História automatizácie v Slovenskej národnej knižnici v Martine II.

Projekt Automatizovaného systému Slovenskej národnej bibliografie napriek obmedzeniam dostupných technických
prostriedkov presvedčil o správnosti smerovania automatizácie v knižnici.

Rozvoj sieťového prepájania počítačov otváral úvahy o možnosti a potrebe vytvorenia súborného katalógu slovenských
knižníc a o efektívnej kooperácii knižníc. Prvá polovica 80. rokov sa tiež vyznačovala veľkým nedostatkom financií na nákup
techniky. Ponuka domáceho trhu bola nedostatočná a dovoz techniky zo západných krajín prakticky nemožný pre chýbajúce
konvertibilné finančné devízové prostriedky všeobecne a najmä v rezorte kultúry, resp. knižniciach.

SNK hľadala spôsoby, ako zabezpečiť ďalší rozvoj automatizácie nielen samotnej SNK, ale celej vtedajšej Jednotnej
sústavy knižníc. Výsledkom tejto snahy SNK bol zrod projektu Integrovaný knižnično-informač-ný systém na báze elektronizácie.
SNK sa pritom podarilo dosiahnuť, aby tento projekt bol zaradený ako čiastková výskumná úloha hlavnej štátnej úlohy
P13-421-007 Vývoj a optimalizácia špecializovaných informačných služieb pre vybrané oblasti riadenia a výskumu. Riešenie
projektu bolo naplánované na roky 1986 – 1990. Už v tom čase knižnice predstavovali najkonsolidovanejšiu zložku národného
informačného systému a jednotného štátneho informačného systému a aktívne sa zapojili do prípravy projektu IKIS. Projekt sa
stal jednou z nosných úloh Programu rozvoja jednotnej sústavy knižníc na roky 1986 – 1990. Predmetom tejto úlohy bol komplex
otázok rozvoja celej JSK na kvalitatívne vyššej úrovni, najmä pokiaľ išlo o optimalizáciu služieb, koordináciu tvorby a
využívania knižničných fondov, budovanie a využívanie dokumentačných báz údajov o domácej i zahraničnej literatúre,
vytvorenie predpokladov fungovania počítačovej siete knižníc, zlepšenie mechanizmov sprístupňovania dokumentov a pod. Záujem
SNK o riešenie danej výskumnej úlohy v rámci štátneho plánu výskumu bol motivovaný zodpovednosťou za zákonom stanovenú
povinnosť budovať a rozvíjať JSK, ako aj nevyhnutnosťou účasti na realizácii programu štátnej informačnej politiky.

Bol to profesionálne i spoločensky nevyhnutný krok v záujme zvýšenia kvality a efektívnosti činnosti knižníc a v záujme
zabezpečenia financovania takéhoto rozvojového programu knižníc. SNK začala vtedy zdôrazňovať vedecko-informačnú funkciu
knižníc. IKIS presadzoval integračnú koncepciu jednotného národného informačného systému. Mal byť príkladom organizácie a
kooperácie, deľby práce najrozmanitejších knižnično-informačných a iných podobných orgánov štátneho informačného systému,
ktoré to pokladajú za možné, nevyhnutné a účelné, a to bez ohľadu na ich rezortnú príslušnosť. Vidíme, že v tomto ohľade tézy
IKIS-u majú čo povedať ešte aj dnes. Čiastková štátna výskumná úloha P 13-521-007-04 Integrovaný knižnično-informačný systém
na báze elektronizácie bola chápaná ako komplexná akcia vedeckovýskumného a aplikačného charakteru a snažila sa riešiť
problém relatívnej autonómnosti zavádzania výpočtovej techniky v knižniciach, informačnú, technickú a jazykovú
nekompatibilitu, nedostatočne rozvinutú deľbu práce a kooperáciu a multiplicitné spracovávanie dokumentov, problém
nedostatočnej možnosti decentralizovaného využívania knižnično-informačných zdrojov, dostupnosti, kapacity a spoľahlivosti
telekomunikačných prostriedkov pre počítačovú sieť knižníc, absenciu koncepčného metodického článku usmerňujúceho zavádzanie
automatizácie v knižniciach a nedostatočné využívanie možností typového projektovania.

