Elektronická komunikácia a jej formy

Elektronická komunikácia je v dejinách významných objavov ľudstva nezrelým mláďaťom. Čím sa všetko vlastne začalo? Azda vynálezom telegrafu a telefónu? Prenosom obrazu na diaľku? Nechoďme až tak ďaleko do minulosti. Spomeňme si radšej nedávne tridsiate narodeniny elektronickej pošty a desiate výročie uvoľnenia celosvetovej počítačovej siete internet na komerčné účely. Za toto krátke obdobie sa internet stal nielen nenahraditeľným prostriedkom získavania informácií, ale aj sprostredkovateľom komunikácie medzi ľuďmi celého sveta. Najvyužívanejšou komunikačnou službou internetu je elektronická pošta (e-mail).

Elektronická pošta

Je to veľmi efektívny a rýchly prostriedok komunikácie medzi účastníkmi internetu na celom svete. S rozširovaním internetu a so zdokonalením technického vybavenia nadobudla elektronická pošta význam telefonického či faxového spojenia. Odoslanú správu dostane adresát na ľubovoľnom mieste sveta v priebehu niekoľkých minút.

Elektronickú poštu využívame predovšetkým namiesto telefónu. Možno si ňou však posielať aj rôzne dokumenty v elektronickej forme, čiže súbory vytvorené rôznymi textovými editormi, kópie článkov, počítačové programy, obrázky uložené vo forme súborov a podobne, čím elektronická pošta zasahuje aj do sféry pôsobnosti tradičnej pošty.

Poskytnúť všeobecne platný návod na prácu s elektronickou poštou je komplikované. Príčinou je skutočnosť, že programov umožňujúcich prácu s elektronickou poštou je viac. Každý z nich má iné grafické riešenie a spôsob obsluhy, hoci možnosti a funkcie sú približne tie isté. Spomeňme napríklad Pegasus mail, verziu pre MS DOS aj Windows, Internet mail, Microsoft Outlook či program ELM pod operačným systémom UNIX. Nejednotnosť používaných poštových programov je zapríčinená predovšetkým tým, že elektronická pošta funguje na všetkých používaných operačných systémoch: MS DOS, Windows od verzie 3.1 cez 95,98, NT až po tie najnovšie, ale aj pod UNIX-om.

Základnou činnosťou, ktorú musí používateľ elektronickej pošty zvládnuť bez ohľadu na to, ktorý program používa, je prijatie došlej pošty a odoslanie správy, ako aj práca s prílohami. Niektoré poštové programy prijímajú poštu automaticky, v iných sa len zobrazí počet neprečítaných správ a používateľ sa k nim musí prekliknúť. Na prácu s prílohami správ slúži voľba alebo ikona s nápisom Príloha alebo Attachment, prípadne grafické označenie v tvare spinky na spisy. Nie je vhodné prílohy zaraďovať priamo do textu správy. Maximálny rozsah správy s prílohou by nemal presiahnuť 1 MB, lebo niektoré poštové programy nie sú schopné rozsiahlejšiu správu spracovať.

Problém niekedy robí nesprávne zobrazenie diakritiky. Dôvodom nesprávneho zobrazenia je skutočnosť, že správa bola napísaná v inom kóde, než aký má k dispozícii príjemca. Najčastejšie sa používa kódovanie LATIN2, Windows (Win 1250), prípadne UNIX (ISO 8859). Aby sa zachovala zrozumiteľnosť správy u každého príjemcu, píšeme radšej bez diakritiky.

 

Riadime sa aj niektorými ďalšími zásadami:

• Počet znakov v riadku by nemal presiahnuť číslo 65, pretože niektoré terminály pracujú s obmedzenou dĺžkou riadka.
• Záhlavie správy (Subject) obsahuje krátku (najviac 40 znakov) výstižnú charakteristiku správy.
• Správa má začať oslovením a končiť podpisom odosielateľa. Podpis by nemal presiahnuť 5 riadkov.
• Ak je list odpoveďou, odporúča sa citovať pôvodnú časť textu s označením > na začiatku každého citovaného riadku.
• Správy nemajú obťažovať (napr. nevyžiadaná reklama – tzv. spam) alebo obsahovať urážlivý alebo iný nevhodný obsah.

