Navštívili sme vyspelé knižnično-informačné inštitúcie vo Veľkej Británii

Zmeny v knižniciach a nevyhnutnosť riadenia zmien je názov pilotného kurzu vzdelávacieho projektu pre pracovníkov knižníc PROLIB (Professional Development for Librarians), ktorý som úspešne absolvovala, a preto som sa spolu s ďalšími 12 pracovníčkami slovenských knižníc mohla zúčastniť študijného pobytu vo Veľkej Británii. Projekt PROLIB patril medzi hlavné priority projektov TEMPUS/ PHARE na roky 1998/2000.

Program študijného pobytu vo Veľkej Británii s dôrazom na návštevu vyspelých knižníc a starobylých univerzít bol pripravený excelentne. Spojil sa odborný a poznávací aspekt s relaxom. Od 9. do 22. septembra 2000 sme boli na cestách. Veľkú Britániu sme vnímali ako krajinu, kde sa pestuje úcta k vzdelaniu, k tradíciám, kde sa ochraňuje a podporuje intelektuálna sloboda, kde sú vytvorené podmienky, aby knižnice podporovali slobodný a neobmedzený prístup k poznatkom, myšlienkam, informáciám a kultúre.

Prvý týždeň študijného pobytu sme strávili vo waleskom univerzitnom mestečku Aberystwyth. Toto počtom obyvateľov neveľké mesto (12 000 obyvateľov) ožíva začiatkom školského roka, keď prichádzajú univerzitní študenti (počet obyvateľov sa zvýši až o 8 000). University of Wales Aberystwyth ( http://www.aber.ac.uk ), založená v roku 1872, sa stala naším prvým pôsobiskom.

Univerzita má 8 100 študentov, z toho asi 1 100 postgraduálnych. Pracovníci Katedry informačných a knižničných štúdií, jednej z najväčších knihovníckych katedier vo Veľkej Británii, nás prijali na svojom pracovisku. Katedra si získala medzinárodný ohlas vďaka kvalite výučby, výskumu a knižničných zbierok. Oboznámili sme sa s genézou projektu PROLIB a vzájomnej spolupráce tejto katedry a pracoviska otvoreného vzdelávania (Open Learning Unit) s Technickou univerzitou v Košiciach a Technickou univerzitou vo Zvolene počas projektu. Spoločne so študentmi dištančného vzdelávania – väčšina pochádzala zo zahraničia – sme absolvovali prednášku v rámci ich študijného programu.

Vďačným hostiteľom sa pre nás stala knižnica Thomas Parry Library ( http://www.inf.aber.ac.uk ). Obsahuje zbierku literatúry z oblasti knižničných a informačných štúdií a patrí k najväčším na svete. Súčasťou fondu sú dokumenty z oblasti manažmentu, počítačov, rozvoja vidieka, vzdelávania. Sú dostupné na rôznych informačných nosičoch. Knižnica patrí k univerzite, uspokojujúc informačné potreby predovšetkým troch inštitúcií – Katedry informačných a knižničných štúdií, Waleského inštitútu vidieckych štúdií (Welsh Institute of Rural Studies) a Coleg Ceredigion, sídliacich v univerzitnom areáli. V knižnici som sa zoznámila s databázou o poľnohospodárstve a vidieku, nesúcej názov UPDATE, ktorá sa buduje 10 rokov. Obsahuje 75 000 záznamov, pričom ich zdrojom sú noviny, časopisy, tlačové vyhlásenia, knihy a rôzne iné dokumenty. Na adrese http://www.aber.ac.uk/update je možné požiadať o bezplatné vyskúšanie na jeden mesiac. Pretože v Lesníckom výskumnom ústave, kde pracujem, sa riešia aj výskumné projekty zamerané na rozvoj vidieka, databázu som spropagovala medzi našimi pracovníkmi. V prvých dňoch pobytu na univerzite sme získali používateľskú kartu (so zabudovaným čipom), ktorá nás oprávňovala používať služby knižnice. Počas 24 hodín denne nám bola k dispozícii špeciálna učebňa s 36 počítačmi. Cvičili sme sa vo vyhľadávaní v zdrojoch internetu, používali sme pritom gateways ako BUBL, NISS, internetové vyhľadávače Yahoo, Alta Vista, Excite, hľadali sme tiež v OPAC-och knižníc, prezerali sme si elektronické časopisy z knihovníctva. Z knižnice bola dostupná služba OCLC First Search.

