Vysoké školy, informačné technológie a knižnice

Autorka ako vynikajúca znalkyňa situácie a stavu knižníc v akademickom prostredí na Slovensku podrobne komentuje dva zásadné materiály prijaté na zasadaní vlády (Návrh opatrení na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách, Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku v 21. storočí) z pohľadu vedúceho knižničného pracovníka.

Namiesto úvodu uvediem citáciu jedného bodu z Komuniké zo zasadania vlády SR 2. mája 2001 (prevzaté z internetu – http://www.vlada.gov.sk ):

Vláda SR na svojom zasadnutí prerokovala a schválila “Návrh opatrení na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách”, ktorý predložil minister školstva SR Milan Ftáčnik. Materiál formuluje základné ciele, ktoré v tejto oblasti budú vysoké školy v spolupráci s Ministerstvom školstva SR a v súlade s Koncepciou ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku v 21. storočí realizovať v roku 2001.

Súčasný stav – informačné technológie a knižnice

Ministerstvo školstva SR považuje oblasť využívania informačných technológií na vysokých školách za svoju prioritnú úlohu. Uvedenej oblasti sa systematicky venuje pozornosť. Roku 2000 bol vládou SR schválený významný obsahový dokument Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie [1], na ktorý nadviazal Návrh opatrení na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách [2].

Pre akademické knižnice je mimoriadne dôležitá skutočnosť, že v obidvoch materiáloch má riešenie knižničnej problematiky svoje primerané miesto.

V Koncepcii ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie (ďalej len Koncepcia) je stručné hodnotenie stavu akademických knižníc. Na jednej strane sa konštatuje “nevyhovujúci stav knižníc na vytvorenie vhodného priestoru na vzdelávanie sa”, na druhej strane sa pozitívne hodnotí oblasť informačných a komunikačných technológií v knižniciach, kde “je situácia výrazne lepšia ako v ostatných” oblastiach vysokého školstva a “vo väčšine prípadov vysoké školy používajú profesionálne systémy vyvinuté špecializovanými firmami” [1]. Používanie profesionálneho softvéru, samozrejme, nie je zárukou kvality a vysokej úrovne akademickej knižnice. Je to len dôkaz, že pracovníci akademických knižníc pochopili prednosti a dôležitosť softvérových produktov, ktoré rešpektujú medzinárodné normy a štandardy. Ťažisko štúdia v európskom a svetovom chápaní univerzity sa presúva na individuálne, resp. na dištančné vzdelávanie. Na to, aby študenti mohli kvalitne individuálne študovať, je potrebné mať dobre vybudované knižnice. Za dobre vybudované knižnice považujeme také, ktoré majú nielen vyspelé informačné technológie, ale najmä dostatočný počet a skladbu študijných materiálov, dobrý prístup k interným aj externým informačným zdrojom, dostatok študijných priestorov, voľný prístup ku knižničným fondom, kvalitný odborný personál.

Medzi cieľmi, ktoré sú v Koncepcii definované pre knižničnú oblasť, je vytvorenie prepojeného systému knižníc vysokých škôl, rozšírenie služieb čitateľom, zefektívnenie využívania elektronických informačných zdrojov. Významnú podporu k realizácii týchto zámerov majú akademické knižnice v Návrhu opatrení na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách. Citujeme:

“Špecifickou oblasťou v rámci informačných technológií na vysokých školách je elektronizácia akademických knižníc. V roku 2000 prišlo k rozvoju v tejto oblasti na 15 vysokých školách. Väčšinou išlo o nasadzovanie profesionálnych knižničných systémov vyvinutých špecializovanými firmami. Knižnice nie sú schopné zo svojich prostriedkov dostatočne saturovať požiadavky čitateľov na elektronické informačné zdroje, prípadne dokumenty prístupné v elektronickej podobe ako plné texty. Úsilie akademických knižníc sa zatiaľ sústreďuje výlučne na prístup k jednoužívateľským odborovo orientovaným informačným zdrojom, namiesto prístupu k informačným zdrojom na národnej alebo konzorcionálnej báze.” [2, s. 3]