Dôležitým predpokladom na efektívne využívanie elektronickej pošty je však hlavne skutočnosť, aby si nový používateľ uvedomil, že túto možnosť komunikácie s okolitým svetom má. Elektronickú adresu je potrebné evidovať a zverejňovať podobne ako telefónne alebo faxové číslo. Okrem toho si treba pravidelne kontrolovať svoju ”poštovú schránku”. Kontrola spočíva v tom, že si používateľ aspoň raz denne otvorí program pracujúci s poštou a zistí, či nemá novú, neprečítanú poštu. A, samozrejme, odosielateľovi odpovedá. Aké sú výhody elektronickej pošty?

Prvou výhodou je finančná úspora hlavne v prípade, že kontaktujeme osobu zo vzdialeného mesta, resp. zo zahraničia. Odoslanie bežnej elektronickej pošty je otázkou takého časového intervalu, ktorý nepresahuje jeden impulz v miestnej telefónnej sieti. Porovnajme si, koľko stojí krátky telefonát do Ameriky alebo napríklad do Prahy. Podobne je to aj s cenami poštovných poplatkov. Navyše v prípade pripojenia na internet pomocou pevnej linky organizácia platí paušálny mesačný poplatok bez ohľadu na to, koľko hodín práce bolo v prostredí internetu uskutočnených.

Druhou výhodou je šetrenie času. Netreba sa opakovane pokúšať o spojenie cez telefón, adresát si došlú poštu nájde vo svojej schránke, keď bude prítomný. Poštová schránka sa preto dá porovnať aj s telefónnym odkazovačom s tým rozdielom, že dĺžka odkazu do telefónneho odkazovača je obmedzená. Rovnako možno porovnať čas potrebný na doručenie tradičnej pošty adresátovi a spätnej odpovede odosielateľovi s časom, potrebným na ”vymenenie si” elektronických správ. Niekoľko minút, resp. hodín vyznieva jednoznačne v prospech elektronickej pošty.

Treťou výhodou je možnosť využitia elektronickej pošty na skvalitnenie rôznych služieb pre verejnosť. Rozvíja sa obchodovanie cez internet, bankové a iné služby. Verejné knižnice môžu využiť elektronickú poštu na skrátenie času potrebného na poskytovanie niektorých služieb.

Ako príklad môže slúžiť medziknižničná výpožičná služba, zasielanie fotokópií článkov a iných dokumentov v elektronickej forme. Možnosť online rezervácie knižničných dokumentov čitateľmi ako súčasť webového katalógu (prostredníctvom elektronickej pošty alebo internetového formulára) zasa šetrí čitateľom čas.

Nevýhodou elektronickej pošty je pomerne veľké množstvo nevyžiadaných správ (spamu). Takáto pošta zaberá zbytočne čas, ktorý by sa dal využiť ináč. Výskumy dokázali, že pracovníci pripojení na internet strávia až 1 hodinu denne ”mejlovaním”. Ústne (telefonické) vysvetlenie problému je väčšinou rýchlejšie ako vysvetlenie toho istého problému písomne (e-mailom). Okrem vybavovania pracovných záležitostí a likvidovania spamu však existuje ešte jedna dosť veľká skupina elektronických správ, ktorej spoločným menovateľom je oddychová tematika: vtipy, viacúrovňové hry (obsahujúce výzvu typu: Pošli tento e-mail desiatim priateľom), obrázky, elektronické pohľadnice, odkazy na zaujímavé internetové adresy.