Knižnica je otvorená do neskorých večerných hodín. Pribúdajú dištanční študenti ako používatelia služieb, služby sa prispôsobujú aj ich potrebám. Knižnica zabezpečuje službu zasielania balíkov študijných programov pre týchto dištančne študujúcich.

Hugh Owen Library ( http://www.inf.aber.ac.uk ) je ďalšou knižnicou patriacou k University of Wales Aberystwyth. Ponuku služieb v poslednom období ovplyvnili vývoj a zmeny v informačných technológiách, ako aj očakávania používateľov ako odozva na tieto zmeny. Vývoj možno charakterizovať ako konvergenciu knižničných pracovísk, počítačových pracovísk a pracovísk informačných produktov. V roku 1995 sa knižnica, počítačové centrum a audiovizuálne pracovisko zlúčili do jedného pracoviska s jedným rozpočtom a jedným strategickým plánom. Organizačná štruktúra je charakterizovaná 6 divíziami, ktoré zamestnávajú 150 ľudí. Knižnica pokrýva viaceré vedné odbory – humanitné vedy, sociálne vedy, právo, biológiu. Zdôrazňuje sa význam školení personálu, čo je zvlášť dôležité v súčasnom období zmien v technológiách a mnohých ďalších zmien. Mali sme príležitosť oboznámiť sa s používaným knižnič- no-informačným systémom počas osobitnej prezentácie. Zaobstaral sa konzorciálnym nákupom. V konzorciu sa združilo niekoľko knižníc, v ktorých v rovnakom čase vznikla potreba nového softvéru. Systém sa nazýva Voyager. Jeho bezporuchovú prevádzku zabezpečuje tím pracovníkov 24 hodín denne. Silnou stránkou knižnice sú dobre prepracované informačné letáky o fondoch a službách knižnice. Je ich 100 druhov a sú k dispozícii na všetkých poschodiach rozľahlej budovy knižnice. Zaujala nás kategorizácia výpožičiek. Pre niektoré dokumenty je stanovená výpožičná lehota 6 hodín, iné si možno vypožičať na 1 deň, niektoré na 3 dni, ďalšie treba vrátiť do 2 týždňov.

Ďalšou navštívenou knižnicou v Aberystwythe bola National Library of Wales ( http://www.llgc.org.uk ). Patrí spolu s Bodleian Library, British Library, Cambridge University Library, National Library of Scotland a Library of Trinity College v Dubline k zákonom ustanoveným depozitným knižniciam. Povinnosťou vydavateľov je posielať kópiu každej publikácie do British Library a ostatných 5 má právo si ich od vydavateľov alebo distribútorov vyžiadať. V praxi to funguje tak, že väčšina vydavateľov pošle svoje publikácie do všetkých šiestich knižníc bez toho, aby ich knižnice o to požiadali. Privítal nás pracovník marketingu, čo nás utvrdilo v tom, že využívanie marketingu v knižniciach, aj národných, nie je len teóriou, ktorú sme preberali na prednáškach kurzu ProLib. Zoznámili sme sa s činnosťou oddelenia Printed Books (Tlačené knihy). Zbierky knižnice obsahujú vyše 4 milióny tlačených dokumentov. Súčasťou zbierok sú rukopisy a archívne materiály, obrazy a fotografie, postery, v súčasnosti uchovávané v elektronickej i klasickej forme. Knižnica vlastní aj rozhlasové a televízne nahrávky, filmy, videokazety, CD. Online katalóg je dostupný z početných používateľských počítačov. Oddelenie Picture and Maps (Obrazy a mapy) nás zaujalo projektom digitalizácie umeleckých zbierok (obrazov). Obdivovali sme technologické vybavenie tohto pracoviska i šikovných pracovníkov – mužov, zanietených pre svoju prácu. V navštívených knižniciach sme mohli celkovo vidieť väčšie zastúpenie mužov ako v slovenských knižniciach. V oddelení Manuscripts and Records (Rukopisy a záznamy) pracovali na projekte 100 rokov waleskej politiky – digitalizovali všetky dostupné dokumenty o činnosti politických strán vo Walese. Prezreli sme si historické miestnosti knižnice so vzácnymi zbierkami viažucimi sa k histórii Walesu. Históriu, prezentovanú mimoriadne pútavým spôsobom, sme spoznávali aj počas návštevy keltského múzea v meste Machynlleth neďaleko Aberystwythu.

