Nahradia moderné informačné technológie knižnično – informačných pracovníkov

Úvod

Nové technológie dávajú možnosť knižniciam, aby sa prezentovali ako moderné informačné základne, z ktorých môže verejnosť získavať veľké množstvo informácií a poznatkov. Urýchľujú zabezpečovanie všetkých knižnično-informačných služieb, ktoré knižnica poskytuje používateľom a verejnosti. Odbremenili knižnice od niektorých klasických činností náročných z hľadiska časového aj personálneho. Používateľom sa otvorili dvere slobodného prístupu k stále väčšiemu množstvu informácií.

Používatelia dostávajú do rúk nástroje, ktoré rozširujú ich možnosti uplatnenia sa vo všetkých oblastiach svojej pôsobnosti. Dokážu ich však všetci využívať? Vedia sa orientovať v záplave informácií, ktoré prinášajú nové technológie?

V tomto príspevku sa snažíme odpovedať na uvedené otázky. Pri ich zodpovedaní sa opierame o niekoľkoročné skúsenosti a poznatky, ktoré získala Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene pri práci s novými technológiami, ako aj poznatky získané od používateľov prostredníctvom čitateľských ankiet, námetov a pripomienok.

Nové technológie v Krajskej knižnici Ľ. Štúra vo Zvolene

Proces zavádzania nových technológií do činnosti knižnice tvoril niekoľko etáp. Od roku 1996 knižnica pracuje s plnoautomatizovaným knižnično-informačným systémom (LIBRIS). V rámci automatizovaného systému sa realizuje doplňovanie a spracovávanie knižničného fondu, vyraďovanie dokumentov, revízie knižničného fondu, absenčné a prezenčné vypožičiavanie, rezervovanie dokumentov a upomínanie používateľov. V automatizovanom systéme prebiehajú pravidelné úpravy, a to podľa potrieb a požiadaviek tak zamestnancov, ako aj používateľov knižnice.

O dva roky neskôr knižnica sprístupnila pre používateľov interné online katalógy. V roku 2000 vystavila na internete domácu stránku knižnice: http://www.kskls.sk/, na ktorej sa nachádzajú informácie o jej činnosti, aktivitách a službách pre používateľov. Postupne sa na webe knižnice sprístupnili katalógy (WWW OPAC) – dokumentov, regionálnych článkov, zoznamu periodík a MVS. Čitateľ má možnosť prostredníctvom WWW stránok knižnice zistiť si informácie: čo a dokedy má vypožičané, rezervovať si dokumenty a ďalšie služby (obr. č. 1).

a) Interný online katalóg

Používatelia knižnice majú k dispozícii dva online katalógy. Katalógy sú umiestnené v oddelení náučnej literatúry a spoločenskovednej a umenovednej literatúry. Sieťové prepojenie umožňuje vyhľadávanie dokumentov z celého knižničného fondu. V katalógu je možné vyhľadávať pôvodcov, tituly, edície, nakladateľov a predmetové heslá. Ako pomoc pri vyhľadávaní slúžia:

a) hesláre – všetky použité predmetové heslá, personálne, geografické, dátumy a zoznam použitých MDT,

b) zoznamy – titulov, nakladateľov, edícií, pôvodcov a zoznam časopisov.

Používatelia majú k dispozícii stručný a jednoduchý manuál vyžadujúci minimálne zručnosti v práci s počítačom.

Prostredníctvom online katalógu je možné samostatné rešeršovanie v databáze z viacerých hľadísk. Zadaním rešeršnej otázky (hesla, MDT) a modifikovaním výberu prostredníctvom ohraničenia – a, nie, alebo, rok. Relevantné záznamy sa po zadaní vyhľadávania zobrazia vo zvolenej podobe – v plnom tvare (úplný popis s predmetovým heslom, lokáciou, prírastkovým číslom a stavom knihy – vypožičaná, voľná), alebo len v skrátenej podobe (bez predmetového hesla, lokácie a stavu knihy). Všetky vyhľadané záznamy je možné vytlačiť na tlačiarni.

Z čitateľskej ankety (2001), ako aj z vlastných skúseností vieme, že používatelia sa stále radšej spoliehajú na pomoc knihovníka a túto pomoc uprednostňujú pred samostatným vyhľadávaním v online katalógu. Je to pochopiteľné u staršej generácie, ktorá nemá skúsenosti s výpočtovou technikou a nemá ani záujem o jej využívanie. Katalóg využívajú hlavne študenti vysokých škôl a študenti stredných škôl. Väčšina používateľov sa ponáhľa, nemá čas, preto nemá ani záujem naučiť sa pracovať s týmto katalógom. S požiadavkami sa obracajú na knihovníkov, o ktorých vedia, že poznajú knižničný fond tak dobre, že vedia prakticky okamžite, či sa konkrétny titul nachádza v knižnici, a vedia, kde ho presne hľadať. Knihovník zároveň spĺňa aj úlohu konzultanta pri práci s online katalógom. V tomto smere je dôležitá práve úloha knihovníka, ktorý musí orientovať pozornosť používateľa na všetky možnosti, ktoré poskytuje tento katalóg.

