Spolupráca knižníc v združení KOLIN

Spolupráca knižníc v regióne východného Slovenska sa začiatkom 90. rokov príliš nelíšila od situácie v iných regiónoch Slovenska. Sústreďovala sa takmer výlučne do oblasti objednávania zahraničných periodík. Absencia možností informovania sa, komunikácie a výmeny názorov prostredníctvom počítačovej siete sa nahradzovala sporadickými a dobrovoľnými stretnutiami riaditeľov košických knižníc.

Vstup americkej nadácie Andrew W. Mellon Foundation do českého a slovenského knižničného prostredia a vznik združenia KOLIN (Košice Library and Information Network) predstavovali výraznú kvalitatívnu zmenu v porovnaní s predchádzajúcim spôsobom kooperácie a vzájomnej komunikácie. Nový charakter spolupráce formálne zastrešený združením, vstup do spoločenstva tzv. “caslinovských” knižníc, spoločný projekt automatizácie rešpektujúci kooperatívny a sieťový prístup a uplatňovanie medzinárodných štandardov s cieľom vzájomnej kompatibility i ďalšie spoločné postupy a rozhodnutia prijaté v rámci CASLIN a KOLIN sa stali dôležitými medzníkmi v činnosti knižníc, ktoré dnes tvoria združenie KOLIN.

Cesta k dosahovaniu spoločných cieľov a úspechov však nebola a ani v súčasnosti nie je bez problémov, naopak – je plná kompromisov, presadzovania vlastných záujmov a predstáv, niekedy aj konfliktov, nedorozumení či sklamaní. Počas dlhých rokov spolupráce na rôznych projektoch sme museli čeliť mnohým problémom, ktoré často vyplývali z nedokonalej legislatívy, byrokratických obmedzení alebo nedostatku financií. Oveľa ťažšie sa však vyrovnávame s problémami, ktoré majú svoj pôvod v prekonaných predstavách riadenia, neschopnosti pracovať v tíme, interpersonálnej komunikácii, postojoch alebo povahových vlastnostiach jednotlivcov. Základ spolupráce v združení, resp. v konzorciu nie je totiž iba v jednotnom softvéri, hardvéri alebo v spoločnom prístupe k databázam. Úspech združenia závisí najmä od ľudí, ich postojov, prístupu k riešeniu problémov, od spôsobu rozhodovania a akceptovania prijatých rozhodnutí, uprednostňovania spoločných cieľov pred parciálnymi alebo úzko inštitucionálnymi záujmami, zainteresovanosti manažmentu a všetkých pracovníkov knižníc na projekte, schopnosti manažmentu vysvetľovať a zdôvodňovať prijaté riešenia a prijaté rozhodnutia na vlastnom pracovisku, využívania vedomostí a schopností jednotlivcov v prospech celého združenia.

Začiatky spolupráce, CALES, genéza projektu KOLIN

V roku 1993 bolo založené Konzorcium akademických knižníc východoslovenského regiónu (CALES) ako “dobrovoľné a otvorené združenie akademických a vedeckých knižníc”. Založenie združenia vychádzalo z pragmatickej potreby spolupráce a dohody. Rozhodujúcim impulzom jeho založenia však bolo uprednostňovanie kooperatívnych projektov knižníc zo strany nadácie Andrew W. Mellon Foundation a jej požiadavka, aby projekt spĺňal všetky atribúty tzv. “konzorciálneho” projektu vrátane zmluvného charakteru združenia a ustanovenia riadiacich orgánov združenia. V liste, ktorý v roku 1993 adresoval prof. Richard Quandt1 prof. Levovi Bukovskému, vtedajšiemu rektorovi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá sa roku 1993 uchádzala o grant najprv samostatne, sa uvádzajú dôvody, ktoré viedli nadáciu k zmene finacovania projektov od jednotlivých knižníc ku knižničným konzorciám:

“Ak niekoľko knižníc spolupracuje pri inštalovaní rovnakého automatizovaného knižničného systému, je možné ušetriť na cene hardvéru, napr. ak dve alebo viaceré univerzity budú využívať rovnaký server; … Sú tu taktiež možnosti ekonomických úspor pri školeniach a prevádzke systému, pretože počet knihovníkov, ktorí sa musia oboznámiť so systémom, je väčší, ako by tomu bolo v inom prípade; … Spoločný prístup by mal viesť k vytvoreniu “medziuniverzitného”, verejne prístupného katalógu a stratégii koordinovanej akvizície; … Nakoniec, a možno najviac dôležité je, že vyjednávaním s potenciálnymi dodávateľmi hardvéru i softvéru je možné dosiahnuť výraznejšie zľavy pre celé konzorcium” (Quandt, 2002, s. 206).

