Ekonomická a intelektuálna hodnota v jestvujúcich a nových paradigmách elektronickej vedeckej komunikácie

V stredoveku boli mnísi kustódmi poznatkov a kláštory miestami vyučovania a štúdia. Zásadnú zmenu spôsobil až príchod
Gutenberga a jeho vynález tlače. Vznikali a rozvíjali sa univerzity, ktoré čoraz väčšmi sprístupňovali vzdelávanie pomocou
týchto nových postupov. V tomto období sa dostala do popredia úloha knižníc ako studníc poznania.

Predchádzajúce riadky zjednodušene naznačujú, že v modernej knižnici sa realizoval určitý vzťah medzi akademickou obcou
ako autorom a knižnicou ako sprostredkovateľom a navigátorom. Treba si uvedomiť, že to bolo iba nedávno, čo sme boli svedkami
toho, že sa vydavateľ a komunikátor spojili v tomto procese. Autor je v skutočnosti aj používateľom; vydavateľ zase prežíva
vďaka obchodu autorov cez finančnú podporu knižníc; vydavatelia plnia úlohu edičnú, publikačnú a distribučnú, kým knižnice
informačnú/navigačnú a archívnu. Nepochybne je vydavateľ spolu s knižnicou v symbiotickom vzťahu pri podpore autora. Alebo je
to používateľ?

Množstvo publikácií sa skutočne významne zvýšilo až po druhej svetovej vojne. Vzostup zaznamenali prevažne prírodné
vedy, kým sociálne vedy a ďalšie disciplíny nasledovali za nimi.

Niet pochýb, že najmä reťazec vedeckých informácií je v kríze. Sú na to viaceré dôvody, k najjednoduchším patrí
všeobecný zákon, že exponenciálny rast sa dlhodobo udržať nedá.

Stále rastúci tok vedeckých informácií sa čiastočne riadi filozofiou ”publikuj alebo zahyň”, ktorú vytvorila politika
agentúr zabezpečujúcich financovanie.

V tejto vydavateľskej špirále vedecké spoločnosti zistili, že nemôžu, alebo možno ani nechcú uspieť v porovnaní s
modernými vydavateľstvami. Do popredia sa dostali veľké vydavateľstvá ako Elsevier, Pergamon, Oxford University Press,
Blackwells Scientific, Carfax, Harvester, MCB University Press a mnohé ďalšie sa stali nevyhnutnými partnermi v tomto novom
vzťahu.

Toto partnerstvo je veľmi produktívne a užitočné, ale ako vyplýva z uvedeného, je pod veľkým tlakom. Vydavateľský
priemysel je priťahovaný akademickou obcou, ktorej členovia sa stávajú redaktormi alebo členmi redakčnej rady, ale ak sa má
vydavateľ udržať, musí si časopis na seba zarobiť. V súčasnosti sa veľa diskutuje o počte vydaných titulov, nákladoch na
titul či o procese hodnotenia (peer review) poprednými vedcami. Peer review je ústredným procesom v reťazci vedeckých
informácií. Tento proces však okrem iného ohrozujú tieto činitele: po prvé klesajúca úroveň a narastajúci zakorenený sklon ku
korupcii, po druhé časová tieseň, kvantita a súťaživosť v počte publikovaných článkov, ”špecializácia” a zvyšovanie počtu
časopisov, ktoré nie sú pod kontrolou. Posledným ohrozením je nástup elektronického publikovania.

Podľa Judsona sa môže elektronické publikovanie zbaviť dvoch závažných problémov, ktoré v súčasnosti predstavujú
tlačené časopisy – ide o časový sklz od zadania po vytlačenie a o spôsob tlače a distribúcie.

Nedávna analýza politiky ”publikuj alebo zahyň” je výsledkom úvah rektorov niektorých univerzít a knihovníkov pod
záštitou Združenia amerických univerzít a Asociácie vedeckých knižníc. Tento dokument formuluje rad záverov vrátane týchto
bodov: treba klásť väčší dôraz na kvalitu než na kvantitu vydavateľskej produkcie, medzinárodné konzorciá by mali byť
nekompromisnejšie pri presadzovaní lepších cien za knižničné materiály, v knižniciach treba klásť menší dôraz na ”tonážny
model”, problém otázky práv na intelektuálne vlastníctvo je i ”knižničným problémom” a že začiatky elektronických publikácií
na internete sú omnoho ťažšie.

