Rozvoj sieťovej infraštruktúry – Projekt SANET II

Členské krajiny Európskej únie, ale aj asociované krajiny, ako napr. Slovenská republika, v rámci svojich
finančných a infraštruktúrnych možností rozširujú priepustnosť svojich akademických sietí, ale úroveň pripojenia a s tým
spojená dostupnosť informačných zdrojov je jednak v rámci členských krajín a asociovaných krajín a čiastočne aj vo vnútri
týchto krajín rozdielna. To spôsobuje, že niektorí pracovníci univerzít a študenti sú znevýhodňovaní v prístupe k
informáciám umožňujúcim účasť na grantoch, ale zároveň to tiež čiastočne znemožňuje (alebo aspoň obmedzuje) vzájomnú
vedeckú spoluprácu akademických pracovísk v krajinách Európy.

Cieľom snaženia európskych štátov musí byť snaha prispieť k zabezpečeniu dostatočného prístupu k internetovej sieti pre
európskych výskumníkov a študentov tak, aby bolo možné využívať nové aplikácie, najmä multimediálne komunikácie.

Projekt SANET II

Vláda SR svojím uznesením č. 383/2001 uložila vytvoriť vysokorýchlostnú komunikačnú infraštruktúru SANET II s napojením
na Európsku komunikačnú sieť a zabezpečiť pripojenie univerzitných centier na túto infraštruktúru. Uznesením č. 522/2001
schválila vláda SR Politiku informatizácie spoločnosti a pripojenie Slovenska k iniciatíve eEurope+, v rámci ktorej vyplynula
úloha zabezpečiť zvýšenú prioritu rozvíjania akademickej spolupráce prostredníctvom sietí, iniciovaním vývoja plne optickej
chrbticovej siete so zlepšenými možnosťami, pokiaľ ide o šírku pásma a poskytované služby.

Základným cieľom projektu je prispieť k rozvoju informačnej spoločnosti v SR, umožniť využívanie vysokorýchlostných
dátových sietí v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania pre nové aplikácie, ako sú prístup k informačným zdrojom EÚ a na území
SR, rozvoj nových služieb, ako sú telekonferencie, dištančné vzdelávanie, medicínske konzultačné centrá a a technických
vied.

Na projekte SANET II sa budú zúčastňovať vysoké školy a univerzity, pracoviská SAV, vedeckovýskumné pracoviská,
fakultné nemocnice a kliniky. Koordinátorom a riešiteľom projektu bude SANET – Združenie Slovenskej akademickej dátovej
siete. Táto organizácia vznikla roku 1991 ako nezisková organizácia, jej členmi sú všetky slovenské univerzity, pracoviská
SAV, významné vedeckovýskumné organizácie, fakultné nemocnice a kliniky. SANET zabezpečuje prevádzku akademickej dátovej
siete prostredníctvom infraštruktúry, prístup do siete SANET je možný v 16 mestách prostredníctvom 21 uzlov. SANET je členom
všetkých rozhodujúcich európskych sieťových organizácií a od svojho vzniku sa podieľal na všetkých projektoch rozvoja
sieťovej infraštruktúry pre akademické siete v rámci programov Európskej komisie, ako bol COSINE, ESSAT, TELESERV, EUROPANET,
INSIDE. V rámci implementácie týchto projektov zo zdrojov EÚ bolo možné čiastočne zabezpečiť financovanie rozvoja siete SANET
v uplynulom období.

Realizácia Projektu SANET II

Realizáciou projektu SANET II vzniknú rozsiahle možnosti aplikovania nových informačných služieb:

• Prístup k rozsiahlym informačným zdrojom (databázam) vytváraným v inštitúciách SR alebo k replikám medzinárodných
  informačných zdrojov SR.
• Poskytovanie multimediálnych komunikácií v rámci vzdelávacích služieb univerzít, ale aj na realizáciu
  vedeckovýskumných domácich alebo medzinárodných konferencií.
• Dištančné vzdelávanie, ktoré perspektívne umožní podstatným spôsobom zvýšiť počet študentov v rôznych formách a
  úrovniach vzdelávania.
• Vytvorenie medicínskych konzultačných centier, ktoré umožnia kvalifikované služby telemedicíny.
• Sprístupnenie výpočtových kapacít superpočítačov na vedeckých pracoviskách v Európe.

Projekt SANET II zapojenia Slovenskej republiky do programu Transeurópskej vysokorýchlostnej siete Európskej únie pre
vedu, výskum a vzdelávanie predpokladá vytvorenie a použitie štandardných riadiacich štruktúr a postupov riadenia obdobných
projektov v susedných krajinách. Projekt sa bude členiť na čiastkové úlohy, na ktorých riešení sa budú podieľať univerzity a
výskumné ústavy SR. Účelnosť použitia poskytnutých finančných prostriedkov sa bude preukazovať oponentským konaním.

