Online katalógy prístupné cez WWW a virtuálna knižnica Univerzity Komenského v Bratislave

Informácie sú v súčasnosti jedným z najcennejších artiklov, hovorí sa, že žijeme v informačnej spoločnosti. Je veľmi
dôležité vedieť sa vo svete informácií orientovať – veď polovica všetkého poznania je práve znalosť toho, kde a ako možno
relevantné informácie nájsť. Knižnice už tradične patria medzi inštitúcie, ktoré v rámci svojej činnosti požadované
informácie, resp. dokumenty sprístupňujú. Svojim používateľom uľahčujú vyhľadávanie budovaním rôznych druhov katalógov. V
priebehu rokov prešli katalógy zložitým vývojom a v posledných rokoch sme svedkami toho, ako klasické lístkové katalógy
nahrádzajú online katalógy.

Online katalóg alebo OPAC (Online Public Access Catalogue) môžeme charakterizovať ako špecifický druh katalógu, ktorý
sa skladá z bibliografických záznamov v strojom čitateľnej forme a poskytuje používateľom interaktívny prístup
prostredníctvom terminálu/počítača. V porovnaní s tradičným lístkovým katalógom má niekoľko výhod. Umožňuje viacrozmernejší
prístup k záznamom (nielen podľa autora, názvu, predmetového hesla či klasifikačného triedenia, ale aj podľa každého
indexovaného poľa záznamu) a podstatne skracuje čas potrebný na vyhľadanie danej informácie.

Práve rozšírenie online katalógov vrhlo knižnice do počítačového veku a urobilo z knižníc jedno z ústredných miest pre
prístup k informáciám. Mnoho používateľov knižníc sa prepracovalo k počítačovej a knižničnej gramotnosti práve používaním
online katalógov. Ich implementácia priniesla nové prístupy k bibliografickému spracovaniu dokumentov, úlohám knihovníkov,
ale aj k usporiadaniu knižničných priestorov, pretože bolo potrebné zohľadniť špecifiká elektronického prístupu k informačným
zdrojom. V neposlednom rade bolo potrebné prehodnotiť definíciu pojmu “katalóg”. Ešte pred niekoľkými rokmi by sa väčšina
knihovníkov a používateľov knižničných služieb zhodla na tom, že katalóg predstavuje prostriedok poskytujúci bibliografické
informácie o dokumentoch, ktoré daná knižnica fyzicky vlastní. Dnes to už nie je také jednoznačné. Súčasné online katalógy
zabezpečujú prístup k abstraktovým či indexovým databázam, k plným textom, sprostredkovávajú prístup k materiálom skladovaným
na rôznych miestach a patriacich rôznym inštitúciám. Navyše k základným funkciám – vyhľadať a ukázať – pridávajú ďalšie,
ktoré nám umožňujú tlačiť výsledky hľadaní, ukladať ich na pamäťové médiá, posielať ich elektronickou poš-tou, žiadať
dokument na výpožičku, získať prístup k plnému textu a pod. Ideálny online katalóg by mal zabezpečovať:

• vyhľadávanie podľa viacerých prístupových bodov (funkcia prezerania/listovania i funkcia vyhľadávania),
• pravostranné rozširovanie prieskumových termínov (možnosť použitia zástupných znakov),
• možnosť kombinácie prieskumových termínov pomocou logických (and, or, not) operátorov,
• informácie o stave žiadaného dokumentu (či je dokument dostupný, požičaný atď.),
• použitie bibliografických kvalifikátorov,
• rýchle vyhľadávanie,
• možnosť využitia a doplnenia predchádzajúcich dotazov,
• možnosť uloženia dotazov pre neskoršie, resp. periodické využitie,
• pamätanie si jednotlivých krokov vyhľadávania (tzv. search history),
• možnosť zotriedenia výsledkov vyhľadávania,
• chybové hlásenia,
• nápovedy (Help),
• prepojenie na výpožičný podsystém (údaje o dostupnosti dokumentu, možnosť rezervácie, objednania dokumentu).

