Informatizácia slovenských knižníc z ekonomického a organizačného hľadiska

Autor článku v súvislosti s informatizáciou a zavádzaním komunikačných technológií kriticky analyzuje neúnosný stav multiplicity spracovania dokumentov u nás, čo stojí nemalé peniaze. Jej príčinu vidí v nedostatočnom využívaní informačných technológií hlavne v dôsledku prílišného lipnutia knižničných manažmentov na predinformačnom tradičnom modeli riadenia a organizačnej štruktúry knižníc. Poukazuje na ekonomickú náročnosť spracovania dokumentov a zároveň naznačuje cestu, ako vďaka informačným technológiám možno urýchliť a skvalitniť vyhotovenie bibliografických záznamov a znížiť náklady na ne.

 

1 Úvod

Stúpajúce náklady na spracovanie dokumentov v slovenských knižniciach predstavujú už chronický problém. Uplatňovanie informačných a komunikačných technológií neprináša u nás zníženie nákladov na rutinné činnosti. Koncepcia elektronizácie (Kimlička, 2000) opätovne upozorňuje na skutočnosť, že proces informatizácie a internetizácie na Slovensku sprevádzajú legislatívne, organizačné, systémové, personálne a ďalšie problémy. Projekt informatizácie sa venuje problémom informatizácie najmä z aspektu technologického a finančného. Úlohou tejto state je upozorniť na naliehavosť riešenia neúnosného stavu v multiplicite spracovania dokumentov na Slovensku. Podobným problémom je, že zavádzanie informačných a komunikačných technológií nemá na Slovensku prakticky nijaký dosah na organizačnú štruktúru knižníc a že pretrváva prax “vtesnávania” informačnej technológie do starých a neefektívnych organizačných rámcov. Otázky riadenia a kvality výkonov knižníc sa u nás dlhodobo neriešia a nakoľko práve v tejto oblasti sú podstatné rezervy, nemali by sa obchádzať v nových koncepciách informatizácie. V krajinách Európskej únie sa oblasti ukazovateľov a meraniu výkonov a riadeniu kvality v knižniciach venuje projekt EQUINOX.

 

2 Náklady na spracovanie dokumentov

Prvoradou a najdôležitejšou internou úlohou informatizácie bibliografických služieb v krajine je pomôcť znižovať náklady na katalogizáciu v knižniciach. Na katalogizáciu sa v knižniciach vynakladajú značné prostriedky z rozpočtov knižníc. Náklady pochopiteľne stúpajú, ak sa jeden dokument katalogizuje mnohonásobne vo viacerých knižniciach. Mnoho knižníc nemá kvalifikovaný personál, ktorý by bol schopný pripravovať podľa štandardov a pravidiel bibliografické záznamy aspoň minimálnej úrovne. Medzi ciele bibliografických služieb patrí znižovanie počtu katalogizátorov a súčasné zlepšenie úrovne katalogizácie dokumentov.

Na Slovensku nemáme dostatok spoľahlivých odborných štatistík, o ktoré by sme sa mohli oprieť pri kvalifikovanom odhade nákladov na katalogizáciu a viacnásobnú katalogizáciu v celoslovenskom meradle. Je to zarážajúce, pretože vyčíslenie finančných nákladov na katalogizáciu v projektoch automatizácie je jedným z najzávažnejších vnútorných vecných argumentov v prospech informatizácie knižnično-bibliografických procesov. Napriek tomu sa s takýmto argumentom prakticky v projektoch automatizácie či informatizácie v knihovníctve nestretávame.

Náklady na spracovanie dokumentov sa zisťujú na Slovensku pomerne ťažko. Štatistický prehľad o činnosti knižníc v Slovenskej republike (Štatistický, 2000) obsahuje štatistické informácie o knižničnom fonde verejných a vedeckých knižníc, o výpožičkách, o používateľoch, o podujatiach knižníc, o návštevníkoch a pod. Informácie o nákladoch spojených so spracovaním dokumentov sa v štatistikách neuvádzajú a možno ich len nepriamo odhadnúť na základe iných štatistických údajov.

Podľa knižničnej štatistiky za rok 1999 bolo na Slovensku 2 696 verejných knižníc a 12 vedeckých knižníc. Základné informácie, ktoré by bolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní nákladov na spracovanie dokumentov obsahuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 1
Knižničný fond a finančné prostriedky v roku 1999

 

Tabuľka ukazuje, že v roku 1999 verejné a vedecké knižnice na Slovensku získali spolu asi 416 085 k. j. a na nákup vynaložili asi 61 miliónov Sk.