V tradičnom modeli vedeckej komunikácie spočívala úloha knižníc prevažne v podpore vydavateľstiev, archivovaní
vydavateľskej produkcie a pomoci používateľom (alebo autorom ako používateľom) pri vyhľadávaní vedeckých informácií.

Knižničné fondy tvoria časť paradigmy, ktorá sa s dostupnosťou elektronickej formy podstatne mení. Jestvujúca paradigma
prístupu a doručovania je taká, že ktorákoľvek knižnica si môže predplatiť tlačené číslo časopisu, môže ho sprístupňovať aj
sto rokov, umožňovať oprávnené kopírovanie pre svojich výskumných pracovníkov a študentov v ktoromkoľvek čase, vyhotovovať
kópie pre iné knižnice za poplatok rovnajúci sa iba nákladom na ich vyhľadanie a zaslanie; môže si donekonečna budovať archív
materiálov z príslušných vedných disciplín bez toho, aby platila ďalšie poplatky, ak sa rozhodne ukončiť subskribciu
jednotlivých titulov.

Nová paradigma, aj keď nie je zbavená problémov, umožňuje v tomto ohľade veľkú mieru flexibility v prístupe, doručovaní
a ekonomike ukladania. Ponúka vedeckej komunikácii široké možnosti prípravy a distribúcie iným spôsobom než tradičnou formou
tlačených stránok. Vydavateľstvám zase ponúka nepretržité zisky počas predĺženého časového obdobia za materiály, ktoré
spočiatku mohli získať zadarmo. Na druhej strane – univerzity budú naďalej platiť svojim autorom za prístup k materiálom,
ktoré pôvodne napísali.

Ďalší aspekt tohto argumentu súvisí s klasickým pittsburským študijným pravidlom, že 80 % využiteľných poznatkov sa
čerpá z 20 % materiálov. Podľa dôkazu, ktorý vyplýva najmä zo skúsenosti služby OhioLINK, sa toto pravidlo môže v
elektronickom plnotextovom prostredí zmeniť na 70 : 30 alebo až na 60 : 40. Ak je to len čiastočne pravdou, bude to mať
skutočne rozsiahle dôsledky. Jedným z významných dôsledkov bude ten, že ak sa materiál neobjaví a nebude dostupný v
elektronickej forme, vlastne akoby ani neexistoval. To môže znamenať veľký posun v celom procese vedeckej komunikácie,
vydavateľskom priemysle a knižničnej sfére.

Jedným z najťažších zisťovaní, o ktoré sa v knižnici možno pokúsiť, je kvantifikovanie využívania fondov tlačených
seriálových publikácií. Všeobecne sa akceptovalo, že až do nástupu široko dostupných a dosiahnuteľných indexov a abstraktov v
elektronickej forme bolo využívanie fondu tlačených seriálov skutočne nízke. Počnúc rozvojom, ale najmä nástupom
elektronickej formy časopiseckých textov ich využívanosť ešte vzrástla. Tieto merania sa robili rôznymi spôsobmi. Nedávny
prieskum na Technickej univerzite v Sydney sa uskutočnil dvoma spôsobmi: bežným spočítavaním, ale aj technikou sledujúcou
stav na regáloch. Z prieskumu jasne vyplynulo, že interná využívanosť tlačených časopisov predstavuje približne jednu tretinu
internej využívanosti fondu monografií. Využívanosť časopisov nie je ani zďaleka taká vysoká ako využívanosť monografií.
Presnú využívanosť článkov v tlačenej forme však už nie je možné stanoviť.

Najdôležitejšie však je, že dostupnosť časopiseckých článkov elektronickou formou v neposlednom rade umožňuje vhodným
spôsobom merať aktivitu a záujem. Ide obvykle o prípad, keď meraná elektronická využívanosť úrovne časopisov rastie dosť
rýchlo. Možno však hovoriť o pomalom zvyšovaní dostupnosti materiálov v elektronickej forme. Prieskum uskutočnený na
Technickej univerzite v Sydney ukázal, že využívanosť tlačených seriálov z oblasti vedy a technológie je skutočne dosť nízka.
Využívanosť v oblasti obchodných a právnych disciplín je naopak veľmi vysoká. Údaje z Ohio LINK zamerané na extenzívne a
rozsiahle elektronické zdroje dokazujú pozoruhodný nárast týchto zdrojov.