Informačné technológie a vysoké školy

Návrh opatrení na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách (ďalej len Návrh opatrení) sa venuje riešeniu problematiky používania informačných technológií na vysokých školách vo všetkých oblastiach. Pre ich ďalší úspešný rozvoj Ministerstvo školstva pokladá za dôležité splnenie viacerých podmienok, z ktorých niektoré vyberáme:

• “Jednou zo základných podmienok úspešného rozvoja oblasti informačných technológií na každej vysokej škole je vypracovanie strategického plánu rozvoja školy, ktorého súčasťou je aj plán rozvoja oblasti informačných technológií. V roku 2000 došlo oproti roku 1999 k čiastočnému zlepšeniu – v roku 1999 malo takýto plán vypracovaný len 13 vysokých škôl, na začiatku roku 2001 to už bolo 16.” [2, s. 2]

• “Vzhľadom na skutočnosť, že zavádzanie nových technológií a riadenie v tejto oblasti je proces veľmi zložitý, musí mať stálu podporu vedenia vysokej školy. Je potrebné, aby za oblasť informačných technológií bol zodpovedný niektorý z prorektorov, alebo pracovník školy s kompetenciami v uvedenej oblasti na úrovni prorektora. V súčasnosti má takúto funkciu vytvorenú 16 vysokých škôl, ale len v 10 je na úrovni prorektora.” [2, s. 2]

• “Pre efektívne fungovanie oblasti informačných technológií má kľúčovú úlohu dostatočné personálne zabezpečenie činností v tejto oblasti. Získanie a udržanie kvalitných pracovníkov v oblasti technológií je mimoriadne vážny a obtiažny problém. V roku 2000 väčšina vysokých škôl mala záujem riešiť tento problém a 13 vysokých škôl uskutočnilo rôzne opatrenia na stabilizovanie, prípadne získanie pracovníkov. Väčšinou išlo o vytvorenie nových pracovných miest a prijatie nových pracovníkov. Napriek tomu sa situácia stále zhoršuje – hlavne z dôvodu nedostatočného finančného ohodnotenia v porovnaní s konkurenciou na trhu práce.” [2, s. 2]

• “Rozhodujúci význam pre zefektívnenie riadenia jednotlivých vysokých škôl i celého vysokého školstva má nasadenie kvalitných integrovaných informačných systémov. Dnes takýto informačný systém nemá ani jedna vysoká škola a neexistuje ani na úrovni rezortu. Vysoké školy so vzrastajúcou naliehavosťou cítia potrebu takéhoto systému, žiadna z nich však nemá kapacitu na komplexné vyriešenie tohto problému len vlastnými silami.” [2, s. 2]

Ciele v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách

Z pohľadu Ministerstva školstva SR sú v oblasti informačných technológií definované nasledujúce ciele [2, s. 3 – 4]:

