Zaznelo na INFOS-e 2001…

31. medzinárodné informatické sympózium sa konalo 2. – 5. apríla 2001 v Starej Lesnej a bolo venované problematike kultúrnej pamäti spoločnosti všeobecne – postaveniu, činnosti, spolupráci a poslaniu pamäťových inštitúcií, vplyvu informácií a nových informačných technológií na človeka a spoločnosť. Tým, ktorí nemali možnosť sa zúčastniť tohto seminára, ponúkame výber myšlienok, ktoré na ňom zazneli, a v rubrike Zo zahraničnej literatúry preklad článku bulharského profesora D. Krasteva Bulharské knižnice a internet. Optimistický príbeh pesimistu.

 

… V snahe mať čoraz viac informácií, nedbáme na kvalitu…

… Uvedomme si, že za 5 či 10 rokov už nik v tom babylone informácií nebude vedieť, kedy ktorá informácia bola kým a čím nahradená či doplnená…

… Technologický pokrok pri získavaní, spracovaní aj distribúcii informácií predbehol kritické myslenie človeka…

… Dnes platíme za ilúziu pokroku inštinktívnou potrebou vyčerpávajúceho množstva informácií. Dobýjame informačný čas a priestor bez možnosti a schopnosti ich náležite využiť vo svoj prospech. Tak sa stávame zajatcami virtuálneho sveta bez toho, aby sme poznali všetky jeho zákonitosti. Lipnutie na starých modeloch a vyskúšaných postupoch prináša iba zaostávanie. Neopodstatnené a unáhlené zavádzanie nových modelov však smeruje k prerušeniu historickej kontinuity. Len stála snaha o rozvoj a pokrok môže prijať meniace sa podmienky okolia. Tak je pripravenosť na zmeny najlepším mechanizmom na úspešné prežitie. Iba neprerušená korelácia rozvojových a informačných tokov je schopná udržať správny smer pre budúcnosť. V informačnej spoločnosti si bude človek vždy hľadať svoje správne miesto a usilovať sa stvoriť novú dimenziu humanity – čo najvhodnejší urbanizmus “cyber-kultúry”. Preto pre ľudí bez základnej kontroly nad vlastnými existenčnými podmienkami sa svet globálnou dedinou nestane. Zostane akousi nepochopiteľnou, nepochopenou a nepriechodnou húšťavou. Pokiaľ chceme byť na čele týchto procesov a aktívne sa na nich podieľať, musíme sa snažiť týmto javom nielen rozumieť, ale ich aj ovplyvňovať.

Vytvárajme preto takú spoločnosť, v ktorej budeme chcieť žiť – spoločnosť globálnej zodpovednosti, globálneho poznania, globálneho porozumenia – teda občiansku spoločnosť, spoločnosť naozaj ľudskú, ktorá povedie k vyššej humanizácii života každého z nás a k zvýšeniu kvality nášho každodenného života…

Boris Procházka

… Takmer všetky knižnice vedú kartotéky svojich čitateľov, ktoré obsahujú osobné údaje v zmysle uvedeného zákona (zákon NR SR č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch – pozn. red.). Je preto nevyhnutné, aby sa pri prevádzke takéhoto informačného systému uplatňovali všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona a súčasne aby bola zabezpečená registrácia týchto informačných systémov na Štatistickom úrade. Túto povinnosť si však do dnešného dňa splnilo len veľmi málo knižníc. Splnomocnenec vlády SR pre ochranu osobných údajov v informačných systémoch predpokladá, že v Slovenskej republike je asi 19 – 20 000 informačných systémov, ktoré podliehajú registrácii, pričom zaregistrovaných je však iba približne 300. Z uvedeného dôvodu je možné, že v blízkej budúcnosti využije svoje kompetencie týkajúce sa udeľovania sankcií za porušenie zákona…

Od roku 2000 je prostredníctvom internetu prístupná oficiálna webová stránka www.dataprotection.gov.sk, na ktorej je možné získať základné informácie o ochrane osobných údajov v informačných systémoch…

Viera Beláňová

 

… V rámci Programu “Informačné zdroje pre výskum a vývoj” v ČR bol objem prostriedkov pre odporúčané projekty vo výške 36 mil. Kč, v súčasnosti pre nedostatok finančných prostriedkov môže byť finančne podporených len 11 projektov vo výške 16 mil. Kč…

Věra Kubíková

 

… V novembri 2000 bol urobený doplňujúci prieskum, v ktorom sa zisťoval stav využívania knižničných softvérových systémov, operačnej a databázovej platformy, využívanie protokolu Z39.50, MARC-ovských štruktúr, prístupu používateľov k internetu a elektronickej ochrany fondov.