Univerzitná knižnica Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach iniciovala v roku 1993 stretnutie všetkých univerzitných knižníc a detašovaných knižníc ústavov SAV v Košiciach. Na projekte s názvom KOLIN, zameraným na spoločný postup pri zavádzaní jednotného integrovaného knižničného systému v jednotlivých knižniciach, začali nakoniec pracovať dve knižnice – Univerzitná knižnica Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach2 a Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach. Nadácia Andrew W. Mellon Foundation súhlasila s ich návrhom, aby na projekte participovala aj Štátna vedecká knižnica v Košiciach, prihliadajúc na veľkosť a štruktúru jej fondu, spoločné používateľské zázemie a najmä jej odborný potenciál a skúsenosti v oblasti automatizácie. Štátna vedecká knižnica v Košiciach sa stala členom CALES v roku 1994. K pozitívnemu postoju zo strany nadácie k združeniu košických knižníc určite prispela hneď na začiatku aj skutočnosť, že košické univerzity a ďalšie inštitúcie v meste veľmi intenzívne spolupracovali na sieťovom optickom prepojení univerzít, čo bolo podmienkou aj pre dobre fungujúci knižničný systém. Akékoľvek boli dôvody vzniku združenia i projektu, bez ochoty spolupracovať, bez snahy a vôle nájsť spoločne vyhovujúce riešenia a bez ľudí, ktorí boli ochotní venovať veľkú časť svojho pracovného i mimopracovného času spoločnému projektu, by dnes KOLIN neexistoval.

Cieľom projektu KOLIN bolo na základe systematickej, postupnej a komplexnej automatizácie základných knižničných procesov, no najmä ich integráciou, a to ako na úrovni jednotlivých knižníc, tak i na úrovni spolupracujúcich knižníc ako celku:

a) zásadne skvalitniť poskytovanie knižničných a informačných služieb;

b) odstrániť duplicitné práce, rutinné procedúry preniesť na počítače, racionalizovať a sprehľadniť pracovné postupy pri nadobúdaní, spracovaní a sprístupňovaní dokumentov;

c) participovať na budovaní národnej knižničnoinformačnej siete a na tvorbe súborného katalógu, a to rešpektovaním prijatých noriem, štandardov a výmenných formátov;

d) vybudovať základy a stanoviť princípy fungovania regionálnej knižničnej a informačnej siete.

Začiatkom roku 1994 boli vypracované požiadavky na integrovaný knižničný systém (tzv. Request for Proposal), ktoré boli postúpené 10 domácim i zahraničným producentom knižničných softvérov. Výber systému trval niekoľko mesiacov, pri konečnom hodnotení sa brali do úvahy desiatky kritérií. V danom období a za vtedajších znalostí a vedomostí vybrala výberová komisia systém ALEPH. Výsledok dosiahnutý hlasovaním bol určite ovplyvnený aj existenciou národného distribútora systému, rozbehnutou implementáciou systému v 4 najväčších knižniciach ČR a SR, jeho jazykovou lokalizáciou, zámerom vytvoriť súborný katalóg slovenských a českých knižníc v danom systéme. Výsledný projekt [1] bol predložený správnej rade Andrew W. Mellon Foundation, ktorá v októbri 1995 schválila na jeho realizáciu grant vo výške 689 000 USD, Sorosova nadácia prispela grantom vo výške 50 000 USD. Projekt KOLIN, na rozdiel od vtedajších projektov CASLIN, obsahoval aj zmluvný charakter spolupráce v rámci oficiálneho združenia v zmysle platnej legislatívy vrátane možnosti združovania finančných prostriedkov. Súčasťou projektu bola aj riadiaca štruktúra združenia, ktorá bola zložená zo správnej rady, exekutívnej rady, implementačnej skupiny a tematicky alebo účelovo vytvorených pracovných skupín [3].