Zo štatistiky nevyplýva dosť jednoznačne, či sa knižničnými jednotkami rozumejú “tituly” dokumentov alebo “exempláre” dokumentov, teda exempláre “titulov”. Ak ide o exempláre, nie je jasné, koľko exemplárov jedného titulu v priemere sa nakupuje v jednej knižnici. Predpokladajme, že jeden titul sa v priemere dostane do knižnice v 2 exemplároch (čiže 416 085 k. j.: 2 = 208 045 titulov). Zo štatistiky sa nedá zistiť, aký je efekt tzv. centrálneho doplňovania, pokiaľ ide o spracovanie dokumentov.

Otázka znie: Koľko knižníc z uvedeného počtu verejných a vedeckých knižníc vykonáva originálne spracovanie dokumentov (titulov), ktoré sa získajú do knižnice rôznou formou (povinný výtlačok, kúpa, dar, výmena)?

Predpokladajme, že originálnu katalogizáciu robí len časť verejných knižníc (krajské štátne, regionálne štátne, mestské a časť, odhadom 50 % obecných profesionalizovaných knižníc) a všetkých 12 vedeckých knižníc. Teda asi 300 knižníc.

Ak predpokladáme, že jeden titul knižnica získava v 2 exemplároch, spracuje ročne časť verejných knižníc a vedecké knižnice, ktorých je približne 300, asi 208 045 titulov. Tento údaj je s najväčšou pravdepodobnosťou len orientačný a kvantifikáciu by bolo potrebné vykonať v rámci hlbšieho prieskumu. V rámci toho by bolo potrebné zistiť aj ďalšie veci, napríklad ako sa prekrývajú “tituly”, získavané rôznymi knižnicami, aký podrobný záznam vlastne knižnice vytvárajú, ktoré sú priame a nepriame náklady súvisiace s prípravou záznamov, aká je technika tvorby záznamov a pod.

V priemere teda každá knižnica z celkového počtu 300 verejných a vedeckých knižníc spracuje originálne asi 693 titulov. Ak predpokladáme, že priame a nepriame náklady na vytvorenie jedného záznamu sú na Slovensku asi 300 Sk, potom každá z uvažovaných knižníc vynaloží na spracovanie okolo 208 000 Sk. Spolu potom všetky uvažované knižnice potrebujú na spracovanie asi 62 400 000 Sk.

V štatistike sa uvádza, že verejné knižnice mali v roku 1999 neinvestičné náklady spolu 321 172 333 Sk a vedecké knižnice mali celkové neinvestičné náklady 190 981 221 Sk. Spolu to predstavuje takmer 500 miliónov Sk. Vzhľadom na celkové neinvestičné náklady na knižnice ročne sa zdá, že odhadovaná čiastka v objeme asi 62 miliónov korún na spracovanie by mohla byť primeraná.

Kvalifikované odporúčania ohľadom zisťovania nákladov na budovanie katalógov a spracovanie dokumentov sú v našej literatúre ojedinelé a o to vzácnejšie. Z. Jurčacková a E. Krištofičová (1997, s. 281 – 282) uvádzajú s odvolaním sa na normu ISO 11620 všeobecné zásady zisťovania nákladov na katalogizáciu. Pod pojmom náklady (recurrent expenditure) rozumejú peniaze vynaložené na zamestnancov a zdroje, ktoré sa využívajú a uhrádzajú pravidelne.

Autorky jednak potvrdzujú poznatok, že “pri zohľadnení počiatočných nákladov a ďalších nákladov na aktualizáciu katalógov (napr. u zväzkových katalógov) sa zistilo, že počas dlhšieho časového obdobia sa stávajú príliš nákladnými a nepraktickými . Porovnaním nákladov na jednotlivé čiastkové činnosti vstupného spracovania dokumentov sa zistilo, že veľké náklady sú vynaložené na mzdy kvalifikovaných pracovníkov realizujúcich intelektuálnu analýzu dokumentov. To bol jeden z dôvodov, prečo sa toľko úsilia venovalo odstráneniu multiplicity pri spracovaní dokumentov a zavedeniu centralizácie spracovania”.