… Z tohto prieskumu vyplýva, že v prvej skupine, ktorú tvorili SNK, vedecké a akademické knižnice, 29 % knižníc používa systém Rapid Library, 21 % Aleph 500, 11 % VTLS, OLIB a Libris/Biblis po 4 %, iný (väčšinou na báze CDS/ISIS), resp. žiadny systém 29 % (graf č. 1). Operačné prostredie typu UNIX používa 36 %, Novell alebo Windows NT 57 %. Ako databázový stroj sa najviac využíva AREV (29 %) a ORACLE (36 %). Protokol Z39.50 využíva 21 % knižníc, štruktúry MARC a pravidlá AACR2 61 %. Internet pre používateľov je prístupný v 79 % týchto knižníc a 18 % má elektronický systém ochrany fondov (graf č. 2).

Podstatne iná situácia je v druhej skupine, kde 59 % knižníc využíva knižničný systém Libris/Biblis, 28 % Rapid Library, 13 % iný softvér (graf č. 3). Protokol Z39.50 majú k dispozícii len 3 % knižníc a štruktúry typu MARC 36 %. Prístup k internetu pre používateľov (aspoň cez jeden počítač) ponúka 49 % knižníc a elektronickú ochranu fondov má len 15 %.

Zatiaľ čo v prvej skupine najviac knižníc využíva systém Rapid Library, v druhej je to Libris/Biblis. Ak ale pripočítame aj inštalácie na fakultách a ústavoch SAV (len v SAV je to 26 inštalácií), potom v obidvoch skupinách má najväčšie zastúpenie systém Rapid Library. Navyše je to systém, ktorý má implementovanú plnú verziu MARC-ovských editorov a vstupno/výstupných utilít, kompletný protokol Z39.50 (client/server) a veľmi dobrú používateľskú podporu a servis, čo sa o mnohých systémoch používaných v slovenských knižniciach nedá povedať…

Štefan Kimlička

 

… V roku 2001 získala Národní knihovna ČR dotaciu zo zdrojov výskumu a vývoja na realizáciu výskumnej úlohy “Informačné potreby obyvateľov žijúcich v sídlach strednej a malej veľkosti (vidiecke sídla a malé mestá) a možnosti ich zabezpečenia prostredníctvom siete verejných knižníc…

… Cieľom výskumu bolo získať dostatočne reprezentatívne údaje o informačných potrebách populácie žijúcej na vidieku (z obcí do 2 000 obyvateľov), so osobitným zreteľom na vybavenosť, dostupnosť, schopnosť a ochotu využívať informačné technológie, predovšetkým internet… Z výsledkov vyberáme:

Dôvody nepoužívania internetu sa koncentrujú do troch oblastí:

Je možné identifikovať výrazné rozdelenie spoločnosti na informačne bohatých (štvrtina obyvateľov) a informačne chudobných.

Prístup k internetu majú ľudia väčšinou v zamestnaní (71 %), prípadne v škole.

Ponuka verejne prístupného internetu je redukovaná na internetové kaviarne (používa 11 %) a verejné knižnice (používa 19 %). Úloha verejných knižníc ako garanta rovnosti šancí v prístupu k internetu a informačným zdrojom má v posledných rokoch mimoriadne silnú dynamiku. Predpokladá sa, že do konca roku 2001 bude na internet napojených 800 knižníc, respektíve obcí. Existujú výrazné regionálne rozdiely v počte verejných knižníc napojených na internet, napr. Vsetín 22, Tachov 1.