V našich slovenských podmienkach však aj táto kategória e-mailov má svoj význam. Slúži na zvyšovanie počítačovej a internetovej gramotnosti. Ide predsa o všestranné využívanie technického pokroku: ešte pred desiatimi rokmi, za éry lacných telefonických hovorov, jediným komunikačným relaxom bol telefonický ”pokec”, dnes máme e-mail, chat, sms správy…

Teraz však vážne. E-mail je najčastejšou vstupnou bránou pre počítačové vírusy. Preto pri jej čítaní dodržujeme tieto pravidlá:

Všímame si došlú poštu z hľadiska obsahu a formy. Viaceré vírusy automaticky generujú a rozosielajú zavírené správy na všetky adresy z adresára vírusom postihnutého poštového klienta.

	Nikdy neotvárame nevyžiadané prílohy elektronických správ. Pozor dávame hlavne na rôzne obrázky a súbory s príponou VBS alebo EXE a súbory s viacerými príponami, ako sú napríklad OBRAZOK.JPG.VBS.
	Používame kvalitný antivírusový program, ktorý dokáže skontrolovať prichádzajúce správy.
	A napokon, zálohujeme si na disketách, CD alebo na počítači bez pripojenia na internet tie údaje, o ktoré v žiadnom prípade nechceme prísť.

E-maily sa dnes stali súčasťou každodenného života mnohých organizácií. Často nahrádzajú oficiálnu korešpondenciu, ktorá bola bežne, podľa predpisov archivovaná. Spätne tak bolo možné vysledovať reakcie inštitúcie k určitým problémom a otázkam. Čo vsak s e-mailami? Podliehajú archivácii? Uchovávať? A keď, tak ako dlho a akým spôsobom? Treba ich tlačiť a klasicky evidovať a archivovať? Iste zaujímavé otázky a zatiaľ pravdepodobne ani zo strany archivárov nedoriešené…

Nemenej zaujímavý problém listového tajomstva. Existuje aj pri e-mailoch? V Nemecku bol prijatý zákon, ktorý umožňuje sledovanie a kontrolu e-pošty zamestnancom zo strany vedenia organizácie či firmy (Pravda, 30. októbra 2000). Je to obmedzovanie určitých práv človeka?

Ako tieto veci riešite vy?

Elektronické konferencie

Zaujímavým spôsobom komunikácie sú rôzne elektronické konferencie, umožňujúce vzájomný kontakt ľudí z celého sveta, ktorých spája okrem prístupu na internet aj záujem o určitú problematiku alebo oblasť. Týmto spôsobom je možné konzultovať s odborníkmi rôzne problémy. Elektronická konferencia je založená na princípe, že správa zaslaná na príslušnú adresu je automaticky rozoslaná všetkým jej účastníkom. Jedna elektronická správa sa takto dostane niekoľkým desiatkam alebo stovkám používateľov internetu, ktorí sa zaoberajú konkrétnou problematikou. Otázka je adresátom doručená v priebehu niekoľkých minút a pýtajúci sa môže odpoveď na otázku dostať v podobnom časovom intervale. Elektronické diskusné fóra v súčasnosti už existujú pre väčšinu vedných odborov a špecializácií.

Uveďme niektoré elektronické konferencie z oblasti knihovníctva:

• INFOSERV

Konferencia bola zriadená v júli tohto roku v Slovenskej národnej knižnici ako diskusné fórum pre pracovníkov v oblasti knižnično-informačných služieb. Tematické zameranie:

• problémy knižnično-informačných služieb riešené na zasadnutiach národnej komisie pre služby,
• preklady odporúčaní IFLA k problematike služieb,
• informácie o aktivitách v oblasti služieb, získané z odbornej tlače alebo internetu,
• aktuálne problémy knižníc v oblasti služieb,
• štatistika služieb,
• propagácia vlastných odborných a kultúrnych podujatí a pod.

Jej členmi sa môžu stať pracovníci knižníc, ktorých zaujíma tematické zameranie konferencie. Prihlásiť sa možno na adrese: majordomo@list.upjs.sk.

Registrovaní členovia sa zapájajú do diskusie tak, že pošlú e-mail na adresu: infoserv@list.upjs.sk.

• UNICAT

Konferencia je zameraná hlavne na súborný katalóg a koordinuje ju Univerzitná knižnica.

