Klasifikačné systémy v súčasnosti a MDT

Tento článok by mohol byť pokojne zaradený do rubriky Zo zahraničia, pretože sa v ňom hovorí o problematike
klasifikácie dokumentov a informácií ako takej s prihliadnutím na rôzne klasifikačné systémy vo svete, v nemecky hovoriacich
krajinách osobitne.Nám však má poslúžiť ako pilotný článok k problematike používania MDT u nás najmä po vyjdení
slovensko-anglickej verzie MDT na CD-ROM-e. Druhá časť tohto bloku obsahuje príspevky venované konkrétnym skúsenostiam
kolegov z niekoľkých knižníc s využívaním tohto MDT. V ďalších číslach radi uverejníme aj váš názor, skúsenosť či pripomienky
k práci s ním.

Klasifikačné systémy sú jednou z metód organizovania znalostí. Nie sú samoúčelné, sú súčasťou úloh spravovania
dokumentov a navigovania, resp. vyhľadávania v informačných zdrojoch.

Využívanie klasifikácie pri spracovaní dokumentov má svoje výhody i nevýhody. Spomeňme aspoň niektoré.

1. Výhody využívania klasifikácie:

• Podstatne sa uľahčí prehľadávanie v informáciách. Neskúsení používatelia alebo osoby, ktoré nie sú dôverne oboznámené
  s určitou vednou oblasťou, jeho štruktúrou a terminológiou, nájdu lepšiu podporu logicky štruktúrovanou ponukou.
• Štruktúra použitého klasifikačného systému môže byť rôznym spôsobom automaticky generovaná a zobrazená ako podpora
  navigácie.

• Etablované klasifikačné systémy majú tú výhodu, že ich poznajú určité skupiny používateľov a cieľové skupiny.
  Tradičné knižničné systémy sú známe pravidelným používateľom knižníc.

• Niektoré systémy umožňujú viacjazyčný prístup k svojim štruktúram, a tým aj k dokumentom vo viacerých
  jazykoch.
• Použitie etablovaných klasifikačných systémov umožňuje interoperabilitu rôznych informačných systémov.
• Využívanie klasifikácie podstatne prispieva k možnostiam kvalitnejšieho vyhľadávania. Vyhľadávanie (dotazy) sa môžu
  kontrolovane špecifikovať rozširovaním, resp. ohraničením. Hierarchia systému umožňuje požiadavku rozšíriť, resp. zúžiť. Dá
  sa eliminovať množstvo nesprávnych výskytov (šumu) a použitím klasifikácie ako filtra sa dá vyriešiť problém s
  homonymami.
• Etablované klasifikačné systémy môžu na základe ich štruktúry a slovníka tvoriť banky znalostí (knowledge basis), čo
  je predpokladom pre automatické klasifikovanie a dosiahnutie informačnej rešerše na vysokej úrovni.
• Použitie klasifikácie môže priniesť dokonca aj úsporu času a podporu poskytovateľom služieb.
• Klasifikačné systémy spravidla spravujú a zdokonaľujú organizácie na základe spolupráce. Odpadá tým vyvíjanie
  vlastných štruktúr.

2. Nevýhody využívania klasifikácie:

• Klasifikačné systémy sú často kritizované zo strany knihovníkov. V niektorých krajinách, odboroch a súvislostiach
  upadalo využívanie klasifikácie.
• Kritickým bodom je rozdrobenosť logicky súvisiacich skupín. Tradičné klasifikačné systémy vytvárajú často
  selektivitu, nedokážu zohľadniť interdisciplinárnosť.
• Niektoré klasifikačné systémy delia triedy často nelogickým a nesystematickým spôsobom.
• Mnohé systémy – vinou spravovania medzinárodnými organizáciami – iba pomaly reagujú na neustále rýchlejšie zmeny v
  oblasti výskumu i všetkých oblastiach denného života.
• Nie sú prepracované nadregionálne systémy a systémy nad rámec jednotlivých vedných odborov a ich potreba sa prejavila
  najdôraznejšie až v období internetu.
• Kritike je podrobovaná aj terminológia, ktorá je používaná ako prístup a popis tried. Je často zastaraná.

