Komunikačný dialóg v podmienkach knižničnej spolupráce

Všetky služby verejnosti sú kvalitnejšie, keď knižnice spolupracujú v záujme výmeny informácií, názorov, služieb a
odborných znalostí, zdôrazňuje sa v Manifeste verejných knižníc (IFLA/UNESCO 1994), no a bežný život knižníc to len
potvrdzuje. Výsledkom takto chápanej úlohy a poslania knižníc je zníženie duplicity služieb, rôznych aktivít, maximálne
účinné využívanie fondov a celkové zlepšenie služieb poskytovaných verejnosti. Veď ak sa majú knižnice stať súčasťou
globálnej spoločnosti, musia preklenúť akúsi vlastnú teritoriálnu a štrukturálnu izolovanosť, bežne povedané – musia sa
prestať hrať na vlastnom piesočku a začať koordinovane spolupracovať vo všetkých oblastiach jednak medzi sebou bez ohľadu na
typ knižnice, jednak so všetkými jednotlivcami, organizáciami, inštitúciami vo svojej komunite, spoločnosti a digitálnom
svete.

Čo to vlastne tá spolupráca je? V nedávnej minulosti odpoveď na túto otázku poskytovala všemocná, relatívne dobre
fungujúca metodika, ktorá bola akýmsi garantom zodpovedným za jednotný postup a tvorbu legislatívnych, koncepčných,
metodických materiálov a normovanie knižničného systému, teoretického i praktického. Všetkým nám to vyhovovalo, lebo sme si
už zvykli na riadenie z centra, fungovalo to, vzájomne sme všetko konzultovali a naše knihovníctvo v časoch svojej klasiky
mohlo hovoriť o vzájomnej prepojenosti, dobrej spolupráci jednotnej sústavy knižníc, keď tu zrazu sa svet zmenil, postavenie
a úloha knižníc sa dostali do zaostávajúceho vleku za rýchlo uháňajúcim digitálnym svetom na informačnej diaľnici. Metodiku
vystriedal odbor pre knižničný systém SR v SNK, ktorý má snahu koordinovať činnosť všetkých typov knižníc vo všetkých
oblastiach. A na rozdiel od predchádzajúceho oddelenia metodiky sa od začiatku svojho pôsobenia snaží ukázať knižniciam
priority manažmentu a marketingu. A o tom, že je potrebný, niet pochybností; ukázal to aj prieskum v novembri 2001. A hoci tu
opäť máme akúsi “barličku”, to ešte neznamená, že sa vrátime k starým praktikám a budeme bez uplatňovania vlastnej motivácie,
kreatívnosti, konštruktívnej komunikácie a lobingu čakať na smernice z knihovníckeho Olympu!?

V tomto náročnom a zložitom svete je dôležité, aby dosiahli úspech všetci, ktorí vyhľadávajú informácie, vedomosti,
tvorivé podmienky. A jedným z prostriedkov na dosiahnutie úspešnosti je aj spolupráca. Spoluprácu môžeme chápať ako istý druh
komunikácie v správnom čase s adresnými partnermi vo vhodnej miere s výsledným očakávaním vzájomného úžitku pre občana,
návštevníka, používateľa, čitateľa v mieste nášho pôsobenia.

Dovoľte, priatelia, obísť teoretické úvahy na túto tému, ktoré prináležia expertom nášho knižnično-informačného odboru
a ktoré sa sporadicky objavujú na stránkach odbornej tlače, a vyzvať vás spoločne sa zamyslieť nad niektorými praktickými
konkrétnymi príkladmi, prípadne potenciálnymi potrebami, návrhmi takéhoto druhu dialógu najmä z hľadiska problematiky
verejných knižníc.

V ostatnom čase žijeme legislatívou – štátoprávnou, zákonodarnou i našou odbornou. A nech už patríme k akémukoľvek typu
knižnice, každá má iný vkladový potenciál pre svoj vznik, existenciu, daný už samotným zriaďovateľom. A či už je ním
ministerstvo, VÚC, obecná alebo miestna samospráva, spoločným menovateľom fungovania je práve súbor právnych noriem,
vyvolávajúci množstvo otázok, ktoré sa týkajú odborného výkladu legislatívy, aplikácie zákonov v knižničnej praxi. I napriek
snahe odborníkov uviesť ich promptne do praxe cestou tlače, odborných prednášok a výkladov členov ÚKR pri MK SR alebo
profesijných občianskych združení na rôznych odborných seminároch a školeniach, zostávajú knižnice – hlavne tie menšie,
obecné – bezradné a porušujú celý rad zákonov. Pomáhajú si, ako vedia, vzájomne si vymieňajú materiály a skúsenosti, radia sa
s právnikmi. Vhodný komunikačný dialóg ponúkla nedávno všetkým knihovníkom Bratislavského kraja krajská pobočka SSK, keď
pozvala na metodický seminár na tému Aktuálne právne problémy a knižnice prednášať právničku JUDr. Annu Blazyovú z Centra VTI
SR. Možno by stálo za zváženie vytvoriť tím právnikov špecialistov na knižničnú legislatívu s celoslovenskou pôsobnosťou,
ktorý by bol dôležitým poradným orgánom pre knižnice.

