Vzdelávanie v digitálnom svete: Vybrané “e – pojmy” a ich charakteristika

Úvod

Novodobé informačné a komunikačné technológie prinášajú dramatické zmeny do vzdelávacieho systému na celom svete.
Umožňujú vnímanie poznatkov viacerými zmyslami a tým, v porovnaní s tradičnými formami vzdelávania, umožňujú dosiahnuť vyšší
efekt vo vzdelávaní.

V súčasnej praxi sa v súvislosti s modernými formami vzdelávania často stretávame s pojmami, ktoré sa už u nás buď
udomácnili a používajú sa v pôvodnom (anglickom) jazyku, alebo používame ich ekvivalenty preložené do slovenčiny. Sú to najmä
tieto pojmy: “e-learning”, “dištančné vzdelávanie”, “otvorené vzdelávanie”, “distribuované vzdelávanie”, “flexibilné
vzdelávanie”, “online a offline vzdelávanie” ap. Čo vlastne tieto pojmy znamenajú?

Vzdelávanie e-learning

E-learning je podľa definície na stránkach e-Learners.com elektronické vzdelávanie, ktoré využíva počítačovú sieť na
realizáciu, interakciu alebo podporu výučby. Počítačovou sieťou sa pritom rozumie lokálna sieť LAN, rozľahlá sieť WAN alebo
celosvetová sieť internet.

Podľa definície prevzatej zo stránok CISCO je e-learning online sprístupňovanie informácií, komunikácia, vzdelávanie a
tréning. Poskytuje nové nástroje, ktoré pridávajú hodnotu všetkým tradičným výučbovým metódam, štúdiu prostredníctvom
učebníc, CD-ROM-ov a počítačovo podporovaným formám výučby. E-learning nenahradzuje klasické triedy, ale ich pozdvihuje na
vyššiu úroveň, využívajúc výhody nového obsahu a distribučných technológií na umožnenie vzdelávania.

E-learning je teda široký pojem, ktorý reprezentuje zbližovanie vzdelávania a technológií. Zahŕňa celú škálu aplikácií
a procesov na distribúciu obsahu vzdelávania prostredníctvom internetu, intranetu/extranetu, audioa videotechnológií,
satelitných prenosov ap. Ide hlavne o:

• online/offline vzdelávanie,
• výučbu cez WWW (en WBT, web based training),
• počítačovo podporované formy výučby cez počítačovú sieť (en CBT, computer based training),
• dištančné vzdelávanie (okrem korešpondenčnej formy),
• distribuované vzdelávanie,
• virtuálne triedy ap.

Pod pojmom online vzdelávanie rozumieme vzdelávanie, ktoré vyžaduje zapojenie pracovnej stanice do počítačovej siete
(intranet, internet). Distribúcia učebných materiálov a komunikácia medzi účastníkmi výučby sa deje prostredníctvom sieťových
komunikačných prostriedkov. Príkladom je vzdelávanie cez internet. Internet je možné využiť vo vzdelávaní troma základnými
spôsobmi:

• internet ako výučbový prostriedok v tradičnej forme výučby,
• internet ako zdroj učebných informácií pre dištančnú formu výučby,
• riadená výučba využívajúca internet ako výučbové prostredie.

Offline vzdelávanie nevyžaduje, aby bol počítač, ktorý študent pri výučbe používa, pripojený k počítačovej sieti.
Učebné materiály sú distribuované na pamäťových nosičoch, ako sú napr. CD-ROM-y.

Dištančné, otvorené a flexibilné vzdelávanie verzus distribuované vzdelávanie

Existuje mnoho definícií dištančného vzdelávania. Výstižná je definícia, ktorú použil Rowntree:

“Dištančné vzdelávanie je technológia, ktorá umožňuje študujúcemu učiť sa samostatne, a to vďaka samoinštrukčným
materiálom (ako sú špeciálne učebnice, cvičebnice, multimediálne balíky ap.) a WWW materiálom, zdrojom v práci a obci,
dopisovaniu, telekonferenciám a podpore tútora a konzultanta. Môže byť viac otvorené ako konvenčné kurzy.”

Hlavné charakteristiky dištančného vzdelávania:

• oddelenie pedagóga a študujúceho minimálne počas prevažnej doby výučby, teda pedagóg a študent sa nemusia nachádzať v
  tom istom čase na tom istom mieste (distance = vzdialenosť),
• poskytnutie obojsmernej komunikácie (pedagóg – študent, vzdelávacie stredisko – študent, študent – študent),
• používanie rôznych vzdelávacích technológií a médií na spojenie pedagóga a študujúceho a na distribúciu obsahu
  vzdelávania.