Po týždni pobytu v Aberystwythe naše cesty smerovali do Birminghamu. V University of Birmingham sme získali veľa poznatkov, ktoré sa dajú aplikovať v slovenských informačných inštitúciách.

Na našu návštevu sa pracovníci informačných služieb dobre pripravili. Absolvovali sme niekoľko prednášok vedúcich pracovníkov. Univerzita má 24 000 študentov. Information Services ( http://www.is.bham.ac.uk ) ako súčasť univerzity majú 6 divízií. Roku 1995 sa zlúčili knižničné, počítačové, filmové a televízne služby a stredisko pre výučbu s podporou počítačov, teda vývoj je podobný ako v Hugh Owen Library v Aberystwythe. Marketingová orientácia celej činnosti je zjavná. Každoročne sa robia ankety s používateľmi a prieskum sa vyhodnocuje. Služby sa prispôsobujú potrebám zákazníkov. Cieľom je prostredníctvom knižnično-informač- ného systému pomôcť používateľovi dostať sa až ku konečným dokumentom a informáciám. Voľne dostupné zbierky sú chránené elektronickým zabezpečovacím systémom. Zavedený je systém kreditných kariet, platenie za služby je preto jednoduché a rýchle. Nezávisle od otváracích hodín funguje schránka na vrátenie literatúry. Mali sme možnosť vidieť zariadenie na samoobslužné vypožičiavanie dokumentov. V organizačnej štruktúre existuje pracovisko Publications and Marketing. Je zodpovedné za vydávanie informačných materiálov, webovú stránku informačných služieb, za marketing služieb a skúsený pracovník poradí pri problémoch súvisiacich s autorským právom. Podľa autorského zákona si používateľ môže skopírovať 5 percent rozsahu knihy, pri časopiseckých článkoch aj celý článok, ale len jeden z jedného čísla. V ponuke webovej stránky nás zaujali informácie určené pre personál informačných služieb, ďalej špeciálne informácie, ako sú zoznamy povinnej literatúry pre študentov, zoznam ponúkaných aktuálnych vzdelávacich kurzov a ponuka elektronických časopisov s rôznymi prístupovými právami podľa skupín používateľov. Samozrejme, z webovej stránky je prístup do online katalógov s pohodlným vyhľadávaním a službami. Dokumenty, ktoré vykazujú vysokú obratovosť, sa digitalizujú, aby boli k dispozícii všetkým záujemcom. Materiály na skúšky (Exam papers) sa ponúkali v digitalizovanej forme. Dištančnému vzdelávaniu sa venuje veľká pozornosť a nové služby sa formujú aj na základe potrieb dištančných študentov. Pri plánovaní novej služby sa berú do úvahy aspekty administratívne, technické, používateľské očakávania a požiadavky, finančné nároky, nároky na čas, ako aj hľadiská efektívnosti. “Zamestnanci informačných služieb majú byť v práci spokojní a na to treba vytvoriť podmienky. Spokojní zamestnanci robia spokojných zákazníkov. Treba dôverovať zamestnancom a vedieť sa na nich spoľahnúť. Ak sa chceme spoľahnúť, musíme im dať šancu sa rozvíjať.” Takýto poznatok nám odovzdala vedúca Education Library počas svojej prednášky o knižničných službách pre dištančných študentov. Education Library (knižnica zameraná na vzdelávanie) je jednou z 11 špeciálnych knižníc univerzity, existujúcich okrem hlavnej knižnice.

