Mikrovlnné pripojenie knižnice na internet

Cieľom každej verejnej knižnice je sprístupniť používateľom internetové služby (emailovú komunikáciu a vyhľadávanie informácií z celého sveta), informácie o knižnici na WWW stránkach a informačné zdroje vo forme online katalógu (WWW OPAC). Ďalším cieľom je zefektívnenie práce knižníc a ich vzájomnej komunikácie.

S cieľom naplniť tento cieľ kontaktujú knižnice firmy a spoločnosti, ktoré im zabezpečujú za primeranú finančnú úhradu pripojenie na celosvetovú sieť internet. Vzhľadom na obmedzené finančné prostriedky prevažná väčšina verejných knižníc orientuje svoju pozornosť na pripojenie prostredníctvom modemu. Pripojenie modemom (komutovanou linkou) vplyvom nového produktu OFFICE ISDN ¹ zvýšilo živé spojenie a dalo novú kvalitu komunikácii cez internet, čo by zatiaľ postačovalo pre menšie knižnice, ale v žiadnom prípade nepostačuje pre knižnice krajské, regionálne a mestské, ak ich úlohou je komplexne zabezpečiť internetizáciu a informatizáciu. Cieľom knižníc by malo byť preto získanie pevného pripojenia na internet. ²

Predkladaný príspevok má za cieľ poskytnúť potrebné informácie pri realizácii a zabezpečení pevného pripojenia na internet pro
stredníctvom mikrovlnného pripojenia (bezdrôtového), ktoré na rozdiel od iných typov pevného pripojenia (napr. optickými káblami) je pre verejné knižnice finančne výhodnejšie. Pripojenie možno uskutočniť v relatívne krátkom čase. Výhodou je trvalé vysokorýchlostné pripojenie bez toho, aby knižnica platila telekomunikačné poplatky. V príspevku popisujeme postup a podmienky, za ktorých je možné získať tento typ pripojenia na internet, vynaložené finančné náklady na technické zariadenie, náklady na prenos dát a stručne informujeme o monitorovaní prevádzky. Vychádzame pri tom z praktických skúseností Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene. V závere sme zhrnuli výhody a nevýhody.

REALIZÁCIA A ZABEZPEČENIE

Pri rozhodovaní, aký spôsob prenosu si vybrať, bolo potrebné vziať do úvahy ponuku poskytovateľov pripojenia k internetu v danej lokalite (MATOUŠEK, 2002). Dôležitým faktorom sa javilo, ak sa rozhodneme pre pevné pripojenie na internet prostredníctvom mikrovlnného pripojenia, či nami vytypovaný zhotoviteľ (provider) má vybudované technické zariadenie (všesmerovú anténu) v takej vzdialenosti a polohe od knižnice, aby bolo možné disponovať priamou viditeľnosťou (napr. zo strechy, okna alebo iných častí budovy knižnice) prostredníctvom nainštalovanej antény v knižnici na technické zariadenie providera (všesmerovú anténu). Najvýhodnejšia pre nás bola všesmerová anténa providera (Slovanet, a. s.) umiestnená na streche nemocnice, ktorá v našom prípade od okna knižnice bola v takmer ideálnej vzdialenosti a priamej viditeľnosti do 1,5 km, čo umožňuje spoľahlivý prenos. Podľa informácií providera bol možný spoľahlivý prenos do vzdialenosti približne 5 – 8 km, pri použití smerových antén približne 20 km a pri použití zosilňovačov maximálne do 50 km. Maximálne hodnoty týchto vzdialeností je nutné rešpektovať.