Umiestnenie verejne prístupnej internetovej stanice vo verejnej knižnici preferuje 39 % občanov. Naopak 38 % občanov navrhuje ich umiestnenie na obecnom alebo mestskom úrade

Vít Richter

 

… Na webe je ďalej veľmi veľa dokumentov vo formáte PDF. Väčšinou sú to vysokokvalitné dokumenty zložené aj z niekoľkých desiatok strán. Tieto predstavovali doteraz významnú časť neviditeľného webu. Až vo februári 2001 prieskumový stroj Google oznámil, že do svojho indexu zahŕňa aj súbory vo formáte PDF (Sherman, 2001)…

… V roku 2000 sa objavuje nový pojem. Je ním “deep Web” alebo tzv. hlboký web. Termín hlboký web začala používať spoločnosť BrightPlanet ( www.brightplanet.com ). V štúdii publikovanej Michaelom Bergmanom (2000) sa uvádza, že hlboký web je až 500-krát väčší ako tzv. “surface” World Wide Web (povrchový web). Čo však je mimoriadne dôležité, je kvalita obsahu prístupná prostredníctvom hlbokého webu. Podľa autora sú to stovky miliárd dokumentov prístupných prostredníctvom databáz. Tieto nie sú prístupné prostredníctvom tradičných vyhľadávacích serverov…

… Podľa odhadov v súčasnosti existuje takmer 100 000 webových sídiel hlbokého webu. Zoznam sídiel sa nachádza na vyhľadávacom portále CompletePlanet ( http://www.completeplanet.com )…

… Až 95 % informácií v hlbokom webe patrí k verejne prístupným informáciám, ktoré sú prístupné bez poplatkov…

… Najnovším trendom vo výskume získavania informácií z internetu je tzv. knowledge discovery (získavanie poznatkov). Knowledge discovery môžeme chápať ako proces extrahovania poznatkov alebo faktov z objavených zdrojov globálnej siete internet. Knowledge discovery však nesmieme zamieňať s prístupom k databázam v prostredí internetu. Najväčším rozdielom je, že zatiaľ čo cieľom objavovania zdrojov (resource discovery) je nájsť explicitnú informáciu (napr. dokumenty), cieľom knowledge discovery je získať implicitné poznanie, ktoré sa nemusí nachádzať v žiadnom zdroji…

Soňa Makulová

 

… Technológie urýchľujú cyklus sprístupňovania informácií a kultúrnych produktov. V tomto cykle sa kedysi tradičné roly tvorcov-autorov, vydavateľov, kníhkupcov, knižníc, archívov a informačných sprostredkovateľov všeobecne menia, navzájom sa čoraz intenzívnejšie prepájajú. Dokonca takmer každá z týchto zložiek je schopná prevziať funkciu ostatných a už je medzi nimi viditeľná a určitá konkurencia. Prečo by si autori nemali sami organizovať publikovanie a distribuovanie svojich kultúrnych výtvorov? Prečo by sa nemali niektoré kultúrne a informačné procesy integrovať v komerčných sprostredkovateľských inštitúciách? Prečo by nemali vznikať nové firmy orientované na inteligentné získavanie, vyhľadávanie, publikovanie a využívanie poznatkov v určitých disciplínach, oblastiach či komunitách? Ukazuje sa, že nestačí “preniesť” tradičné knižničné funkcie do digitálneho priestoru, ale treba hľadať aj nové možnosti technológií pri inteligentnej reprezentácii a poskytovaní informácií…

Jela Steinerová.

 

… Document delivery je služba, ktorej cieľom je rýhle doručenie dokumentu alebo dodanie kópie dokumentu namiesto originálu. Ide o vybavenie požiadavky v rámci MVS a MMVS alebo službu špecializovanej inštitúcie a firmy, ktorá to robí na komerčnom základe. Zatiaľ čo v rámci MVS ide o poskytovanie kópií zadarmo alebo len za úhradu nákladov spojených so zhotovením kópie, sú služby ako MMVS a služby dodávajúce dokumenty službami platenými. Do ceny dodaného dokumentu sú zahrnuté nielen náklady poskytovateľa služby, ale aj poplatky pre autorské zväzy. Je to stále finančne výhodnejšie ako ročné predplatné za časopis, ktorý je síce žiadaný, ale využívaný len malým počtom čitateľov…

Dagmar Kleinová – Jana Sochorová

 

… Strategická dôležitosť registrácie elektronických zdrojov prispela k vypracovaniu nového modelu typológie dokumentov a súčasne k definovaniu jednotlivých bibliografických prameňov na báze kooperácie odborníkov z troch rozhodujúcich, medzinárodne akceptovaných inštitúcií a systémov: AACR, ISBD(S) a ISSN…