Informujú o tom, že metódam hodnotenia výkonu knižníc sa venuje pozornosť aj v rámci medzinárodnej normalizácie. Výbor ISO/TC 46, pracovná skupina WG 8 Štatistika predložila návrh normy Indikátory výkonu knižníc (Library performance indicators), ktorý však nezahŕňa spôsoby hodnotenia prínosu knižníc pre spoločnosť alebo jednotlivcov. Upozorňujú tiež na dôležitý aspekt, že totiž “výkon knižníc je potrebné brať do úvahy v súvislosti so sledovaním spokojnosti používateľov a indikátory výkonu knižníc môžu byť ovplyvnené schopnosťou používateľov orientovať sa v knižnici”.

V štúdii, žiaľ, neuvádzajú konkrétne čísla, ktoré by vyjadrovali, koľko peňazí sa vynaloží na katalogizáciu v slovenských knižniciach. Dávajú však odporúčanie, ako takéto údaje zistiť. Ide o zistenie “nákladov na katalogizáciu jedného titulu“. Tento indikátor predstavuje náklady na bibliografický popis dokumentu a jeho zaradenie do katalógu v porovnaní s počtom katalogizovaných titulov a možno ho vyjadriť nasledovne:

(A x B) + C

D

Pritom: A je celkový počet hodín na tvorbu bibliografického popisu a záhlavia; B sú náklady na hodinu práce počas skúmaného obdobia v pomere k pracovnej dobe príslušných zamestnancov; C sú náklady na získavanie bibliografických záznamov a potrebných údajov počas sledovaného obdobia; D je počet katalogizovaných titulov počas sledovaného obdobia.

Súčasne upozorňujú na potrebu hľadať príčiny privysokých nákladov. Medzi tieto príčiny môže patriť: úroveň manažmentu, náklady na preberanie údajov, pomer medzi prevzatými a pôvodne spracovanými údajmi, technické aspekty, využitie a vhodnosť bibliografických formátov.

Pre celé spracovanie dokumentov sa dá použiť indikátor výkonu: Priemermý čas spracovania dokumentu, ktorý predstavuje stredný počet dní medzi príchodom dokumentu do knižnice a dňom, kedy je prístupný pre používateľa. Účelom je zhodnotiť, do akej miery sú rôzne formy spracovateľských procesov efektívne z hľadiska rýchlosti spracovania.

Pri výpočte nákladov je dôležité, či sa berie do úvahy len čistý čas na tvorbu katalogizačného záznamu po dostupnosť záznamu v papierovej alebo elektronickej forme, alebo celý čas od získania dokumentu po čas sprístupnenia dokumentu prostredníctvom katalogizačného záznamu. Skúsenosti ukazujú, že záznam v elektronickej forme je vyhotovený relatívne rýchlo aj v slovenských knižniciach. Býva to do štrnásť dní. Lenže samotný dokument, na ktorý sa záznam vzťahuje, je prístupný často až po niekoľkých mesiacoch. To platí aj o zverejnení informácie o dokumente v národnej bibliografii.

Všimnime si náklady na katalogizáciu a niektoré časové relácie s ňou spojené (Vitiello, 1996; Národné, 1990).

V British Library má spracovanie bibliografických záznamov vysokú prioritu. Monografie a seriály, ktoré sa získavajú cez povinný výtlačok, sa spracúvajú do pätnásť dní od dodania, akademické publikácie do dvadsať dní. Ostatné dokumenty sa spracúvajú dlhšie, nikdy však nie dlhšie ako za dva mesiace. Derivovaná katalogizácie či už od privátnych bibliografických dodávateľov alebo od knižníc predstavuje 58 % celkového počtu dokumentov. V katalogizácii pracuje 31 katalogizátorov. Každý z nich spracuje 3 160 záznamov. Celkove 31,1 katalogizátorov skatalogizovalo r. 1994 98 276 jednotiek. Náklady na jeden záznam sú 14,18 ecu. Na mzdy katalogizátorov sa vynaložilo za rok 1 394 000 ecu.

V Biblioteca Nazionale Centrale vo Florencii sa nepoužíva derivovaná katalogizácia a v oddelení katalogizácie pracuje 38 katalogizátorov. Tí spracovali v roku 1991 54 463 záznamov, z ktorých 38 917 bolo v skrátenej forme. Jeden pracovník vyhotoví 1 433 bibliografických záznamov. Cena jedného záznamu je 30 909 lír, čo je 14, 37 ecu. Pri osobitnej kalkulácii sa na úplný autoritatívny záznam vynaloží 33,17 ecu a za minimálny 6,88 ecu.