Prihlasuje sa na adrese mjrdomo@ulib.sk.

Prihlásenie: E-mail bez uvedenia predmetu, v tele správy uvádzame text subscribe unicat a e-mailovú adresu. Po obdržaní odpovede potvrďte autorizáciu podľa inštrukcií.

E-maily pre účastníkov konferencie zasielame na adresu:unicat@ulib.sk.

• Vzdelávanie knihovníkov – prolib@lib.tuke.sk

Konferencia je zameraná hlavne na vzdelávacie aktivity a koordinuje ju Univerzitná knižnica TU v Košiciach.

Prihlásenie: e-mail na adresu prolib-request@lib.tuke.sk, v tele správy uveďte subsribe priezvisko meno, v prípade odhlásenia v tele správy uveďte unsubscribe.

• ak@ba.sanet.sk

Diskusná skupina akademických knižníc. Ide o uzavretú skupinu, ktorá podporuje spoluprácu a rozvoj akademických knižníc.

Správca: PhDr. H. Pangrácová, riaditeľka Slovenskej pedagogickej knižnice v Bratislave.

• Interná diskusná skupina LIBRISMAN pre správcov IS Libris

Prihlásiť sa možno na adrese: mailman@pandora.cz?subject=subscribe%20libris  

Elektronické konferencie v Českej republike:

• KNIHOVNA

Diskusná skupina o problematike automatizácie knižníc. Adresa: knihovna@cesnet.cz

• KATPOL

Konferencia je zameraná na katalogizačnú politiku. Adresa: katpol@cesnet.cz

• COMENIUS

Konferencia o rozvoji knižníc. Adresa: comenius@cesnet.cz 

• VYSKA

Skupina zameraná na koordináciu činnosti vysokoškolských knižníc. Adresa: vyska@cesnet.cz

Prihlásenie do všetkých uvedených e-konferencií spočíva v zaslaní e-mailu na adresu listserv@cesnet.cz bez uvedenia predmetu, v tele správy uvádzame text subscribe meno_konferencie priezvisko meno, kde meno_konferencie je katpol, knihovna atď. Po obdržaní odpovede treba potvrdiť autorizáciu podľa inštrukcií. Na e-mailové adresy, uvedené za názvom jednotlivých konferencií, sa zasielajú konkrétne príspevky pre účastníkov.

• SUALEPH

Uzavretá skupina používateľov knižničného systému ALEPH. Adresa: sualeph@vkol.cz

• Elektronické publikovanie

Témou konferencie je fenomén e-publikovania všeobecne a problémy aktuálne i trvalé, ktoré s ním súvisia. Prihlásenie na adrese: ikaros_list@ff.cuni.cz

 

• EIFL

Konferencia založená v októbri 2000. Verejná. Postup prihlasovania nájdete na adrese: http://www.nkp.cz/eifl/elkonf.htm   Adresa: eifl@cvut.cz

V Českej republike existuje niekoľko ďalších diskusných/informačných skupín – pre záležitosti SKIP (Svaz knihovníku a informačních pracovníku), v rámci jednotlivých spolkov, združení a organizácií a bývajú zriaďované i aktuálne konferencie k odborným problémom: príprava knižničného zákona, generálna rekonštrukcia Klementina ako sídla Národní knihovny ČR.

Konferencia pre používateľov programu CDS/ISIS vo svete (používané jazyky: angličtina, španielčina, francúzština). Prihlásenie: e-mail na adresu listserv@listserv.net. E-mail neobsahuje predmet, v tele správy uvádzame text subscribe CDS-ISIS priezvisko meno. Správy zasielame na adresu cds-isis@nic.surfnet.nl.

Spomeňme si aj ”konferenciu”, ktorá nemá odborný charakter a svojím obsahom sa blíži k neformálnej online konverzácii (chatu). Týka sa problematiky zaujímajúcej nás všetkých: zdravia. Na rozdiel od odborných konferencií sa netreba na ňu prihlasovať, príspevky nie sú automaticky zasielané účastníkom e-mailom, ale len vystavené na internete.