Knižnice pracujú v čoraz zložitejšej spoločenskej klíme, ktorá kladie nároky na čas a pozornosť ľudí. Preto je
dôležité, aby o sebe dávali vedieť a propagovali po-skytované služby. Tu sa ponúka veľa možností na uplatnenie tej našej
povestnej vynaliezavosti, nápaditosti spojenej s premysleným získavaním podpory verejnosti v záujme presadzovania určitých
cieľov v službách, v legislatíve, koncepcii alebo financovaní.

Netreba podceniť ani jednu z foriem svojej propagácie a publicity. Neustále je potrebné zvyšovať jej úroveň – od
jednoduchých foriem, ako je označenie budovy s uvedeným druhom poskytovaných služieb alebo leták s označením otváracích hodín
pre verejnosť, až po premyslené metódy v podobe programových bulletinov, plagátov či výstavných panelov na všetkých
verejnoprospešných miestach v okolí pôsobnosti. Rovnako dôležité je priebežne informovať o knihách a knižnici v miestnom
rozhlase, televízii a tlači.

Knižnice sú miestom vysokej kumulácie ľudí rôznych vekových, sociálnych i profesijných skupín, takže môžu informovať vo
svojich priestoroch o aktivitách a činnostiach rôznych iných hnutí, nadácií, inštitúcií, produktoch firiem; tie zas môžu
recipročne, ak už nie finančne, zverejnením informácií zo sveta kníh vo svojich priestoroch a na svojich podujatiach prispieť
k propagácii partnerskej knižnice. Nebojme sa správať trhovo a požadujme od svojich partnerov reciprocitu. Dnes už nič nie je
zadarmo a najmä nie náš produkt – informácie.

Osvedčenou, na jednej strane šetriacou čas a nápady a na druhej strane zvyšujúcou ich obratovosť a využiteľnosť, formou
spolupráce medzi knižnicami je výmena vlastných tlačovín, či už ide o rôzne druhy bibliografií, skladačiek, textov a
grafických riešení pozvánok, metodických materiálov alebo scenárov. Chýba azda iba lepšia koordinácia a prehľad o tom, kto,
kde, kedy, čo vydal a za akých podmienok sa k tomu možno dostať. Knižnica Ružinov sa už dlhšie zaoberá myšlienkou vzniku
Burzy pozoruhodných nápadov, námetov, zvažuje jej podobu a hľadá spolupracovníkov.

Ďalším komunikačným reťazcom spolupráce je knižničný fond, ktorý je svojím spôsobom unikátny. Fond žiadnej knižnice (s
výnimkou národnej a vedeckých knižníc) nemôže obsahovať všetky materiály, ktoré čitatelia a návštevníci požadujú. Vzhľadom na
súčasný stav elektronizácie knižníc svoj elektronický katalóg sprístupňuje prostredníctvom internetu len veľmi málo knižníc a
priamo objednať alebo rezervovať knižničné dokumenty prostredníctvom internetu si môžu používatelia len v niektorých väčších
verejných knižniciach.

A tak knižnice využívajú možnosť okrem sprístupnenia vlastných primárnych a sekundárnych zdrojov sprostredkovanie
informačných zdrojov absentujúcich vo vlastných fondoch z ostatných knižníc využívaním medziknižničnej výpožičnej
služby.

Príkladom spolupráce je i v rámci plnenia si nadobecnej funkcie nákup a spracovanie knižničného fondu jednej väčšej
knižnice pre menšiu knižnicu na základe písomnej dohody. Výhodou takejto spolupráce je okrem iného i nie zanedbateľná zľava,
ktorú pri nákupe viacerých exemplárov z 1 titulu dodávatelia poskytujú, a racionalizácia výberu dodávateľov pri obstarávaní
kníh.

