Kvalita informácií pre všetkých a ich cena

Danej problematike bola venovaná medzinárodná konferencia, ktorá sa konala v dňoch 5. – 7. februára 2002 v
konferenčných priestoroch Mestskej haly na námestí Willy-Brandt-Platz v Bielefelde v Nemecku.

Organizátormi akcie boli Univerzitná knižnica v Bielefelde, The British Counsil v Nemecku, Univerzita Tilburg a Ticer –
Tilburg innovation centre for electronic re- sources z Holandska.

Prihlásených bolo viac ako 500 účastníkov z 24 rôznych krajín sveta – z Nemecka, Poľska, Ruska, Slovenska, Rumunska,
Anglicka, Rakúska, Švajčiarska, Belgicka, Holandska, Nórska, Srbska, Dánska, Fínska, ako aj z Nigérie, Ghany, Kamerunu,
Kinshase i USA.

Program konferencie sa začal príhovormi prof. Dietera Timmermanna, rektora Univerzity v Bielefelde, Andrewa Glassa,
riaditeľa The British Counsil v Nemecku, prof. Mela W. Colliera, riaditeľa knižnice Tilburskej univerzity v Holandsku, Dr.
Solke H. J. Velinga, generálneho manažéra centra Ticer (Centrum inovácií pre elektronické zdroje v Tilburgu), a Dr. K. W.
Neubauera, riaditeľa Univerzitnej knižnice v Bielefelde.

Hlavnou témou týchto príhovorov bolo nastolenie problémov, s ktorými sa dnes knižnice stretávajú: digitalizácia,
sieťové prepojenie, včasné zabezpečenie prístupu ku kvalitným informáciám a jeho optimalizácia, ako aj podpora vzdelávania a
rozvoja vedy a priemyslu, a na druhej strane problémy ovplyvňovania poskytovania informácií širokou verejnosťou. Konferencia
si stanovila za cieľ informovať účastníkov o najnovšom stave techniky, pripraviť nové návrhy ďalšieho rozvoja a stanoviť
potrebu využívania elektronických služieb a elektronických publikácií pre knižnice a prostredníctvom knižníc.

Veľmi zaujímavou prednáškou bola vlastne úvodná prednáška prvého dňa Politické stratégie poznatkovo orientovanej
spoločnosti, v ktorej sa autor H. Maurer z Technickej univerzity v Grazi (Rakúsko) pokúsil najprv definovať dnes už dosť
často vyskytujúci sa pojem “manažment poznatkov”. Na rozdiel od dnes už klasických informačných systémov, databáz a sieťou
prepojených systémov, ako sú internet, resp. intranety, autor argumentoval tým, že v podstate manažment poznatkov sleduje
skutočne nové ciele a v súvislosti s tým sa už objavili aj prvé nové pozoruhodné koncepcie a techniky. Predstavuje svoj model
nazvaný ako Mau- rer-Tochtermannov model. Manažment poznatkov by v budúcnosti nemal mať význam iba pre jednotlivé
organizácie, ale pre celé ľudstvo. Ak by sme si zobrali iba vedomosti od ľudí, ktorí pracujú v jednej firme, a z nich by sa
vytvoril jeden mozog, ktorý by mohli všetci používať, znamenalo by to jednoznačne pomoc pri práci – každý by všetko vedel,
nedochádzalo by k prestojom, noví pracovníci by sa veľmi rýchlo zaškolili, dalo by sa učiť zo skúseností atď. Ide o akýsi
nový model moderného internetu, kde by prostredníctvom omniprezentných počítačov boli k dispozícií celému ľudstvu všetky
zozbierané poznatky, niečo ako rozšírený mozog. V budúcnosti – a pretože veda napreduje míľovými krokmi, ani nie tak
vzdialenej – to nebude také nereálne, ako by sa nám teraz na prvý pohľad zdalo.

V ďalšej sekcii, ktorej témou bola Vysoká kvalita informácií pre priemysel, vystúpila Eugenie Prime, manažérka knižnice
Hawlett Packard (Palo Alto, USA) s prednáškou Knižníc ako “húb”. Upozornila na dôležitosť veľmi kvalitných informácií pre
priemysel a tvrdí, že žijeme v dobe, keď sa začína budúcnosť. Zmenám vo vývoji sa musíme neustále prispôsobovať. Tieto zmeny
sa dajú ťažko riadiť, no možno sa pokúsiť ovplyvniť ich.