Príprava základnej zmluvy medzi Ex Libris a KOLIN bola pre zainteresované subjekty kritickým momentom. Z organizačného, časového i odborného hľadiska nebolo ľahké zosumarizovať pripomienky a návrhy právnikov, knihovníkov, odborníkov z oblasti informatiky a výpočtovej techniky všetkých subjektov združenia. S firmou Ex Libris sme absolvovali náročné rokovania, ktoré sme ukončili až v septembri 1996 po tom, ako do procesu rokovania vstúpil aj administrátor grantu KOLIN prof. Andrew Lass. Z procesu prípravy zmluvy i samotného rokovania o jej výslednej podobe sme sa poučili, aké náročné je presadzovanie vlastných návrhov do štandardizovaných textov zmlúv pripravených dodávateľom a nakoľko dôležité je mať k dispozícii skúsených právnikov. Podpisom zmluvy sa začala realizovať prvá etapa projektu, ktorej cieľom bolo dodanie technického vybavenia (servery, počítače) a inštalácia samotného softvéru.

Technické riešenie KOLIN spočívalo v sieťovom prepojení 5 serverov v centrálnych knižniciach, pracovných staníc so 104 “staff users” licenciami a 39 Web/OPAC licenciami a s prístupom externých používateľov do OPAC cez WWW. Navrhované riešenie rátalo aj s inštaláciou CISCO routra na riadenie a monitorovanie komunikácie v počítačovej sieti medzi 12 dislokovanými knižnicami KOLIN. V druhej etape projektu sa rátalo s postupným dopĺňaním grafických terminálov v závislosti od implementácie jednotlivých modulov ALEPH, ako i s postupným pripájaním ďalších zariadení, napr. rýchlotlačiarní, snímačov čiarových kódov a pod.

Inštalácia softvéru ALEPH 300, verzia 3.2_5.14 bola ukončená v apríli 1997. V priebehu mesiacov február – máj 1997 sa uskutočnili prvé školenia systémových knihovníkov, správcov systému a katalogizátorov. Implementácia jednotlivých modulov nepostupovala vo všetkých knižniciach KOLIN súčasne, resp. v rovnakom čase. Vzhľadom na rozdielne priority knižníc v oblasti automatizácie jednotlivých činností (služby verzus technické spracovanie dokumentov), ich pôvodnú technickú vybavenosť, kvalitu siete, personálne, finančné a organizačné podmienky, bolo nevyhnutné rešpektovať aj vlastné predstavy a zámery knižníc o časovej a procesnej postupnosti automatizácie. To však nebránilo spoločnému postupu a kooperácii v zásadných otázkach. V priebehu mesiacov október 1997 – august 1999 bol vo viacerých knižniciach združenia KOLIN spustený do rutinnej prevádzky modul Katalogizácia, modul ALEPH/OPAC, modul Akvizícia a skúšobne aj Výpožičný modul v podmienkach Rakúskej knižnice. Rutinná implementácia posledných troch modulov (Výpožičky, MVS, Seriály) bola pozastavená kvôli prechodu knižníc KOLIN na vyššiu verziu systému ALEPH 500 pod relačným databázovým systémom ORACLE.

V súčasnosti sú v knižniciach KOLIN sprevádzkované už takmer všetky moduly systému ALEPH 500, verzia 11.5 alebo 14.2 (ACQ, KAT, SER, OPAC GUI alebo Web, CIR), s výnimkou modulu MVS. Dosiahnuť, aby všetky knižnice KOLIN pracovali s rovnakou verziou systému a aby mali sprevádzkované rovnaké moduly v rovnakom čase, znamená aj odpútanie sa od prevádzkovania doteraz funkčných vlastných systémov, napr. výpožičného systému v ŠVK. Predpokladá to však aj lepšiu koordináciu zo strany knižníc, prehodnotenie ich vnútorných priorít, realizáciu zmien organizačnoprevádzkového charakteru a v niektorých prípadoch aj posilnenie alebo skvalitnenie existujúcej hardvérovej základne (výkonejší server, viac pracovných staníc a pod.). V každom prípade by to bol výrazný posun v napĺňaní ďalších strategických cieľov združenia a možnosť sústredenia spoločného úsilia, vedomostí a schopností odborníkov na plnenie ďalších úloh.

Výhody a úskalia kooperácie v združení

Popísať všetky výhody, úskalia a problémy spolupráce v združení by vyžadovalo omnoho širší priestor. Spomeniem preto z môjho pohľadu najdôležitejšie pozitíva spolupráce, ale aj to, čo negatívne ovplyvnilo, resp. naďalej sťažuje našu prácu na projekte.

