CS ONLINE 2001

Už 14. ročník medzinárodnej konferencie CS ONLINE sa konal 5. – 8. novembra 2001 v Starej Lesnej. Hlavní organizátori a
partneri konferencie boli Slovnaft, a. s., a Nextra, s. r. o., hlavní mediálni partneri EL&T, s. r. o., a SITA, Slovenská
tlačová agentúra.

Konferencia sa zamerala na problémy manažmentu znalostí, informačné zdroje a informačné služby firiem a organizácií.
Poukázala na smery pridávania hodnoty k informáciám a zdôraznila cyklus Competitive Intelligence. Vstupnou bránou k
informáciám a znalostiam sú najmä informačné firemné portály, intranet a internet. V rámci novších služieb a zmien
informačného prostredia sa menia aj služby informačných stredísk a postavenie informačných profesionálov. Konferencia
poukázala na zaujímavé a dôležité smery a trendy vývoja informačného procesu. Priniesla množstvo podnetov pre informačných
profesionálov a pracovníkov informačných stredísk pri formovaní svojich nových cieľov, služieb, produktov a systémov.

Z pohľadu organizátorov informačné inštitúcie predstavujú veľmi široký pojem – od informačných stredísk veľkých firiem
cez producentov databáz, prevádzkovateľov informačných systémov, telekomunikačné a iné informačné spoločnosti, tlačové
agentúry, konzultačné firmy, finančné inštitúcie až po výskumné ústavy.

Auditórium konferencie bolo v tomto zmysle mimoriadne rôznorodé a nájsť spoločný záujem v manažmente poznatkov bol
možno až príliš ambiciózny cieľ organizátorov konferencie. Reťazec služieb, systémov či produktov v premenách informácií na
poznatky v nich využiteľné sa totiž môže interpretovať prinajmenšom z týchto hľadísk: organizačného, technologického,
systémového, spravodajského, sociálneho, kultúrneho či knižničného, personálneho, manažérskeho, kognitívneho, behaviorálneho
alebo filozofického. Všetky tieto hľadiská sa na konferencii objavili a ukázali rôznorodosť interpretácií manažmentu
poznatkov a nevyhnutnosť hľadania určitého spoločného teoretického východiska.

Všeobecnejšie kontexty manažmentu poznatkov naznačili prednášatelia v bloku zameranom na znalostnú spoločnosť (J.
Truneček, E. H. Daniel). Zaujala ma najmä prednáška profesorky Daniel, ktorá hľadala odpovede na otázky o podstate človeka a
podstate organizácií prostredníctvom sociologického prístupu. V princípe sa v teóriách kultúry organizácií objavujú dva
zjednodušené názory. V prvom prípade sa manažérske teórie zakladajú na presvedčení, že ľuďom nemožno veriť, sú prirodzene
leniví a pracujú iba pre peniaze a postavenie, sú závislí od príkazov zhora a nechcú myslieť samostatne (potrebujú
inštrukcie, čo a ako robiť). Druhá skupina teórií naznačuje, že ľudia hľadajú v práci uspokojenie, majú samostatnú predstavu
o tom, čo treba robiť, postupne sa rozvíjajú a učia, záleží im na práci a chcú zlepšiť kvalitu svojich výstupov. Tak vzniká
učiaca sa organizácia.

Podstatnou otázkou učiacej sa organizácie je dôvera. Vytvára sa personálnymi kontaktmi a všeobecnou povesťou
organizácie (meno, značka). Vo väčšine spoločností majú dôveryhodné postavenie práve knihovníci a ich práca sa považuje za
altruistickú službu. Profesorka Daniel sa domnieva, že to je dobrý základ na to, aby sa knihovníci posunuli do centra trhu s
poznatkami v organizáciách. Zaujímavé je aj to, že špeciálne knižnice sa v súčasnosti čoraz častejšie spájajú s výpočtovými
strediskami, pričom medzi odborníkmi z týchto oblastí existuje významný rozdiel v profesionálnej kultúre. Zatiaľ čo
knihovníci sú v zásade kolaboratívni a orientovaní na ľudí, programátori sa viac zaoberajú systémami a štandardmi. Učiaca sa
organizácia kladie dôraz skôr na tvorivosť ako na prísne pravidlá a podrobné pridelenie úloh. Dôležité je preto poznanie
zákazníkov a vnútorná dôvera.