V Slovenskej národnej knižnici sa tvoria záznamy vlastnými silami pracovníkov knižnice. Derivovaná katalogizácia a Z39.50 sa nepoužíva. Na tvorbe bibliografických záznamov sa podieľajú kvalifikovaní pracovníci akvizície, katalogizácie a bibliografie. Spracovanie dokumentov je organizované ako technologická linka. Záznam vzniká spôsobom tzv. “nabaľovania” údajov na kostru záznamu, ktorá sa tvorí v akvizícii. K tomuto “základu” záznamu sa pridávajú v katalogizácii ďalšie bibliografické údaje, údaje v útvaroch vecnej a mennej katalogizácie a v útvare súbežnej národnej bibliografie. Súčasne sa pridávajú aj údaje o exemplároch, vlastnícke údaje a pod. Spracovanie dokumentov sa nachádza v prechodnom období, čo súvisí s implementáciou softvéru ALEPH.

V samotnej katalogizácii a bibliografii sa v rokoch 1998 – 2000 skatalogizovalo v priemere po 4 700 titulov. Vyskytujú sa značné duplicity, neefektívne je manažovanie technologickej linky. Vo verzii ALEPH 300 nebolo možné pracovať s autoritami, s protokolom Z39.50. Neexistuje podsystém pre súborný katalóg. Na jedného spracovateľa v linke pripadá asi 900 záznamov (monografií) ročne.

Tabuľka 2
Porovnanie nákladov na katalogizáciu v British Library (BL), Biblioteca Nazionale Centrale (BNCF) vo Florencii

 

Na národnej úrovni, teda na celom Slovensku však katalogizáciu nerobí len SNK, ale aj ďalšie, najmä univerzálne vedecké knižnice, akademické knižnice, mestské, okresné, krajské a špeciálne knižnice a dokumentačné strediská.

V roku 1996 sme v rámci projektu Model knižničného systému (Model, 1996) zadali úlohu týkajúcu sa nákladov na katalogizáciu. Výsledky prieskumu Krištofičovej – Jurčackovej uskutočneného v roku 1996, v podstate potvrdili náš odhad z roku 1995 (Katuščák, 1995) Priemerne sa jeden záznam pripraví za 80 minút a jeho priemerná cena je 44,80 Sk.

Autorky uskutočnili prieskum formou rozhovorov. Výsledky ukazuje tabuľka (Krištofičová, 1997).

 

Tabuľka 3
Náklady na 1 katalogizačný záznam na Slovensku

Ak by sme chceli vyčísliť reálnu cenu jedného katalogizačného záznamu v jednotlivých druhoch knižníc, museli by sa do uvedenej sumy premietnuť ešte materiálové náklady, rozmnožovanie na kartón, rezanie záznamov na normalizovaný formát, ako aj mzdové náklady na úpravu a zakladanie záznamov do katalógov, poistné, odvody, plus premietnutie podielu režijných nákladov spojených so zabezpečovaním prevádzky pracovísk, náklady na technológiu, počítače, energie, materiál, spoje a pod. Ak vezmeme do úvahy priame a nepriame náklady, predpokladáme, že reálna cena jedného záznamu je približne 300 Sk.

Odhadujeme, že v celoslovenskom meradle sa na katalogizáciu a multikatalogizáciu vynaloží približne 60 miliónov Sk (300 knižníc, priemerne 693 titulov, 208 000 Sk/1 knižnica).

Presnejší výpočet nákladov na katalogizáciu, vyhotovovanie bibliografických a kartotečných záznamov rôznych typov knižníc si vyžaduje podrobnejšie ekonomické analýzy. V každom prípade je index nákladovosti na katalogizáciu dostatočným argumentom na realizáciu projektov informatizácie knižnice a stimulovanie kooperácie knižníc. Pravdaže za predpokladu, že knižnice môžu normálne doplňovať svoje fondy o nové dokumenty, majú dostatok prostriedkov na nákup literatúry, a teda “je čo spracúvať”. To sú však otázky presahujúce do knižničnej politiky, ktoré nie sú predmetom tohto výkladu.

3 Organizačná štruktúra

Dôležitým faktorom pri vyčísľovaní nákladov na katalogizáciu je konkrétna organizačná štruktúra a technológia spracovania dokumentov. Veľmi záleží na tom, či je práca centralizovaná alebo decentralizovaná.