Takmer každá väčšia knižnica, ale aj mnoho menších, buď už má online katalóg, alebo ho v krátkom čase plánuje zaviesť.
Implementácia online katalógov vo všeobecnosti vyžaduje zabezpečenie finančných zdrojov, výber potrebného softvéru,
inštaláciu a presieťovanie pracovných staníc, pripojenie na internet, vyškolenie knižničného personálu i používateľov,
zosúladenie knižničného softvéru s inými automatizovanými systémami atď.

Online katalógy prešli za posledných dvadsať rokov nemalým vývojom. Môžeme ich posudzovať z rôznych hľadísk, pričom
najdôležitejšími sú vyhľadávacia funkčnosť a používateľské rozhranie. Katalógy tzv. prvej generácie mali obdobné funkcie
vyhľadávania ako klasické lístkové katalógy (hľadanie podľa hlavných prístupových výrazov/záhlaví: autor, názov, predmet),
jeden režim interakcie, limitované súbory nápovied a jednoduché zobrazenie. Katalógy druhej generácie už priniesli možnosť
vyhľadávania podľa jednotlivých kľúčových slov z hlavných prístupových výrazov, ladenie rešeršnej požiadavky pomocou
boo-lovských operátorov (and, or, not), dva režimy interakcie (zvyčajne prostredníctvom menu a zadávaním príkazov), viac
možností zobrazenia; kvalitnejšiu nápovedu spolu s rôznymi systémovými správami. V súčasnosti už hovoríme o katalógoch
tretej, resp. ďalšej generácie, ktoré nám prinášajú široké spektrum funkcií a priateľské používateľské rozhranie.

Osobitným príkladom online katalógu je OPAC prístupný cez internet. Prvými lastovičkami boli katalógy s textovo
založeným rozhraním prístupné prostredníctvom telnetu. Teraz však už existuje množstvo online katalógov s grafickým rozhraním
prístupných prostredníctvom WWW, takže sa niekedy označujú aj ako WebPac.

Práve sprostredkovanie informácií cez internet zvyšuje hodnotu katalógu, pretože používateľ sa môže jednoducho, rýchlo
a bez toho, aby opustil svoje pohodlie za počítačom, dozvedieť všetko potrebné o tom, čo bolo publikované a čo je kde v
knižniciach dostupné, a to doma i v zahraničí. Navyše najnovšie technológie umožňujú pripájať k záznamom o dokumentoch aj
plné texty či iné zaujímavé informácie (zvuk, obrázky, video), čím posúvajú online katalógy na kvalitatívne vyššiu
úroveň.

Sprístupnenie online katalógov cez internet do veľkej miery závisí od automatizovaného knižnično-informačného systému,
ktorý knižnica používa. V slovenských knižniciach sa môžeme stretnúť s niekoľkými takýmito systémami. Pre veľké knižnice
používajúce systémy ako napr. ALEPH, VTLS/VIRTUA ILS a Rapid Library je WebPac samozrejmosťou, pretože ich systémy ho majú v
sebe integrovaný. Ale ani menšie knižnice si nemusia zúfať – aj systémy ako LIBRIS či ISIS majú svoje spôsoby, ako
sprístupniť online katalóg cez www. Koncom októbra 2002 sprístupňovalo svoje online katalógy prostredníctvom www asi 46
slovenských knižníc. Sú medzi nimi takmer všetky vedecké knižnice, väčšina akademických, ale aj niekoľko verejných knižníc
(pozri tabuľku na nasledujúcej strane)1.

Väčšina knižníc si svoje www online katalógy prevádzkuje sama. Niektoré knižnice však majú svoje www online katalógy
umiestnené na serveroch iných inštitúcií. Sú to najmä knižnice, ktoré spája používanie rovnakého knižnično-informačného
systému (konkrétnymi príkladmi sú LIBRIS a Rapid Library), čím si šetria zdroje na technickú či inú prevádzku. Osobitnými
príkladmi spolupráce knižníc, resp. spoločného využívania WebPac-u sú online katalógy knižníc Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave a Univerzity Komenského v Bratislave. V ich prípade ide vlastne o súborný katalóg jednotlivých
knižníc ich fakúlt (STU – 6, UK – 12). V ďalšej časti článku by sme sa chceli venovať práve súbornému katalógu UK.

