Automatizácia knižničných procesov (Seminár, Liberec 24. – 25. apríl 2001)

AKP – odborný seminár Automatizácia knižničných procesov je stálou odbornou akciou českej knižnično-informačnej scény,
usporadúvanou v dvojročných intervaloch. Tohtoročný seminár pripravili organizátori z MFF UK Praha, VŠB-TU Ostrava, STK Praha
a CESNET Praha na čele s PhDr. B. Ramajzlovou z oddelenia knižníc Výpočtového a informačného centra ČVÚT Praha a v spolupráci
so Štátnou vedeckou knižnicou v Liberci.

Pod všeobecným názvom, ktorý sa v priebehu rokov stal už z knihovníckeho hľadiska vecnou autoritou, sa skrýval hutný
odborný obsah zodpovedajúci súčasným vývojovým trendom – využitie informačných technológií v knižniciach na začiatku 3.
tisícročia. Po “rozmenení na drobné” by sme ho veľmi zjednodušene mohli charakterizovať asi takto: elektronické zdroje,
metadáta, digitálne knižnice, XML, SFX, informačné technológie a ich využitie v konkrétnych podmienkach českých
inštitúcií.

Už vstupná prednáška Ing. M. Svobodu (STK Praha) potvrdila ďalší posun českých knižníc v uplatňovaní nových
informačných a telekomunikačných technológií spolu so zmenami v organizácii činnosti knižníc a ich vzájomnej spolupráci. To
potvrdzuje nielen príklad Štátnej technickej knižnice v Prahe či ďalších knižníc na celoštátnej úrovni, ale aj rozvoj českých
knižníc všeobecne, napr. 1 137 knižníc napojených na internet, využívanie elektronických informačných zdrojov na
konzorciálnej báze, vytvorenie a fungovanie viacerých súborných katalógov, podpora rozvoja vlastnej profesie vytvorením novej
katedry v Olomouci alebo centier vzdelávania knihovníkov. K tomuto výrazne prispelo účelné využitie rozsiahlych rozvojových
programov – RISK, VISK, Informačné zdroje, financovaných zo strany štátu (MK ČR a MŠ ČR). V súčasnosti sa pozornosť upriamuje
napr. na riešenie problému rýchlejšej orientácie v množstve dostupných zdrojov na sieti, väzby primárnych zdrojov na
indexované databázy, vyhľadateľnosti sieťových zdrojov napr. pomocou metadátových štruktúr s jasným smerovaním k
implementácii tzv. jednotných informačných brán ako účinných prostriedkov navigácie v mori informačných zdrojov. S ich
nasadením počíta Národná knižnica ČR už v tomto roku, podobne i STK Praha.

Elektronické dokumenty sú už dôverne známe vo väčšine knižníc, s elektronickými knihami či azda dokonca s elektronickým
papierom, ktorý je možno budúcou perspektívou, sa stretávame už menej. Možnosti a trendy v tejto oblasti predstavila Mgr. D.
Tkačíková (VŠB – TU Ostrava). Knižnice však v súčasnosti hľadajú spôsoby jednoduchého opakovaného vyhľadania a sprístupnenie
elektronických zdrojov používateľom hoci aj pomocou ich spracovania v databázach a katalógoch. Takýto prístup zvolili v
Národnej lekárskej knižnici Praha, kde po získaní prístupu do množstva zahraničných elektronických časopisov bez duplicity v
ČR siahli po tvorbe katalógu z týchto zdrojov na báze Unimarc-u a systému Aleph. Vytvorili tým jediný zdroj známy a
použiteľný tak pre používateľa, ako aj knihovníka. Uľahčuje prístup k jednotlivých titulom časopisov v internete získaných
prostredníctvom viacerých licencií. Prináša to však aj problémy – vysokú prácnosť, zložitosť kontroly platnosti webových
adries a i. (R. Římanová, NLK ČR).