Rôzne systémy klasifikácie a ich vhodnosť

Obsah a cieľové skupiny informačného systému určujú, ktorý typ klasifikačného systému prichádza do úvahy. Pri voľbe
systému klasifikácie zvažujeme možnosť aktualizácie a vývoja systému, ako aj predpoklady pre viacjazyčné využitie. Dôležité
hľadiská pri voľbe systému sú možnosť prepojenia s inými systémami pomocou kontrolovaného slovníka. Vybrať sa dá medzi
univerzálnymi, národnými systémami a vlastnými systémami vyvinutými pre jednotlivé vedné oblasti.

Univerzálne systémy

Roku 1993 bolo ešte najčastejšie používaným systémom
klasifikácie MDT – Medzinárodné desatinné triedenie. Systém sa skladá z asi 60 tried plus pomocných tabuliek. V plnom
rozsahu je MDT preložené do 4 jazykov a v obmedzenom rozsahu do ďalších 20 jazykov.

V súčasnosti sa využíva aj v internetových službách, napr. v systéme GERHARD (German Haverst Automated Retrieval and
Directory) ako vyhľadávacia a browsing služba pre nemecké akademické internetové zdroje. Všetky dokumenty robotom generovanej
databanky sa pomocou počítačových jazykových a štatistických metód klasifikujú podľa MDT (verzia ETH Zurich) a používajú ako
viacjazyčný browser. GERHARD je v súčasnosti jediná služba, ktorá státisíce zdrojov automaticky premieňa do klasifikačnej
štruktúry obsahujúcej 60 000 kategórií. Rovnako aj NISS Information Gateway, Directory of networked resources, ponúka svoje
dokumenty klasifikované podľa MDT. Pri SOSIG (The Social Science Information Gateway) sa browsing kategórie generujú využitím
častí MDT.

Do popredia sa však dnes dostáva
DDC – Dewey Decimal Clasification.

Jeho výhodou je, že je veľmi rozšírený (využíva sa v takmer každej anglicky hovoriacej krajine, v značnej časti
Blízkeho východu a Afriky, narastajúci záujem badať v Číne a Japonsku), častejšie aktualizovaný ako porovnateľné systémy
klasifikácie a je preložený do 30 jazykov. Už v roku 1997 sa našlo v internete 17 organizovaných služieb podľa DDC. Výsledky
výskumu OCLC dokazujú, že DDC disponuje vysokým stupňom vhodnosti ako browsing štruktúra pre OPAC a internet. OCLC vyvinula
DDC pre NetFirst. A ďalej ho rozvíja experimentálne v Mr. Dui´s Topic Finder (OCLC Office of Research).

Z MDT na DDC prešla i BUBL LINK – akademická služba produkovaná vo Veľkej Británii, Internet Public Library Online
Texts Collection zoskupuje 6 500 textov v štruktúre DDC.

Často používanou klasifikáciou je aj
LCC –
Library of Congress Classification, ktorá je vhodná najmä pre relatívne malé zbierky. Príkladom využívania môžu byť
dve služby: CyberStack (G. McKiernan) Indiana State Univ. (používa triedy pre vedu a techniku) a Scout Report
Signpost.

Národné systémy

BC – Nederlandse Basisclassificatie

Táto klasifikácia bola vyvinutá pre systém Pica a medzičasom bola preložená aj do nemčiny a angličtiny. Používa sa v
službe DutchESS (Dutch Electronic Subject Service) na klasifikovanie internetových zdrojov všetkých odborných oblastí. Je to
kooperatívna služba medzi Holandskou kráľovskou knižnicou (Koninklijke Bibliotheek KB) a niekoľkými holandskými univerzitnými
knižnicami.

SAB –
Sveriges Allmaenna Bibliotheksgoerening

Tento švédsky národný knižničný klasifikačný systém sa používa vo švédskej sieti školských knižníc a ešte v dvoch
veľkých knižniciach.

Fínske internetové dokumenty sa klasifikujú na báze Classification for Public Libraries.

IBIS – Internet Basiertes Informations System
je systém, ktorý používajú vysokoškolské knižnice Severného Porýnia-Vestfálska a prezentuje dokumenty pomocou
regensburskej klasifikácie (Regensburger Verbundklassifikation).

Medzinárodné odborné systémy určené pre jednotlivé vedné odbory

NLM –
National Library of Medicine

Túto klasifikáciu prezentuje britská služba OMNI (Organising Medical Networked Information), ktorá sa zriekla
klasifikácie podľa MDT.