1. Vypracovať strategický plán rezortu školstva pre oblasť informačných technológií.
2. Dosiahnuť, aby každá vysoká škola mala vypracovaný vlastný strategický plán pre oblasť informačných technológií.
3. Dosiahnuť, aby si každá vysoká škola zriadila funkciu správcu pre oblasť informačných technológií. Tento správca bude zodpovedný za oblasť informačných technológií na vysokej škole. Funkciu správcu pre oblasť informačných technológií bude vykonávať niektorý z prorektorov alebo osoba s právomocami v oblasti informačných technológií na úrovni prorektora, ktorá bude členom vedenia vysokej školy.
4. Vytvoriť podmienky pre zlepšenie personálneho zabezpečenia oblasti informačných technológií na vysokých školách.
5. Dosiahnuť podstatné zrýchlenie a skvalitnenie akademickej počítačovej siete SANET a jej napojenie na európsku akademickú sieť TEN 155.
6. Dosiahnuť, aby na vysokých školách mal každý študent v dostatočnej miere zabezpečený prístup k počítaču zapojenému na internet.
7. Vytvoriť podmienky pre postupné pripojenie internátov do počítačových sietí vysokých škôl.
8. Dosiahnuť, aby učitelia, výskumní pracovníci a študenti mali dostatok príležitostí získať znalosti a zručnosti potrebné na využívanie potenciálu informačných technológií pri výučbe a výskume.
9. Zabezpečiť prístup akademickej komunity k výpočtovým prostriedkom kategórie superpočítačov.
10. Dosiahnuť, aby bol na každej vysokej škole zriadený Help Desk.
11. Na základe strategickej štúdie pre prostredie vysokých škôl vybrať profesionálny softvér, ktorý bude tvoriť základ integrovaného informačného systému vysokej školy. Podporiť zavedenie takéhoto systému na jednotlivé vysoké školy z úrovne ministerstva školstva.
12. Vytvoriť navzájom prepojený systém knižníc vysokých škôl umožňujúci okrem služieb čitateľom aj efektívny prechod jednotlivých knižníc na využívanie moderných elektronických knižničných systémov.
13. Vytvárať podmienky pre využívanie informačných technológií ako prostriedok organizácie vzdelávania, ale aj priamo ako metodický prístup vo vzdelávaní, napr. virtuálne univerzity.
14. Vytvárať podmienky pre širšie využívanie informačných technológií v pedagogickom procese s osobitným dôrazom na zvyšovanie úrovne prípravy odborníkov v oblasti informatiky.
15. Vytvárať podmienky pre zvyšovanie úrovne vzdelávania v oblasti využívania informačných technológií v učiteľskom štúdiu na fakultách pripravujúcich budúcich učiteľov s cieľom vytvoriť predpoklady pre kvalitnejšie vzdelávanie na základných a stredných školách.

Vysoké školy postupne podľa vlastných personálnych, technických, finančných podmienok napĺňajú niektoré z týchto cieľov. Ministerstvo školstva si v roku 2001 kladie za úlohu intenzívnejšie plniť koordinačnú úlohu, ktorú vysoké školy od neho očakávajú, a rozvinúť aktivity vedúce k systematickému napĺňaniu týchto cieľov.

Jedna časť vytýčených cieľov bude realizovaná v rámci projektov s celoslovenskou pôsobnosťou, formou tzv. centrálnych projektov, ktorých sa ministerstvo školstva priamo zúčastní alebo bude aktívne participovať pri ich zabezpečovaní a realizácii v pravidelnom kontakte s vysokými školami. Tieto projekty budú pritom zahŕňať všetky alebo aspoň podstatnú časť slovenských vysokých škôl. Ďalšie ciele budú v roku 2001 riešené projektami na úrovni vysokých škôl.

Jednotlivé ciele v oblasti používania informačných technológií budú pokryté centrálnymi projektmi a projektmi na úrovni jednotlivých vysokých škôl takto:

Centrálne projekty

Vypracovanie strategického plánu pre oblasť informačných technológií na vysokých školách (cieľ 1, 13)

Cieľom projektu bude načrtnúť smerovanie vysokých škôl v oblasti informačných technológií s osobitným zreteľom na vytvorenie potrebného základu na vybudovanie informačného systému vysokých škôl a na problematiku využívania informačných technológií vo vzdelávaní formou e-vzdelávania (e-learning). Na riešenie zriadi ministerstvo školstva v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou a so združením slovenských vysokých škôl pre univerzitné informačné systémy EUNIS Slovensko pracovnú skupinu. Jej činnosť bude prepojená na činnosť, resp. výsledky práce pracovnej skupiny na prípravu stratégie prechodu Slovenska do informačnej spoločnosti.

Na vypracovanie strategického plánu pre oblasť informačných technológií na vysokých školách je treba rezervovať 500 000 Sk.