V zásade sa celá národná bibliografická služba spravidla uskutočňuje v rámci národnej bibliografickej agentúry, ktorá je súčasťou národnej knižnice. Z historických alebo iných dôvodov môžu existovať aj iné modely. Napríklad v Dánsku je národnou bibliografickou agentúrou privátna organizácia Dansk Bibliotekscenter v Ballerup a úzko spolupracuje s verejnými knižnicami a knihovníckou asociáciou na základe kontraktu s dánskym ministerstvom kultúry. Je to však skôr výnimka. Takýto model sa totiž nepovažuje za normálny trend. Bibliografické služby je dôležité nadviazať bezprostredne na najrýchlejšie dostupný povinný výtlačok, čiže na národnú depozitnú knižnicu, ktorou je spravidla národná knižnica. Takýto proces prebehol napríklad v Španielsku, kde sa do roku 1986 samostatný bibliografický ústav inkorporoval do národnej knižnice.

Národnú bibliografickú službu realizujú v národnej bibliografickej agentúre hlavné organizačné útvary:

a) útvar pre povinný výtlačok, ktorý býva časťou útvaru akvizície depozitnej knižnice;

b) útvar katalogizácie;

c) útvar vydávania a marketingu.

Všimnime si útvar katalogizácie.

Všeobecne sa dá povedať, že ak katalogizáciu robí veľký počet samostatných organizačných jednotiek, proces katalogizácie sa spomaľuje. Potvrdzujú to skúsenosti z viacerých krajín.

V Deutsche Bibliothek sa menná katalogizácia, indexovanie a klasifikácia robí na jednom pracovisku a príprava bibliografických záznamov trvá 10 – 12 týždňov. V Bibliotheque National de France produkcia katalogizačných záznamov trvá dva mesiace a zložky, ktoré sa na tom podieľajú, sú tiež v jednej organizačnej jednotke.

V Biblioteca Nacional v Španielsku sa záznamy produkujú do päť mesiacov. Menná katalogizácia, indexovanie a klasifikácia sú decentralizované a robia ich špecializované pracoviská, ktoré sú súčasťou “technologickej linky”.

Zavádzanie informačných technológií nastoľuje závažné otázky, ktoré sa týkajú manažmentu informatizovanej knižnice . O všeobecných zásadách manažmentu v knižniciach existuje dostatok literatúry aj u nás. Nepodarilo sa nám však nájsť konkrétne odporúčania a modely riadenia tvorby bibliografického záznamu v podmienkach informatizovanej knižnice. Pritom ide o najpodstatnejšiu a základnú vnútroknižničnú činnosť knižníc, ktorá zásadne podmieňuje úroveň informačného prieskumu a využiteľnosti knižničného fondu.

Vo vzťahoch fenoménu informatizácie a organizačnej štruktúry knižnice možno pozorovať zaujímavý jav. Zdá sa totiž, že informatizácia knižníc v našich podmienkach nemá zásadný vplyv na organizačnú štruktúru knižnice. Pretrváva starý predinformatizačný tradičný model riadenia. Knižnice združené v projekte CASLIN nie sú výnimkou. Pritom sú už u nás dostupné integrované knižnično-informačné systémy tretej generácie, ktoré umožňujú informatizovať prakticky všetky profesionálne procesy v knižnici vrátane manažmentu knižnice ako celku.

Býva skôr pravidlom ako výnimočným javom, že automatizáciu sa snažíme prispôsobiť existujúcej organizačnej štruktúre a pritom maximálne zachovať administratívnu autonómiu pracovísk akvizície, vecnej katalogizácie, mennej katalogizácie, bibliografického spracovania a pod. Dominujú sklony k administrovaniu a príznačný je tiež nedostatok kooperatívnosti medzi útvarmi, na čele ktorých sú vedúci, ktorí sú si navzájom rovnocenní a nikto z nich fakticky nie je zodpovedný za celý proces. Dosť bežné je dokonca multiplicitné spracovanie dokumentov na susediacich pracoviskách v rámci jednej organizácie. Môžeme sa síce stretnúť s argumentom, že v rámci technologickej linky sa dokumentuje cesta dokumentu, jeho odovzdávanie a preberanie z útvaru do útvaru. Je však evidentné, že táto dokumentácia je súčasťou administrácie a nemá priamy vplyv na rýchlosť, kvalitu a cenu záznamu.