Nesporná je ekonomická efektívnosť v prípade spoločného vyjednávania s dodávateľom, najmä pokiaľ ide o výšku ceny za hardvér alebo softvér, napr. množstevné zľavy, zľavy pri školeniach, inštaláciách nových verzií a pod. Pri viacerých projektoch (napr. KOLIN, HUSLONET) sa potvrdilo, že dodávatelia hardvéru, softvéru alebo informačných zdrojov pri stanovovaní cien a vyjednávaní s knižnicami vnímajú aj inštitucionálny charakter konzorcia a jeho zámery. Združeniu KOLIN sa napr. podarilo zahrnúť do pôvodnej zmluvy s Ex Libris viaceré výhodné podmienky vrátane bezplatného prechodu na kvalitatívne nový systém ALEPH 500.

Aké dôležité je nielen inštitucionalizovanie vzťahov medzi subjektmi združenia, ale aj konkrétna realizácia jeho strategických zámerov, sa môžeme v súčasnosti presvedčiť aj na projekte CASLIN, kde sa doteraz z rôznych príčin nepodarilo vytvoriť formálne existujúce združenie či asociáciu na zmluvnom princípe ako platformy pre trvalé dohadovanie a koordináciu, ako to bolo zamýšľané v Spoločnom zámere štyroch pôvodných “caslinovských” knižníc. Výsledkom je v súčasnosti nízka efektívnosť rokovaní s firmou Ex Libris, najmä pokiaľ ide o aktualizáciu systému, licenčnú politiku a aplikáciu inovácií systému (Trgiňa, 2002, s. 11). České a slovenské knižnice využívajúce systém ALEPH sa tento nedostatok snažia riešiť aspoň vzájomnou kooperáciou v rámci neformálneho združenia SUALEPH.

Za veľmi dôležitý prínos považujem kooperatívne využívanie poznatkov, vedomostí a skúseností knihovníkov, informačných špecialistov a dalších odborníkov nielen v rámci združenia KOLIN, ale aj širšieho zoskupenia knižníc CASLIN. Všetci sme získali pozitívnu možnosť motivovať sa vyššími cieľmi korešpondujúcimi s vývojom, využívať výsledky dosiahnuté v prevádzkovaní systému v iných knižniciach a súčasne aj príležitosť učiť sa riešiť úlohy novým spôsobom v pracovných skupinách a tímoch, akceptovať prekonávanie problémov formou kooperácie.

Nie každá knižnica však disponuje rovnakým ľudským potenciálom, mnohé knižnice majú problém zamestnať odborníkov z oblasti výpočtovej techniky a informatiky, mnohým chýbajú jazykovo disponovaní odborníci. Tu vidím platformu pre vzájomnú spoluprácu, prerozdelenie si úloh, obohatenie sa o nové poznatky a skúsenosti, prácu v prospech celého združenia i ďalších knižníc. Nie nepodstatné sú aj ekonomické výhody v prípade spoločných školení, vzájomnej výmeny skúseností a využívania produktov alebo efektívnosti účasti na seminároch, konferenciách, zahraničných pracovných cestách. Najdôležitejšou podmienkou takejto spolupráce je však samotný ľudský faktor, povahové vlastnosti ľudí a ich ochota pracovať v tíme či podeliť sa o výsledky vlastnej práce, poskytnúť svoje vedomosti a skúsenosti iným.

Z hľadiska administrácie združenia považujem za rozumné mať k dispozícii primerané finančné prostriedky, aby nedochádzalo k negatívnym reakciám typu “kto na koho dopláca”. Združenie KOLIN má vlastný účet, do ktorého prispievajú všetci členovia podľa vopred dohodnutých zmluvných pravidiel. Zmluva o združení finančných prostriedkov zároveň stanovuje spôsob čerpania finančných prostriedkov a účel ich použitia. Tento spôsob administrácie sa nám osvedčil aj v prípade získania sponzorských finančných prostriedkov alebo grantov pre celé združenie.

