Využitie informačných technológií v pedagogickom procese na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave

V súvislosti s päťdesiatym výročím položenia základov vysokoškolského štúdia knihovníctva, respektíve knižničnej a
informačnej vedy na Slovensku, sa o Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK, jej histórii i perspektívach hovorilo na
viacerých fórach. V kontexte búrlivého vývoja na poli informačných technológií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou práce
knižnično-informačných inštitúcií, môže byť zaujímavý spätný pohľad na to, ako sa výpočtová technika a s ňou spojené
technológie premietali a v súčasnosti premietajú do učebných osnov tohto odboru.

Pri pohľade na staršie učebné plány katedry možno jednoznačne konštatovať, že výpočtová technika ako prostriedok na
zefektívnenie činnosti knižnično-informačných systémov nachádzala svoje miesto v okruhu základných predmetov. V priebehu
posledných 20 rokov sme však svedkami výraznej zmeny v celkovej koncepcii výučby výpočtovej techniky, ktorá odráža vývoj
informačných technológií všeobecne a taktiež špecifické aspekty aplikácie týchto technológií v oblasti knižnično-informačných
systémov.

Začiatkom 80. rokov v našich podmienkach prevládali počítače mainframového typu, boli len v malom počte knižníc na
Slovensku a priamo na katedre nebol, pochopiteľne, k dispozícii žiadny. Výučba sa v tomto období orientovala najmä na
zvládnutie teoretických aspektov výpočtovej techniky, hardvér, prípravu vstupov a výstupov, dátové štruktúry všeobecne a
aplikačne na problematiku automatizácie systémov typu KIS. V súlade s vtedajším trendom centralizovaného spracovania a
sprístupňovania databáz typu VTEI bola vrcholom využívania informačných technológií príprava na využívanie dotazovacích
jazykov (Golem) a prístup k databázam ÚVTEI-ÚTZ prostredníctvom KIC UAK. Aké-také praktické skúsenosti v práci s výpočtovou
technikou študenti získavali v rámci praxe na rôznych partnerských pracoviskách, zväčša na úrovni prípravy vstupných dát na
dierne štítky.

Roku 1988 katedra na základe ”protekcie z vyšších miest” získala prvý počítač triedy PC, ktorý bol pod značkou Novotec
vyrobený v Peru (!) a disponoval pamäťovou kapacitou 640 KB RAM a 20 MB hard diskom. Na ňom sa postupne pracovníci katedry i
študenti učili zvládať aplikácie, ktoré boli v tej dobe novátorské v oblasti automatizácie knižníc (databázový systém
CDS/ISIS či dBase 3+) i mimo nej (textový procesor T602). Bolo to obdobie, keď sa mikropočítače triedy PC dostávajú aj do
knižníc.

Počítačový park katedry sa pomaly rozrastal, začiatkom 90. rokov sme s pomocou rôznych grantov vybavili počítačovú
učebňu niekoľkými PC triedy 386. Prelomovým okamihom bol rok 1994, keď sa v rámci všeobecného trendu internetizácie aj naša
fakulta prostredníctvom rozsiahleho projektu vytvorenia lokálnej siete pripojila na internet a začala využívať jeho
vymoženosti. Súčasťou internetizácie bolo vybavenie na tú dobu progresívnej učebne (6 kusov PC s procesormi 80386, neskôr
upgradované na 80486), ktorá slúžila nielen na výučbu predmetov pre študentov našej katedry, ale aj predmetu informačné
technológie a internet, ktorý sa realizoval ako spoločný základ pre všetkých študentov fakulty. Žiaľ, v tomto stave učebňa
prečkala začiatok nového tisícročia a napriek viacerým snahám o získanie grantov z rôznych zdrojov sme neboli úspešní – takže
dnes naša slávna N-316 môže slúžiť skôr ako múzeum, a nie ako nástroj na výučbu progresívnych technológií. V súčasnosti
situáciu riešime provizóriami s vypožičanou technikou, kde nám mimoriadne v ústrety vychádza naša materská Ústredná knižnica
FiF UK.

Súčasná skladba predmetov, ktoré sú vo väčšej či menšej miere postavené na využívaní informačných technológií, je
pomerne pestrá a podľa posledných odhadov naše nároky na výpočtové kapacity stúpli tak, že dnes už sme schopní plne využiť
celotýždennú kapacitu jedného výpočtového laboratória. Predmety, ktoré sú primárne orientované na prácu s technológiami,
možno rozdeliť do niekoľkých skupín:

• základy výpočtovej techniky a internetu,
• databázové systémy a bázy dát,
• programové systémy KIS,
• externé informačné zdroje,
• internetové technológie – WWW, jazyky html a xml.

Samozrejme, okrem tejto skupiny predmetov je v našich učebných plánoch celá škála kurzov, ktoré predpokladajú
zvládnutie a využívanie výpočtovej techniky ako nevyhnutného nástroja na realizáciu základných či nadstavbových knižničných
funkcií – spracovanie dokumentov, bibliografická komunikácia, bibliografická analýza, hypertexty a hypermédiá, bibliometria a
informetria, manažment záznamov, manažment projektov, inteligentný prieskum, spracovanie starých tlačí a iné.

Nesmieme zabudnúť tiež na fakt, že využívanie aktuálnych elektronických zdrojov v súčasnosti považujeme za štandardnú
súčasť učebných metód študentov odboru knižničnej a informačnej vedy, takže z týchto nárokov vyplýva potreba rezervovať
dostatočnú časovú kapacitu na individuálny prístup študentov k internetu. Veríme, že v súlade s prísľubmi vedenia fakulty sa
v dohľadnom čase podarí vybaviť našu počítačovú učebňu novou technikou tak, aby výučba v nej bola na úrovni doby a aby sme
mohli zabezpečiť kvalitnú prípravu nových generácií knižnično-informačných pracovníkov.