Obrázok 1
Tradičný model riadenia spracovania dokumentov v podmienkach informatizácie

V tejto hierarchii vedúci vyššej úrovne, ktorý je nad vedúcimi útvarov, riadi svojich vedúcich, ale neriadi technologický proces . Je dokonca možné, že vedúci spracovateľských pracovísk patria do úplne iných útvarov vyššej úrovne. Vytvára sa tak priestor pre administrovanie, zdĺhavé riešenie praktických problémov, možnosť obštrukcií, nejasné stanovenie spracovateľských lehôt a pod. Domnievame sa, že tento stav treba zmeniť. Argument, že “doteraz sme to stále robili takto ” by sme nemali akceptovať.

Podstatnou je, podľa nášho názoru, otázka ceny záznamu a rýchlosť vyhotovenia záznamu od dodania dokumentu po jeho sprístupnenie používateľom v lokálnej báze, v súbornom katalógu alebo v tlačenej forme.

Bibliografický záznam je štandardný výrobok, produkt spracovania dokumentu v knižnici. Otázka ceny a rýchlosti kvalitného spracovania patrí medzi najdôležitejšie. Osvojenie si tejto myšlienky môže mať svoj význam. Pritom sme sa u nás nestretli s tým, že by sa tieto aspekty systematicky a cielene monitorovali, vyhodnocovali, alebo že by boli kritériom hodnotenia kvality a efektívnosti informatizácie spracovateľských procesov. Povinnosť informatizovať je úloha spoločná pre všetky útvary, ktoré sa na spracovaní dokumentov podieľajú. Informatizácia vonkoncom nie je len otázka používania počítača, ale aj otázka efektívneho manažmentu. Východiskom môže byť organizačné zlúčenie spracovateľských pracovísk, aby sa celý technologický proces mohol riadiť ako jednotný systém. Na spracovaní dokumentov sa u nás ani v najväčších knižniciach nepodieľa spravidla viac ako 25 pracovníkov. To je útvar, ktorý môže riadiť jeden vedúci. Hierarchia môže existovať vo vnútri pracoviska. Je však daná pracovným zaradením a pracovnými náplňami pracovníkov. Vedúci takto môže garantovať najlepšie aj plynulé, rýchle a efektívne fungovanie technologickej linky. Aj voči tomuto návrhu možno namietať, že dotyční pracovníci robia aj iné veci. Otázka však potom znie, prečo to iné nerobia iní, keď práve títo sú zodpovední za tú najdôležitejšiu vec – včasné, kvalitné a efektívne spracovanie dokumentov, sprístupnenie záznamov ako podmienka na sprístupnenie dokumentov.

Obrázok 2
Netradičný model riadenia spracovania dokumentov v podmienkach informatizácie

S organizáciou práce v súvislostiach s informatizáciou je spojený aj ďalší, pre slovenské knižnice typický prechodný jav. Po nasadení informačnej technológie a po spustení prevádzky technologickej linky knižnice naďalej pokračujú vo vyhotovovaní tisícov papierových katalogizačných lístkov. S nesmiernym úsilím musia udržiavať množstvo čitateľských a pracovných katalógov, vymieňať lístky, doplňovať nové lístky a pod. Takto sa vlastne tradičná organizačná štruktúra, prispôsobená papierovej ére dostáva do konfliktu s požiadavkami na zmeny, ktoré si vyžaduje elektronická éra . Knižnice paralelne pracujú tradične napriek tomu, že majú k dispozícii nákladnú a efektívnu informačnú technológiu .

Tradičné organizačné štruktúry majú pôvod aj v tom, že pracovníci knižníc si nedostatočne uvedomujú možnosti moderných integrovaných knižnično-informačných systémov. Naše skúsenosti z ostatných štyroch-piatich rokov ukazujú, že spracovatelia sa pri prvých kontaktoch s automatizáciou potrebujú predovšetkým presvedčiť, či počítač dokáže urobiť presne to, čo dovtedy robili manuálne. Veľkú pozornosť pritom venujú otázke, či počítač dokáže zabezpečiť presne takú formu výstupu na papieri, na akú si zvykli predtým. Stále akoby cieľom informatizácie nebolo tvoriť a sprístupňovať informácie a poznatky z databáz a zlepšovať služby používateľom, ale kopírovať neefektívne tradičné procesy. Ďalšia naša skúsenosť tiež hovorí, že akonáhle sa knihovníci presvedčia, že počítač dokáže robiť presne to, čo predtým robili ručne, sú ochotní akceptovať efektívnejšie a logickejšie riešenie, ku ktorému navádza samotná informačná technológia a technologická metóda spracovania dokumentov.

