O obludách a ľuďoch

Na niektorom z INFOS-ov istá zástankyňa malých, ale dobre fungujúcich vecí nazvala veľké knižničné systémy vcelku priliehavo OBLUDAMI. Na našom malom Slovensku sa, pochopiteľne, veľa oblúd neuživí, ale pár ich tu už zopár rokov chováme. Všetci vieme, že vlastniť peknú, veľkú obludu, ktorá by takpovediac jedným vrzom vyriešila mnoho problémov, je tajným snom viacerých riaditeľov i riaditeliek knižníc.

Odbočka len na prvý pohľad nezmyselná

S trochou nadsadenia možno túžbu spolužitia s obludou prirovnať k túžbe starnúcich mužov po mladej exkluzívnej milenke. Pôvodná manželka síce ešte dobre slúži, je finančne aj inak nenáročná a pritom spoľahlivá, ale predsa každý, kto niečo znamená, má milenku – to po prvé, a po druhé – tá Pleť, tie Nohy a ten Šarm… A vôbec – sme vari horší ako tí druhí? Nie sme, to je jasné, ale predsa tu hrozí isté nebezpečenstvo. Je drahá, je náročná, vyžaduje špeciálnu opateru. Zbohom, pokojné TV večery s vychladenou dvanástkou! Teraz nastúpi fitness, squash alebo tie hlučné diskotéky a napokon všade kopa atraktívnych a prekliato štíhlych mladíkov… Stojí to za to? Je to bezpečné? Ako to vezmú deti a vôbec rodinný kolektív? Ťažké otázky a ešte ťažšie odpovede.

Nie veľmi rozdielne otázky trápia i každé zodpovedné vedenie knižnice, keď začne uvažovať o obstaraní spomínanej obludy. Jeden Vladimír raz povedal, že o všetkom rozhodujú kádre. Kádre zmizli (aj s kádrovými rezervami) v prepadlisku dejín, no ľudia zostali a napodiv, aspoň do týchto čias, sa zdá, akoby ešte stále aj rozhodovali. Inak to nebude aj v našom prípade, hoci o osude našich oblúd rozhodujú ľudia.

Akí sú to ale ľudia? Možno nájsť nejaké ich spoločné rysy, charakteristiky, ktoré by bolo možné použiť pri ich hľadaní, respektíve získaní pre prácu s našou obludou?

Uvažovali sme nad týmto problémom a nakoniec sme usúdili, že najrozumnejšie bude skúsiť sa opýtať tých najkompetentnejších – totiž tých, čo dennodenne obludy ošetrujú, prikrmujú, liečia a vôbec udržujú ich pri živote. Pre takýchto nadšencov existuje pomenovanie systémový knihovník, nám sa však zdá, že väčšmi ich postavenie vystihuje názov ošetrovateľ, ba ešte lepšie ošetrovateľka, hoci niektorí pokladajú za výstižnejšie ich nazvať krotiteľ, krotiteľka. Urobili sme teda diskrétny prieskum u krotiteľov a krotiteliek s tým, že ich anonymita zostane zachovaná. Potom sme získané poznatky zanalyzovali a zhrnuli ich do tohto príspevku.

Musíme však vopred upozorniť, že vzhľadom na peniaze a čas, ktorý sme si mohli dovoliť vyčleniť na túto akciu, absolútne nehrozí, že by sme problém rozpitvali do želateľnej hĺbky. V podstate ide o viac-menej nesystémové odhrnutie závoja, ktorým je život “chovateľov oblúd” skrytý pred slovenskou knihovníckou komunitou. Postrehy, pocity, aj to subjektívne – ale napriek tomu, priatelia, niekto s tým musel vyjsť na svetlo božie, nie? Na druhej strane možno si tento článok prečítajú aj skutoční odborníci a vyprovokuje ich to, aby naňho zareagovali.

Prvé, na čo sme pri našom prieskume narazili, je fakt, že prakticky každá zo skúmaných oblúd, ktorá žije na Slovensku, má svojho pána s veľkým P. Iste, s obludou prichádza do styku mnoho ľudí z organizácie i z okolia, ale v skutočnosti obluda plne rešpektuje vždy len jednu osobu. Vyvolená osoba (krotiteľ) má s obludou priam familiárny vzťah a na kvalite tohto vzťahu spravidla stojí aj padá užitočnosť obludy pre danú knižnicu.