b) Online katalógy WWW OPAC

Návštevník WWW stránok knižnice má možnosť vyhľadávať dokumenty pro-stredníctvom katalógov:

a) katalóg dokumentov (knihy, hudobniny, zvukové dokumenty…) – databáza obsahuje 200 000 záznamov knižničných jednotiek;

b) dochádzajúce periodiká (noviny a časopisy) – databáza obsahuje 961 titulov dochádzajúcich periodík usporiadaných abecedne. Umožňuje zistiť, aké tituly periodík a ktoré roky sa nachádzajú vo fonde knižnice;

c) články z regiónov Detva, Krupina, Zvolen – regionálna databáza krajskej knižnice obsahuje 18 000 záznamov článkov z regionálnych a ústredných novín a časopisov od roku 1992, ktoré zaznamenávajú celkové dianie v okresoch Detva, Krupina a Zvolen.

c) Čitateľské informácie

Registrovaní používatelia knižnice majú možnosť prostredníctvom čitateľských informácií si overiť, čo majú vypožičané a najmä dokedy. Stačí, keď vyplnia formulár tak, že doplnia posledné štvorčíslie, resp. trojčíslie rodného čísla a číslo čitateľského preukazu a zadajú príkaz na identifikáciu používateľa. Po identifikácii sa zobrazí meno používateľa, číslo čitateľského preukazu, názvy vypožičaných dokumentov, dátum vypožičania a dátum vrátenia dokumentu. Po uplynutí výpožičnej lehoty sa dátum zobrazuje červeným písmom. Medzi ďalšie informácie, ktoré sa zobrazia pri čitateľských informáciách, patria názvy rezervovaných dokumentov a žiadanka – upozornenie, že rezervovaný dokument je pripravený na vypožičanie. Táto informácia sa zobrazuje červeným písmom.

d) Rezervácia dokumentov

Vyhľadaný dokument z katalógu dokumentov si môže registrovaný používateľ po zobrazení rezervovať prostredníctvom formulára, ktorý slúži aj na čitateľské informácie. Požiadavky na rezervované dokumenty sa zobrazujú v automatizovanom systéme. Zodpovedný pracovník realizuje rezervácie dokumentov a obratom informuje používateľa o vybavení jeho požiadavky e-mailom, SMS správou alebo telefonicky.

e) Medziknižničná výpožičná služba

Knižnica okrem klasickej formy vybavovania požiadaviek na medziknižničnú výpožičnú službu rozšírila možnosti objednávania aj prostredníctvom online katalógu (WWW OPAC). Knižnice rovnako ako registrovaný používateľ po vyhľadaní žiadaného titulu v katalógu dokumentov môžu realizovať objednávku dokumentov. Identifikácia knižníc prebieha prostredníctvom pridelených diskrétnych kódov. Diskrétne kódy prideľuje knižnica na základe registračných formulárov. Ak knižnica ešte nie je registrovaná, vyplní a zašle registračný formulár do krajskej knižnice.

f) Ďalšie služby

Okrem uvedených možností a ponuky služieb, ktoré môžu používatelia využívať bez osobnej návštevy knižnice, slúži na zabezpečenie ďalších požiadaviek e-mailová adresa sluzby@kskls.sk. Na uvedenú adresu môžu zasielať svoje požiadavky na služby, informácie všeobecného alebo špecifického zamerania, ktoré si nevyžadujú návštevu knižnice. Táto adresa sa zo strany používateľov využíva hlavne na predlžovanie výpožičných lehôt, na získanie informácie o rezervovaných knihách a rušenie rezervácií. Niektorí stáli, ale aj náhodní návštevníci stránky žiadajú pomoc pri vyhľadávaní informácií na internete, pri vyhľadávaní dokumentov, ktoré knižnica nemá vo fonde, vyhľadávaní v databázach a pod.

Ako používateľov služieb knižnice môžeme chápať aj iné verejné knižnice, ktorým je umožnené preberať záznamy dokumentov krajskej knižnice. Verejné knižnice môžu využiť preberanie spracovaných záznamov s katalogizačným popisom, ak zadajú pri vyhľadávaní kombináciu knihovník autor, knihovník – heslo a pod. Po vyhľadaní sa zobrazí katalogizačný popis, čo im umožní rýchlejšie spracovanie vlastných záznamov.

Online katalógy (WWW OPAC), ako aj všetky súvisiace služby poskytované knižnicou online využíva čoraz viac používateľov individuálnych aj kolektívnych (knižnice). Dá sa predpokladať, že ich zručnosti v oblasti vyhľadávania informácií sú dobré a túto formu si zvolili pre jej časovú nenáročnosť (nemusia navštíviť knižnicu). Prístup do databázy majú zabezpečený priamo z pracoviska, školy alebo bydliska. O vybavení svojej požiadavky sú obratom informovaní. Perspektívy knižnično-informačných služieb sú v tejto oblasti veľmi sľubné, lebo poskytujú používateľom určité pohodlie a hlavne šetria ich čas.