Aby sme sa mohli jednoznačne rozhodnúť, či budeme knižnicu pripájať na internet týmto spôsobom, požiadali sme providera o provizórne nainštalovanie mikrovlnného pripojenia (včítane zapožičania servera) tak, aby sme mohli testovať 1 – 2 týždne priepustnosť a rýchlosť prenosu dát, čo nám bolo umožnené na 10 dní. Po testovaní sme stáli pred úlohou voľby realizácie:

a) mikrovlnné pripojenie bez vlastného WWW servera, čo by znamenalo prostredníctvom routera (počítača) posielať (presmerovávať) požiadavky na WWW server providera, na ktorom by sme si prenajali diskový priestor napr. na emailovú schránku, www stránky a pod. za poplatky;

b) mikrovlnné pripojenie s vlastným WWW serverom.

Prvý variant by mohol byť dočasným riešením pre knižnice, ktoré si zatiaľ nemôžu zakúpiť vlastný WWW server a zriadiť lokálnu sieť. Pre väčšie typy knižníc by to však nestačilo. Vzhľadom na to, že niektoré knižnice už majú vybudovanú lokálnu sieť, bolo by vhodnejšie riešenie, ktoré sme prijali aj my.

Obr. 1 Anténa umiestnená na ráme okna knižnice a nasmerovaná na všesmerovú anténu providera

Pristúpili sme k riešeniu, že okrem mikrovlnného pripojenia – antény (obr. 1) a rádiovej karty si zabezpečíme vlastný WWW server (na základe odporúčania typ proxyserver ³). Vlastný WWW server si vyžadoval nevyhnutne zabezpečiť pre po
treby knižnice funkciu administrátora (správcu servera). Vzhľadom na to, že knižnica nedisponovala odborníkom v tejto oblasti a zamestnávanie odborníka v trvalom pracovnom pomere by bolo finančne náročné, rozhodla sa, že ekonomickejšie bude používať služby externého administrátora, ktorý mal znalosti s prácou s WWW servermi a ich operačnými systémami. Proxyserver v našom prípade (obr. 2) slúži zároveň ako mailserver, Web, FTP ⁴, preklad neverejných IP adries, IP, DNS ⁵, Telnet ⁶. Sieťová karta, na ktorú je pripojené externé mikrovlnné zariadenie, má registrovanú IP adresu, ktorá je zároveň aj DNS, teda 195.80.163.228 a v našom prípade je priradená rádiovej karte a je zaregistrovaná pod menom “proxy.kskls.sk” s doménou “kskls.sk”.

Obr. 2 Schéma mikrovlnného pripojenia (anténa + rádiová karta) a proxyserver

Doménu ⁷ a IP adresu ⁸ na požiadanie zabezpečil provider a dostali sme po krátkom čase (niekoľko dní) vyrozumenie o zaregistrovaní a pridelení.

Mikrovlnné pripojenie vrátane zakúpenia proxyservera umožnilo knižnici pripájať ďalšie počítače, zriaďovať a rušiť ľubovoľný počet emailových adries, vystaviť vlastné informačné zdroje (WWW
OPAC), objednávanie a rezervácie dokumentov, medziknižničnú výpožičnú službu, webové knižnice, www stránky pre zamestnancov (intranet) a ďalšie služby. ⁹

Pre názornosť si dovoľujeme (tab. 1) predložiť knižnicou vynaložené finančné prostriedky na zabezpečenie mikrovlnného pripojenia v roku 2000 (cenové relácie nemusia byť totožné s ponukami iných zhotoviteľov a môžu byť nižšie alebo vyššie)

Na rozdiel od knižníc (napr. vedeckých, akademických), ktoré sú pripojené bezplatne na dátovú sieť SANET, verejné knižnice zatiaľ tieto možnosti nemajú a za pripojenie na internet sú odkázané vyberať poplatky aj kvôli nízkemu rozpočtu na činnosť.