MSC –
Mathematics Subject Classification (1991)

Používa ju napr. American Mathematical Society (AMS) aj Osnabruecker und Muenchner Preprintserver a Goethinger SSG
Fachinformations Subject Guide Math.

ACM Computing Classification System (CCS)
sa na počudovanie málokde vyskytuje. Najprominentnejším príkladom je MeDoc.

DDC alebo MDT v nemecky hovoriacich krajinách?

Roku 1995 v Nemecku vytvorili expertnú skupinu, ktorej úlohou bolo vybrať vhodný klasifikačný systém pre nemecky
hovoriace krajiny. Výsledkom ich práce bola správa Klassifikationen für wissenschaftliche Universalbibliotheken in
Deutschland. Analysen und Empfehlungen (in: DBI-Materialien: 175, 1998).

Z vyhodnotenia výsledkov vyplynulo, že doterajšia existencia rôznych relatívne hrubo členených klasifikácií sú
nedostačujúcou a neuspokojivou odpoveďou pri spracovávaní národnej bibliografie. Preto sa do popredia dostáva úvaha o
využívaní DDC aj na základe medzinárodnej spolupráce s inými európskymi knižnicami, a to hlavne z toho dôvodu, že je
relatívne dobre zabezpečená efektívna a dlhodobá údržba, aktualizácia a rozvoj na medzinárodnej úrovni, čo je základným
predpokladom pre kontinuálne využívanie v národnej bibliografii.

DDC sa tak stáva vecným prístupovým nástrojom jednak pri preberaní cudzích údajov a jednak pre vystavovanie OPAC-u
knižnice DDB (Die Deutsche Bibliothek) v internete. Zaujímavou ponukou je DDC aj pre vydavateľstvá a producentov vedeckých
informácií. DDB by v budúcnosti mala plniť úlohu koordinátora pre všetky inštitúcie v Nemecku. Vývoj elektronických nástrojov
na uľahčenie komplikovaného priraďovania notácií, vytvorenie verbálnych možností prístupov k DDC a doplnenie súborov
predmetových hesiel o notácie DDC, ale aj o notácie iných národne a medzinárodne využívaných klasifikácií sú plánovanými
krokmi na tejto ceste. Podporiť to má aj nemecké Konzorcium DDC Deutsch a vytvorenie skupiny expertov pre DDC zastrešené
výborom pre štandardizáciu.

Dôležitým predpokladom pre uplatnenie a akceptovanie DDC v nemecky hovoriacej oblasti je nemecký preklad. OCLC Forest
Press – vlastník medzinárodných práv DDC plánuje v roku 2003 zverejniť 22. anglické vydanie DDC. Nemecké vydanie by malo
vychádzať z tohto 22. vydania, preto sa očakáva úzka spolupráca medzi OCLC a nemecky hovoriacimi krajinami. Oprávnená je
kritika doterajšieho anglického vydania, nakoľko sú problémy najmä pri využití DDC v oblasti práva, správy, vzdelávania, ale
aj histórie, literatúry a jazykov.

Významnou udalosťou na ceste k zavádzaniu DDC v nemecky hovoriacich krajinách bolo ustanovujúce zasadanie Konzorcia DDC
Deutsch vo Frankfurte dňa 12. októbra 2000, kde sa stretli zástupcovia knihovníckych zväzov a iných inštitúcií, ktorí
prejavili záujem o DDC. Konzorcium je platformou pre zavádzanie a využívanie DDC v nemecky hovoriacich krajinách a je
kompetentné jrokovať s OCLC Forest Press. Ďalším krokom bola ustanovujúca schôdza expertnej skupiny DDC Deutsch, ktorá sa
uskutočnila v DDB dňa 8. februára 2001.

K zakladajúcim členom Konzorcia DDC patria Bibliotheksverbund Bayern, Sudwestdeutsche Bibliotheksverbund, Gemeinsamer
Bibliotheksverbund, teda tri spolky, ktoré majú vysoký podiel notácií DDC, nakoľko preberajú ako cudzie dáta angloamerické
publikácie. Z ich strany je preto najväčší dopyt po klasifikovaní podľa DDC. Ďalšími členmi Konzorcia sú Die Deutsche
Bibliothek, Staatsbibliothek zu Berlin, Schweizerische Landesbibliothek v Berne, ktorá chce od roku 2001 využívať DDC pre
národnú bibliografiu, ktorú vydáva pod názvom Das Schweizer Buch.