Vytvorenie vysokorýchlostnej akademickej komunikačnej infraštruktúry vrátane metropolitných sietí s napojením na Európsku akademickú komunikačnú sieť (cieľ 5)

Existencia vysokorýchlostnej infraštruktúry je základným predpokladom pre akýkoľvek pokrok v oblasti používania informačných technológií, pretože bez takejto infraštruktúry nie je možné implementovanie aplikácií vyžadujúcich široké prenosové pásmo ani garantovanie kvality služieb.

V roku 2001 pôjde v rámci tohto projektu predovšetkým o zrýchlenie a skvalitnenie akademickej počítačovej siete SANET vrátane budovania a rozvoja metropolitných sietí podľa projektu SANET II.

Pre rok 2001 je potrebné na tento projekt a na metropolitné siete rezervovať celkom 238 000 tis. Sk.

Informačný systém vysokých škôl (cieľ 11)

Ako prvý krok je potrebné vypracovať strategickú štúdiu pre prostredie vysokých škôl a na jej základe spracovať zadanie pre výber profesionálneho softvéru, ktorý bude tvoriť základ integrovaného informačného systému vysokej školy. Na základe takto vytvorených informačných systémov vysokých škôl bude možné vybudovať i informačný systém na úrovni rezortu.

Kvalitný profesionálny systém je cenovo náročný, preto ministerstvo školstva ráta s poskytnutím príspevku jednotlivým vysokým školám na zaobstaranie a nasadenie takéhoto systému.

Pre rok 2001 sa na informačný systém vysokých škôl rezervuje 40 000 tis. Sk.

Sieť akademických knižníc (cieľ 12)

Perspektívnym cieľom v oblasti akademických knižníc pre najbližšie roky je ich prepojenie a umožnenie vzájomnej výmeny údajov na rozšírenie služieb používateľom, ako aj na servisné účely. Túto iniciatívu bude potrebné koordinovať s aktivitami gestorského ministerstva pre knižnice, ktorým je Ministerstvo kultúry SR.

Pre rok 2001 sa v rámci projektu siete akademických knižníc na návrh Rady ministra školstva pre knižnice, ktorý vychádza zo záverov dotazníkového prieskumu uskutočneného v roku 2000 v akademických a vybraných vedeckých knižniciach zameraného na využívanie elektronických informačných zdrojov a služieb ”document delivery”, navrhuje realizovať a finančne podporiť 3 projekty:

• zabezpečenie služby JASON pre akademické knižnice a knižnice Slovenskej akadémie vied – (Gestorom služby JASON na Slovensku je Univerzitná knižnica v Bratislave; doteraz požiadavky JASON pre Slovenskú republiku uhrádzala univerzita v Bielefelde, NSR).

• projekt EIFL – Direct, ktorý sprístupňuje plnotextové časopisecké články z databáz (4 500 časopisov s úplnými textmi a asi 10 000 indexovaných časopisov s abstraktami z oblasti spoločenských, ekonomických a lekárskych vedných disciplín);

• získanie veľkoplošnej (tzv. konzorcionálnej) licencie databázy Web of Science. Na základe predbežných rokovaní, pri retrospektíve bázy od roku 1974 až do roku 2003 je cena Web of Science asi 1 650 tis. USD, túto čiastku je možné splatiť v priebehu 3 rokov na základe splátkového kalendára.

Na projekty súvisiace s ďalším rozvojom siete akademických knižníc a skvalitnením poskytovaných služieb v roku 2001 treba rezervovať 25 000 tis. Sk .

Superpočítačové centrá (cieľ 9)

Očakávané zapojenie Slovenska do výskumných programov v rámci EÚ vyžaduje zriadenie centier poskytujúcich služby v oblasti vysokovýkonných výpočtov a simulácií. Vzhľadom na rozsiahlosť problematiky a rozmanitosť aplikácií, ktoré je možné riešiť v superpočítačovom centre, je nutné vytváranie superpočítačového centra (superpočítačových centier) realizovať v zásade s prihliadnutím na personálne zabezpečenie odborníkmi schopnými danú technológiu prakticky využívať. Centrum (centrá) zriaďovať v oblastiach s vysokou koncentráciou vzdelávacích, výskumných a priemyselných podnikov a prednostne tam, kde sú už v súčasnosti vytvorené predpoklady pre úspešnú implementáciu superpočítačovej technológie.