UK v Bratislave je najstaršia a najväčšia univerzita v Slovenskej republike. Na jej trinástich fakultách2 sa vzdeláva
viac ako 25 000 poslucháčov a pôsobí takmer 5 000 pedagogických, vedeckovýskumných a nepedagogických pracovníkov. Jednotlivé
pracoviská univerzity sa nachádzajú v rôznych častiach Bratislavy, niektoré sú dokonca aj v iných mestách Slovenska, napr.
Jesseniova lekárska fakulta je v Martine, kňazské semináre sú v Nitre, Banskej Bystrici, na Spišskej Kapitule v Spišskom
Podhradí.

Univerzita Komenského nemá klasickú “kamennú” ústrednú univerzitnú knižnicu, každá z jej fakúlt si buduje vlastnú
knižnicu podľa svojho zamerania. Vo fakultných knižniciach UK pracuje asi 100 pracovníkov.

Rozsah knižničného fondu je viac ako 1,3 milióna k. j., ročne knižnice získajú takmer 20 000 nových k. j., asi 4 000
titulov časopisov, registrujú takmer 30 000 čitateľov, ktorým ročne požičajú približne 600 000 dokumentov.

Spoluprácu medzi fakultnými knižnicami koordinuje knižničná rada UK, ktorá je poradným orgánom prorektora pre vedeckú
činnosť. Keďže jednotlivé fakulty boli do 1. apríla 2002 samostatnými právnymi subjektmi, knižničná rada UK nemala exekutívne
právomoci, všetko riadila viac-menej formou odporúčaní. Ťažisko spolupráce bolo orientované najmä na jednotný postup pri
spracovaní publikačnej činnosti. Iné činnosti, napr. elektronizácia knižničných procesov, sa riešili samostatne na úrovni
fakúlt alebo ich knižníc. Avšak čo sa týka spolupráce knižníc a ich rozvoja, rok 1998 možno označiť ako prielomový. V tomto
roku sa ukončilo spracovanie strategickej štúdie, ktorá bola zameraná jednak na analýzu vtedajšieho stavu, jednak na určenie
ďalšieho smerovania univerzity vo všetkých oblastiach činnosti, teda aj v knižničnej oblasti. V súlade so strategickou
štúdiou sa na univerzite začalo s budovaním virtuálnej knižnice. Virtuálna knižnica UK v súčasnosti poskytuje svoje služby
prostredníctvom svojej webovej stránky na adrese
http://vili.uniba.sk, a to v dvoch základných líniách – zabezpečenie prístupu do externých
informačných zdrojov a budovanie, aktualizovanie, sprístupňovanie a využívanie vlastných databáz Univerzity
Komenského.

Medzi externými informačnými zdrojmi je ťažiskom Web of Science (okrem UK je sprístupňovaný všetkým verejným vysokým
školám, SAV a najväčším vedeckým knižniciam), Journal Citation Reports, zoznam karentovaných časopisov, plnotextové
časopisecké databázy JSTOR, EIFL Direct a viaceré databázy prístupné na celouniverzitnom CD-ROM serveri.

V rámci Virtuálnej knižnice UK si pozornosť zaslúžia databázy, ktorých producentom je samotná UK v Bratislave, resp.
jej fakulty, databáza publikačnej činnosti a súborný online katalóg. V každej z týchto databáz je v súčasnosti viac ako
stotisíc bibliografických záznamov. V online katalógu je okrem toho 150 000 záznamov o exemplároch; databáza publikačnej
činnosti – popri bibliografických záznamoch – obsahuje takmer 47 000 citácií.

Charakter a funkcie databázy publikačnej činnosti a online katalógu sú rôzne, čo ovplyvňuje rozsah i obsah
záznamov.

Úlohou databázy publikačnej činnosti je podať informáciu o publikovaných prácach a ohlasoch pedagogických a
vedeckovýskumných zamestnancov Univerzity Komenského. UK má presne definované kritériá, ktoré je potrebné splniť pri
kvalifikačných postupoch. Medzi nimi má významné miesto práve publikačná činnosť, a tak i databáza. Platí zásada – čo nie je
spracované v databáze, to neexistuje. Z tohto dôvodu sa aktualizácii databázy venuje primeraná pozornosť.