Rakúsko zastupuje pracovná skupina pre automatizáciu knižníc pri Spolkovom ministerstve pre vzdelanie, vedu a kultúru
(Bundesministerium für Bildung, Wissenschaft und Kultur).

Ďalším dôležitým partnerom Konzorcia je Goetheho inštitút s medzinárodnou pôsobnosťou v mnohých krajinách, ktorý
plánuje používať DDC pre stavanie fondov a rešeršovanie v OPAC.

Knihovnícke spolky reprezentujúce Hessensko, Severné Porýnie-Vestfálsko a Berlin/Brandenburg sa ešte nerozhodli stať sa
riadnymi členmi Konzorcia, ale na zhromaždeniach sa zúčastnia ako pozorovatelia.

Partnerské strany konzorcia DDC Deutsch sa zaväzujú úzko spolupracovať pri zavádzaní DDC, navzájom sa informovať o
projektoch a testoch súvisiacich s DDC, zverejniť svoje práce a podporovať, resp. podieľať sa na realizovaní vzdelávania v
oblasti DDC.

Jednotliví členovia konzorcia by okrem financií mali prispieť svojimi schopnosťami a odbornými vedomosťami pre preklade
DDC do nemeckého jazyka. Pre Rakúsko a Švajčiarsko to znamená, že sa majú postarať aj dostatočné zohľadnenie jazykových,
historických, právnych a inštitucionálnych zvláštností oboch krajín. Odborníci z oboch krajín budú zasielať svoje kritické
pripomienky k surovému prekladu, návrhy na doplnky a zmeny prekladateľom sústredeným na Odbornej vysokej škole v Kolíne
(Fachhochschule Köln).

Vydanie a zavádzanie nemeckej verzie DDC pre nemecky hovoriace krajiny bude určite spojené s vynaložením nemalých
finančných nákladov, ale aj s neľahkou prácou ľudí a organizáciou práce.

Aké sú perspektívy a možnosti nemeckej verzie DDC, čo môžu očakávať knihovníci, knižný obchod, vydavatelia, vedci a
študenti od DDC, v ktorých oblastiach sa bude dať využívať – to všetko ukáže čas, ako aj niekoľkoročné skúsenosti.

Neznamená to však, že sa úplne odstúpi od lokálnych a regionálnych klasifikácií. Okrem toho sa v rámci bavorského
spolku pracuje v univerzitnej knižnici Regensburg na konkordancii medzi DDC a RVK (Regensburger Verbundklassifikation), ako
aj na konkordancii medzi DDC a špecializovanou klasifikáciou pre matematiku a fyziku.

Uvažuje sa aj o konkordancii s MDT. Od októbra 1998 usporiadala Die Deutsche Bibliothek k téme DDC a MDT a konkordancii
medzi klasifikáciami viaceré workshopy. Najbližší workshop sa uskutoční 7. novembra 2001 a ťažiskovou témou budú projekty
týkajúce sa DDC.

Slovensko vsadilo na MDT

Na Slovensku má v oblasti klasifikácie MDT hlboko zapustené korene. Ešte stále asi 80 % knižníc u nás klasifikuje
dokumenty podľa MDT, hoci mnohé knižnice používajú kombináciu viacerých selekčných jazykov (MDT, predmetové heslá, kľúčové
slová, ICS a pod.).

Roku 2000 vydala SNK slovensko-anglickú verziu MDT na CD-ROM-e, čím jeho používanosť medzi slovenskými knihovníkmi iste
vzrastie.

V súčasnosti nie je dôvod uvažovať o prechode na iný selekčný jazyk ako MDT, nakoľko má dlhoročnú tradíciu a na
konkordancii medzi DDC a MDT sa pracuje.