V roku 2001 sa navrhuje na spracovanie projektu rezervovať 250 tis. Sk.

Informatizácia prípravy budúcich učiteľov, infovekové PC učebne pre fakulty pripravujúce budúcich učiteľov (cieľ 15)

Otázka zvýšenia informačnej gramotnosti budúcich pedagógov je veľmi dôležitá, keďže mladí učitelia majú veľký vplyv na rozvoj informačnej gramotnosti študentov a žiakov na stredných a základných školách. Pokrok v tejto oblasti má priamy pozitívny dosah aj na vysoké školy vo forme kvalitnejších absolventov stredných škôl, ktorí prichádzajú študovať na vysoké školy.

Skúsenosti zo školení učiteľov a metodikov v rámci Projektu Infovek ukazujú, že v súčasnosti čerstvý absolvent učiteľského štúdia musí ihneď po svojom nástupe na školu absolvovať školenia o používaní informačných technológií vo výučbe na základných a stredných školách. Informačná gramotnosť týchto absolventov učiteľského štúdia je totiž veľmi nízka. Počas svojho vysokoškolského štúdia sa budúci pedagógovia nenaučia dostatočne používať informačné technológie na svoju prípravu, na svoje štúdium a na vyučovanie svojho predmetu.

V rámci tohto projektu budú fakulty pripravujúce budúcich učiteľov vybavené rozšírenou infovekovou učebňou multimediálnych osobných počítačov. Budú sa však musieť zaviazať rešpektovať podmienky zabezpečujúce, že učebňa bude plniť účel, na ktorý bola zriadená. Súčasťou podmienok bude aj vypracovanie zámeru zvýšenia informačnej gramotnosti v učiteľskom štúdiu na fakulte. V roku 2001 sa plánuje vybaviť infovekovou učebňou 25 fakúlt pripravujúcich učiteľov.

Na projekt informatizácie prípravy budúcich učiteľov v roku 2001 treba rezervovať 26 250 tis. Sk.

Projekty vysokých škôl

Projekty vysokých škôl budú zabezpečovať pokrytie cieľov stanovených v koncepcii v oblasti používania informačných technológií, ktoré nebudú predmetom centrálnych projektov, resp. ktoré budú dopĺňať centrálne projekty. Projekty budú vysoké školy podávať v piatich tematických oblastiach, a to:

1. Riadenie a personálne zabezpečenie oblasti informačných technológií (ciele 2, 3, 4).
2. Rozširovanie prístupu študentov k Internetu so súčasným zvyšovaním priepustnosti vlastných sietí vysokých škôl v súlade s ďalším rozvojom siete SANET (ciele 6, 7).
3. Podpora používateľov (ciele 8, 10).
4. Využívanie informačných technológií ako prostriedku pre e-vzdelávanie (e-learning) (cieľ 13).
5. Vytváranie podmienok na širšie využívanie informačných technológií v pedagogickom procese s osobitným dôrazom na zvyšovanie úrovne prípravy odborníkov v oblasti informatiky (cieľ 14).

Návrhy projektov jednotlivých vysokých škôl by mali byť v súlade s Koncepciou ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie a (týmito) navrhovanými opatreniami. Od predkladateľa projektu sa očakáva spoluúčasť na financovaní projektu. Ministerstvo zriadi komisiu, ktorá projekty posúdi a navrhne ministrovi na financovanie.

Na projekty vysokých škôl v roku 2001 treba rezervovať 70 000 tis. Sk .

