Ako spájať svoje sily?

V nasledujúcom príspevku ponúkame prehľad spôsobov združovania fyzických a právnických osôb, ako sú občianske
združenia, záujmové združenia, zmluvy o združení, nadácie atď., v rámci ktorých môžu knižnice v súlade s právnym poriadkom
nájsť platformu nielen na ochranu svojich záujmov, ale predovšetkým na to, aby mohli spojiť svoje sily a spoločne realizovať
snahy o neustále skvalitňovanie svojej práce.

Koncom minulého a začiatkom tohto roku sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákonoch, ktorými sa menil a
doplnil zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na základe týchto zmien a doplnkov je
daňovník oprávnený predložiť miestne príslušnému správcovi dane daňovníka alebo jeho platiteľa dane, ktorý mu vykonal ročné
zúčtovanie preddavkov, vyhlásenie, v ktorom uvedie, že suma zodpovedajúca 1 % zaplatenej dane, ktorá nie je nižšia ako 20 Sk,
sa má poukázať ním určenej právnickej osobe.

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je:

• občianske združenie, ktoré vzniklo na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov,
• nadácia, ktorá bola založená v zmysle zákona č. 207/1996 Z. z., resp. zákona č. 34/02 Z. z. o nadáciách,
• neinvestičný fond,
• nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ktorá vznikla v zmysle zákona č. 213/1997 Z. z. o
  neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.,
• účelové zariadenie cirkví a náboženskej spoločnosti,
• organizácia s medzinárodným prvkom,
• Slovenský Červený kríž.

 

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ak predmetom jeho činnosti sú:

• rozvoj a ochrana duchovných hodnôt,
• ochrana ľudských práv,
• ochrana a tvorba životného prostredia,
• ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,
• podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých,
• poskytovanie sociálnej pomoci,
• zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

 

Pri stanovovaní predmetu činnosti knižníc možno vychádzať zo zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona
SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici
slovenskej.

Citovaný zákon definuje knižnicu ako kultúrnu, informačnú a vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá je právnická osoba alebo
súčasť právnickej osoby; získava, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje knižničný fond a poskytuje
knižnično-informačné služby.

Po porovnaní požadovaného predmetu činnosti so skutočne vykonávanou činnosťou v jednotlivých knižniciach, resp. v tejto
oblasti vytvorených záujmových združeniach, niektorí zamestnanci knižníc (resp. ako členovia záujmových združení) vyslovili
názor, že spĺňajú požiadavky stanovené zákonom o dani z príjmov, aby sa mohli stať prijímateľom 1 % z odvedených daní z
príjmov podľa dispozícií oprávnených daňovníkov.

Či jednotlivé knižnice, resp. v tejto oblasti vytvorené združenia spĺňajú aj podmienku charakteristiky prijímateľa,
možno posúdiť po-

dľa základných znakov jeho vzniku (založenia).

Občianske združenie (podľa zákona č. 83/1990 Zb.)

Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a
združovať sa v nich. Združenia sú právnickými osobami.

Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia.

Združenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra SR. Návrh na registráciu môžu podávať
najmenej traja občania. Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená, priezviská, rodné čísla a bydliská.
Ďalej v návrhu uvedú, kto z členov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch
vyhotoveniach, v ktorých musí byť uvedené:

• názov združenia,
• sídlo,
• cieľ jeho činnosti,
• orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,
• ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
• zásady hospodárenia.

 

Pokiaľ stanovy neurčujú niečo iné, koná v mene združenia až do vytvorenia orgánov oprávnených konať v mene združenia
prípravný výbor.

Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá chyby. Ministerstvo v prípade, že návrh
nie je v súlade so zákonom, registráciu odmietne. Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 10
dní od začatia konania registráciu a splnomocnencovi prípravného výboru zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň
registrácie, ktorým je deň odoslania.

Zákon ďalej upravuje spôsob zmeny stanov, zánik združenia, súdnu ochranu, spôsob vzájomného uzatvárana zmlúv o
súčinnosti.

Takto vzniknuté občianske združenia sa môžu stať prijímateľom podielu zaplatenej dane (po zapísaní do zoznamu
prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky).

Združovať sa ďalej možno podľa platných ustanovení občianskeho zákonníka (OZ).

Záujmové združenia právnických osôb

Právnické osoby sa môžu združovať a vytvárať záujmové združenia právnických osôb podľa § 20 f a nasl. OZ. s cieľom
chrániť svoje záujmy alebo dosiahnuť iný účel.

Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavrená zakladateľmi alebo schválenie založenia
združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápis obsahujúci zoznam
zakladajúcich členov s uvedením ich názvov a sídla a podpisov členov. K zmluve alebo zápisu o ustanovujúcej členskej schôdzi
musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených rokovať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo účastníci
ustanovujúcej schôdze.

Na základe stanov združenia sa určí názov, sídlo a predmet činnosti združenia, vznik a zánik členstva, práva a
povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a spôsob naloženia s jeho
likvidačným zostatkom.

Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok. Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská
schôdza. Stanovy určia spôsob ich menenia a doplňovania.

Združenie je právnickou osobou, ktoré za nesplnenie svojich povinností zodpovedá svojím majetkom.

Právnickou osobou sa stáva združenie až zápisom do registra vedeného na príslušnom okresnom úrade podľa sídla
združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány združenia a mená osôb
vykonávajúcich ich pôsobnosť. K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápis z ustanovujúcej
členskej schôdze spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou
schôdzou.

Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak majetok združenia neprechádza na právneho nástupcu.

Združenie zaniká výmazom z registrácie. Stanovy určia, kto je povinný za združenie o výmaz požiadať, pretože stanovy
musia obsahovať spôsob zániku a k tomu dochádza až výmazom z registrácie.

Zmluva o združení (podľa § 829 a nasl. OZ)

Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dohodnutého účelu, v knižniciach známe napr. ako

konzorcium, licencie. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti. Popri pracovnej činnosti môžu účastníci
združenia podľa zmluvy poskytnúť na účely združenia peniaze alebo veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že
účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. Po-

skytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to
oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v
bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.

Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Podiely na majetku
získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní
spoločne a nerozdielne.

Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o zaobstarávaní spoločných vecí jednomyseľne. Ak má podľa zmluvy
rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje. Zákon ďalej upravuje vystúpenie
aj vylúčenie účastníka zo združenia a z toho vyplývajúce práva a povinnosti.

Obe uvedené možnosti združovania sa (v zmysle uvedených ustanovení OZ) nezakladajú právny nárok stať sa prijímateľom
podielu zaplatenej dane.

Nadácie

Postavenie, právne pomery nadácií a vytváranie nadačných fondov v súčasnosti upravuje nový zákon č. 34/2002 Z. z. o na-

dáciách a o zmene OZ v znení neskorších predpisov. [Zákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách v znení zákona č. 147/1997 Z.
z. ako i ustanovenia § 20 b až 20 e (upravovali pomery o nadáciách) boli s účinnosťou od 1. marca 2002 prijatím nového zákona
o nadáciách zrušené.]

V zmysle citovaného zákona nadácia je účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu.
Nadácia je právnická osoba. Zapisuje sa do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Verejnoprospešným účelom sa v tomto prípade rozumie najmä rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, realizácia a
ochrana ľudských práv alebo humanitných cieľov, ochrana a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných hodnôt, ochrana
zdravia, ochrana práv detí a mládeže, rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy a plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci
pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou
pohromou.

Nadačnou činnosťou sa rozumie poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám a
správa majetku nadácie vrátane nadačných fondov. Ak citovaný zákon neustanovuje inak, nadácia môže vykonávať aj inú činnosť v
súlade s verejnoprospešným účelom nadácie a s realizáciou nadačnej činnosti.

Majetok nadácie tvorí nadačné imanie, nadačný fond a ostatný majetok nadácie.

Nadačné imanie je majetok nadácie zapísaný do registra nadácií. Pri založení nadácie je tvorené majetkovými vkladmi
jednotlivých zakladateľov. Hodnota majetkového vkladu každého zakladateľa je najmenej 20 000 Sk, pričom túto základnú hodnotu
môžu tvoriť len peňažné prostriedky a nehnuteľnosti. Hodnotu prevyšujúcu 200 000 Sk môžu tvoriť aj hnuteľné veci, cenné
papiere, ako aj iné majetkové práva a hodnoty oceniteľné peniazmi. Hodnotu nadačného imania nemožno znížiť.

Nadačný fond tvoria peňažné prostriedky, ktoré nie sú súčasťou nadačného imania alebo ostatného majetku nadácie.
Ostatný majetok nadácie, ktorý nie je súčasťou na-dačného imania alebo nadačného fondu, tvoria peňažné prostriedky, cenné
papiere, ako aj iné majetkové práva a iné majetkové hodnoty oceniteľné peniazmi.

Nadáciu môže založiť fyzická osoba alebo právnická osoba. Nadácia sa zakladá nadačnou listinou, podpísanou všetkými
zakladateľmi, pričom podpisy musia byť úradne osvedčené. Nadáciu môže založiť aj jeden zakladateľ. Do vzniku nadácie konajú
vo veciach súvisiacich s jej vznikom zakladatelia spoločne alebo správca nadácie. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda
nadácia vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia zakladateľa (pravosť podpisu
musí byť úradne osvedčená). Kópiu návrhu na vklad s vyznačením odtlačku pečiatky katastrálneho úradu musí správca nadácie
zaslať ministerstvu do pätnasť dní od dátumu vyznačenia doručenia na katastrálny úrad na vklad.

Nadácia vzniká dňom zápisu nadácie do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra SR. Zákon upravuje obsah
nadačnej listiny, konanie o zápise nadácie do registra nadácií, register nadácií, nadačný fond, zrušenie a zánik nadácie,
orgány nadácie a ich právomoci, použitie majetku nadácie, spôsob vedenia účtovníctva a vypracovanie výročnej správy, ako i
vykonávanie dohľadu, ukladanie pokút, ochranu anonymity darcu, sprístuňovanie informácií o nadácii a zahraničnú nadáciu.

Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (ktoré vznikli podľa zákona č. 213/1997 Z. z.)

Založenie, vznik, zrušenie, zánik, postavenie orgánov a hospodárenie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne
prospešné služby upravuje zákon č. 213/1997 Z. z.

Nezisková organizácia je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť môže vykonávať aj ďalšiu činnosť s cieľom dosiahnuť zisk, ak touto činnosťou dosiahne
účelnejšie využitie svojho majetku a zisk z tejto činnosti v celom rozsahu použije na zabezpečenie všeobecne prospešných
služieb.

Všeobecne prospešnými službami sú:

• poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
• humanitná starostlivosť,
• rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt,
• doplnkové vzdelávanie detí a mládeže vrátane organizovania telesnej výchovy a športu pre deti a mládež,
• tvorba a ochrana životného prostredia,
• poskytovanie sociálnych služieb.

Neziskovú organizáciu môže založiť fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak je zakladateľom jedna osoba, zakladá sa
zakladateľskou listinou, ak je zakladateľov viac, zakladá sa zakladateľskou zmluvou. Pravosť podpisov všetkých zakladateľov
musí byť úradne overená.

Zakladateľská zmluva obsahuje:

• názov a sídlo neziskovej organizácie,
• čas, na aký sa organizácia zakladá, ak nie je založená na neurčitý čas,
• účel založenia a druh všeobecne prospešných služieb,
• podmienky poskytovania všeobecne prospešných služieb,
• meno a priezvisko (názov) a trvalý pobyt (sídlo) zakladateľov,
• peňažné a nepeňažné vklady jednotlivých zakladateľov.

Súčasťou zakladateľskej zmluvy je štatút neziskovej organizácie, ktorý obsahuje najmä: názov a sídlo, účel založenia a
druhy poskytovaných všeobecne prospešných služieb, orgány a vymedzenie ich pôsobnosti, počet členov, spôsob voľby a dĺžku
funkčného obdobia správnej rady a dozornej rady (revízora), čas uchovávania zápisníc, spôsob zverejňovania výročnej správy,
spôsob majetkového vysporiadania pri zrušení neziskovej organizácie.

Nezisková organizácia vzniká dňom, keď rozhodnutie krajského úradu o registrácii nadobudlo právoplatnosť. Register
vedie registrový úrad príslušný podľa sídla neziskovej organizácie. Ústredný register týchto organizácií vedie Ministerstvo
vnútra SR. Písomný návrh na zápis do registra musí podať zakladateľ do 60 dní od založenia neziskovej organizácie. Súčasťou
návrhu je zakladateľská zmluva a štatút. Registrový úrad vydá rozhodnutie o registrácii a vykoná zápis do registra.
Registrový úrad pridelí neziskovej organizácii identifikačné číslo. Zápis do registra sa vykoná ku dňu určenému v návrhu na
zápis, resp. ku dňu vydania rozhodnutia.

Registrový úrad do 10 dní od vykonania zápisu zašle údaje zapísané do registra na zverejnenie v Obchodnom vestníku,
Ministerstvu vnútra SR na účely evidencie v ústrednom registri, ako aj Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti sú snahy postupne premieňať rozpočtové a príspevkové organizácie na organizácie
neziskové, považujeme za potrebné upozorniť na zákon č. 13/2002 Z. z., ktorý upravuje podmienky premeny (“transformácie”)
niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

Tento zákon sa nevzťahuje na rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené zákonom na plnenie úloh obranyschopnosti a
bezpečnosti štátu obcou alebo samosprávnym krajom.

Zaradenie rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie do transformačného procesu navrhuje ústredný orgán
štátnej správy, ktorý je zriaďovateľom rozpočtovej a príspevkovej organizácie. Zoznam týchto organizácií schvaľuje vláda
SR. Záujemca (právnická alebo fyzická osoba), vstupuje do transformačného procesu podaním transformačného návrhu ústrednému
orgánu. Záujemca musí pôsobiť v oblasti poskytovania všeobecne prospešných služieb, v ktorej pôsobí rozpočtová a
príspevková organizácia zaradená do transformačného procesu minimálne tri roky.

Zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na
neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby ďalej upravuje spôsob spracovania projektu, transformačného
návrhu, rozhodnutie o transformácii, vklad majetku štátu do neziskovej organizácie, registráciu a odbornú komisiu na
posúdenie transformačných projektov a transformačných návrhov.

Uvedené spôsoby združovania fyzických a právnických osôb poslúžia ako orientácia pri posudzovaní, či to-ktoré združenie
a organizácia môže byť prijímateľom podielu zaplatenej dane z príjmov. Môže tiež byť pomôckou pri združovaní sa právnických a
fyzických osôb, resp. v prípade premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové
organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ako aj pri vytváraní nadácií.