V tejto oblasti okrem nedostatku finančných zdrojov na nákup fondu a nedostatočné priestorové a technické vybavenie
pokrivkáva komunikácia s vydavateľským sektorom. Knižnice nemajú dosť peňazí; nemôžu kupovať, čo chcú, vychádza všehochuť,
medzi vydavateľstvami chýba koordinácia vyúsťujúca do duplicity niektorých titulov, vydavatelia nepredané knihy namiesto
zníženia cien, prípadne aby niektoré knihy knižniciam ponúkli či darovali, radšej zošrotujú, a tak si celkom oprávnene
kladieme otázku: “Môžu sa vydavateľstvá a knižnice stretnúť pri dialógu, ktorého výsledkom bude relatívne spokojný
čitateľ?”

Príklady zo susednej ČR hovoria, že áno. Jeden za všetky predstavuje napríklad české vydavateľstvo Libri, ktoré
umožňuje knižniciam priamy nákup kníh s vylúčením distribučného medzičlánku. Pomohol by nám i prehľad distributérov kníh,
spôsob a možnosti odberu tovaru, ponúkané zľavy a pod. Jednou z odvážnych lastovičiek, ktoré sa pokúšajú preletieť nad touto
oblasťou aj u nás, je Knižný klub Index, po-skytujúci niekoľkokrát do roka prehľad o tom najlepšom, čo slovenský knižný trh
ponúka, zľavy na nákup kníh, spoľahlivú zásielkovú službu a spoluprácu pri organizovaní autorských večerov, autogramiád a
besied na rôzne témy.

Prísun kníh do knižníc predstavujú v ostatnom čase i rôzni donátori. I keď knižnice nie sú antikvariáty a nemôžu
adekvátne finančne odškodniť darcov, iba ak morálne ďakovným listom, opäť je tu možnosť, ako darované knihy (i keď sú často
multiplikátmi vlastných knižničných fondov a nepredstavujú čitateľsky preferovanú vzorku kníh) ponúknuť a darovať krajanom zo
zahraničia. Bratislavské knižnice v rámci dohôd o spolupráci takto pravidelne zásobujú staršími zachovanými knihami Národnú
knižnicu Slovákov Štefana Homolu v Petrovci a Ústrednú knižnicu Slovákov v Našiciach.

Najvýznamnejším komunikačným dialógom a najvhodnejším miestom transformovania knižnej kultúry sú stretnutia knihovníkov
so svojimi čitateľmi na podujatiach. Je to jeden z druhov komunikácie, ktorý i napriek veľkej konkurencii multimédií zostáva
užitočným impulzom pri skvalitňovaní medziľudských vzťahov a kultúrnom ľudskom spolunažívaní. Každá knižnica má svoj
spoľahlivý okruh spolupracovníkov, svoje osvedčené klasické formy podujatí doplnené o sprievodné akcie. Na ich prípravu,
propagáciu i realizáciu vynakladajú knižnice mimoriadny ľudský i finančný potenciál. Aj keď je väčšina takýchto podujatí
reprízovaná, je škoda každého dobrého scenára, akcie či podujatia, ktoré či už v ideovej alebo realizačnej podobe neprekročí
hranice svojej knižnice, regiónu, mesta.

S príchodom tretieho tisícročia sa knižnice stávajú komunitnými centrami integrácie vzdelanosti, poučenia, zábavy,
prostredia na trávenie voľného času, to znamená, že sa čo najskôr musia pripraviť na nový fenomén prílevu rôzne zdravotne,
sociálne či ekonomicky postihnutých konzumentov informácií. Okruh spolupracovníkov sa tak rozšíri o rôzne sociálne,
zdravotné, diagnostické, psychologické, právne inštitúcie a zariadenia s cieľom vytvárať väčšie, efektívnejšie a
kreatívnejšie projekty. Ku klasickým podujatiam pribúdajú podľa možností a schopností každej knižnice čoraz početnejšie nové
formy podujatí typu tvorivých dielní, literárnych vlakov, prezentácií či krstov kníh, stretnutí s tvorcami kníh v literárnych
kaviarňach, internetových randevú, či nocí, dní otvorených dverí, čitateľských maratónov, čitateľských súťaží, panelových
diskusií a podobne. Ich príprava je náročnejšia po každej stránke, podieľajú sa na nej okrem škôl a učiteľov podľa potreby a
účelu vydavateľstvá, spolky, nadácie, zväzy, divadlá, umelci, verejné inštitúcie, kultúrne domy, obecné a miestne úrady,
komisie. I pri takomto bohatom realizačnom tíme je poväčšine komunikačný dialóg jednostranný. Knižnica je stále tá, ktorá má
väčšiu časť, ak nie celú, bremena prípravy a realizácie podujatia na svojom chrbte.