Nová profesia ”Chief Knowledge Officer” (CKO) je založená na prepojení technologického a sociálneho
(environmentálneho). Okrem toho sú znalostní pracovníci nositeľmi zmeny a musia mať širokú predstavu o organizácii a jej
stratégii v podnikateľskom zmysle. Mnohé výskumy v USA a Británii poukazujú na význam tejto novšej profesie. Okrem
manažérskej práce sa objavujú aj špecifickejšie charakteristiky CKO, ako napr. konzultanti, koordinátori komunity a znalostní
architekti (navrhujú štruktúru informačných zdrojov – tzv. taxonómiu – pre lepšie vyhľadávanie informácií, ale aj bázy
expertných postupov a najčastejšie používaných procesov).

Podľa profesorky Daniel k tradičnejším požiadavkám na schopnosti informačných profesionálov čoraz častejšie pribúdajú
nároky na schopnosti vytvárať taxonómie (štruktúry informácií) a schopnosti vytvárať syntézu z analyzovaných zdrojov.
Aktuálne výskumy takýchto firemných informačných špecialistov poukazujú na ich štyri základné roly: nákup a predaj obsahu pre
organizáciu, informačný prieskum s pridanou hodnotou, vzdelávanie a školenie používateľov, sprístupňovanie obsahu
prostredníctvom moderných technológií, najmä pri budovaní virtuálnych knižníc. Jednou z najdôležitejších vlastností
informačných profesionálov je však schopnosť umiestniť informačné služby na trhu. Podstatnou zmenou oproti minulosti je teda
prepojenie tradičných služieb s kompetenciami zameranými na obchod spolu s využitím prirodzených sprostredkovateľských
zručností knihovníkov.

Z bloku prednášok o manažmente znalostí vo firme a sofistikovaných informačných zdrojoch by som chcela upozorniť na
prednášku T. Raya a S. Littlea z Open University Business School (Veľká Británia). V prednáške upozornili na špecifickú
metódu manažmentu vytvárania poznatkov v japonských organizáciách s dôrazom na nástroje implicitných poznatkov. Ide o
špeciálny typ japonského pracoviska chápaného ako zvláštny ”rodinný” rámec. Takýto podnik sa nazýva ”ba” a znamená ”miesto
interakcie”. Autori poukázali na to, ako v tomto priestore vzniká spoločné porozumenie pri vykonávaní určitej činnosti.
Procesy vzniku a využívania implicitných poznatkov sú tu takmer automatické, pretože celok a spoločný cieľ sa považujú za
viac ako individuálny výkon či prospech. Ak západná kultúrna tradícia uprednostňuje objektívne poznanie a individuálneho
mysliteľa, japonská organizačná kultúra je založená na nepísanom zákone a pravidlách nadradenosti skupiny oproti
jednotlivcovi.

Na konferencii odznelo ešte množstvo ďalších zaujímavých príspevkov. Z rôznorodých tém môžem upozorniť na externé a
vnútrofiremné informačné zdroje a znalosti o konkurenčnom prostredí firiem. Zvlášť významné sú prístupy a metódy zamerané na
interpretáciu informácií pri procesoch business/competitive intelligence. Základnými nástrojmi sú najmä firemné portály,
intranet a internet. V tejto súvislosti sa prezentovali firmy zamerané na služby vyhľadávania informácií v bázach dát (napr.
Dialog, Datastar, Profound), monitorovacie služby pre podnikový internet, expertné systémy, agentúrne služby (SITA, TASR).
Vystavovateľské firmy a partneri konferencie prispeli ku kvalite konferencie témami spojenými s budovaním firemných webových
portálov a integráciou informačných zdrojov.