Mgr. Augusta Lovásová

Prvé skúsenosti s využívaním elektronickej verzie MDT v slovenských knižniciach

• 
  
  Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre
  
  

Napriek konštatovaniu, že MDT je selekčný jazyk pre knihovníkov a informačných pracovníkov a nie pre čitateľov, patrím
celé obdobie svojho knihovníckeho pôsobenia k jeho zástancom. Nielen preto, že MDT stále používa 74 % knižníc vo svete, ani
nie preto, že s riadenými slovníkmi si čitateľ bez pomoci konzultanta knižnice aj tak neporadí, navyše riadené slovníky sa na
Slovensku objavia z času na čas iba pre úzky vedný odbor, ale preto, že akokoľvek je sympatia čitateľov i knižničných
pracovníkov naklonená selekčnému jazyku na báze prirodzeného jazyka, je s ním pri vyhľadávaní informácií rovnako veľa
problémov ako s MDT. Napr. predmetové heslá majú formalizovanú tvorbu i zápis, ale čitateľ takto neuvažuje. Neuvažuje ani v
dimenziách nadriadeného a podriadeného pojmu (riadené slovníky), pojmu so širším a užším významom a pod. A skúsme ho ešte
popliesť so zrušením inverzie. Notácia MDT ho však nasmeruje presne k tej tematickej skupine dokumentov, ktorú hľadá. A
konzultačná služba je vo väčšine knižníc tak či tak už samozrejmosťou.

Preto ak sa mám vyjadriť k vydanému CD-ROM Slovenskou národnou knižnicou, snažím sa vidieť predovšetkým jeho pozitívne
prínosy.

Uplynulo desaťročie, čo žiadna knižnica nevydala úplné tabuľky niektorého vedného odboru (Slovenská lekárska knižnica
nakoniec triedu 61 Medicína, na veľkú škodu, nevydala). Naposledy to bolo trojzväzkové vydanie skráteného MDT Dr. Ladislava
Kofnovca, CSc., z Prahy z rokov 1994 – 1995. Vzniklo tak vákuum a len málo knižníc sa dozvedelo o zmenách MDT, ktoré v
priebehu rokov Consortium UDC prijalo.

Tu sa začína prvý problém po zoznámení sa s CD MDT: veľké množstvo zmien a čo s tým?

Pokiaľ sú úplne zmenené triedy napr. 681.3 Výpočtová technika na 004, niet pomoci iba v katalógoch príslušnú triedu
uzavrieť a dať tam odkaz na novovzniknutú triedu. Vo väčších knižniciach nepripadá do úvahy spätná reklasifikácia katalógov,
iba ak by šlo o reklasifikáciu záznamov v bázach dát pomocou počítačového programu. Problém nevidím v triedach, kde sa
rozšíril počet znakov na ich konci, napr. v triede 36 (364, 366, 369). Aj presunúť novú triedu 544 Fyzikálna chémia z triedy
541 v rámci chémie nebude veľký problém. Ale triedu 8 Literatúra. Jazykoveda bude tiež potrebné uzavrieť, pretože úplne nové
sú aj pomocné znaky jazyka. Knižnice, ktoré majú podľa MDT stavané fondy, musia asi presúvať celé skupiny kníh na regáloch,
alebo zmeny tried vyznačiť na regáloch výrazne. Ale pri tematickom stavaní fondov ide iba o hrubé triedenie. Viem iba
odhadnúť obtiažnosť redakčnej práce na preklade tabuliek, vzhľadom na veľký počet prekladateľov i korektorov a nejednotný
prístup k prekladu. Nehovoriac o financiách, ktoré SNK nakoniec zohnala a vydanie zabezpečila. Je želateľné, a v texte úvodu
k tabuľkám sa to hovorí, aby klasifikátori zasielali pripomienky k nepresnostiam a chybám v tabuľkách do SNK a tieto sa pri
ďalšom vydaní disku iste odstránia.

CD-ROM je tzv. samoinštalujúci a na jeho spustenie netreba vedieť nič. Ovládací aparát vo forme tzv. “horúcich
klávesov” je rozsiahly, takže čo šikovnejší, iste ovládajú využitie tohto CD-ROM-u majstrovsky.

Školenie v UKB, ktorého cieľom bolo predviesť možnosti prístupu k notáciám MDT na tomto CD, bolo pre mňa osobne veľmi
stručné, avšak pri takomto počte účastníkov a časovej tiesni sa ani viac povedať nedalo. Demonštrácia pre malé skupinky by
bola osožnejšia. Dlho mi trvalo, kým som prišiel na to, že úvod k báze nenájdem v “obsahu”, ale vo funkcii “Pomoc”.
Zavádzajúco, až desivo na mňa pôsobil text “Báza bola prepnutá do stavu celá databáza”. Až po čase som prišiel na to, že
slovný vzor hľadám medzi znakmi MDT a takýto text mi nič nevysvetlil ani ma neopravil.