V Birminghame sme navštívili aj Birmingham Central Library, verejnú knižnicu, založenú v roku 1972. Patrí medzi najväčšie verejné knižnice v Európe. Denne ju navštívi 5 000 používateľov. Má 40 pobočiek, 5 mobilných. Časť priestorov budovy knižnice sa v čase našej návštevy rekonštruovala. Veľké množstvo multimediálnych dokumentov vo fonde, špeciálne kútiky s hračkami pre deti, ponuka študijných balíkov na získanie kvalifikácie v nových profesiách, ktoré pomáhajú hlavne nezamestnaným, zohľadňovanie potrieb hendikepovaných občanov, materiály o službách knižnice ponúkané v graficky nápaditom stvárnení – to sú postrehy z Birmingham Central Library ( http://www.birmingham.gov.uk/libraries).

Jednodňový pobyt v Birminghame vystriedal rovnako dlhý pobyt v Oxforde. Oxford so svojou University of Oxford, colleges a Bodleian Library nás uchvátil. Bodleian Library je jednou z najstarších knižníc v Európe a v Anglicku, s kontinuálnou históriou od roku 1602, je najväčšou knižnicou v Oxforde a hlavnou výskumnou knižnicou University of Oxford. Je však len jednou zo 100 oxfordských knižníc. Jej zbierky obsahujú viac ako 6 miliónov kníh, viac ako 1 milión máp, 1,25 miliónov notových záznamov, 20 miliónov rukopisov. Právo povinného výtlačku má od roku 1610. Zbierky knižnice sú vzácne, ich súčasťou je veľká zbierka keltských a waleských rukopisov a starých máp, pričom mapy sa digitalizujú (v internete je prístupných 30 000 máp od 16. do 20. storočia). Na projekt digitalizácie získali grant z Mellonovej nadácie. Knižnica počas svojho vývoja mala štedrých sponzorov a dodnes nesie meno svojho zakladateľa Thomasa Bodleyho. Na elektronickom katalógu kníh sa pracovalo10 rokov a všetky záznamy o knihách s rokom vydania do roku 1920 sú prístupné na CD. Ostatné knihy po roku 1920 sú k dispozícii online. Existuje aj digitálna knižnica časopisov z 18. a 19. storočia. O problémoch pri zavádzaní automatizácie sme sa dozvedeli veľmi podrobne. Začiatky automatizácie siahajú do rokov 1982 až 1988. Bol vytvorený knižničný systém OLIS – Oxford Library Information System s implementovanými štandardmi AACR2, USMARC, Library of Congress Authority File, Library of Congress Subject Headings. Prebehli školenia tvorcov katalógu a spracovali sa manuály. V roku 1995 sa začal využívať nový softvér – GeoCat/ GeoPac. Odniesli sme si cenné rady, dôležité pre úspešné zavedenie knižnično-informačného systému.

Sú to:

• Na testovanie systému využiť obsažné bibliografické záznamy.
• Zabezpečiť, aby školenie od dodávateľa bolo vysoko kvalitné.
• Pripraviť zamestnancov na stres.
• Čo najviac komunikovať so zamestnancami.
• Pripraviť dobré pracovné dokumenty (manuály), v Bodleian Library vypracovali sedemsto strán takýchto dokumentov.

V knižnici sme obdivovali súlad nového so starým. V historických priestoroch zariadených starobylým nábytkom študovali návštevníci vzácne výtlačky z minulých storočí. Zároveň im boli k dispozícii moderné informačné technológie.

Webová stránka Bodleian Library: http:// www.bodley.ox.ac.uk.

Svetoznáma firma Blackwell bola poslednou zastávkou v Oxforde. Oboznámili sme sa s jej históriou a dozvedeli sme sa, že zakladateľom bol Benjamin Henry Blackwell, ktorý v roku 1879 otvoril kníhkupectvo na ulici Broad Street. Je o ňom známe, že zomrel ako chudobný človek. Webová stránka firmy: http://www.blackwell.com.

Do Londýna sme prišli vo večerných hodinách. Posledné hodiny dňa sme využili na prehliadku pamätihodností.