… Tradičný model bibliografického spracovania (napr. využitím medzinárodných štandardov a odporúčaní: ISBD (ER), AACR2, UNIMARC) vyžaduje veľa času na spracovanie, uloženie a sprístupnenie údajov. Nezodpovedá potrebám rýchlej a rozsiahlej produkcie elektronických dokumentov. Preto sa hľadajú cesty riešenia vo vzájomnej spolupráci odborníkov z rôznych oblastí a vo využití nových metód. Jednou z nádejných ciest zvládnutia bibliografickej kontroly je využitie nových metadátových systémov, ich vzájomná interakcia so súčasnými technológiami. Využitie metaúdajov môže uľahčiť identifikáciu a vyhľadanie požadovaných dokumentov, čo súčasné prehľadávače zväčša nedokážu. Poskytujú obrovské množstvo irelevantných informácií aj preto, lebo často nemajú zabudované dostatočné prostriedky na rozlišovanie dôležitých a nedôležitých slov v texte…

… Tak ako katalogizačný záznam, aj metadáta v internete podporujú dokumentačnú, identifikačnú, vyhľadávaciu, lokalizačnú a selekčnú funkciu. Majú však aj ďalšie funkcie – zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti integrácie a interoperability medzi jednotlivými systémami pracujúcimi s rôznymi formátmi a aplikačnými protokolmi. Na rozdiel od bibliografických údajov metadát obsahujú v sebe aj presnú prístupovú informáciu a adresu na sieti, sú vlastne špeciálnym typom technickej informačnej infraštruktúry…

… Doterajším výsledkom je súborný katalóg elektronických zdrojov vytvorený z údajov spracovaných do národných katalógov (experimentálne dostupný v OMMIK v Maďarsku). Na Slovensku sa tento katalóg buduje od konca roku 1998, v roku 2000 boli údaje v ňom aktualizované. Katalóg pozostáva z dvoch vzájomne previazaných databáz – elektronických informačných zdrojov a ich producentov a umožňuje priamu väzbu na jednotlivé elektronické pramene…

Lýdia Sedláčková

 

… Čo je to teda hybridná knižnica? Tento termín sa objavil v roku 1996 v súvislosti s programom eLib (Electronic Libraries Programme)…

… Vypracovanie modelov hybridnej knižnice si dali za cieľ viaceré projekty v rámci programu eLib. Na internete sa môžeme bližšie zoznámiť s piatimi projektmi s rozličným prístupom:

• Agora – http://hosted.ukoln.ac.uk./agora/
• BUILDER – http://builde.bham.ac.uk/
• HEADLINE – http://www.Ise.ac.uk/blpes/headline.shtml
• HYLIFE – http://www.unn.ac.uk/~xcu2/hylife/
• MALIBU – http://www.kcl.ac.uk/humanities/cch/malibu/

Vzhľadom na to, že program eLib skončil v minulom roku, môžeme na uvedených stránkach nájsť výsledky týchto zaujímavých projektov, ktoré môžu byť inšpiráciou pre ostatné knižnice…

Nadežda Andrejčíková

 

… Alternatívnym riešením komunikácie mezi katalógmi je protokol Z39.50 (ISO 29950), založený na architektúre klient/server ako štandardizovaný protokol na vyhľadávanie a odovzdávanie dát. Umožňuje odlišným informačným zdrojom vystupovať pod jednotným užívateľským rozhraním a súčasne dáva každému informačnému systému možnosť vytvoriť niekoľko rozhraní pre odlišné skupiny používateľov…

… V praxi však nie je využitie protokolu Z39.50 tak ideálne, ako sa na prvý pohľad zdá…

Gabriela Krčmařová

 

… Súbory autorít sú, zjednodušene povedané, racionalizačným prostriedkom. Existencia kvalitných súborov autorít je podmienkou dobrého fungovania akéhokoľvek súborného katalógu…

… Knižnice, ktoré prejavia záujem o spoluprácu pri vytváraní a využívaní súborov autorít, sa dohodnú s Národní knihovnou ČR, ktorá v projekte hrá hlavnú úlohui a súčasne na seba preberá záväzok správy, údržby a “manažovania” súbornej bázy národných autorít, o podmienkach spolupráce…

… Ak nenastanú nepredvídateľné okolnosti, je reálna šanca, že už v závere tohto roka obohatia centrálnu bázu národných súborov autorít záznamy vytvorené v režime “on-line” alebo “off-line” z mnohých knižníc z celej našej republiky. Tieto záznamy potom budú môcť využívať všetky české knižnice…

Zdeněk Bartl