Jednou z nosných tém seminára bola aj problematika digitálnych knižníc, ich princípov, problémov, zložiek, ako sú dáta,
metadáta, objekty a procesy. Digitalizácia informačných zdrojov, archivácia digitálnych dokumentov na webe, to sú náročné
procesy, ktorých zvládnutie si vyžaduje odborne pripravených ľudí, financie i potrebné informatické nástroje, aplikáciu
nových štandardov, ako sú napr. XML, RDF alebo Dublin Core. Digitálnu knižnicu ako náhradu či doplnok klasickej “kamennej”
knižnice a prostriedok výrazného “skrátenia” vzdialenosti medzi autorom a čitateľom z teoretického hľadiska priblížil prof.
J. Pokorný z MFF UK Praha. Konkrétne naplnenie teoretických východísk bolo predstavené v celoštátnom projekte registrácie,
ochrany a sprístupnenia domácich elektronických zdrojov v sieti internet, skrátene “webarchiv”. Jeho riešitelia, Dr. L.
Celbová z NK ČR ako hlavný garant projektu a Ing. P. Žabička z MZK Brno, predostreli postup riešenia registrácie, ochrany a
sprístupňovania elektronických zdrojov v sieti internet. Cieľom tohto projektu, financovaného MK ČR, je vytvorenie základov
národnej bibliografie elektronických zdrojov pomocou moderných metód a riešenie problémov uchovania týchto zdrojov. Popri
množstve legislatívnych otázok, problémoch spolupráce s vydavateľmi, stanovení kritérií výberu dokumentov a základov ich
bibliografickej kontroly ide aj o uplatnenie metadátovej štruktúry Dublin Core (DC), riešenie zberu a archivácie metadát
využitím prehliadačov a harvestrov, použitím a vytváraním URN na základe ISBN, ISSN a NBN (čísla národnej bibliografie). Prvé
výsledky dosiahli napríklad aj vytvorením českého generátora DC, ktorý je inšpirovaný fínskym riešením, ale navyše podporuje
aj kvalifikátory DC, zahŕňa ďalšie elementy vecného spracovania ako predmetové heslá NK ČR. Základné informácie možno získať
aj na adrese
http://webarchiv.nkp.cz.

Na príklade “ResearchIndex” (
www.researchindex.com ), určeného odborníkom z výpočtovej sféry,
bol prezentovaný význam systému citácií odbornej literatúry ako nástroja rozvoja služieb a integrácie digitálnych knižníc
(Dr. E. Bratková, UISK FiF UK Praha). Tento systém, vyvinutý spoločnosťou NEC v USA, pracuje plne automatizovane pri zbere,
spracovaní i sprístupňovaní informácií. Citácie informačných zdrojov sú v ňom prepojené na plné texty. Možnosť priebežne
získavať relevantné informácie je postavená na používateľských profiloch. Podľa prednášajúcej na podobnom princípe tzv.
e-printových archívov zahájili projekčné práce aj na Masarykovej univerzite v Brne.

Metadáta boli predmetom aj ďalších príspevkov. Spoluautorky jediného slovenského príspevku na seminári – Ing. D.
Ukropová a Ing. E. Strapcová zo SlLDK Zvolen – prezentovali svoje poznatky a skúsenosti najmä s Dublin Core, jeho uplatnením
v cykle dištančného vzdelávania knihovníkov ProLib. Ing. M. Škultéty (MFF UK Praha) sa orientoval na automatizovanú výmenu
metadát a syndikácie informačného obsahu na internete. Predstavil výhody i nevýhody metadát založených na XML, sémantické
metadáta a ich príklad – Dublin Core, RDF – Resource Description Framework ako najznámejší formát pre metadáta. Nie je
vzdialená ani predstava knižníc, ktoré budú namiesto fyzických dokumentov katalogizovať a uchovávať iba odkazy na dokumenty
dostupné na internete.

Skutočnosti sa však viac blíži vytváranie hybridných knižníc, spájajúcich v sebe klasiku i nové služby na báze
automatizácie, elektronizácie, digitalizácie (Ing. N. Andrejčíková, Cosmotron Bohemia, s. r. o. Hodonín).

XML – eXtensible Markup Language – táto skratka ovládla značnú časť príspevkov, ktoré potvrdili rýchlu expanziu tohto
značkovacieho jazyka v informatickej i knihovníckej sfére. XML, ktorý je údajne jednoduchší ako SGML, dovoľuje reprezentovať
ľubovoľné dáta so zreteľne určenou logickou štruktúrou. XML poskytuje mechanizmus sprístupnenia štrukturovaných dokumentov, v
ktorých je plne zachovaná štruktúra spoločne s obsahom. Jeho využitie je mnohostranné, a to ako formátu kódovania, jazyka,
štandardu v oblasti ukladania a šírenia elektronických dokumentov a nie je vylúčená ani jeho kombinácia s formátom MARC (ako
XMLMARC). Aplikáciu XML v rôznych oblastiach, vrátane knižníc, priblížili najmä príspevky Ing. V. Sklenáka (Fakulta
informatiky a štatistiky VŠE Praha) a Dr. G. Krčmařovej (NK ČR).