Záver

Ministerstvo školstva SR, po súhlase vlády SR, účelovo vyčlenilo na zlepšenie stavu v oblasti informačných technológií na vysokých školách 400 mil. korún . Z tejto sumy je pre akademické knižnice plánovaná čiastka vo výške 25 mil. korún. Je to mimoriadne významná, azda možno uviesť, že historická udalosť. Nepochybujeme, že ju akademické knižnice optimálne využijú a pre používateľov to bude znamenať výrazné rozšírenie i skvalitnenie informačných služieb. Veríme, že sa týmto zakladá, či vytvára začiatok systematického podporovania prístupu pedagogických, vedeckovýskumných pracovníkov a poslucháčov vysokých škôl k novým odborným a vedeckým poznatkom.

 

Literatúra:

[1] Koncepcia ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Bratislava : Ministerstvo školstva SR, 2000. 36 s.

[2] Návrh opatrení na zlepšenie situácie v oblasti používania informačných technológií na vysokých školách. Bratislava : Ministerstvo školstva SR, 2001. 11 s.

---

Dodatok k téme

Odborná knihovnícka komunita s uspokojením prijala správu o tom, že dňa 11. apríla 2001 vláda Slovenskej republiky uznesením č. 310 vzala na vedomie návrh Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a poveruje ministra kultúry SR koordináciou úloh vyplývajúcich z realizácie tejto Stratégie… (podľa www.vlada.gov.sk).

Vláda SR uložila:

• ministrovi kultúry v spolupráci s prednostami krajských úradov a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja

  C.1. presadzovať zaraďovanie výstavby a obnovy knižničných budov do sústavy programov verejných prác s ohľadom na celkovú rozostavanosť ( priebežne);

• ministrovi kultúry v spolupráci s ministrom školstva

  C.2. vypracovať a predložiť na rokovanie vlády novelizovaný a komplexný Projekt elektronizácie knižníc ako súčasť rozvoja informačných sietí v Slovenskej republike ( 31. 12. 2001);

• ministrovi kultúry v spolupráci s vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky

  C.3. zabezpečiť finančne výhodné pevné pripojenie knižníc financovaných z verejných zdrojov v Slovenskej republike na internet prostredníctvom vládnej dátovej siete GOVNET ( do 31. 3. 2002 vedecké, krajské a regionálne knižnice, do 31. 12. 2002 mestské knižnice v sídlach okresných miest, do 31. 12. 2004 mestské a obecné knižnice s profesionálnym pracovníkom);

• ministrovi kultúry v spolupráci s ministrom školstva, ministrom vnútra a predsedom Slovenskej akadémie vied

  C.4. vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Program záchrany, stabilizácie a konzervácie tradičných nosičov informácií v Slovenskej republike ( 31. 12. 2001);

• ministrovi školstva

  C.5. zahrnúť do Stratégie rozvoja informačnej spoločnosti v Slovenskej republike rozvoj knižničného systému, deklarovať služby knižníc ako základ verejných informačných služieb (31. 12. 2001),

  C.6. zahrnúť získavanie informačných zdrojov knižníc, ktoré informačne zabezpečujú vzdelávanie, vedu a techniku (predovšetkým vedecké a akademické knižnice), do financovania v rámci programov a projektov určených na podporu vedy a techniky ( priebežne),

  C.7. pristúpiť k prijatiu Manifestu UNESCO a IFLA o školských knižniciach a uplatniť jeho princípy pri novelizácii právnych predpisov potrebných na revitalizáciu školských knižníc v Slovenskej republike v súčinnosti s realizáciou programu INFOVEK ( 31. 12. 2003),

  C.8. budovať Slovenskú pedagogickú knižnicu ako metodické, koordinačné a vzdelávacie pracovisko pre školské knižnice (priebežne),

  C.9. uplatňovať požiadavky na zabezpečenie informačných zdrojov špecializovaných vedeckých, akademických a školských knižníc vrátane úhrad príslušných podielov národných licencií na prístup dokumentov v elektronickej podobe, v spolupráci s predsedom Slovenskej akadémie vied na prístup k databáze Web of Science a úhrad za služby elektronického zasielania dokumentov ( priebežne);