Slovenskej národnej knižnici sa podarilo konštituovať pomerne veľký a kvalitný tím riešiteľov, v ktorom boli zastúpené
všetky typy knižníc, s ktorými sa v projekte rátalo. K riešeniu sa pristupovalo veľmi zodpovedne a systémovo. V roku 1985 sa
vytvorilo Kooperačné združenie knižníc, ktoré malo svoju radu ako kontrolný, iniciatívny a poradný orgán riešiteľského
pracoviska. Tento tím riešil všeobecnosystémové problémy budovania IKIS v podmienkach JSK – projektovú prípravu vrátane
koncepcie a modelu IKIS (charakteristiky a ciele systému, organizačnú a funkčnú štruktúru IKIS, riadenie, princípy
projektovania prvkov a zložiek IKIS, návrh subsytémov), informačné toky a fondy IKIS (vstupy, výstupy, informačné fondy,
typológia), selekčné jazyky a terminológiu IKIS, heslár IKIS, technologické procesy IKIS, zber a prípravu údajov, unifikovaný
vstupný formulár, špecifikáciu údajov vstupného formulára, uchovávanie, koncepciu výstavby báz údajov, výstupné spracovanie,
programové zabezpečenie IKIS, prieskum používateľov a ich informačných potrieb, technické zabepečenie IKIS (typové modely
technického vybavenia a koncepciu počítačovej siete IKIS), poskytovanie knižnično-informačných služieb IKIS v sieťových
podmienkach, integráciu, kooperáciu, kompatibilitu IKIS, vonkajšie väzby IKIS a pod. V rámci riešenia počítačovej siete IKIS
sa tak rozpracoval model kooperačného združenia knižníc, problémy zberu a prenosu údajov, tvorby báz údajov, metódy
spracovania a sprístupňovania informácií, unifikácia technického vybavenia a programových komponentov, návrh technických
podmienok realizácie a nástrojov online spracovávania a využívania informácií. Bol spracovaný i harmonogram riešenia úlohy
IKIS.

Hlavným výstupom riešenia mal byť návrh a experimentálne overenie počítačovej siete IKIS v podmienkach kooperačného
združenia knižníc IKIS-KZK.

Na začiatku riešenia projektu sa vykonali podrobné a rozsiahle prieskumy, ktoré zmapovali situáciu v knižniciach pre
potreby projektovania. Potom sa postupne spracovali rôzne projektové materiály, najmä celkom podrobné typové projekty pre
národnú knižnicu, vedecké knižnice i okresné knižnice.

Keďže v rámci projektu sa nedalo rátať s dostupnosťou devízových prostriedkov na dovoz modernej výpočtovej techniky,
výber bol obmedzený na dovoz zo socialistických krajín alebo na domáce produkty radu JSEP, resp. SMEP a aj dostupnosť týchto
bola obmedzená prídelovými kvótami. Riešitelia sa rozhodli v prípade SNK pre počítač EC 1027 československej výroby a pre
počítače typu SM 5212, resp. 5211 a SM 5050 pre ostatné vedecké a okresné knižnice. Ako softvérová platforma sa zvolil
programový systém CDS/ISIS vytvorený s podporou UNESCO, pretože to bol prakticky jediný dostupný databázový softvér, ktorý
bol použiteľný na všetkých vybraných hardvérových platformách a navyše bol distribuovaný viac-menej zdarma.

IKIS mal využívať heterogénnu počítačovú sieť SMEP/JSEP s prepínaním paketov, vytváranú Ústavom aplikovanej kybernetiky
v Bratislave. Táto sieť sa skutočne aj začala na konci 80. rokov využívať, avšak len pre terminálový prístup do databáz v
pražskom ÚVTEI. Slovenská národná knižnica sa týmto zaradila medzi málo organizácií, ktoré mali priamy online prístup k
zahraničným informačným databázam už od roku 1987.

Predpokladaná kooperácia si vyžadovala nové prístupy v oblasti unifikácie a štandardizácie. Spracovával sa nový návrh
novelizácie ČSN 01 0195 Bibliografický (dokumentačný) a katalogizačný záznam a veľká pozornosť sa venovala najmä tzv.
komunikatívnemu formátu neskôr nazvanému Výmenný formát IKIS. Na tomto formáte sa riešitelia úlohy IKIS dohodli aj s českými
partnermi zo Státní knihovny ČSR, riešiteľmi úlohy Automatizace knihovnicko-bibliografických procesů v jednotné soustavě
knihoven začlenenej do toho istého programu P13. Toto umožnilo ďalšie spoločné kroky s českou stranou v budúcnosti.