Ďalší deň sme si prezreli King’s College London Library (Knižnicu King’s College London) a British Library of Political and Economic Science (Britskú knižnicu politických a ekonomických vied). King’s College London založil v roku 1829 kráľ Juraj IV. Dnes je inštitúciou s mnohými fakultami so 16 200 študentmi. Získala si svetovú povesť pre svoju vysokú úroveň vzdelávania a výskumu. Oboznámili sme sa so zbierkami a službami knižnice. Opäť nás upútali prehľadné informačné materiály. Materiály boli osobitne spracované pre postgraduálnych študentov, pre návštevníkov a medziuniverzitných študentov a ďalšie pre personál knižníc. Návody na využívanie Alephu pre vyhľadávanie v katalógu knižnice so službami určenými na rezervovanie a predlžovanie výpožičiek boli dostupné vo veľkom počte. Prehľadné mapky so zastúpenými zbierkami uľahčovali pohyb používateľa v priestoroch knižnice. Vypočuli sme si prednášku o využívanom, aj u nás známom knižnično- -informačnom systéme Aleph.

Webová stránka knižnice: http://www.kcl.ac.uk/library.

British Library of Political and Economic Science , ktorá patrí k London School of Economics and Political Science, bola poslednou navštívenou knižnicou počas študijného pobytu.

Je najväčšou knižnicou zameranou na sociálne vedy na svete. Oboznámili sme sa s prebiehajúcim vládnym projektom týkajúcim sa investovania do ľudských zdrojov. Ľudským zdrojom a ich rozvoju sa venuje veľká pozornosť. Získali sme informácie o projekte HEADLINE – Hybrid Electronic Access and Delivery in the Library Networked Environment (Hybridný elektronický prístup k dokumentom a ich dodávanie knižnicami), ktorého cieľom je vytvoriť a implementovať pracovný model hybridnej knižnice. Informačné a propagačné materiály tejto knižnice boli zvlášť vydarené. Zaujali farebnosťou a prehľadnosťou ponúkaných informácií. Online knižničný katalóg je dostupný v internete. Od našich sprievodcov sme sa dozvedeli, že London School of Economics and Political Science absolvovali aj John F. Kennedy a George Soros, navštevoval ju určitú dobu aj Mick Jagger.

Webová stránka tejto knižnice: http://www.blpes.lse.ac.uk.

Svoje postrehy z návštevy knižnično-in- formačných inštitúcií vo Veľkej Británii by som mohla zhrnúť do niekoľkých bodov, charakterizujúcich britské knižnice na prelome tisícročí:

• Uplatňujú sa najnovšie výsledky technologického vývoja.
• Orientácia na používateľa je základ, od ktorého sa odvíjajú všetky služby.
• Zameranie na potreby používateľa robí knižničnú prácu nielen efektívnou z hľadiska zákazníka, ale aj zaujímavou pre personál, keďže tento má radosť z kladnej odozvy u používateľa.
• Kladie sa dôraz na školenia a vzdelávanie knižnično-informačných pracovníkov, ich celoživotné vzdelávanie je nevyhnutnosťou.
• Využívajú sa moderné metódy manažmentu a marketingu.
• Elektronizujú sa fondy, činnosti a služby, využíva sa internet.
• Digitalizácia dokumentov je ďalším trendom v knižniciach.
• Nové médiá v knižniciach nenahradzujú automaticky staré, ale sa navzájom doplňujú.
• Veľká pozornosť sa venuje navigácii používateľov v ponuke služieb a zdrojov, ako aj propagácii knižnično-in- formačných inštitúcii a ich služieb.
• Prebieha konvergencia knižničných, počítačových a audiovizuálnych služieb.
• Vytvárajú sa konzorciá knižníc pre cenovo výhodnejší prístup k technológiám a dokumentom.
• Dodržiavajú sa ustanovenia zákona o autorskom práve.
• S rastom významu celoživotného vzdelávania ľudí sa posilňuje vzdelávacia funkcia knižníc, knižnice sú miestom na vzdelávanie v rôznych profesiách.
• Ochrana kultúrneho dedičstva ukrytého v starých dokumentoch sa realizuje prostredníctvom digitalizácie.

Bibliografický odkaz:

SLÁDEKOVÁ, K.: Ako využiť poznatky zo študijného pobytu vo Veľkej Británii. In: Európske partnerstvo vo veku elektronického vzdelávania: Dištančné vzdelávanie pre knihovníkov na Slovensku : Medzinárodný workshop, 4. – 6. jún 2001, Košice : The British Council Slovakia, s. 25 – 31.