S príchodom digitálneho identifikátora objektov možno každý článok, graf, tabuľku v elektronických súboroch sady
Academic Press alebo Elsevier vyhľadávať pomocou tohto unikátneho identifikátora. Vyvíja sa ako norma a neodvolateľne mení
celý charakter publikovania. Najvýznamnejším rysom tejto novej úpravy je, že článok je samostatnou entitou napriek tomu, že
je uverejnený pod záhlavím vydavateľstva. Vydavatelia nie sú potom producentmi jednotlivých časopisov, ale skôr veľkých
súborov článkov, ktoré sa môžu sprístupňovať pomocou ich vyhľadávacích nástrojov, ako aj tradičných indexačných a
referátových služieb. Tento scenár bude ovplyvňovať aj prístup ”sprostredkovateľov”. Napríklad Navigátor elektronického
časopisu (Blackwells, Swets and Dawson) by mohol veľmi užitočne zabezpečovať celkový prístup k pestrému výberu jednotlivých
článkov.

Academic Press v súčasnosti ponúka celý rad článkov zo série svojich časopisov v elektronickej podobe. Uchovávanie
tlačených ekvivalentov už nie je potrebné.

Tento posun k elektronickým formám vedeckej komunikácie na jednej strane odráža rastúci vplyv internetu, na druhej
strane pátranie po vhodnejších a vyhovujúcejších prostriedkoch oznamovania a certifikácie nových výsledkov výskumu. Internet
dramaticky zvyšuje rýchlosť a záujem o tento druh počiatočnej cirkulácie.

Knižnice zohrávali dôležitú úlohu v procese vedeckej komunikácie. Bez účasti knižníc by nebol ani navigačný prístup,
ani archivovanie produkcie, ale čo je najdôležitejšie – ani finančné prostriedky na systém vedeckého publikovania. Vžitý
systém vedeckého publikovania sa skladá z troch hlavných zložiek: vedcov, ktorí vytvárajú, opisujú a využívajú nové poznatky;
vydavateľov, ktorí hodnotia, upravujú expedujú a distribujú tieto poznatky; a knižníc, ktoré zhromažďujú, organizujú,
uchovávajú a sprístupňujú tieto publikované poznatky.

Všetky tri úlohy – navigácia, archivovanie a financovanie – možno ešte využiť. Archivovanie v elektronickej forme si
však bude vyžadovať pozornosť pravdepodobne spôsobom centralizovanej spolupráce.

Nové možnosti vedeckej komunikácie prinášajú používateľom nielen veľké výhody, ale aj značné riziká. Nový proces
vedeckého publikovania vytvára nové partnerstvo medzi akademickou obcou a knihovníkmi. Je to model, ktorý vyžaduje od
knihovníkov, aby uvažovali o vytvorení nových partnerských vzťahov s akademickou obcou, aby presviedčali aj iných k
spolupráci a aby sa snažili vytvoriť novú teóriu knihovníctva pre toto nové tisícročie. Knihovníctvo už nie je iba o radení,
klasifikovaní a organizovaní materiálov, ale skôr o metaprocese uľahčovania postupu vedeckej komunikácie. Táto profesia
uľahčuje výmenu myšlienok i nových poznatkov a poskytuje navigačné zručnosti a asistenciu pri výchove používateľov ohľadne
prístupu a hodnotenia informácií.

Kritické hľadisko, na ktoré sa nekladie dostatočný dôraz, je potreba perspektívy zo strany čitateľa. Používatelia
elektronického prostredia vytvárajú nový pohľad, nové pravidlá fungovania, nové spôsoby prístupu a organizovania svojho sveta
informácií. Uľahčovateľmi tohto procesu vedeckej komunikácie sú vydavatelia a knihovníci.

Z anglického originálu Economics and intelectual value in existing and new paradigmus electronic schorlarly
communication (Library Hi Tech 2000, vol 18, Issue 1, p 37) výťah pripravila PhDr. Marta Mandysová.