Štruktúra siete SANET II

Projekt predpokladá vytvorenie novej sieťovej štruktúry, na ktorú budú pripojené výlučne nekomerčné organizácie a bude
využitá v súlade s podmienkami pripojenia na vysokorýchlostnú transeurópsku akademickú sieťovú infraštruktúru. Jednotlivé
časti realizácie projektu:

Optická chrbticová sieť

Optická chrbticová sieť bude spájať jednotlivé univerzitné centrá a bude určovať charakter akademickej siete na obdobie
nasledujúceho desaťročia. Vzhľadom na vývoj v okolitých krajinách, napr. v Českej republike je už v súčasnosti v prevádzke
sieť s kapacitou 2,5 Gbps do všetkých významných univerzitných centier a paneurópska akademická sieť GEANT bude mať prenosovú
rýchlosť 10 Gbps, je nevyhnutné aj na Slovensku uvažovať s prepojením univerzitných centier rádovo v gigabitoch za sekundu (s
výhľadom rozšírenia na desiatky gigabitov za sekundu v priebehu niekoľkých rokov), aby bolo vôbec možné zapojenie slovenských
vedeckých a výskumných pracovníkov a študentov do medzinárodných projektov vyžadujúcich uvedené sieťové kapacity. Predpokladá
sa realizácia prepojenia univerzitných, vzdelávacích a kultúrnych centier Bratislava – Trnava – Piešťany – Trenčín – Púchov –
Žilina – Martin – Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatranská Lomnica – Košice – Prešov – Bardejov – Michalovce – Rimavská Sobota
– Lučenec – Banská Bystrica – Zvolen – Prievidza – Nové Zámky – Komárno – Galanta – Dunajská Streda formou prenájmu optických
káblov.

Na vytvorenie optickej chrbticovej siete SANET II prichádzajú do úvahy nasledujúce služby:

• prenájom nenasvieteného optického vlákna,
• prenájom optickej vlnovej dĺžky,
• výstavba optického vedenia.

Metropolitné siete

Metropolitné siete sa vytvoria v univerzitných centrách, v ktorých ešte nie sú vybudované, a v ďalších sa ich štruktúra
doplní a rozšíri. Ide o univerzitné centrá Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Žilina a Trnava. Predpokladá sa, že
rýchlosť v metropolitných sieťach by mala byť 100 Mbps, resp. 1 Gbps. Takáto infraštruktúra sa navrhuje realizovať vlastnými
alebo prenajatými optickými káblami protokolom Ethernet.

Zahraničné pripojenie

Projekt predpokladá pripojenie vysokorýchlostnej infraštruktúry do transeurópskej siete prostredníctvom účasti SR v
konzorciu GEANT. Ďalšie pripojenie do celosvetovej siete sa uskutoční pripojením prostredníctvom transatlantického operátora
EBONE.

Súčasnú infraštruktúru siete SANET je možné vidieť na adrese www.sanet.sk.

Prístupové siete univerzít

Realizácia miestneho pripojenia na uzol medzimestskej optickej trasy a uzol SANET-u na vysokej škole predpokladá
pokládku posledného úseku optického kábla, pričom by túto časť mali zabezpečovať priamo jednotlivé vysoké školy (vrátane
projektovej dokumentácie a zabezpečenia realizácie stavby). V rámci projektu sa predpokladá prispieť na celkové alebo
čiastočné financovanie prístupu univerzity (resp. jej pracoviska) k celoslovenskej, resp. metropolitnej optickej
infraštruktúre. Aj pri posudzovaní týchto požiadaviek a návrhov na ich realizáciu sa bude zohľadňovať najmä dlhodobosť
riešenia (vždy sa uprednostní prenájom alebo vlastná pokládka optických káblových trás) a možnosti plného alebo čiastočného
financovania z prostriedkov projektu v príslušnom kalendárnom roku.

Projekt GEANT

Európske dátové siete predstavujú vlastne prepojenie národných akademických dátových sietí pre vedu, výskum a
vzdelávanie (NREN). Projekt GEANT (Gigabit European Academic Network Technology) realizovaný ako projekt v rámci 5. rámcového
programu EK, ktorým sa vytvára európska vysokorýchlostná sieť pre vedu, výskum a vzdelávanie, je pokračovaním pôvodného
projektu TEN-155 a jeho účelom je dosiahnuť tieto dlhodobé ciele:

• vytvorenie a zabezpečenie prevádzky paneurópskej vysokorýchlostnej dátovej siete, ktorá umožní prepojenie národných
  akademických sietí NREN,
• použiť nové pokrokové sieťové technológie,
• motivovať nasadenie nových, technologicky neoverených sieťových technológií u dodávateľov sieťových služieb,
• podporiť pokročilé sieťové aplikácie a testovanie nových sieťových technológií.

V rámci projektu GEANT sa predpokladá prepojenie 11 NREN rýchlosťou STM 16 (2,45 Gbit/s), 7 bodov infraštruktúry bude
prepojených rýchlosťou 10 Gbit/s. Projekt má aj geografický rozmer, v rámci projektu sa pripoja do európskej akademickej
sieťovej infraštruktúry aj ďalšie krajiny. Prostredníctvom projektu Q-MED je do projektu zapojené Poľsko, Cyprus a Izrael a
ďalej krajiny zúčastňujúce sa na 5. rámcovom pláne EK, a to Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a
Slovensko.

Tým, že bude k dispozícii podstatne vyššia prenosová kapacita, predpokladá sa použitie nových prepínacích a smerovacích
technológií. V rámci projektu sa plánuje nasadenie nasledujúcich typov služieb:

• štandardné IP služby, obsahujúce európsku konektivitu a tiež komerčný internet,
• nadštandardné IP služby, zodpovedajúce parametrami službe QoS, dosiahnuteľné v podmnožine prepojení v rámci
  siete,
• MBS (Managed Bandwith Multiplexing) služby, garantujúce prepojenie cez sieť pri zabezpečení dohodnutého rozsahu
  služieb.

V rámci mimoeurópskych aktivít sa plánuje prepojenie rýchlosťou 622 Mbi/s do USA a 155 Mbit/s do regiónu
Azia/Pacific.

Celková plánovaná cena projektu je asi 249 miliónov eur, z toho 35 – 40 % tvorí dotácia EÚ (90 miliónov eur).