Databáza publikačnej činnosti sa celouniverzitne buduje už jedenásť rokov. Je to prvá databáza publikačnej činnosti,
ktorá bola sprístupnená cez internet, a to už v roku 1993. Od začiatku sa databáza budovala podľa rovnakých pravidiel a
postupov, ale prístup k informáciám bol decentralizovaný podľa jednotlivých fakúlt. Po zakúpení celouniverzitného knižničného
servera a softvéru VTLS v roku 1998 sa koncepcia budovania bázy zmenila. Databáza je aktualizovaná online a je
centralizovaná. Všetky záznamy z jednotlivých fakúlt boli konvertované do systému VTLS, do jednej spoločnej databázy.

Analogicky sa postupovalo pri vytvorení ďalšej databázy UK – súborného online katalógu. Úlohou online súborného
katalógu je poskytnúť informáciu o knižničnom fonde, ktorý je vo fakultných knižniciach. Pri jeho vytvorení bola situácia
komplikovanejšia, keďže jednotlivé knižnice používali rôzne softvérové produkty, čo značne sťažovalo konverzie
záznamov.

Na UK bolo postupne konvertovaných viac ako 100 000 záznamov. Úroveň spracovania záznamov bola veľmi rôznorodá.
Niektoré dokumenty boli správne spracované, ale v mnohých záznamoch chýbali základné údaje, čo pri konverziách znemožnilo
kontrolu duplicity, resp. multiplicity. Z tohto dôvodu sú viaceré bibliografické záznamy v databázach viackrát. Systematicky
sa snažíme o ich spájanie a odstraňovanie multiplicity. Naším cieľom je, aby v každej databáze bol bibliografický záznam o
dokumente len jedenkrát a aby sa k nemu pripájali ďalšie informácie (údaje o exemplároch, citácie a pod.). Na základe
doterajších skúseností, pri spätnom hodnotení konverzií a problémoch s duplicitami, prichádzame k záverom, že sme mali
konvertovať záznamy len z tzv. “veľkých” fakúlt a na tzv. “menších” fakultách sme mali začať so spracovaním nových záznamov a
s pripisovaním exemplárov k už existujúcim bibliografickým záznamom.

V súbornom katalógu spôsobilo určité problémy i to, že v rámci konverzií prebehla i konverzia informácií o exemplároch.
Systém VTLS/VIRTA ILS v rámci výpožičného procesu jednoznačne identifikuje knižničnú jednotku (exemplár) na základe čiarového
kódu. Jednotlivé fakultné knižnice však mali rôzne spôsoby zaznamenávania takýchto údajov (rozsahové signatúry,
multiplikovanie záznamov atď.) a navyše väčšina ich dovtedajších systémov nevedela pracovať s exemplármi, resp. nevyžadovala
čiarový kód. A tak sa stalo, že v rámci konverzií dát boli do systému naloadované záznamy o exemplároch s fiktívnymi
čiarovými kódmi, ktoré sú však pre reálny výpožičný proces nepoužiteľné a je nutné ich spätne opraviť.

Celkovo možno konštatovať, že spätná úprava záznamov, ich spájanie a pripisovanie exemplárov je intelektuálne i časovo
veľmi náročné a niekedy by bolo oveľa rýchlejšie vytvoriť nový záznam.

Na UK so systémom VTLS/VIRTUA ILS pracuje takmer 70 knihovníkov. Postupne všetci absolvovali potrebné školenia. Prácu
so systémom VIRTUA ILS zvládli bez problémov. Ťažis-kom niekoľkodňových a opakovaných školení však boli odborné knihovnícke
otázky – práca s formátom USMARC, resp. MARC 21, anglo-americké katalogizačné pravidlá, tvorba a používanie autoritatívnych
záznamov. Pri absencii základných metodických pomôcok, napr. slovenských katalogizačných pravidiel či súborov autorít, sme
boli nútení individuálne riešiť viaceré odborné problémy a dohodnúť jednotný spôsob spracovania. Pre pracovníkov
spracúvajúcich publikačnú činnosť a pre katalogizátorov sme pripravili pracovné formuláre na spracovanie jednotlivých typov
dokumentov a metodické pokyny zamerané na riešenie konkrétneho problému.