Technológie a médiá používané v dištančnom vzdelávaní sú na báze:

• tlače (príručky pre samoštúdium, špeciálne učebnice, fax ap.),
• zvuku (telefón, hlasová pošta, audiokonferencie, audiokazety ap.),
• počítačov a prenosu dát (e-mail, WWW, videokonferencie, CD-ROM, rôzny softvér ap.),
• videa (videokazety, satelitné videokonferencie, mikrovlnné televízne konferencie, digitálne desktop videokonferencie,
  internetové videokonferencie ap.).

Z uvedeného vyplýva, že dištančné vzdelávanie je multimediálna forma riadeného samoštúdia, ktorá poskytuje nové
vzdelávacie príležitosti a podporné vzdelávacie služby pre spravidla samostatne študujúcich dospelých účastníkov. Hlavná
zodpovednosť za priebeh a výsledky vzdelávania spočíva na študujúcich, ktorí sú oddelení od pedagógov (lektorov,
inštruktorov, konzultantov).

Existujú dve formy distribúcie dištančného vzdelávania:

• synchrónna (všetci účastníci môžu komunikovať v rovnakom čase, interakcia pedagóga a študentov prebieha v rovnakom,
  t. j. “reálnom” čase), ide napríklad o počítačové konferencie, IRC, interaktívna TV ap.;
• asynchrónna (študenti nemusia byť v rovnakom čase na rovnakom mieste, resp. virtuálnom mieste, neštudujú v rovnakom
  okamihu, interakcia neprebieha v rovnakom čase, študenti si volia čas prístupu k vzdelávacím materiálom, je
  flexibilnejšia). Napríklad korešpondenčné kurzy, e-mail, diskusné skupiny, WWW ap.

Hlavné výhody dištančného vzdelávania z pohľadu študenta:

• študent študuje v čase, ktorý mu vyhovuje,
• študent môže študovať vo vzdelávacej inštitúcii na ľubovoľnom mieste a nemusí cestovať a dochádzať,
• štúdium je možné aj popri zamestnaní,
• študent si určuje vlastné tempo štúdia,
• štúdium je možné aj pre telesne po-stihnutých,
• kvalita kurzu nezávisí iba od kvality vyučujúceho, ale aj od kvality výučbových materiálov na samoštúdium a od
  podporného systému vzdelávania,
• výučba prebieha pre mnohých atraktívnou modernou formou, ktorá zvyšuje motiváciu.

Hlavné výhody dištančného vzdelávania z pohľadu vzdelávacej inštitúcie:

• väčšia cieľová skupina, možnosť internacionalizácie štúdia,
• vzdelávacie inštitúcie môžu organizovať štúdium aj pre menší počet účastníkov priebežne,
• lektori môžu byť z iných inštitúcií alebo z iných krajín z celého sveta,
• nie sú potrebné veľké priestory a následné vybavenie, nižšie sú náklady na prevádzku.

Nevýhody dištančného vzdelávania z pohľadu študenta:

• študenti musia byť značne motivovaní, aby boli úspešní, preto nie každému táto forma vyhovuje,
• niektorým študentom chýba priamy kontakt s lektorom a kolegami, čo vyvoláva pocit osamelosti,
• možná bezradnosť pri niektorých častiach učiva,
• náročné zadelenie času na štúdium, keďže väčšinou študujú dospelí ľudia s povinnosťami v zamestnaní a
  domácnosti,
• spoliehanie sa, že systém platenia umožní získať osvedčenie.

Nevýhody dištančného vzdelávania z pohľadu vzdelávacej inštitúcie:

• náročná tvorba (financie, čas) výučbových kurzov a študijných materiálov na samoštúdium, potrebné sú oveľa väčšie
  tímy rôznych odborníkov pri príprave kurzov oproti klasickej prezenčnej forme štúdia,
• nutné školenia na dištančné vzdelávanie pre celý tím tvorcov a lektorov,
• nutnosť koordinácie a zabezpečenia dobrej spolupráce heterogénneho tímu odborníkov, ktorí realizujú kurz a sú často
  fyzicky vzdialení,
• veľká závislosť od počítačových technológií a ich bezporuchovej prevádzky.