Prístup na internet pre používateľov

Knižnica v roku 2000 sprístupnila používateľom dve študijné miesta s prístupom na internet. Dve miesta od začiatku zavedenia služby neuspokojili požiadavky a záujem používateľov. V októbri roku 2001 zriadila knižnica oddelenie elektronických zdrojov s prispením Nadácie otvorenej spoločnosti Open Society Foundation (obr. č. 2).

Najzákladnejšou úlohou zriadeného oddelenia bolo:

• uspokojenie informačných potrieb používateľov,
• zlepšenie informačnej gramotnosti používateľov a knihovníkov v oblasti využívania nových technológií,
• dosiahnutie zvýšenia počtu používateľov predovšetkým z radov detí a mládeže, poslucháčov stredných a vysokých škôl aj získavaním a využívaním ďalších databáz.

Služby oddelenia využívajú v rovnakej miere všetky vekové kategórie. Informácie, ktoré vyhľadávajú jednotlivé kategórie používateľov, sú rôznorodé. Deti do 15 rokov využívajú prístup na internet na “chatovanie”, vyhľadávanie stránok populárnych osobností z oblasti hudby, filmu, športu a pod. Študenti stredných škôl vo veľkej miere využívajú stránky, ktoré prinášajú spracované referáty obsahy literárnych diel a témy z rôznorodých oblastí. Poslucháči vysokých škôl si doplňujú odborné vedomosti novými a progresívnymi informáciami, ktoré súvisia so študijným odborom. Ostatní používatelia z kategórie dospelých vyhľadávajú na internete informácie v záujme obchodných informácií, vyhľadávania pracovných príležitostí, spravodajstva a stránky súvisiace s ich záujmovým alebo profesionálnym zameraním. Všetky vekové kategórie bez rozdielu veku využívajú internet vo veľkej miere aj na e-mailovú komunikáciu. Oddelenie ďalej umožňuje používateľom štúdium multimediálnych CD-ROM-ov. Vzhľadom na čitateľské zázemie a požiadavky používateľov je fond CD-ROM-ov tematicky zameraný na spoločenské a prírodné vedy (zemepis, dejiny, botanika, vesmír, výučba cudzích jazykov, encyklopédie z rôznych oblastí vedy a techniky a pod.). Zo špecializovaných CD-ROM-ov sa využíva jednotný automatizovaný systém právnych informácií (JASPI) a Slovenská národná bibliografia (SNB) – knihy, články. Slovenská národná bibliografia slúži odborným zamestnancom knižnice pri spracovávaní rešerší.

Schopnosť orientovať sa v spletitom množstve informácií, aké prinášajú nové médiá, je u používateľov rôznorodá. Niektorí návštevníci nemajú skúsenosti ani s prácou na PC (práca s myšou, “windowsové” prostredie, vyhľadávače a pod.). Ostatní síce dokážu vyhľadať stránku, ktorej adresu si prinesú so sebou, ale samostatné vyhľadávanie im robí problémy. Len malé percento používateľov je schopné úplne samostatne a bez pomoci vyhľadávať informácie, ktoré potrebujú. Približne 40 % návštevníkov oddelenia potrebuje pomoc konzultanta. Nie je to nič neobyčajné. Ešte stále je veľa ľudí, ktorí nemali možnosť pracovať na počítačoch, nehovoriac o práci s internetom a CD-ROM-ami. Najlepšie teoretické a praktické zručnosti majú deti do 15 rokov, stredoškolská a vysokoškolská mládež. Je pravdepodobné, že tieto kategórie získavajú základy a prvotné skúsenosti s výpočtovou technikou vo vyučovacom procese na školách. Tejto vekovej kategórii sa venuje pozornosť aj zo strany knižnice, ktorá rozvíja ich informačnú gramotnosť prostredníctvom informačnej prípravy v oblasti práce s novými médiami.

Zamestnanci knižnice a nové technológie

Postupným zavádzaním nových technológií do práce knižnice sa zvýšili aj nároky na schopnosti knihovníkov. Zamestnanci sa postupne zaškoľovali a učili pracovať s programovým vybavením knižnice: od zvládnutia základov práce s PC, ovládania automatizovaného knižnično-informačného systému cez využívanie prístupu na internet s cieľom zefektívniť prácu. Asi 60 % odborných zamestnancov absolvovalo odborné školenia, dištančné vzdelávanie knihovníkov a zúčastňujú sa odborných podujatí tematicky zameraných na využívanie nových technológií. Rýchly vývoj v tejto oblasti si vyžaduje neustále zdokonaľovanie znalostí aj formou samovzdelávania a samoštúdia.

Záver

Stručne sme načrtli využívanie informačných technológií používateľmi knižnično-informačných služieb. Cieľom bolo podať súčasný obraz vývoja technologického prostredia krajskej knižnice. Nové moderné technológie umožňujú knižniciam vystupovať v konkurenčnom prostredí iných informačných subjektov ako rovnocenný partner. Objektom záujmu knižníc by mal zostať stále používateľ, jeho požiadavky a záujmy, ale aj zvyšovanie vlastných vedomostí, schopností, ako aj schopností verejnosti pohybovať sa v novom informačnom prostredí.