Projektové práce prebiehali veľmi intenzívne. Súbežne sa pripravovala aj ich realizácia. Vybudovalo sa nové výpočtové
stredisko, spĺňajúce všetky požiadavky na inštaláciu sálového počítača EC 1027 vrátane klimatizácie a protipožiarnej ochrany.
Počítač EC 1027 bol zakúpený a inštalovaný v roku 1987. Tento počítač mal operačnú pamäť 2 MB a kapacitu na diskoch 800 MB.
Konfigurácia obsahovala tiež magnetickopáskové jednotky a dve rýchle reťazové tlačiarne EC 7139, riadiacu konzolu, jednotku
pružných diskov. Vzhľadom na nespoľahlivosť diskov bulharskej výroby bol počítač neskôr doplnený o diskový systém firmy
Memorex. Ako sa ukázalo, s počítačom dodávaný operačný systém musel byť nahradený iným operačným systémom, a to kvôli
kompatibilite s programovým systémom CDS/ISIS. Táto skutočnosť spôsobovala celý rad problémov.

Realizátori úlohy postupne riešili problémy konverzie existujúcich bibliografických záznamov na magnetických páskach do
nového výmenného formátu, ale nakoniec sa vytvorili celé databázy záznamov Slovenskej národnej bibliografie, čo umožnilo po
prvýkrát ”vidieť” a pracovať s databázou SNB ako celkom. Umožnilo to tiež vcelku rýchle rešeršovanie v celej retrospektíve
SNB.

V roku 1985 sa inštalujú aj počítače SM 50-50 najprv vo verzii terminálovej stanice, neskôr v stojanovej verzii, na
ktoré sa presúva príprava vstupných údajov z diernopáskových organizačných automatov Consul, čím sa konečne vylučujú z
procesu prácne operácie s diernou páskou. Využívajú sa pritom terminály SM 7202.M1 s podporou slovenských znakov s
diakritikou, pretože SNK od počiatku spracovávala bibliografické údaje v úplnom znakovom repertoári, aj keď v tých časoch to
nebola štandardná možnosť a vyžadovalo si to vyriešenie mnohých technických problémov. Postupne sa potom konfigurácia
počítačov SMEP rozširovala podľa potreby a možností.

Na konci roku 1988 SNK získala prvý osobný počítač PC-XT a následne nakupuje ďalšie z Agrokomplexu Slušovice, ako aj od
prvých slovenských dodávateľov (BEZ Bratislava). Cena týchto počítačov bola ešte veľmi vysoká a ich výkon a kapacita
neumožňovali prevádzku projektovaných databáz. To sa však v krátkom čase začalo rýchlo meniť.

Spoločenské a ekonomické zmeny po novembri 1989 významne ovplyvnili aj projekt IKIS práve vtedy, keď prechádzal do
realizačnej fázy. Po vypracovaní technických projektov a začiatočných fázach realizácie bola úloha IKIS viac-menej formálne
ukončená a samotná realizácia stratila oporu a financovanie prostredníctvom štátnej výskumnej úlohy. Spoločenský proces
spôsobil inštitucionálne zmeny vrátane zániku alebo transformácie niektorých z nich, napr. ÚAK. Aj v Matici slovenskej po
oživení spolkovej zložky sa začali presadzovať iné priority než automatizácia SNK. Riešiteľský tím sa rozpustil, resp.
rozpadol, a realizátori už často nemali možnosť konzultovať realizáciu projektov s ich autormi.

Všeobecne veľmi rýchly vývoj v oblasti PC technológie vo svete sprevádzaný klesaním jej ceny, výhodné vlastnosti
osobných počítačov práve pre knižničné aplikácie a súčasné otvorenie sa trhov s výpočtovou technikou, vznik prvých
slovenských súkromných firiem dovážajúcich, resp. i vyrábajúcich či montujúcich osobné počítače – to všetko spôsobilo, že
tieto počítače začali rýchlo prenikať i do knižníc. Rýchlo padali aj embargá a prekážky obmedzujúce dovoz najmodernejšej a
výkonnej výpočtovej techniky zo západných krajín.

SNK tiež prehodnotila prijatú orientáciu na hardvérovú platformu EC a SMEP a zatiaľ čo osobné počítače rýchlo preberali
aplikácie bežiace na počítačoch SMEP, náhrada počítača EC vzhľadom na oveľa vyššie finančné požiadavky na nákup nového
servera bola zatiaľ v nedohľadne.

Prvé osobné počítače boli do technologickej linky nasadené už v roku 1990, a to do akvizičného oddelenia na
spracovávanie prírastkov a do oddelenia katalogizácie i do bibliografického oddelenia, ako aj do novovytvorenej agentúry
ISBN. Odvtedy sa všetky dokumenty získavané do SNK spracovávajú strojovo na počítači a databázy záznamov sa tak rozširujú i o
české a zahraničné dokumenty. Elektronický katalóg SNK obsahuje všetky dokumenty SNK získané od roku 1991.