Knižnicu s veľkými finančnými problémami iste “osprchovala” cena disku – takmer 5000.- Sk. To je na slovenské pomery
veľmi veľa. Uvedomujem si však, že táto suma tvrdo zohľadňuje všetky náklady spojené s jeho vydaním.

Ako jeden z prekladateľov tabuliek (Triedy 63 a 57/59) som si dal veľmi záležať na tvorbe predmetových hesiel pre
register, ktoré tam nakoniec neboli použité. Register z každého významového slova textu je síce rozsiahly, ale slúži iba ako
doplňujúca informácia o tom, či výraz, ktorý hľadám, je v textovej časti tabuliek vôbec použitý, ale výsledok hľadania môže
byť taký, že sa mi zobrazia notácie MDT z 20 tried, s čím si poradí iba skúsený klasifikátor. Preto mi je ľúto za
predmetovými heslami i predmetovým registrom, lebo v ňom sú zobrazené slovné spojenia, ktoré charakterizujú hľadaný problém
viac-menej jednoznačne. Pre začiatočníka je tento moderný nosič v každom prípade “čiernou skrinkou” a triediť sa z neho
nenaučí. Ja ho považujem za taký hit, ako boli mikrofiše. Ak nemáme nič iné, je dobré to, čo máme. Knižné vydanie stredných
tabuliek s predmetovým registrom by sa stalo bestsellerom tak, ako sa ním stalo predchádzajúce stredné vydanie z roku 1981,
aj keď nemalo predmetový register. A za toto sa prihováram. Prípadné chyby nemožno opraviť na CD-ROM-e priamo, ale do
knižného vydania je možné robiť si poznámky.

Určite by bolo užitočné stretnutie klasifikátorov knižníc aspoň raz za rok, aby sa vymenili skúsenosti o tom, ako sa
vysporiadavajú s novopublikovanou problematikou, ako sú napr. geografické informačné systémy, regionálny rozvoj, rozvoj
vidieka, biodiverzita a pod. Rád by som sa dozvedel, či tieto tabuľky obsahujú aj nové termíny, alebo ide iba o prepracované
triedy. Smerom ku konzorciu by bola iste vhodná spätná väzba. Takže by sme mohli konštatovať: neznamená totiž, že ak sa o
problémoch selekčných jazykov nehovorí, že neexistujú.

Zo svojej práce mám ešte jeden poznatok: knižnica získava niektoré tituly opakovane. V takomto prípade ich netriedime
ešte raz, ale nájdeme záznam o nich v báze dát v CDS/ISIS a triedenie opíšeme. Bránime tým rozdielnemu zatriedeniu toho
istého titulu a tomu, že sa katalogizačné lístky o jednom titule v systematickom katalógu nestretnú. Pri novom titule by sme
mohli využiť CD-ROM MDT, ale počítač treba prepnúť do Windowsu. Aby práca išla plynule, potrebujem mať zapnuté dva počítače:
na jednom ISIS a na druhom Windows. No a to nemám. Takže CD-ROM MDT využívame veľmi málo. Siahame radšej po knižných
vydaniach tabuliek, ak sú triedy ešte platné. A to je ďalší argument pre knižné vydanie stredných tabuliek MDT. Sú dokumenty,
ktoré sa nehodia na takýto nosič za každú cenu, a preto rozhodnutie vydať MDT na CD-ROM nepovažujem za šťastné.

Ing. Ján Guľa

 

• 
  
  Slovenská lekárska knižnica, Bratislava
  
  

Stredné vydanie tabuliek MDT na CD-ROM-e je veľkým pokrokom.V oblasti triedy 61 ”Lekárske vedy" došlo týmto k
aktualizácii aspoň niektorých znakov od posledného štvorzväzkového československého úplného vydania tabuliek MDT, ktoré
vydala Slovenská lekárska knižnica (SlLK) v Bratislave v rokoch 1991 – 1993. SlLK a sieť lekárskych knižníc z celého rezortu
MZ SR ich využíva na klasifikáciu medicínskej, zdravotníckej a biomedicínskej literatúry. Sú bez registra, ako aj
Medzinárodné stredné vydanie MDT z roku 1981, ktoré vydala Matica slovenská. Klasifikátori sa konečne po 20 rokoch dočkali
tak potrebného registra
.

