrence, Steve – Giles, Lee. 1999. Accessibility and Distribution of Information on the Web. Nature. Vol. 400. 8 July. 1999. s. 107 – 109.

Makulová, S. 2000. Vyhľadávanie informácií v roku 2000 alebo od kvantity ku kvalite. In: Internet v riadení a obchode firmy. Zborník z 6. medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 25. – 26. októbra 2000 v Bratislave. Bratislava : EL&T, 2000.

SIUS 2000. Slovak Internet User Segmentation 2000. URL: http://www.sius.sk/sk/index.html

NUA Worldwide. URL: http://www.nua.ie/surveys/how_many_online/world.html