Otvorené vzdelávanie, ako uvádza D. Rowntree, je filozofia, ktorá poskytuje študentom väčší prístup k vzdelávaniu a
väčší výber a kontrolu nad tým, ako sa vzdelávajú a čo je obsahom vzdelávania. Otvorené vzdelávanie charakterizuje
najmä:

• odstránenie bariér prístupu k vzdelávaniu (voľný prístup študentov k vzdelávaniu bez obmedzenia veku, času, miesta a
  tempa štúdia),
• kontrola študentov nad svojím vlastným vzdelávaním,
• zvýšenie flexibility vzdelávania.

Flexibilné vzdelávanie predstavuje črtu, resp. charakteristiku vzdelávania. Nie je to alternatívny pojem k pojmom
dištančné alebo otvorené vzdelávanie. Môžeme ho chápať ako uvoľnenie obmedzení klasického prezenčného štúdia pružným
prístupom vzdelávacej inštitúcie.

Distribuované vzdelávanie je pojem, ktorý v poslednom čase nadobúda čoraz väčšiu popularitu. Charakterizuje nový
vzdelávací model, ktorý využíva viacero distribučných spôsobov optimálnej výučby a vzdelávania. Pojem distribuované
vzdelávanie chápeme v širšom význame ako pojem dištančné vzdelávanie. Hlavným zmyslom distribuovaného vzdelávania je
prispôsobiť vzdelávacie prostredie a podmienky študentom tak, aby čo najlepšie vyhovovali rôznym technikám a štýlom
vzdelávania. Distribuované vzdelávanie je manifestáciou konvergencie technológií a vzdelávania.

Distribuované vzdelávanie sa realizuje troma spôsobmi:

• prezenčnou formou (študent a učiteľ fyzicky prichádza do vzdelávacieho centra),
• online (bez fyzickej návštevy vzdelávacieho centra),
• kombinovane.

Ako uvádza Ch. Dede, distribuované vzdelávanie nie je založené iba na nových vzdelávacích médiách, ale hlavne na novom
pedagogickom prístupe. Spoločnou črtou dištančného a distribuovaného vzdelávania je používanie vzdelávacích technológií,
ktoré zvyšujú efektívnosť vzdelávacieho procesu. Distribuované vzdelávanie môže byť realizované na rôznych úrovniach, a to od
powerpointových prezentácií (pri prezenčnom štúdiu v klasickej triede) cez kombinované formy (prezenčná výučba počas
dištančného štúdia) až po virtuálne triedy virtuálnych univerzít (sieť virtuálnych vzdelávacích inštitúcií).

Záver

Informačné a komunikačné technológie otvárajú nové dimenzie vzdelávania na všetkých úrovniach. Vzdelávanie sa stáva
hlavným faktorom národnej prosperity. Nové vzdelávacie technológie ponúkajú veľký priestor pre ďalšie vzdelávanie a
celoživotné vzdelávanie. Odstraňujú bariéry a rúcajú národné hranice, pričom podporujú zmysluplnosť učenia s hlavným dôrazom
na využitie v praxi a globálne myslenie s lokálnym uplatnením.

Vzdelávacie technológie sa síce budú vždy rýchlo meniť, ale jedno je isté: vyspelé štáty budú aj v budúcnosti do
vzdelávania investovať naďalej veľkú časť svojich prostriedkov, aby si pro-stredníctvom vzdelaných občanov zabezpečili svoje
pozície vo svete znalostí. A čo Slovensko?

Zoznam bibliografických odkazov:

e-Learners.com. e-Learners Glossary. [online]. [citované 8. mája 2002]. (
http://www.elearners.com/services/faq/q1.asp)

CISCO E-learning. [online]. [citované 8. mája 2002]. (
http://www.cisco.com/warp/public/10/wwtraining/elearning/educate/).

FOJTÍK, R. Co znamená e-learning. In: Česká škola. [online]. [citované 8. mája 2002].  (
http://www.ceskaskola.cz/)

ROWNTREE, D. Exploring Open and Distance Learning. London : Kogan Page Limited, 1992.

OBLINGER, D. G., BARONE, C. A, HAWKINS, B. L.. Distributed Education and its challenges: An Overview. Washington :
American Council on Eeducation, 2001.

DEDE, Ch. Distance Learning to Distributed Learning: Making the Transition. In: Learning & Leading with Technology,
umožňujú dosiahnuť, Vol. 23, 1996, n. 7, p. 25-30.