Okrem spomínaných nepochybných kladov elektronickej verzie tabuliek MDT nám však chýbajú niektoré ”vymoženosti"
predchádzajúcich tlačených verzií.

Používanie tabuliek MDT na CD-ROM-e by sa nám uľahčilo, keby boli opticky zvýraznené určité "kumulatívne –
systematické" termíny (v poli "Slovné vyjadrenie" pri prepnutí do celej databázy) tak, ako to je v tlačených
tabuľkách MDT, napr. hrubými (väčšími) písmenami, resp. medzerami, aby potom napr. v prípadoch použitia znakov 612.825.55
Sluch alebo 612.85 Sluch sa dalo rýchlejšie posúdiť, čo vyjadrujú (chýbajú podrobnejšie definície – popisy klasifikačných
znakov).

Pri odkazoch by mohol byť napr. v zátvorke uvedený zaužívaný znak – , ktorý roky vyjadroval pozri, viď. V tabuľkách sme
nenašli odkazy na paralelné rozčlenenie (=), napr. 611.4=616.4. Nebolo by tiež od veci vyjadriť zmenu znakov MDT oproti
existujúcim predošlým vydaniam napr. nejakým znakom (!, x, a pod.).

Dosť veľkou nevýhodou zakúpeného CD-ROM-u je nemožnosť implementovať ho do nášho knižničného systému Rapid Library, a
teda aj nemožnosť klasifikovať interaktívne, ako je to možné v prípade súboru predmetových hesiel – tezaura MeSH (Medical
Subject Headings). Do tabuliek MDT na CD-ROM-e nie je tiež možné ukladať si vlastné klasifikačné riešenia (robiť si poznámky
ako do tlačenej podoby).

Ide väčšinou o rozvité alebo zložené znaky, ktoré sa často využívajú pri klasifikácii medicínskej literatúry
(616-097-008.64 AIDS, 616.894-053.8 Alzheimerova choroba, 616.24-008.444-007.272: 612.821.7 apnoe spánkové obštrukčné, …) a
vyžadujú si hlbšie odborné znalosti na vytvorenie.

Pri práci sme objavili niekoľko formálnych chýb – preklepov, na ktoré upozorňujeme:

• -1/-9, .01/.0 Pomocné tabuľky …. v slovenčine vo vysvetlivkách existujú pre laika nezrozumiteľné počítačové znaky
  (po texte Politické strany napr. 329.17' ….),
• 615.851.8 (P)sychická disciplína,
• 612.466.2 (S)ekrécia moču pri chorobe,
• 241.5
  Čnosti – [termín sa nám zdá byť dosť archaický],
• 612.858.4 (S)limák (kochlea). Kortiho ústroj,
• 616-076.3 (P)očítanie. Počítacie metódy,
• =0 Viacjazyčný. Polyg(l)otné,
• 616-008.811.9 (D)eštrukcia (zničenie).

Dúfame, že naše podnety sa budú dať zrealizovať pri najbližšej aktualizácii tabuliek MDT a tešíme sa na ďalšiu
spoluprácu.

RNDr. Mária Kreková

 

• 
  
  Centrum vedecko-technických informácií SR
  
  

V súčasnosti, keď sa čoraz častejšie využívajú informácie a komunikácia v elektronickej podobe, bolo aj klasické
tlačené vydanie Medzinárodného desatinného triedenia nahradené vydaním MDT na elektronickom CD nosiči a odporučené v blízkej
budúcnosti ako jediná pomôcka pre klasifikátorov vedeckých a odborných knižníc používajúcich MDT na obsahovú charakteristiku
dokumentov (tlačená verzia tabuliek MDT sa z finančných dôvodov už neplánuje vydávať). Elektronickú verziu MDT vydala
Slovenská národná knižnica v Martine.

CD je spracované v programe Tornádo určenom pre 32-bitové verzie operačného systému Windows (Win 95/98/NT/2000). Je to
slovensko-anglická verzia podľa medzinárodného stredného vydania tabuliek MDT z roku 1997. Obsahuje 61 001 znakov.