Zaujímavé riešenie problematiky tvorby národných autorít predniesol Z. Bartl z Národnej knižnice ČR. Spočíva vo
vytvorení kooperačného združenia českých knižníc pre tvorbu a využívanie súborov autorít, prepojení lokálnych báz
prostredníctvom servera Z39.50 a sústredením centrálnej inštitúcie – NK ČR – iba na správu a údržbu databázy autorít. Projekt
počíta s viacerými etapami. Do prvej sa zapojí 19 vybraných softvérovo pripravených českých knižníc.

Podrobné informácie i hodnotné rady potrebné pri výbere automatizovaného knižničného systému poskytol Ing. M. Bartošek
(ÚVT MU Brno) spolu s informáciou o postupe vo fínskych knižniciach, ktorého výsledkom je, po dlhom niekoľko mesačnom
testovaní viacerých systémov, centralizovaná prevádzka spoločného knižničného systému Voyager (USA) na serveri Sun E10000 a
prepokladaná vysoká úspora pracovnej kapacity.

Účastníci seminára mali možnosť dozvedieť sa podrobnosti o využití SFX v systéme WebSpirs, určeného na prepojenie
bibliografických databáz, ako sú Medline, Embase s knižničnými systémami (OPAC) a plnými textami (Ing. P. Krbec, J. Pavlík –
ÚVT Praha), o prepojení virtuálnej knižnice v Technickej univerzite Pardubice s textovou databázou AmphorA (V. Snášel – P.
Šaloun – D. Ďuráková – J. Dvorský, VŠB – TU Ostrava) alebo širším využitím informačných technológií v Univerzitnej knižnici
Pardubice (J. Petráš, Univerzita Pardubice) alebo v Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzite v Brne (J. Potáček,
MZLU Brno).

Odborný program seminára sa snúbil s novou, modernou architektúrou libereckej knižnice, ktorá bola otvorená iba v júni
minulého roka. Knižnica – s prevahou skla a kovu, v interiéri vyváženými drevom – je súčasťou poľsko-česko-nemeckého
euroregiónu Nisa. Bola označená za stavbu zmierenia, pretože skrýva v sebe aj objekt synagógy symbolicky nahrádzajúcej jej
nádhernú, nacistami zničenú predchodkyňu. Napriek postmodernej architektúre skvele zapadá do historického centra mesta. Spája
v sebe náročné funkcie mestskej, okresnej, regionálnej i štátnej vedeckej knižnice. Svojím návštevníkom zo všetkých vekových
kategórií ponúka služby a priestory veľmi liberálne (široký voľný výber literatúry, prezenčné štúdium bez povinnosti
zaregistrovať sa za čitateľa, internet, zaujímavé akcie, stretnutia s významnými osobnosťami – počas seminára avízovali
stretnutie s prezidentom Havlom). Pani riaditeľka, Mgr. V. Vohlídalová spolu s ďalšími kolegyňami vytvorili pre účastníkov
seminára veľmi priateľské, príjemné a neformálne prostredie, takže organizátori sa rozhodli ďalší seminár r. 2003 usporiadať
opäť v Liberci a tým asi definitívne zmeniť seminár kedysi známy ako “ústecký” na seminár liberecký.

Seminár poskytol cca 120 účastníkom dobre tematicky skĺbené prednášky, mnoho nových poznatkov a zaujímavú odbornú
diskusiu a stretnutia najmä mimo konferenčnej sály spolu s prezentáciou viacerých firiem so zameraním na automatizované
knižničné systémy i digitalizáciu. Táto odborná akcia opäť potvrdila schopnosť českých kolegov absorbovať novinky v oblasti
informačných technológií, účinne spolupracovať a nadväzovať na výsledky dosiahnuté vo svete i doma. Krok so svetom im
pomáhajú držať aj veľkoryso koncipované rozvojové programy financované štátom, ktoré oni dokážu účelne využívať na prospech
celej knižnično-informačnej sféry i používateľov.

(Poznámka: zborník zo seminára je k dispozícii v študovni knihovníckej literatúry Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Prezentácie príspevkov na seminári by mali byť vystavené na adrese:
http://knihovny.cvut.cz/akp
).