Tab. 1 Vynaložené finančné prostriedky na mikrovlnné zariadenie

Mesačný paušálny poplatok v našom prípade činí 3 075. Sk a zahŕňa odber prenesených dát do 200 MB (tento zaplatíme aj v tom prípade, ak sme 200 MB nepreniesli). Cenník mesačných poplatkov sa potom postupne navršuje, napr. pri odbere do 300 MB 4 182. Sk mesačne, do 3 000 MB 20 033. Sk. Pri prekročení preneseného objemu dát nad 3 000 MB sa účtuje sadzba za každých +100 MB (615. Sk). V súčasnosti sa cenník providera upravil tak, že knižnica neplatí za prenesený objem, t. j. výstup dát cez sieť z knižnice, ale len za dáta, ktoré stiahne dovnútra knižnice, vďaka čomu značne zlacneli tieto služby. Provider na požiadanie zaslal knižnici názov a heslo, pomocou ktorého sa uskutočňuje podrobný a aj súhrnný prehľad odberu dát cez internetovú sieť – TimeLog (obr. 3).

Obr. 3 Štatistické zisťovanie objemu odberu dát

Takto zdokumentovaný odber umožňuje knižnici sledovať objem prenesených dát a zároveň kontrolu pri platbe (obr. 4).

Obr. 4 Celkový prenesený objem dát napr. za mesiac máj 2002 bol 5 715,54 MB (údaj o objeme označený krížikom sa zaplatí)

Pre používateľov knižnica poskytuje internetové služby za úhradu (10. Sk deti do 15 rokov a 20. Sk dospelí za 30 minút). Pre názornosť uvádzame údaje o nákladoch za prenesený objem dát v porovnaní s príjmami. Celkové náklady predstavovali napr. od 1. januára 2002 do 30. júna 2002 (za 1. polrok) 180 000 Sk a príjmy tvorili 163 000 Sk, čo môžeme vyjadriť pomerom 100 % vynaložených nákladov: 90 % príjmov.

Vzhľadom na to, že knižnica disponuje kvalifikovaným administrátorom, odstránilo sa aj množstvo elektronickej pošty s reklamným a erotickým obsahom (spamov), ktorá k nám cez sieť dochádzala vo veľkom počte. Jednou z úloh administrátora je monitorovanie servera a logovanie prevádzky. Logovanie prevádzky umožňuje sledovať napr. sťahovanie údajov (softvérov, súborov) a upozorniť na nelegálne sťahovanie z jednotlivých počítačov. Zároveň prináša prehľad o navštívených stránkach zamestnancami i používateľmi. K ďalším úlohám patrí napríklad aj vytvorenie a zrušenie emailového konta, čistenie cache (zmazanie logov – záznamov) a iné.

Prax ukázala, že napriek výhodám, ktoré mikrovlnné pripojenie ponúkalo (trvalé vysokorýchlostné pripojenie – 4Mb/s) bez toho, aby knižnica platila telekomunikačné poplatky, boli sme upozornení Telekomunikačným úradom SR, odborom štátnej inšpekcie telekomunikácií v Bratislave, o potrebe zaplatenia správnych poplatkov vo výške 5 000. Sk. Knižnici z toho vyplynula nutnosť spracovať “Žiadosť o vydanie povolenia na poskytovanie telekomunikačnej služby Internet v knižnici mimo jednotnej telekomunikačnej siete” a oslobodenie od poplatku a zaslať kópiu zriaďovacej listiny. Na základe žiadosti vydal Telekomunikačný úrad SR knižnici povolenie na poskytovanie telekomunikačnej služby, prenos dát – prístup do siete INTERNET v uzavretých priestoroch s platnosťou na 10 rokov a oslobodenie od platenia správnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Závery

Pokúsili sme sa na základe praktických poznatkov predložiť informácie o mikrovlnnom pripojení verejnej knižnice na internet. Stručne sme popísali tento spôsob pripojenia a jeho využitie v Krajskej knižnici Ľ. Štúra vo Zvolene ( http://www.kskls.sk). Výhody a nevýhody mikrovlnného pripojenia nainternet uvádzame v tabuľke 2 .

Poznámky:

1. ISDN (Integrated Services Digital Network) alebo digitálna sieť s integrovanými službami predstavuje najrýchlejšie pripojenie k internetu. ISDN prenáša digitálnu informáciu po súčasných telefónnych linkách. Dosahuje rýchlosť 64 000b/s až 300 000 b/s (MAKULOVÁ, 2002).