Charakter práce sa pri spracovaní dokumentov po zavedení formátov MARC zásadne zmenil. Tradičné rozdeľovanie na katalogizačné a bibliografické spracovanie prestalo mať zmysel. Rovnako delenie záznamov na bibliografické a katalogizačné z hľadiska ich štruktúry je málo dôležité. Hlavným nástrojom spracovateľov sa stáva bibliografický formát MARC, formát MARC pre autority, MARC pre holdingy, MARC pre klasifikačné systémy a pod. Dominantnou kategóriou nie je na vstupe varieta záznamov , ale práca s údajmi – poľami, podpoľami, kódmi v štruktúre MARC, resp. v niektorej z aplikácií SGML. Agendový prístup k automatizácii knižnice, vytváranie a udržiavanie množstva neprepojených databáz je prekonaný. V prieskume už nedominuje len autor, názov, MDT, predmetové heslo a signatúra. Tieto tradičné prieskumové prvky sú síce naďalej zachované, no počítačové spracovanie umožňuje uskutočňovať prieskum podľa ľubovoľného reťazca znakov nachádzajúcich sa v indexovaných položkách, poliach a podpoliach v báze údajov a podobne.

4 Záver

Znižovanie nákladov na spracovanie dokumentov je naliehavá a neodkladná úloha, ktorá by sa mala stať vážnym a konkrétnym argumentom v projektoch informatizácie a internetizácie na Slovensku. Autor vyslovuje hypotézu, podľa ktorej sa na Slovensku na multikatalogizáciu vynakladá ročne asi 60 miliónov Sk. Po približne 25 rokoch skúseností s automatizáciou v slovenských knižniciach sa nepodarilo vyriešiť kľúčový problém automatizácie, a tým je jednorazové spracovanie a mnohonásobné využitie bibliografických záznamov v knižnično-informačnom systéme Slovenska. Analogickým problémom je aj minimálny dosah nasadzovania moderných integrovaných knižnično-informačných systémov na organizačné štruktúry knižníc. Tieto problémy si v kontexte informatizácie vyžadujú premyslené, ale rýchle a efektívne riešenie.

Bibliografické odkazy

Brinkley, Monica. 1999. The EQUINOX Project: Library Performance Measurement and Quality Management System. Exploit Interactive, issue 3, October 1999. URL: http://www.exploit-lib.org/issue3/equinox/

IISO/DIS 11620 : Information and documentation – Library performance indicators (1997-02-06 rev.)

Jurčacková, Z. – Krištofičová, E. 1997. Organizácia katalógov a metód hodnotenia dokumentografických informácií. In Bulletin spolku slovenských knihovníkov : Materiály z 1. slovenského knihovníckeho kongresu [Nitra, 14. – 15. máj 1996]. Ed. Dušan Katuščák. Roč. 7 (1996). Bratislava : Spolok slovenských knihovníkov, 1997, s. 281 – 282.

Katuščák, Dušan. 1995. Informatizácia Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici : Návrh projektu. [Martin], 1995. 20 s. – Pracovný materiál u autora.

Kimlička, Štefan et al. 2000. Projekt elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí SR (CASLIN) : vedecko-technický projekt. Bratislava : Univerzitná knižnica, 2000.

Krištofičová, Eva – Jurčacková, Zora. 1997. Hodnota katalogizačného záznamu. 1997. 4 s. Rukopis článku.

Model knižničného systému. 1996. Manažér projektu Dušan Katuščák. Grant Nadácie pre občiansku spoločnosť. Financované Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID). Zmluva DN/16; Projekt 9501/133. Riešenie 1996 – 1997.

Národné bibliografické služby v Európe. Podľa: European Communities. Commission. National bibliographic services in the European Community : roles and perspectives. Report of a workshop held in Luxemburg, 12 February 1990. Ed. P. Lewis. [Luxemburg] : EC Directorate-General Telecommmunication, Information Industries and Innovation, 1991. (EUR 13284).

Štatistický prehľad činnosti verejných a vedeckých knižníc v Slovenskej republike za rok 1999. Bratislava : Univerzitná knižnica, 2000.

Vitiello, Giuseppe. 1996. The Production and Marketing of National Bibliographic Services in Europe. Alexandria, 8(2), 1996, s. 98.