Príspevky z akademickej sféry sa sústredili najmä na otázky objavovania užitočných informácií z prostredia WWW (web
mining), vzťahy vyhľadávania informácií a competitive intelligence (informačné zabezpečenie konkurencieschopnosti firiem),
otázky informačných stredísk a vzdelávania informačných špecialistov, ale aj trendy rozvoja informačných procesov.

Vo vzdelávaní nových informačných profesionálov môžeme využiť informácie a poznatky konferencie ako podnety a príklady
pre predmety zamerané na informačný prieskum a organizáciu poznania. Z hľadiska výskumu boli zaujímavé najmä organizačné
aspekty manažmentu poznatkov a správanie používateľských skupín pri vyhľadávaní informácií. Konferencia tak umožnila prepojiť
aj teoretické a metodologické prístupy s praxou organizácií a firiem aplikujúcich manažment poznatkov vo svojich
procesoch.

Potvrdzuje sa, že neexistuje jeden univerzálny prístup k organizovaniu poznatkov v prostredí firemných procesov. Preto
sa v príspevkoch objavila aj určitá mozaikovitosť problematiky, pričom sa miestami ťažšie hľadali vzájomné väzby. Napriek
tomu treba zdôrazniť význam kolektívnej skúsenosti, tvorivosti a intuície pre úspech organizácií a ich produktov a služieb. V
tomto zmysle však dôležitá úloha pripadne aj novým informačných profesionálom, ktorých je potrebné vo vzdelávaní pripraviť na
množstvo nových činností.

Pripomínam aj myšlienku, že to najlepšie z ľudskej mysle nemožno nahradiť technológiami, najmä pri poznatkoch
zameraných na konečný cieľ a pri celku, ktorý vytvára oproti jednotlivým častiam niečo nové. V aplikáciách a službách firiem
musíme dokázať oddeliť podstatné a unikátne stránky (služba, produkt) od podporných (technológie a štandardy) a všeobecných
(marketing, stratégia). V informačných procesoch vzrastá význam samostatnej analytickej a syntetickej práce informačných
pracovníkov v komplexných integrovaných službách, ako sú informačné portály a digitálne knižnice.

Konferencia CS ONLINE 2001 splnila svoj cieľ výmeny skúseností slovenských a českých informačných špecialistov z
oblasti informačných služieb. Záujemcovia o podrobnejšie informácie iste ocenia zborník príspevkov (CS ONLINE 2001/. Zost. E.
Nedorostová, M. Dologová. Bratislava : SSPCH, 2001. 248 s. ISBN 80-968011-6-3).

Manažment poznatkov vidím ako súčasť informačného procesu, ktorý môže v teoretickej aj metodologickej úrovni spájať
množstvo naznačených prístupov. Informačný proces vymedzujem ako adaptívny a postupný proces uplatňujúci kognitívne činnosti
(vnímanie, pamäť, riešenie problémov) a rôzne druhy sociálneho správania pri vyhľadávaní a využívaní informácií. Manažment
poznatkov predstavuje jeho sociálny kontext s podporou inteligentných technológií pri vytváraní významov a inovácií.

V praxi konvergujú tradičné funkcie informačných stredísk s technológiami a poznatkami v sociálnej štruktúre
organizácií. Za základný trend vývoja považujem zmysluplné využívanie a organizáciu informačných štruktúr, ktoré sa
premietajú aj do nových služieb a produktov ako informačné portály či digitálne knižnice. Hlbšie procesy tvorby a využívania
poznatkov smerujú k taxonómiám, extrakcii a vyvodzovaniu poznatkov. Preto treba oblasť manažmentu poznatkov pozorne sledovať
nielen z pohľadu informačnej vedy, informačného prostredia a informačnej ekológie, ale aj z hľadiska modelovania mysle a
kognitívnych procesov.