Prenos záznamov pri spracovávaní dokumentov na rôznych pracoviskách SNK sa najprv zabezpečuje prostredníctvom fyzického
prenosu diskiet, ale už v roku 1992 sa inštaluje server s využitím softvéru Novell a buduje sa i ethernetová lokálna
počítačová sieť.To umožnilo vytvoriť oveľa pružnejšiu a jednoduchšie ovládateľnú, spoľahlivejšiu a prístupnejšiu databázu
záznamov kníh SNK ako základu elektronického katalógu SNK. Tento katalóg na začiatku presiahol hranicu 100 000 záznamov a
potom rýchlo rástol k hranici 200 000 záznamov. Ako aplikačný softvér sa využívala mikroverzia už spomínaného systému
CDS/ISIS.

V tomto období SNK začala na disketách distribuovať bibliografické a katalogizačné záznamy knižniciam, ktoré mohli
tieto záznamy využívať na katalogizáciu i akvizíciu, čím sa začali napĺňať i ciele IKIS.

I keď mnohé z cieľov IKIS sa nepodarilo realizovať podľa plánov, tento projekt bol veľmi významný z hľadiska
posilňovania aspektu kooperácie knižníc. Jedným z najdôležitejších výsledkov projektu bolo zostavenie jednotného výmenného
formátu pre bibliografické záznamy, zohľadňujúceho v čo najväčšej miere medzinárodné normy i národné zvláštnosti (syntax i
sémantiku doplnenú metodikou zápisu údajov). Na tomto formáte sa dohodli odborníci zo Slovenska i Čiech, čo umožnilo vzájomnú
výmenu záznamov a zabezpečilo možnosť ďalšieho spoločného postupu v neďalekej budúcnosti. K tomu prispela i spoločná
orientácia a využívanie programového systému CDS/ISIS.

Kooperácia v tejto oblasti bola veľkým prínosom i pre SNK. Zavedenie výmenného formátu v praxi SNK a potom i ďalších
knižníc na Slovensku i v Čechách bol významným štandardizačným krokom vpred, aj keď jeho konštrukcia bola úmyselne obmedzená
možnosťami implementácie v predpokladanom programovom systéme CDS/ISIS (napr. nemožnosť opakovať podpolia). Treba aj
podotknúť, že formát UNIMARC sa v tom čase tiež ešte len vytváral a pre prípadné zavedenie formátu US-MARC ešte nedozrela
doba. Výmenný formát bol postupne implementovaný do všetkých domácich knižničných softvérových systémov.

Program IKIS znamenal kvalitatívnu zmenu v slovenskom národnom knižnično-informačnom prostredí. Ťažisko riešenia
metodologických otázok a ich praktickej aplikácie pri systémovej analýze a projektovaní bolo v utváraní systémových a
integračných prostriedkov projektovania a vo vecnej koordinácii riešenia. Neriešil sa problém automatizácie jednej izolovanej
knižnice, ale celého systému knižníc.

Ciele IKIS-u boli veľmi vysoké a ako sa ukázalo, úroveň dostupnej technológie nebola na dostatočnej úrovni na ich
realizáciu, napr. sieťové prostredie, spoľahlivosť hardvéru a softvéru atď. Systém CDS/ ISIS bol vcelku vhodným nástrojom na
vytváranie a rešeršovanie databáz, ale bolo potrebné postupne vytvárať príslušné aplikácie na obsluhu rôznych knižničných
činností, čo bol dosť prácny a zdĺhavý proces, pričom filozofia systému CDS/ ISIS takéto aplikácie, najmä administratívneho
charakteru, nepredpokladala a systém pre ne nebol najvhodnejší.

Aj keď realizácia niektorých princípov IKIS-u sa oddialila, projekt prinajmenšom vytýčil smerovanie ďalšieho vývoja v
oblasti automatizácie knižníc na Slovensku.

Napriek formálnemu ukončeniu úlohy IKIS v roku 1990 práce a vývoj v SNK pokračovali, samozrejme, ďalej. Vo svete sa
začala presadzovať sieť internet založená na protokole TCP/IP. Na Slovensku tento smer predstavovala sieť SANET. SNK bola
jednou z prvých knižníc a organizácií na Slovensku a prvou v Martine, ktoré začali využívať elektronickú poštu (1992) a potom
i ďalšie služby dostupné v rodiacej sa sieti internet, ako napr. BBS, Gopher.

(dokončenie v nasledujúcom čísle)