Výpožičky v Slovenskej lekárskej knižnici elektronickou cestou

V roku 1992 firma Cosmotron darovala Slovenskej lekárskej knižnici (SlLK) dva moduly knižnično-informačného sieťového
systému – modul Katalóg/Rešeršovanie a modul Výpožičky. Dnes práve s týmito modulmi pracujú používatelia na oddelení
sprístupňovania fondov.

Na oddelení sprístupňovania fondov sa individuálni používatelia oboznámili s modulom Katalóg/Rešeršovanie už v
septembri 1994. Zavedením automatizovaného katalógu sa začala meniť práca knihovníka na oddelení sprístupňovania fondov a aj
nároky na pripravenosť používateľa. Obaja, pracovník i používateľ, sa museli zoznámiť s obsluhou personálneho počítača aj so
spôsobom vyhľadávania literatúry v automatizovanom katalógu. Používatelia pozitívne hodnotili nové možnosti – prehľadávanie
záznamov podľa viacerých selekčných hľadísk či rešeršovanie podľa vybraných rešeršných kritérií. Napriek pozitívnym ohlasom
dosť dlho trvalo, kým väščina používateľov zmenila k zaužívanému spôsobu vyhľadávania literatúry v klasickom katalógu prístup
a odhodlala sa samostatne pracovať s automatizovaným katalógom.

Po skončení vývoja modulu Katalóg/Rešeršovanie a počas jeho aplikácie do rutinnej prevádzky prebiehalo aj testovanie
modulu Výpožičky. Aj tento modul bolo potrebné ”ušiť na mieru”. Vytvorenie automatizovanej kartotéky používateľov znamenalo
nielen komplexnú informáciu o používateľovi (od jeho osobných údajov až po stav čitateľského konta), ale malo poskytnúť
knihovníkovi aj prehľad o dianí na oddelení sprístupňovania fondov – teda o všetkých operáciách, ktoré sa v istom čase
vykonávajú cez automatizovaný výpožičný systém. Dôležité pre prehľadnú prácu bolo aj vytvorenie ďalších podmodulov, napríklad
žiadaniek, upomienok či rezerváciíí, aj štatistických prehľadov a prehľadov o príjmoch. Na to, aby sa tento model stal
funkčný, nestačilo mať iba komplexný pohľad na jeho fungovanie, ale pomocou dlhodobejšieho testovania bolo potrebné objaviť
zdanlivé maličkosti, ktoré zdržiavali niektoré operácie alebo prácu komplikovali.

Významná zmena celého knižnično-informačného systému sa uskutočnila v roku 1999, keď sa v SlLK vymenil formát, pod
ktorým bol implementovaný systém RAPID LIBRARY, a z Výmenného formátu sa prešlo na systém UNIMARC.

Po tejto zmene a požadovaných úpravách sa rozhodlo o testovaní modulu na základe skutočných dát a transakcií na vzorke
konkrétnych používateľov. Vzorka 150 aktívnych používateľov knihovníckych služieb bola vytvorená v percentuálnom zastúpení
súčasného používateľského zázemia oddelenia sprístupňovania fondov.

Po úprave priestorov na oddelení OSF (odbor sprístupňovania fondov) a nastavení systému pracovníčkami oddelenia správy
informačného systému boli do konca roku 2000 odskúšané jednotlivé funkcie modulu aj všetky technické zariadenia, a tak sa od
nového roku prešlo na experimentálnu prevádzku automatizovaného výpožičného systému. Táto fáza prípravy na rutinnú prevádzku
bola náročná z viacerých dôvodov:

• súbežne sa začalo pracovať dvoma spôsobmi – výpožičná služba sa vykonávala klasicky aj v novom systéme (pre
  používateľov zapísaných do databázy používateľov to znamenalo zvýšený počet úkonov potrebných na vybavenie používateľa),
  
   
• priebežne sa dopĺňala kartotéka používateľov a v súvislosti so zmenou uloženia záznamov o používateľovi sa menili aj
  prihlášky,
  
   
• používatelia zaradení do databázy boli oboznamovaní s ďalšími možnosťami práce s automatizovaným systémom – napr.
  objednávanie literatúry cez AVS,
  
   
• na oddelení pracoval stále rovnaký počet pracovníkov, ktorí museli počas rovnakého času zvládnuť oveľa viac
  práce.

Do polovice júna sa podarilo do automatizovanej kartotéky zapísať všetkých aktívnych používateľov, ktorí si obnovili
preukaz na rok 2001, od tohto termínu sa do databázy zapisuje priebežne. Do konca októbra 2001 bolo v kartotéke zapísaných 2
189 používateľov. Do septembra t. r. sa do automatizovaného výpožičného systému zaznamenal aj zostatok výpožičiek na
klasických výpožičných lístkoch a vyznačili sa tituly, ktoré nie sú označené čiarovým kódom. V súčasnosti sa literatúra,
ktorá nie je označená čiarovým kódom, požičiava až po spracovaní a označení čiarovým kódom.

Dnes, po trištvrte roku experimentálnej prevádzky, je zrejmé, že používatelia túto zmenu vítajú, pretože im umožňuje
prístup k ďalším údajom, napr. o tom, či je požadovaná literatúra voľná, dokedy je viazaná, a môžu si literatúru aj sami
rezervovať. Celý výpožičný proces je rýchlejší, používateľ nemusí nič vypisovať a je informovaný aj o stave svojho
čitateľského konta, ktoré si môže sám prezerať.

Pracovníci oddelenia sprístupňovania fondov si už tiež môžu vydýchnuť, pretože práca s modulom Výpožičky sa stáva
rutinnou záležitosťou a začína prinášať viac pohody ako stresu z obavy, ”či niečo nepokazím”. Automatizovaný výpožičný systém
neuľahčuje iba samotný výpožičný proces, ale pomáha knihovníkovi vyhľadávať potrebné údaje a spracovávať ich.

Zmena v systéme objednávania literatúry sa týka aj oddelenia ochrany a organizácie fondov. Zmenšil sa počet žiadaniek
na rovnaký titul a aj riziko, že v sklade budú hľadať literatúru, ktorá už je vypožičaná.

Pracovník knižnice, kde sa automatizovaný výpožičný systém používa, musí ovládať potrebnú techniku, poznať modul, v
ktorom pracuje, a mal by sa neustále vzdelávať, aby mohol poskytovať kvalifikované knižnično-informačné služby. Takéto služby
od SlLK očakávajú jej používatelia, ktorí sa nádejajú, že čoskoro bude nasledovať ďalšia zmena, ktorá výpožičný proces
urýchli a umožní im s knižnicou komunikovať prostredníctvom internetu rovno zo svojho domu či pracoviska.