Veľmi dôležitá je schopnosť združiť vlastný potenciál, vedomosti a schopnosti jednotlivcov s cieľom získať ďalšie financie na realizáciu strategických zámerov a cieľov združenia. Združenie KOLIN už viackrát dokázalo, že je schopné pripraviť zaujímavé projekty a úspešne sa nimi uchádzať o grantové prostriedky, napr. projekt ARIEL for KOLIN, participácia na projektoch TEMPUS_ProLIB (5) a TEMPUS_MALIB. Zaujímavým pokusom o cezhraničnú spoluprácu bol projekt HUSLONET, na ktorom sa podieľalo združenie štyroch maďarských knižníc a dvoch knižníc združenia KOLIN [2]. Združenie HUSLONET bolo prvým medzinárodným konzorciom v tomto regióne. Riaditelia a odborníci z knižníc zainteresovaných univerzít sa začali stretávať s cieľom spolupracovať pri akvizícii a spoločnom využívaní informácií vo wide area network na báze zakúpenia a využívania určitého počtu drahých CDROM elektronických databáz. Napriek tomu, že v súčasnosti tento projekt ďalej nepokračuje v pôvodných intenciách, výsledky jeho činnosti v podstate nie sú hodnotené negatívne (Quandt, 2002, s.185).

Knižnice KOLIN zápasia s viacerými problémami, najmä finančnými, personálnymi a priestorovými. Rozdielna podpora, finančné a materiálne podmienky, úroveň aplikácie progresívnych technológií a metód i rozdielna úroveň riadenia a organizácie práce v porovnaní so zahraničím spôsobujú, že riešenie tých istých úloh môže mať rozdielne výsledky.

Nedostatok finančnej podpory pre pokračovanie alebo ďalší rozvoj existujúcich konzorciálnych projektov zo strany zriaďovateľov KOLIN a minimálna existencia možností uchádzania sa o granty väčšieho objemu na podporu knižničných projektov limituje, časovo odsúva alebo dokonca pozastavuje plnenie úloh a strategických cieľov združenia.

Toto bol jeden z dôvodov ukončenia participácie slovenských knižníc v projekte HUSLONET, ARIEL for KOLIN, ale aj príčinou problémov združenia KOLIN v novembri 2001 (Quandt, 2002, s. 210 – 211). Bez adekvátnej finančnej podpory projektov zo strany materských inštitúcií a možnosti získavania ďalších financií, resp. grantov na ďalší rozvoj existujúcich projektov alebo na nové projekty, nie je možné dosahovať náročné ciele.

Za podstatu mnohých problémov považujem vzťah zriaďovateľa ku knižnici a v rámci akademickej inštitúcie aj postavenie jej riaditeľa. Nie každý zriaďovateľ považuje knižnicu za svoju prioritu, strategické plány univerzít (ak vôbec existujú) sa zmieňujú o knižnici často len okrajovo alebo vôbec nie. Riaditelia knižníc KOLIN, až na jednu výnimku, nie sú členmi Kolégia rektora. Je pritom základnou nevyhnutnosťou, aby sa riaditeľ knižnice podieľal na formulovaní vízií a strategického plánu univerzity, najmä pokiaľ ide o informačný systém v širšom zmysle. Táto skutočnosť negatívne ovplyvňuje informovanosť i vzťah vedenia niektorých univerzít k projektom knižnice, ich financovaniu alebo personálnemu zabezpečeniu, čo sa prejavuje minimálne v ich laxnom prístupe ku všetkému, čo s knižnicou súvisí. Ani jedna z knižníc KOLIN nemá vo svojej organizačnej štruktúre útvar, ktorý by zabezpečoval koordináciu úloh a činností vo vzťahu k združeniu.

Vytvorenie združenia a práca na projekte KOLIN boli pre všetkých zainteresovaných úplne novou a zložitou úlohou, ktorej komplexnosť sme si zo začiatku mnohí nevedeli predstavi_. Bol to projekt nového rozsahu, ktorý predtým nikto z nás neriešil. Spoločne sme sa učili a hľadali schodné cesty riešenia úloh a pritom sme sa denne stretávali s celým množstvom aj okrajových úloh, o ktorých sme dovtedy ani netušili. Celkom prirodzene sa preto v rámci združenia vyskytli aj viaceré problémy v oblasti ľudských zdrojov, ich kvality a profesionality, postojov manažmentu, zainteresovania nielen manažérov, ale aj ostatných zamestnancov knižníc zapojených do riešených projektov. Združeniu KOLIN sa nepodarilo doteraz vyriešiť otázku:

• nefunkčnosti a formálnosti správnej rady,
• funkčnej nekompletnosti exekutívnej rady pre nezainteresovaný prístup jedného z riaditeľov knižníc a absenciu manažéra projektu,
• obsadenia postu vedúceho implementačnej skupiny pre nezáujem,
• nezáujmu o zriadenie stálych alebo dočasne zriadených pracovných tímov, motivácie a financovania tých, ktorí pracujú v prospech celého združenia a náklady na ich hodnotenie nesie iba jedna inšitúcia.