2. Prijaté Uznesenie vlády SR č. 926 z 26. septembra 2001 malo do 31. decembra 2002 zabezpečiť knižniciam výhodné pevné pripojenie na internet prostredníctvom dátovej siete GOVNET (vedecké, krajské, regionálne a mestské knižnice v sídlach okresných miest), ktorého realizácia by odstránila bariéry knižníc v prístupe k šíreniu informácií a komunikácii prostredníctvom internetu. Z informácií z médií vyplynulo, že vláda SR prijala stanovisko odstúpiť od projektu GOVNET (napr. denník Pravda, 18. apríla 2002). Možno predpokladať, že toto rozhodnutie ovplyvní aj strategickú úlohu č. 1 Informatizácia a internetizácia knižníc prijatú uznesením vlády SR č. 310 z 11. apríla 2001 k návrhu Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006. V tejto súvislosti odporúčame zoznámiť sa aj s príspevkom Ing. Viery Beláňovej Knižnice ako základný článok informatizácie spoločnosti, publikovanom na médiu (CDROM), ktoré dostali účastníci celoslovenského seminára Súborný katalóg. Strategická úloha slovenského knihovníctva, konaného dňa 6. júna 2002 v Podunajských Biskupiciach, s ďalšími príspevkami (Vydavateľ: CEIT, s. r. o., 2002).

3. Proxyserver ukladá často navštevované www stránky do cache a tým sa stránky rýchlejšie zobrazujú. Zároveň šetrí opätovné sťahovanie www stránok zo siete, čím sa ušetrí aj platba za objem prenesených dát.

4. FTP (File Transfer Protocol) umožňujúci elektronický prenos informácií zo vzdialeného počítača na lokálny počítač (MAKULOVÁ, 2002).

5. DNS (Domain Name System) alebo systém doménových adries predstavuje službu, ktorá zabezpečuje vzájomnú transformáciu znakových mien počítačov na ich číselné adresy (MAKULOVÁ, 2002).

6. Telnet umožňuje, že sa môžeme napojiť na hociktorý hostiteľský počítač v internete. Po pripojení sa na vzdialený počítač sa potrebujeme prihlásiť (pokiaľ máme platný účet na vzdialenom počítači). Meno, podľa ktorého sa spozná číslo účtu, sa nazýva userid a heslo password. Po splnení týchto dvoch podmienok môžeme využívať všetky počítače internetu, na ktorých máme svoj účet (MAKULOVÁ, 2002).

7. Doména je textovou reprezentáciou IP adresy. Doména identifikuje počítač alebo sieť počítačov v internete. Všetky domény sa končia buď typom organizácie (gov, edu, com…) alebo dvojčíselným znakom kódu krajiny (sk, cz, de a pod.). Korešponduje vždy s doménou (MAKULOVÁ, 2002).

9. Knižnica riešila prepojenie s inými systémami (lokálnym serverom s operačným sieťovým systémom Novell NetWare Lite ver. 5.1). Lokálny server je vybavený dvomi sieťovými kartami (3C5X9). Kvôli bezpečnosti IP adresa lokálneho servera je “neregistrovaná” (zvonku nejde uskutočniť ping, telnet, ftp). Keďže nie sú oficiálne IP adresy, na proxyserveri “beží” softvér (ipmasqadm), ktorý cez port 8080 vie presmerovať všetky požiadavky, ktoré idú na NovellWeb. Opäť významnú úlohu zohrávala funkcia administrátora a jeho spolupráca s odbornými zamestnancami knižnice.

 

Bibliografické odkazy:

1. MATOUŠEK, M.: Bezdrátový Internet. In: Čtenář, 54, č. 5 (2002), s. 130133.
2. MAKULOVÁ, S.: Vyhľadávanie informácií v Internete: Problémy, východiská, postupy. Bratislava : EL&T, 2002. 376 s. ISBN 808881216X