Je zvláštne, že obludy k sebe pripúšťajú len dva typy ošetrovateľov: buď je to mladá žena s IQ nad 100, alebo starnúci muž s IQ nad 90. Úplne nám tu absentuje kategória mladý muž a kategória staršia žena, a hoci sa táto kategória bežne vyskytuje, spravidla nemá to, čomu hovoríme pevná citová väzba na obludu. Pokiaľ ide o nároky na vzdelanie, obludy jednoznačne preferujú VŠ vzdelanie, ale prekvapujúco ich necháva ľahostajnými skončená špecializácia ošetrovateľa. Laik by si myslel, že najviac sa im pozdávajú absolventi KKVI FiF UK, ale kdeže – favoritmi sú chémia, elektroinžinierstvo, dokonca dopravné inžinierstvo a v nedávnej histórii i jadrová fyzika! Pre úplnosť však treba priznať, že vo výpočte krotiteľov sme narazili aj na absolventa (vlastne -tku) spomínanej KKVI (po zistení tohto faktu nám vcelku odľahlo, lebo sa rozptýlili hlasy kuvikov, že absolvovanie KKVI – v špecifickom prípade oblúd – kontraindikuje zastávanie pozície systémového knihovníka).

Obludy žijúce na Slovensku (až na jednu československú výnimku) majú zahraničný pôvod a zrejme preto pri komunikácii s krotiteľmi tvrdo vyžadujú angličtinu (našla sa aj jedna už značne prestarnutá obluda, ktorá preferuje nemčinu, ale aj ona, ak treba, rozumie angličtine).

Čo sme zistili o osobnostiach Pánov? Sú to ľudia rôznych temperamentov, záľub, vkusu, ale jedno majú spoločné – sú to bez výnimky workholici, pre ktorých neexistuje termín “padla” a všetci majú problém vyčerpať si dovolenku. Niektorí z nich systematicky rozvíjajú vzťah s obludou aj po pracovnom čase hlavne cestou internetu a poniektorí dokonca zabúdajú aj jesť! Stručne povedané – je to až neskutočné, čo všetko taká obluda vyžaduje od svojho Pána.

Druhý prekvapujúci rys úspešných krotiteľov je ich univerzálna komunikačná schopnosť. O čo ide? To, že vedia komunikovať s obludou, je prvá a zrejmá podmienka, no skutočne excelentný chovateľ musí vedieť komunikovať aj s ľuďmi, ktorí využívajú služby obludy. A verte alebo nie, všetci krotitelia nás ubezpečovali, že komunikácia s ľuďmi je spravidla podstatne zložitejšia ako komunikácia s obludou. Zrejme preto, že aj tá najkomplikovanejšia obluda v konečnom dôsledku rešpektuje nejakú tú logiku, čo sa o ľuďoch nedá vždy povedať.

Nuž a tretí rys (ktorý zrejme vysvetľuje to, že medzi ošetrovateľmi niet mladých mužov) je neskutočná skromnosť týchto ľudí – nie že by k životu nepotrebovali peniaze, ale jednoducho peniaze sú u nich až niekde v úzadí (poniektorí z nich nám ani nevedeli presne povedať, koľko zarobili minulý mesiac, a také veci ako kontrola výplatnej pásky im nič nehovoria – oni si tie pásky dokonca ani neprezrú!).

Zosumarizujme teda naše zistenia. Kto sú to chovatelia oblúd? Stručne povedané:

• mladá žena alebo starší muž (spravidla nevydatá a neženatý),
• má VŠ vzdelanie ľubovoľnej špecializácie s aspoň pasívnou angličtinou,
• má rád sofistikované softvéry hlavne zahraničného pôvodu,
• má nadštandardne rozvinutú schopnosť komunikácie,
• je fanatik do práce (nečerpá dovolenky, zostáva v práci aj v piatok poobede…),
• je ochotný pracovať skoro zadarmo.

Kde však získať takýchto ľudí? Verte, je to nemalý problém. Jedno je isté – na úradoch práce ich nehľadajte. Neostáva teda nič iné, len vychovať si ich z vlastných radov, získať ich z mimoknižničných zdrojov alebo – čo je však najbrutálnejší, ale zároveň najefektívnejší spôsob – zlanáriť ich z inej knižnice.

Vyriešiť tento problém je ťažká, no pre úspech pri “chove obludy” nevyhnutná podmienka. Inak povedané: Nekupujte tigra, pokiaľ nemáte pre neho ošetrovateľa, v opačnom prípade vás ten tiger skôr alebo neskôr zožerie!

Poznámka redakcie:

Ak sa medzičasom vyskytli v radoch krotiteľov i osoby svojím profilom nezapadajúce do nášho zovšeobecnenia (napr. absolventi KKVI – mladí muži s “bankovými” platmi ), prosíme o prepáčenie. To na jednej strane. No na strane druhej nás však nesmierne poteší, ak sa nám ozvú a tak dokážu, že kvalifikovaní muži v knihovníctve sú aj na iných postoch ako v topmanažmente!