Na URL: http://www.doktorka.cz   nájdeme rozsiahle anonymné diskusné fórum, kde si záujemcovia môžu medzi sebou vymieňať skúsenosti z oblasti zdravotníctva, ako aj konzultovať problémy s odborným garantom uvedenej stránky – lekárom. Treba konštatovať, že zriaďovateľ stránok trafil klinec po hlavičke a ulahodil veľkému množstvu používateľov internetu. Svedčia o tom tisícky správ asi stovky problémových okruhov.

Chat

Dostali sme sa k ďalšej forme elektronickej komunikácie – k chatu (čítaj četu). Slovenský ekvivalent názvu zatiaľ nemáme, významovo podobné sú expresívne pojmy ”pokec”, prípadne ”elektronické trkotanie”.

Môžeme ho definovať ako online konverzáciu v reálnom čase. Prihlásení účastníci si môžu navzájom posielať správy. Rozdiel medzi elektronickou konferenciou a chatom je ten, že chatovať (rozumej: diskutovať cez internet) medzi sebou môžu len tí používatelia, ktorí sú súbežne prihlásení. Na rozdiel od elektronických konferencií má chat čisto zábavno-oddychový charakter.

Chat majú niektoré významnejšie portály, resp. spravodajské servery. Zo slovenských serverov je to napríklad Superzoznam, Markíza, Sme, poštový server post.sk, ako aj servery zamerané výlučne na zábavu a rozptýlenie.

Pri prihlásení sa do chatu narazíme na pojem nickname alebo prezývka, ktorú si systém pýta pri prihlásení. Je to používateľské meno, pod ktorým budeme v rámci chatu diskutovať. Niektoré servery umožňujú prihlásiť sa do chatu aj bez prezývky, len ako hosť. Po zadaní používateľského mena sa nám už zobrazí prebiehajúca diskusia (obr. 2), do ktorej môžeme, ak chceme, aktívne zasiahnuť.

Zasielanie SMS správ

Posielanie krátkych textových správ (esemesiek) je obľúbenou službou mobilných sietí GSM. Služba SMS (Short Messaging System alebo Short Message Service) umožňuje posielať a prijímať krátke textové správy (väčšinou max. 160 znakov), ktoré sa zobrazujú na displeji mobilného telefónu príjemcu. Ak príjemca nie je dostupný, sú tieto správy uchovávané v zásobníku siete GSM.

SMS správy je možné posielať aj cez internet. Existuje veľké množstvo SMS brán – internetových stránok, ktoré umožňujú tieto správy posielať. Niektoré z nich vyžadujú registráciu používateľa, ďalšie obmedzujú zasielanie správ len na určitého operátora alebo stanovujú denný limit zaslaných SMS správ. Niektoré umiestňujú do zasielanej SMS správy aj reklamu, ktorá skracuje maximálnu dĺžku textu správy.

Uveďme si niektoré slovenské SMS brány:

http://sms.markiza.sk/; http://www.best.sk/sms/index.htm; http://www.free-sms.sk/; http://www.globtelnet.sk/help/help.php3?menu_item=help&submenu=sms; http://www.home.sk/www/burda/sms.htm; http://www.najdes.sk/sms.asp; http://www.skonline.sk/adresar.html; http://sms.supereva.sk/

Či si to želáme, alebo nie, elektronická komunikácia je fenoménom dneška. Vývoj však pokračuje nepredstaviteľným tempom ďalej. Napĺňajú sa mnohé predstavy technických vizionárov a fantastov minulých desaťročí. Skeptici, ktorí presadzujú nenahraditeľnosť tradičných spôsobov práce, sa ocitajú na okraji diania. Sledovať a naučiť sa využívať všetky technické novinky, či dokonca predvídať ďalší vývoj, je čoraz ťažšie. Potvrdzuje to aj výrok, ktorým sa vraj v roku 1981 ”preslávil” počítačový goliáš Bill Gates: ”640 kB operačnej pamäte (na osobnom počítači – pozn.aut.) by malo stačiť každému.”