• ministrovi zdravotníctva

  C.10. zabezpečiť získavanie informačných zdrojov lekárskych knižníc vrátane úhrad príslušných podielov národných licencií na prístup dokumentov v elektronickej podobe a úhrad za služby elektronického zasielania dokumentov (priebežne),

  C.11. v rámci Národného programu podpory zdravia poskytovať účelové prostriedky na rekonštrukcie a stavebné úpravy smerujúce k debarierizácii budov a priestorov knižníc, ktoré poskytujú knižnično-informačné služby verejnosti ( od 1. 1. 2004);

• prednostom krajských úradov

  C.12. zabezpečovať činnosť a rozvoj verejných knižníc a knižnično-informačných služieb v súlade so Stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 (priebežne),

  C.13. vytvárať krajským a regionálnym knižniciam podmienky na aktívnu účasť pri realizácii regionálnych a celoštátnych knižničných programov a pri kooperácii v rámci knižničného systému Slovenskej republiky (priebežne),

  C.14. zabezpečiť priestorové, technické a personálne podmienky pre krajské a regionálne knižnice na vybudovanie verejne prístupných miest na zverejňovanie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. a na sprístupňovanie vonkajších informačných zdrojov prostredníctvom internetu/globálnych sietí (do 31. 3. 2002),

  C.15. zabezpečovať účelové finančné prostriedky na doplňovanie knižničných fondov a nákup informačných zdrojov (priebežne),

  C.16. zabezpečovať zachovanie regionálnych knižničných systémov vrátane metodickej a bibliografickej činnosti (priebežne),

  C.17. zabezpečovať fyzickú ochranu knižničných dokumentov vrátane ochranydokumentov sprístupňovaných vo výpožičnom procese (priebežne);

• ministrom kultúry, školstva, vnútra, zdravotníctva, vedúcemu Úradu vlády Slovenskej republiky a prednostom krajských úradov

  C.18. uplatňovať pri spracúvaní návrhu rozpočtovej kapitoly finančné požiadavky na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z realizácie Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 v rámci zdrojových možností štátneho rozpočtu ( priebežne)

• ministerke financií

  C.19. zohľadňovať pri spracúvaní návrhov štátneho rozpočtu na roky 2002 až 2006 v rámci zdrojových možností štátneho rozpočtu požiadavky rezortov vyplývajúce z realizácie Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 (priebežne).

 

Vláda SR odporučila:

• starostom obcí a primátorom miest

  D.1. zabezpečovať činnosť a rozvoj verejných knižníc a knižnično-informačných služieb v súlade so Stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006,

  D.2. vytvárať mestským a obecným knižniciam podmienky na aktívnu účasť pri realizácii regionálnych a celoštátnych knižničných programov a pri kooperácii v rámci knižničného systému Slovenskej republiky,

  D.3. zabezpečiť priestorové a personálne podmienky pre obecné knižnice na vybudovanie verejne prístupných miest na zverejňovanie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. a na sprístupňovanie vonkajších informačných zdrojov prostredníctvom internetu/globálnych sietí,

  D.4. v spolupráci s regionálnymi knižnicami zabezpečiť optimalizáciu siete verejných knižníc v regiónoch;

• predsedovi Slovenskej akadémie vied

  D.5. spolupracovať s príslušnými ministrami pri zabezpečovaní úloh vyplývajúcich z realizácie Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, osobitne úloh C.4. a C.9.,

  D.6. uplatňovať pri spracúvaní návrhu rozpočtu finančné požiadavky na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z realizácie Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 v rámci zdrojových možností štátneho rozpočtu.

Je potešiteľné, že jedným z prvých krokov plnenia prijatej Stratégie… je vyčlenenie 25 mil. Sk pre potreby akademických knižníc na základe uznesenia vlády SR č. 383 z 2. mája 2001.

Redakcia