S témou Informácie a poznatkovo orientovaný manažment v kontexte strategických zámerov sa na konferencii prezentovali
Anne Petry Eberle, manažérka informačných zdrojov firmy DaimlerChrysler (Stuttgart) a Ehrfried Büttner z informačného centra
fy Siemens (Mníchov). Aj také veľké firmy, ako sú DaimlerChrysler a Siemens, so širokým záberom obchodných a výrobných
činností, sa na kongrese vyjadrovali k téme práce s informáciami. Dostupnosť informácií má byť jedným zo strategických cieľov
podnikania. Ťažiskom operatívneho konania je podpora procesu obchodovania v tej oblasti, ktorá sa javí ako najkritickejšia,
podpora vzdelávania v rámci podniku (výmena informácií akéhokoľvek druhu).

Prvý deň konferencie ukončila recepcia pri príležitosti 10. výročia bielefeldskej konferencie a 16. výročia založenia
Univerzity v Bielefelde a poďakovanie odstupujúcemu riaditeľovi Univerzitnej knižnice v Bielefelde K. W. Neubauerovi.

Druhý deň konferencie bol program rozdelený do dvoch sekcií: Štruktúra a financovanie dodávky elektronických informácií
v budúcnosti a Informačné technológie pre všetkých. V prvej sekcii odzneli tri prednášky rozoberajúce prístup štátu k
informačnej politike a k financovaniu informačných zdrojov vo Veľkej Británii, Škandinávii a Nemecku. Za najpodnetnejší
pokladáme príspevok prezentovaný J. Thorhaugeom z Dánskej národnej knižnice v Kodani, z ktorého vyplynula prekvapujúco veľká
angažovanosť dánskeho štátu pri zabezpečovaní práva občanov Dánska na informácie (štát nielen deklaruje právo na prístup k
informáciám, ale zabezpečuje i vybudovanie efektívnej informačnej infraštruktúry a dostupnosť permanentného vzdelávania v
oblasti IT).

Zaujímavý bol aj blok venovaný predstavám veľkých dodávateľov informácií (information providers), ako sú ISI, Elsevier
a OCLC, o svojich nových obchodných stratégiách. To, že prechod k elektronickým zdrojom je nezvratný, je známe dlhšie, nové
smery providerov spočívajú v snahe integrovať jednotlivé produkty a ponúkať produkty komplexné (mimo informačných zdrojov sú
tam obsiahnuté i nástroje na ich spracovanie).

V druhej sekcii odzneli celkom 4 prednášky. Riaditeľ verejnej knižnice v Eindhovene Henk T. Das, sa zaoberal konceptom
“znalostného okrsku” a úlohou knižnice pri prinášaní IT do domácností obyvateľov okrsku. Prekvapivé bolo, že nešlo o nejaké
vízie či koncepcie, ale o informovanie o už dosiahnutých výsledkoch. Leitmotívom spomínanej knižnice pri tomto projekte bolo
slovo dostupnosť (accessesity) a teoretickým východiskom koncepcia 3 knižníc v jednej (fyzická, internetová a extranetová
knižnica). Mimoriadne inšpiratívne bolo i predvedené riešenie vyhľadávacieho systému so zabudovaným asociatívnym interfejsom.
V rámci tejto sekcie treba vyzdvihnúť i hodnotné vystúpenie zástupcu Slovenska. A. Androvič (UK Bratislava) sa venoval
problémom informačného zabezpečenia spoločnosti so zameraním na európske postkomunistické krajiny. Na konkrétnych číslach
dokumentoval faktické prehlbovanie rozdielov v informačnom zabezpečení vyspelých a transformujúcich sa krajín, no na druhej
strane poukázal i na cesty riešenia tohto zaostávania, a to najmä prostredníctvom spolupráce (
príspevok je publikovaný v čiastočne upravenej podobe v tomto čísle IT
lib). Dojem z tejto prednášky ešte umocnilo predchádzajúce vystúpenie zástupcu zo Spojeného kráľovstva A. Duncana,
ktoré mapovalo prístup k informačným technológiám a ich využívaniu v Spojenom kráľovstve. Posledný príspevok J. Ewinga z USA
bol venovaný právnym i praktickým aspektom prístupu verejnosti k licencovaným zdrojom informácii.

Program tretieho dňa konferencie bol rozdelený do dvoch sekcií – Poskytovanie informácií prostredníctvom internertu,
budúcnosť vyhľadávacích nástrojov a Nové úlohy knižníc pri výchove spoločnosti k informačným technológiám.