Za najväčší nedostatok považujem skutočnosť, že KOLIN od roku 1998 nemá manažéra projektu, ktorého rola v riadení projektu je nezastupiteľná. Podobne tomu bolo aj v prípade projektu HUSLONET. Príčinou tejto skutočnosti je najmä nezáujem o post manažéra projektu, ktorý popri svojej práci musí zvládnuť časovo i odborne náročné úlohy vrátane riadenia tímov rôznych odborníkov, a to bez primeraného finančného ocenenia. Väčšina grantových prostriedkov z rôznych nadácií sa totiž na rozdiel od projektov TEMPUS_Phare nemôže použiť na ohodnotenie ľudskej práce. Nedokázali sme sa vysporiadať ani s niektorými kauzami, ktorých príčinou boli partikulárne záujmy a postoje jednotlivcov, keď ich osobné predstavy a rozhodnutia prevážili nad duchom solidarity a “konzorciálneho” zmýšľania v prospech celku [4].

Popri výpočte dosiahnutých úspechov a zrealizovaných cieľov je potrebné poukázať aj na tieto problémy, ktoré sa celkom prirodzene vyskytujú pri akejkoľvek užšej kooperácii viacerých subjektov. Iba objektívna a nezaujatá analýza a presné pomenovanie chýb a neraz aj ignorovaných problémov môže znovu zmobilizovať sily vo vnútri jednotlivých inštitúcií, nájsť rezervy najmä v oblasti ľudských zdrojov a posunúť existujúce projekty opäť trochu ďalej. Vždy je však dôležité vrátiť sa k víziám a strategickým cieľom, ktoré sme si stanovili na začiatku spolupráce. Veď v pozadí všetkých kooperačných i vývojových snáh stojí čitateľ a jeho komfort pri získavaní komplexných a integrovaných informácií a poznatkov.

 

Poznámky:

1. Richard E. Quandt, emeritný profesor ekonómie na Princetonskej univerzite, v rokoch 1990 – 2001 riadil East European Program v rámci nadácie Andrew W. Mellon Foundation.

2. Po rozdelení Univerzity Pavla Jozefa .Šafárika v Košiciach na dve samostatné univerzity je od 1. januára 1997 samostatným členom projektu Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Zoznam bibliografických odkazov:

1. KOLIN (Košice Library Information Network). A CASLIN Plus library automation project: A proposal presented to The Andrew W. Mellon Foundation. Mount Holyoke College, 1995.

2. KOŽUCHOVÁ, Darina: HUSLONET: spolupráca Univerzitnej knižnice UPJŠ s maďarskými univerzitnými knižnicami. In: INFOS’96. Zborník z 26. informatického seminára konaného v dňoch 15. – 18. apríla 1996 v Jasnej pod Chopkom. Bratislava : Slovenská technická knižnica – Centrum VTI SR v Bratislave, 1996, s. 151155.

3. KOŽUCHOVÁ, Darina ŠOLTÉSOVÁ, Ľubomíra. Some Problems with Library Automation in the KOLIN Library Consortium. In Library Automation in Transitional Societies : lessons from Eastern Europe. New York : Oxford University Press, 2000, p. 141152. ISBN 019513262.9.

4. QUANDT, E. Richard. The Changing Landscape in Eastern Europe. A Personal Perspective on Philanthropy and Technology Transfer. Oxford : University Press, 2002. 469 p. ISBN 0195146697.

5. TETŘEVOVÁ, Milena: Ďalšie vzdelávanie pre pracovníkov slovenských knižníc a informačných špecialistov : Projekt ProLIB a pilotný model dištančného vzdelávania knihovníkov. In: INFOS 2000 : Zborník z 30. medzinárodného informatického sympózia, ktoré sa konalo v dňoch 3. – 6.apríla 2000 v Starej Lesnej. Bratislava : Centrum VTI SR v Bratislave, 2000, s. 180186. ISBN 8081565805

6. TRGIŇA,Tibor: Desaťročie CASLIN. In: CASLIN 1991 – 2001 : česká a slovenská knižničnoinformačná sieť. Bratislava : Univerzitná knižnica v Bratislave, 2002, s. 913.