Knižnice v sieti (z pohľadu pripojenej knižnice)

Rheinische Landesbibliothek (Rýnska krajinská knižnica) v Koblenzi je vedecká regionálna knižnica s mnohými funkciami.
Okrem regionálnej gescie v oblasti literatúry, regionálnej bibliografie a zbierky povinných výtlačkov spĺňa táto knižnica
úlohu vysokoškolskej knižnice aj centrálnej pedagogickej knižnice.

Knižnica bola založená v roku 1987, dovtedy región v okolí Koblenzu patril pod sieťové knižničné centrum vo Frankfurte.
Keďže tento sieťový systém len krátko predtým začal svoju rutinnú prevádzku, pre novozaloženú knižnicu bolo výhodnejšie si
jednoducho nahrať do lokálneho katalógu čo najviac katalogizačných záznamov, a tak knižnica sieťový región i región
medziknižničnej výpožičnej služby zmenila z Frankfurtu na Kolín.

Kolínska knižničná sieť totiž v tom čase už mala za sebou vyše 20ročnú rutinnú prevádzku a skoro všetky katalogizačné
záznamy vytvárajúce sa vo fáze výstavby knižnice (predovšetkým bibliografický aparát, fondy študovní a fondy s voľným
prístupom) sa dali stiahnuť z centrálneho servera v Kolíne. Doplniť sme museli iba lokálne zvláštnosti našej knižnice
(signatúra, používateľské obmedzenia, lokácie atď.). Bez využitia tohto externého servisu príslušnej knižničnej siete by bolo
celkom nemysliteľné otvoriť s vtedajšími zhruba 20 spolupracovníkmi v rozmedzí dvoch rokov úplne novú knižnicu. Je celkom
samozrejmé, že menšie knižnice profitujú z pripojenia do knižničnej siete nepomerne väčšmi než väčšie inštitúcie.

V 80. rokoch predstavovali tieto sieťové centrály čisto katalogizačné uzly, ktorých cieľom bolo prostredníctvom
spoločnej tvorby a správy katalogizačných údajov pridružených knižníc uľahčiť a urýchliť prácu v jednotlivých knižniciach.
Dnes sú nemecké sieťové centrály so svojimi širokospektrálnymi databázami niečím omnoho väčším. Sú pozadím či, ako sa dnes
hovorí, backbone (chrbtovou kosťou) všetkých knižničných prác v pripojených knižniciach:

• sú rešeršnými nástrojmi pre cielené a na konkrétne potreby orientované budovanie fondov,
• sprístupňujú ako externú ponuku bibliografické databanky,
• dodávajú údaje pre akvizičné oddelenie,
• slúžia (najmä pri dodržaní autorít) ako katalogizačný zdroj, resp. katalogizačná pomôcka pri formálnom, ako aj
  obsahovom spracovaní dokumentu,
• v rámci medziknižničnej výpožičnej služby slúžia ako centrálny a riadiaci nástroj (v Nemecku úplná novinka: takmer
  plnoautomatizované),
• v oblasti elektronického publikovania plnia úlohu providera a príležitostne plnia funkciu dokumentového
  servera,
• prevádzkujú lokálne systémy pre malé pripojené knižnice.

V dôsledku toho už v súčasnosti v Nemecku neexistuje väčšia vedecká knižnica, ktorá by nebola pripojená k jednej zo
šiestich regionálnych knižničných sietí.

Nie je však ľahké spravovať jednotlivé sieťové údaje v centrálach tak, aby mohli optimálne spĺňať všetky uvedené ciele.
Je to skoro neriešiteľná úloha.

V mnohých prípadoch je problém aj v nás knihovníkoch. Ako príklad tu uvediem iba problém nie celkom identických
katalogizačných záznamov tých istých dokumentov v jednej sieťovej databáze.

Pri budovaní sieťovej databázy (a osobitne pri budovaní databázy offline) nie je vždy možné zlúčiť odlišné
katalogizačné záznamy identických dokumentov. Strojovo to v mnohých prípadoch nie je možné a na “dodatočnú manuálnu prácu”
zasa častokrát chýba potrebný personál.