V rámci spracovania publikačnej činnosti sme napríklad formou metodického pokynu riešili:

• prácu s autoritami,
• spracovanie dokumentov, ktorých spoluautori sú pracovníci rôznych fakúlt,
• spracovanie záznamov, ku ktorým existuje plný text prístupný cez internet,
• spracovanie dokumentu, ktorý je prístupný len cez internet,
• spracovanie kvalifikačných prác, audiovizuálnych dokumentov atď.

Pri katalogizácii sa formou metodických pokynov riešilo:

• spracovanie záznamov, ktoré sú v knižničnom fonde viacerých fakúlt,
• práca s autoritami,
• spracovanie záznamu o dokumente, ku ktorému existuje nejaká zaujímavá informácia na internete alebo jeho plný
  text,
• pripisovanie exemplárov k bibliografickému záznamu,
• spracovanie záznamu o dokumente (jedna k. j.), ktorý obsahuje viac rovnocenných titulov.

Dané metodické pokyny slúžili ako prostriedky určitej unifikácie v pracovných postupoch na jednotlivých fakultných
knižniciach. Predsa len pri budovaní súborného katalógu bolo po-trebné urobiť určité zmeny v spracovateľských linkách.
Niektoré zmeny boli dosť podstatné, veď sa prešlo od katalogizácie v samostatných systémoch ku katalogizácii spoločnej, od
budovania samostatných katalógov k vytváraniu súborného online katalógu. Zaujímavou a novou črtou v rámci spracovania
dokumentov do oboch databáz UK je pripájanie plných textov a iných zaujímavých informácií k záznamom (záznamy s pripojenými
informáciami možno v katalógu vyhľadať zadaním termínu www v rámci vyhľadávania podľa kľúčových slov v položke WWW).

Knihovníci na Univerzite Komenského v Bratislave sa novému spôsobu práce pomerne dobre prispôsobili a v súčasnosti sa
už snažia využívať možnosti systému v čo najširšej miere. Navyše knižnično-informačný systém VIRTUA ILS má vnútorne
integrovaný protokol Z39.503 umožňujúci hľadať a preberať záznamy iných knižníc, ktorých systémy ho majú taktiež
implementovaný. Takýmto spôsobom môžu katalogizátori preberať záznamy napr. z Kongresovej knižnice v USA, Švajčiarskej
národnej knižnice a mnohých ďalších. Vzhľadom na to, že im to vo veľkej miere uľahčuje katalogizáciu najmä cudzojazyčnej
literatúry, aj to primerane využívajú nielen pri spracovaní nových knižničných prírastkov, ale aj pri retrospektívnej
katalogizácii. Snahou každého knižnično-informačného pracoviska je mať prístupný celý knižničný fond v elektronickej podobe,
čiže v online katalógu. Uvítame, keď budeme mať možnosť využívať online katalógy aj slovenských knižníc, resp. súborný online
katalóg knižníc SR.

Poznámky:

1. K uvedeným údajom sme sa dopracovali na základe vyhľadávania www stránok v rámci našich najznámejších internetových
katalógov Zoznam (
http://www.zoznam.sk) a Superzoznam (
http://szm.sk). Je možné, že online katalógy prístupné prostredníctvom www majú aj iné knižnice,
ale v takom prípade je škoda, že o tom dostatočne neinformujú.

2. Univerzita Komenského má tieto fakulty: Lekárska fakulta, Jesseniova lekárska fakulta, Farmaceutická fakulta,
Právnická fakulta, Filozofická fakulta, Prírodovedecká fakulta, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Fakulta telesnej
výchovy a športu, Pedagogická fakulta, Evanjelická bohoslovecká fakulta, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta,
Fakulta managementu, Fakulta sociálnych a ekonomických vied.

3. Z39.50 je sieťový protokol vyvinutý štandardizačnými inštitúciami ANSI/NISA, ktorý umožňuje komunikáciu informácií v
heterogénnom prostredí. Zjednodušene povedané – môžeme komfortne vyhľadávať a získavať informácie z iných systémov
prostredníctvom toho nášho.