V ostatnom čase môžeme pozitívne hodnotiť spoluprácu verejných, akademických a vedeckých knižníc okrem odborných
knižničných podujatí pri organizovaní kolektívnych podujatí pre verejnosť v rámci občianskych profesijných združení SAK a
SSK. Spoločný a koordinovaný postup pri príprave a uskutočňovaní celoslovenských podujatí, ako sú Bibliotéka, Dni detskej
knihy, čitateľské letné tábory a Týždne slovenskej knihy, z roka na rok zvyšujú prestíž knižníc v spoločnosti.

Z hľadiska zvýšenia čítavosti detí za mimoriadny počin možno považovať i odštartovanie projektu firmy Coca-Cola V
čítaní je poznanie s okresnými a mestskými knižnicami sériou podujatí s názvom Verejné čítanie. Bol to veľký podnet na
podporu čítania. Škoda len, že vznikol akoby za “zatvorenými dverami” a obišiel niektoré verejné knižnice, ktoré nielenže
neboli vyzvané na spoluprácu, ale dozvedeli sa o ňom až z tlače, keď už prebiehal. Táto veľká celoslovenská akcia z hľadiska
celospoločenského významu a účinku splnila svoj cieľ, avšak z hľadiska previerky kolegiálneho komunikačného dialógu na takú
závažnú tému, akou je čítanie detí, do ktorého mali byť zapojené všetky verejné knižnice, nás núti zamyslieť sa. Sme predsa
zvyknutí recipročne si vymieňať scenáre, pohostinsky uskutočňovať podujatia v iných knižniciach, veľkoryso si odovzdávať
dobré nápady a užitočné skúsenosti. Alebo nie ?

Široký priestor na komunikačný dialóg poskytuje elektronická sieť knižníc. Vo vedeckých knižniciach sa už stáva
elektronickou bránou k informáciám v digitálnom veku i napriek skutočnosti, že knižnice u nás ešte nie sú súčasťou národnej
informačnej politiky.

Verejné knižnice, bohužiaľ, značne zaostávajú za vývojom v tejto oblasti a zostáva nám len dúfať, že pripravovaný
program elektronizácie knižníc v SR z nich vytvorí rovnocenných partnerov ostatným knižniciam u nás i vo svete.

Komunikácia v našom ponímaní nadobúda nové rozmery – už nie iba čisto medziknižničné, celoslovenské, ale
prostredníctvom počítačových a telekomunikačných sietí, vrátane webových stránok, i celosvetové. A závisí len a len od nás,
od koncepcie a stratégie marketingov usmerňovať ju tak, aby knižnice zaujali v živote spoločnosti to miesto, ktoré im v
informačnej spoločnosti nového tisícročia patrí.

V partnerskom dialógu si navzájom odovzdávame to najlepšie, čo máme, čo v nás, v našej snahe i práci je. Dobrou
spoluprácou získavame ľudí, ktorí budú pozitívne hovoriť o knižniciach, o ich službách.

Pravidelnými neformálnymi i oficiálnymi stretnutiami s predstaviteľmi štátnych a správnych orgánov si zabezpečíme
súčasný i budúci rozvoj. Uplatňovaním etickej úrovne pri vedení komunikačného dialógu s používateľmi si získame dôveru a
prestíž. Zvyšovaním odbornej kvalifikácie a ďalším vzdelávaním si udržíme svojich návštevníkov. Všetko to smeruje k jednému
cieľu – vytvárať u ľudí správny vzťah ku knihám, literatúre, naučiť ich pracovať s informáciami, podporovať čítanie a
dokazovať, že úžasná a skrytá sila v slove, knihe, literatúre poskytuje ľudskej duši niečo výsostne ľudské, čo nemôže
nahradiť žiadna, ani geniálna technika. Vzhliadame optimisticky na súboj klasickej knihy s jej elektronickou príbuznou, a to
aj napriek proroctvám predpovedajúcim zánik zakódovanej genetickej pamäti ľudstva.

Priatelia, stojíme na prahu príprav a konania 3. slovenského knihovníckeho kongresu pod pracovným názvom Slovenské
knihovníctvo – súčasť novej Európy, a teda aj novej spolupráce na európskej úrovni. Nech je to pre nás, pre všetky knižnice,
nielen pre SSK a SAK, výzva na spoluprácu, previerka našich možností, schopností od organizačných cez finančné, realizačné až
po participačné a diplomatické. A hlavne, nestraťme “zlatý kľúč” od spolupráce, vzájomnej komunikácie, robí nás jednotnými a
zároveň i silnejšími na informačnom trhu. A tým i hlavnými garantmi národnej informačnej politiky.