Táto okolnosť je síce rušivá, ale vo všetkých prípadoch, v ktorých s databázou pracuje profesionálny personál, teda
knihovníci, sa dá v určitých medziach tolerovať. Ak má však tá istá databáza slúžiť ako rešeršný nástroj napríklad pre
automatizovanú medziknižničnú výpožičnú službu, teda ak s databázou priamo pracujú bežní používatelia, stáva sa to veľkým
nedostatkom. Keď sa napríklad jeden katalogizačný záznam trochu odlišuje a nezaradí sa základný záznam, prípadne sa v
triedení nachádza ešte pred základným záznamom, potom si používatelia spravidla vyberajú tento najskôr uvedený exemplár,
ktorý je trvale vypožičaný, zatiaľ čo mnohé ďalšie exempláre toho istého dokumentu nie sú vôbec vyžiadané – a to jedine
preto, že ich zahŕňa iný záznam, ktorý sa objaví až neskôr.

Z tohto príkladu je zrejmé, že dôsledná a pokiaľ možno sieťová databáza bez duplicít je pri budovaní síce prácnejšia a
časovo náročnejšia, no táto investícia sa v konečnom dôsledku postupom rokov zhodnotí v každodennej práci všetkých účastníkov
knižničnej siete.

Z pohľadu pripojenej knižnice je dôležité zriadenie centrálnej redakcie, ktorej úlohy budú spočívať v stanovení
jednotných pracovných smerníc, v zjednocovaní katalogizačných záznamov a v rozhodovaní sporných prípadov. Automatické
kontroly sú dobré, nenahrádzajú však centrálnu redakciu. Aj v Nemecku je riadenie a využívanie autorít centralizované.

Vo Frankfurte sa používa v centrále aj vo všetkých pripojených knižniciach systém PICA, ktorý pochádza z Holandska, t.
j. centrála knižničnej siete a pripojené knižnice využívajú rovnaký softvér a v prevažnej miere aj rovnaký hardvér. Je to
teda uzavretý systém. Nezávisle od tohto systémového rozhodnutia ponúka takáto štruktúra siete pre pripojené knižnice veľkú
výhodu v tom, že problémy rozhrania – ak sa vôbec nejaké vyskytnú – sú medzi centrálou a pripojenými knižnicami rovnaké. To
uľahčuje v každodennej praxi riešenie problémov a zjednodušuje nové riešenia. Ale pretože priority pripojených knižníc na
základe rôznych úloh, ktoré plnia, ako aj veľkosti knižníc nie sú vždy identické, preto majú jednotlivé pripojené knižnice
malú možnosť rozhodovania. To sa v pripojených knižniciach chápe opätovne ako nevýhoda.

V centrále knižničnej siete v Kolíne sa využíva softvér ALEPH izraelského producenta ExLibris. V pripojených
knižniciach ku kolínskej centrále sa využívajú tri lokálne systémy (SISIS, Aleph, i3v). Takáto situácia poskytuje pripojeným
knižniciam viac slobody, no centrálu stojí viac námahy a vyžaduje v pripojených knižniciach viac vlastnej práce.

Dôležitou oblasťou sú komunikačné štruktúry v knižničnej sieti. Ak o všetkých dôležitých rozhodnutiach rozhoduje
centrála, vedie to veľmi rýchlo k frustráciám v pripojených knižniciach. Pri veľmi širokej rozhodovacej právomoci pripojených
knižníc zase jednotlivé procesy trvajú veľmi dlho a na úkor centrály.

Len vyrovnaný vzťah, rozumná rovnováha garantujú efektívnu spoluprácu všetkých zúčastnených. To sa, samozrejme, ľahko
povie, ale ťažšie realizuje. Rozličné knižničné siete sú v Nemecku dodnes v tomto smere veľmi rozdielne. Skutočnosť, že si v
Nemecku v súčasnosti medzi sebou konkuruje šesť knižničných sietí, sú dobrým predpokladom zdravého konkurenčného prostredia.
Samozrejme, že aj ľudia, ktorí v centrálach sietí rozhodujú (ako by to inak mohlo byť), nie sú nevýznamní a ovplyvňujú
komunikačnú štruktúru.