Medzi výhody elektronickej verzie MDT patrí napr.:

• flexibilita, operatívnosť a rýchlosť pri vyhľadávaní informačných požiadaviek,
• skutočnosť, že popri slovenskom preklade má používateľ k dispozícii aj anglickú verziu, ktorá poslúži ako pomôcka pri
  tvorbe alebo vyhľadávaní kľúčových slov, prípadne pri preklade anglického textu, prepájanie zo slovenčiny do angličtiny a
  naopak je vyriešené veľmi jednoduchým spôsobom,
• možnosť overenia slovného vyjadrenia i notácie MDT v slovníku – používateľ tu získa prehľad aj o ďalších príbuzných
  notáciách, prípadne slovných vyjadreniach a súvisiacich termínoch,
• vyhľadávanie pomocou kombinovaných požiadaviek s použitím operátorov booleovskej algebry,
• možnosť pracovať zároveň so Slovenskou alebo Českou národnou bibliografiou na CD-ROM-e (prípadne s inými aplikáciami
  pracujúcimi v prostredí Windows),
• univerzálnoť a zrozumiteľnosť numerických notácií (nezávislosť od jazyka a písma),
• hierarchická štruktúra znakov.

Podľa našich doterajších skúsenosti s CD-ROM MDT patrí napr.:

• nedoriešenosť praktického používania notácií MDT v triedach, v ktorých boli urobené podstatné zmeny (napr. trieda “80
  – Všeobecné otázky so vzťahom k lingvistike a literatúre. Filológia”). Jednotlivé notácie MDT tu boli podstatným spôsobom
  preorganizované tak, že pôvodná notácia v tlačenej verzii tabuliek MDT nezostala neobsadená, ale v elektronickej verzii
  označuje úplne iný pojem, čo bude pravdepodobne viesť k dezinformovaniu a zavádzaniu používateľov i menej skúsených
  klasifikátorov,
• nedopracovanosť tzv. odkazového aparátu a metodiky jeho používania, čím by sa mali vyriešiť uvedené problémy
  (používanie odkazov informujúcich používateľov o tom, ktorá notácia bola použitá z pôvodnej tlačenej a ktorá zo zmenenej
  elektronickej verzie MDT),
• podmienenosť vybavenia pracoviska príslušnou technikou a programovým vybavením počítača umožňujúcim inštalovanie
  elektronickej verzie MDT (predpokladá Windows 95 a vyšie verzie OS),
• skresľovanie pri vyhľadávaní slovnej informačnej požiadavky (ak presne nenaformulujeme slovnú požiadavku tak, ako je
  vyjadrená v elektronickej verzii MDT, nevyhľadá príslušnú notáciu, hoci ju obsahuje pod iným vyjadrením),
• skresľovanie pri vyhľadávaní informačných požiadaviek, ktoré vedie k zavádzaniu menej skúsených používateľov a
  klasifikátorov (napr. hľadáme slovo architektúra – po zadaní pojmu systém vyhľadá notácie zo stavebníctva, ale aj
  počítačovú architektúru a pod.),
• určité špeciálne znaky majú v rámci systému rôzne funkcie, čo spôsobuje problémy pri vyhľadávaní ( konkrétne znak *
  (hviezdička) sa používa v triede “Lesníctvo – 630*” na označenie notácii prevzatých z Oxfordského systému desatinného
  triedenia pre lesníctvo, ale pri formulovaní slovnej požiadavky plní i funkciu rozšírenia,
• z licenčných dôvodov obmedzená funkcia exportu dát pre iné knižnično-informačné systémy,
• systém neumožňuje automatické kombinovanie dvoch a viacerých notácií MDT pri zložitejšie formulovaných požiadavkách
  (musia sa vyhľadať jednotlivé notácie a dodatočne ich klasifikátor spojí do vzťahu),
• finančná náročnosť.

Praktické využitie elektronickej verzie MDT je v súčasnosti iba v začiatočnom štádiu overovania, preto uvedené postrehy
nie sú úplné, ale budú sa časom dopĺňať, rozvíjať a spresňovať v súvislosti s dĺžkou jeho používania a s požiadavkami
praxe.