Úvodnou prednáškou pod názvom Vyhľadávacie nástroje namiesto databáz? sa predstavil Eric Sieverts z Univerzitnej
knižnice v Utrechte (Holandsko). Hlavné prednosti využívania vyhľadávačov ukázal na príklade Teoma, Wisenut a Google –
jednoduchosť, relevančný ranking, obsiahla báza dát informácií, vzájomné prepojenie rôznych typov dokumentov (pdf, html, doc,
ppt…), získavanie preprintov, správ a projektov, ktoré nie sú bežne obsiahnuté v bázach dát, prístup k odborným článkom na
personálnych webových stránkach vedeckých pracovníkov.

Stratégiám pre kvalitné vyhľadávacie nástroje sa venoval Thomas Place z knižnice Univerzity v Tilburgu (Holandsko),
pričom dôraz kládol na používateľské požiadavky ako “one stop shopping” (všetky služby na jednom mieste) a “one search
interface” (vyhľadávanie cez jedno rozhranie). Ako príklad uviedol CatchWord využívaný na spracovanie informačnej požiadavky
v interných i externých zdrojoch súčasne s možnosťou prístupu k plným textom (Ingenta, ScienceDirect). Z hľadiska systémov
odporúčal komunikačné rozhranie Z39.50, SRW a OpenURL.

Richard Smart z International library services, Ingenta (Oxford, Anglicko) predniesol príspevok Hľadajte a nájdete –
prieskum v multidisciplinárnom obsahu, v ktorom sa zameral na rôznych poskytovateľov integrovaných služieb – “agregátorov”
(EBSCO Publishing, ProQuest, Gale Group, The Scientific World, HighWire atď.). V budúcnosti predpokladá zvýšenú schopnosť
elektronického média zobrazovať rôzne typy dokumentov, personalizáciu služieb spôsobom, ktorý najlepšie odráža potreby daného
používateľa alebo inštitúcie, zvýšenie využívania štatistických informácií ako orientácie pri oceňovaní periodík, znižovanie
počtu návštevníkov knižníc oproti nárastu žiadostí na elektronické získavanie dokumentov, ako aj s tým spojený pokles
spotreby papiera.

Gregor van Essen (Londýn, Anglicko) z firmy Endeavor Information Systems predstavil v svojom príspevku Jedna z
koncepcií budúcnosti – prístup Endeavor produkt EnCompass, ktorý je plne integrovaným riešením pre spracovanie, vyhľadávanie
a prepojenie rozptýlených fondov akademických a vedeckých knižníc (
http://encompass.endinfosys.com ).

Druhý blok prednášok uviedol Hans Roes (Tilburg, Holandsko) z Univerzitnej knižnice v Tilburgu príspevkom Digitálne
knižnice a e-learning, kde sa zameral na rozvoj a nové trendy v oblasti dištančného vzdelávania a úlohu knižnice pri
realizácii progresívnych vzdelávacích aktivít.

Svoje predstavy o verejnej knižnici ako centre vzdelávania prezentovala riaditeľka Deichmanske Bibliotek Liv Saeteren
(Oslo, Nórsko) v prednáške Stretnime sa, pracujme a vzdelávajme sa (
www.deichman.no ). Zdôraznila integračnú funkciu knižnice spájajúcej ľudí všetkých
generácií, vzdelanostných úrovní a sociálnych skupín, pričom kľúčovým slovom budúceho vývoja je celoživotné
vzdelávanie.

Záver patril príspevku Eberharda R. Hilfa z Institute for Science Networking (Oldenburg, Nemecko), nazvanom Úspech vo
výskume a vzdelávaní – úloha knižníc vo veku informačných technológií. Načrtol v ňom požiadavky na e-learning a niektoré
realizácie (Open Knowledge Initiative, projekt Meta-AKAD, PhysNet-education), požiadavky na prístup k vedeckým informáciám –
portály (Fachwelt.de, Welt- -der-Physik.de. ViFa Phys, MareNet) a ich distribúciu a uchovávanie. Profesionálne informačné
služby univerzít v budúcnosti vidí ako integrované informačné centrum, ktoré vznikne reštrukturalizáciou knižnice,
multimediálneho centra, počítačového centra a centra dištančného vzdelávania, kde sa kladie dôraz na školenie používateľov,
servis a podporu modulov e-learning, na vyhľadávacie nástroje, archivovanie a kvalitné triedenie e-dokumentov.

Konferenciu uzavrel Alex Klugkist (Groningen, Holandsko), pozitívne zhodnotiac jej priebeh s pozvaním na opätovné
stretnutie o dva roky.

Bližšie informácie nájdete na
www.ub.uni-bielefeld.de/2002conf/   .