Ďalším významným prvkom je organizačné rozdelenie úloh v centrále knižničnej siete. Aj keď z historického pohľadu skoro
všetky knižničné siete v Nemecku vychádzali z aktivity jednej, obyčajne veľmi veľkej knižnice, centrály sietí sa po čase
stali samostatnými inštitúciami aj tam, kde sú priestorovo zviazané s jednou knižnicou (ako napríklad Spoločná knižničná
sieť/GBV v Göttingene). Tak je to správne, pretože pri kolíziách v záujmoch medzi potrebami pripojených knižníc (medzi sebou
aj vo vzťahu k centrále) samostatná centrála knižničnej siete má od začiatku výhodnejšie postavenie ako taká, ktorá je
organizačne alebo dokonca personálne začlenená do niektorej pripojenej knižnice. Ak je táto knižnica ešte aj veľmi veľká a
vplyvná, sú tieto možné problémy dané už od začiatku. Po organizačnej stránke je vhodné vytvorenie kontrolných a poradných
grémií, v ktorých sú vo vyváženej miere zastúpené okrem centrály aj členské knižnice.

Z pohľadu pripojenej knižnice sú dôležité tieto skutočnosti:

• dostatočne dimenzovať počítačovú zostavu v lokálnej knižnici, aby klientsky softvér bez problémov fungoval;
• vedenia na prenos údajov (v prevažnej miere pevné linky) dimenzovať tak, aby nedochádzalo k problémom so spojením ani
  v špičke;
• zaťaženie centrály a softvér, ktorý centrála používa, by mali byť dimenzované tak, aby čas odozvy umožnil plynulú
  prácu v pripojených knižniciach. Akceptovanie centrály knižničnej siete v pripojenej knižnici klesá podstatne rýchlejšie,
  ako stúpa čas odozvy (tu zohráva svoju rolu aj pracovná psychológia);
• rozhranie medzi centrálou a pripojenou knižnicou musí fungovať bez problémov. To prebieha najlepšie vtedy, keď obe
  používajú rovnaký formát údajov. Ak sú formáty rozdielne, musia sa nasadiť konvertory a pred použitím dostatočne
  otestovať;
• pri zriaďovaní novej knižničnej siete je vhodné sa snažiť o OnlineUpdate (čím homogénnejšia je štruktúra systému
  siete a lokálneho systému, o to výhodnejšie sú predpoklady na jej realizáciu);
• na zabezpečenie využívania externých údajov cez sieť, čoraz viac aj dát z agentúr, kníhkupectiev a vydavateľstiev, je
  nevyhnutné umožniť dodatočné napojenie cez medzinárodne rozšírenú ANSInormu Z39.50;
• je potrebné presne definovať, ktoré údaje sa budú udržiavať centrálne a ktoré len lokálne, pričom menší počet
  uchovávaných údajov v centrále prináša podstatné výhody;
• pri centrálne uchovávaných údajoch by mal existovať povinný minimálny štandard, ktorý by mali dodržiavať všetky
  pripojené knižnice. Navyše možno nepovinne ukladať aj viac údajov. Toto “viac” môže byť v oblasti formálneho popisu, ale aj
  v obsahových komponentoch (slovné spojenia alebo klasifikácie);
• ak sa využíva plnoautomatizované alebo poloautomatizované indexovanie, čo by som vám vrelo odporúčal, malo by
  prebiehať centrálne a byť aj centrálne spravované, aby ho mohli využívať všetci účastníci v knižničnej sieti;
• dodatkové informácie (zoskenované obsahy, abstrakty atď.) by sa mali od začiatku plánovať a centrálne
  uchovávať;
• pri využívaní sieťovej databanky ako nástroja pre automatizovú medziknižničnú službu a systémy dodávky plných textov
  dokumentov by mal byť centrálny modul objednávok vytvorený tak, aby ho bolo možné cez online rozhranie prepojiť s
  výpožičným modulom lokálneho systému;
• v oblasti elektronických databánk, prípadne úplných textov, by mala centrála dohodnúť s poskytovateľmi také
  konzorciálne zmluvy, ktoré umožňujú centrálne sprístupnenie (zároveň s vytvorením štatistík používateľov) a ktoré
  zabezpečujú aj systémovú administráciu.

Vek elektronických informácií a elektronických sietí od nás, ktorí zbierame, spracúvame a sprístupňujeme informácie,
vyžaduje adekvátne štruktúry, v opačnom prípade naše knižnice nebudú v budúcnosti schopné obstáť. Nevidím žiadnu inú
alternatívu.