Súborný katalóg periodík

“Súborný katalóg – katalóg, ktorý obsahuje záznamy dokumentov nachádzajúcich sa vo fondoch viacerých knižníc alebo
informačných inštitúcií určitého mesta, okresu, regiónu, krajiny, určitej siete knižníc alebo informačných inštitúcií.”(Z.
Jurčacková) In: Informačná výchova : Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN, 1998, s. 322.

Celoštátne, národné súborné katalógy predstavujú základný informačný zdroj o dostupnosti dokumentov v knižniciach
krajiny. Majú najmä utilitárne, informačnolokačné funkcie. Popri nich však plnia aj ďalšie úlohy: kooperačnú a koordinačnú,
katalogizačnú, štandardizačnú a súčasne aj retenčnú funkciu. Zachytávajú dokumentovú produkciu svojej epochy a tým aj úroveň
kultúry a kultúrneho bohatstva danej krajiny. Uchovávajú záznamy o fondoch účastníckych knižníc, prezentujú ich a poskytujú
informácie o ich uložení, čím uľahčujú prístup k nim. Ako komplexný informačný systém obsahujú v sebe problémy organizačné,
legislatívne, štandardizačné, personálne, technické i technologické, ktoré sa riešia v závislosti od finančných možností,
dosiahnutej odbornej úrovne, ale často aj pod tlakom spoločenskopolitickej situácie.

Najrozsiahlejšie celoštátne súborné katalógy vznikli u nás na báze vyhlášky č. 110/1965 Zb. o evidencii zahraničnej
literatúry v dlhej kontinuite 35 rokov. V prípade periodík je to súborný katalóg periodík, pôvodne (do r. 1997) orientovaný
na zahraničné periodiká. Nie je zámerom tohto príspevku venovať sa histórii súborných katalógov. Považujeme však za potrebné
čitateľov informovať, že táto problematika a budovanie súborných katalógov má hlboké ukotvenie v slovenskom knihovníctve (od
20. rokov minulého storočia) a nie je objavom dneška. Preto ani súčasné riešenie použité v súbornom katalógu periodík SR, o
ktorom budeme hovoriť, nevzniklo “na zelenej lúke”. A pohľad na problém, ktorý má svoju históriu, je vždy iný, ako pohľad na
nový, nikdy nepoznaný problém. Prináša to so sebou určitú determináciu, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle slova.

Systém súborného katalógu periodík (SKP), existujúci od polovice 60. rokov minulého storočia, prešiel viacerými
vývojovými zmenami. Menili sa použité technológie, bibliografické formáty. Popri klasickom lístkovom katalógu vznikol aj
automatizovaný systém. Je to presne 20 rokov, čo sa dostal do podoby československej databázy dostupnej online najprv v
medzinárodnej terminálovej sieti Praha – Viedeň – Moskva, neskôr v počítačových sieťach CESNET a od r. 1991, keď do
spolupráce účinne vstúpil Ústav technickej kybernetiky v Bratislave, aj v počítačovej sieti SANET.

Z existencie týchto katalógov vychádzal aj československý projekt CASLIN, keď hlavný dôraz pri vytváraní vtedy
československej knižničnej informačnej siete položil práve na súborné katalógy a ich modernizáciu. Projekt CASLIN zásadne
ovplyvnil knihovnícku sféru presadením medzinárodných noriem a pravidiel. Štandardy prijaté v projekte CASLIN sa stali
záväznými aj pre súborný katalóg:

• bibliografický výmenný formát UNIMARC,
• medzinárodné bibliografické odporúčania ISBD,
• Angloamerické katalogizačné pravidlá AACR2,
• Medzinárodné desatinné triedenie – MDT.

Technológia súborného katalógu je založená na využití knihovníckeho automatizovaného systému ALEPH a na využití
internetu ako telekomunikačnej siete. Systém ALEPH (produkt izraelskej firmy ExLibris) uspel vo výberovom konaní pri štarte
projektu CASLIN. Odvtedy našiel široké uplatnenie v českých knižniciach, v Rakúsku, kde sa použil ako jednotný systém pre
celú knižničnú sieť, ďalej v Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku, Francúzsku, USA a v mnohých ďalších krajinách. V tomto roku
českí kolegovia rozhodli o prevode celoštátneho súborného katalógu kníh, pôvodne vytváraného v inom systéme, do systému
Aleph.

Funkciu centrálneho pracoviska v napĺňaní úloh v oblasti celoštátnych súborných katalógov plnila Univerzitná knižnica v
Bratislave (UKB). Je tomu tak od r. 1968, keď sa stala gestorom súborného katalógu zahraničných periodík v československom
meradle. Túto úlohu, dnes v rámci Slovenska, plní UKB doteraz. Potvrdilo ju aj rozhodnutie rady riaditeľov projektu CASLIN r.
1995 (gesciu za tvorbu súborného katalógu monografií prevzala vtedy SNK) a následne aj nový knižničný zákon č. 183/2000 Z.
z.

Projekt dobudovania súborného katalógu periodík

Súborný katalóg periodík (SKP) bol pred riešením projektu implementovaný v systéme ALEPH 3.25 zabezpečujúcom najmä
informačnolokačné funkcie. Do tohto systému bol prevedený r. 1996, keď UKB systém Aleph inštalovala a od zrušeného Ústavu
aplikovanej kybernetiky prevzala aj úlohu technického zabezpečovania súborného katalógu periodík. Spracovanie údajov,
dodaných takmer zo 400 slovenských knižníc, prebieha centrálne v UKB. Uplatňovanie takéhoto silne centralizovaného modelu,
náročného aj na prácu v centre, vyplývalo z celkovej situácie v knižničnom systéme SR. Ešte roku 1996 25 % knižníc nebudovalo
žiadny katalóg periodík (ani v klasickej forme) a telekomunikačné podmienky knižníc boli veľmi nepriaznivé. Ak sme chceli v
súbornom katalógu prezentovať fondy slovenských knižníc, budovať kvalitný informačný zdroj pre medziknižničnú výpožičnú
službu, tak jediným východiskom bolo centrálne spracovanie. Tieto skutočnosti spolu s tým, že použitá verzia systému ALEPH
nepodporovala funkcie kooperatívnej katalogizácie, vytvorili pre súborný katalóg periodík špecifickú situáciu.

Dnes sa postupne mení k lepšiemu. Priebežne sa zvyšuje počet knižníc pripojených na internet s vlastným automatizovaným
systémom i katalógom periodík. Časť údajov pre ich vznik niektoré knižnice získali zo súborného katalógu (napríklad
STU).

Pozitívne zmeny v knižniciach spôsobili, že volanie po rozšírení funkcií katalógu o možnosť kooperatívnej katalogizácie
a aktívnej účasti ostatných knižníc nadobudla v poslednom období väčšiu intenzitu Zabezpečenie možnosti kooperatívnej
katalogizácie sa stalo základným cieľom nového projektu dobudovania súborného katalógu periodík. Podnet na jeho prípravu
vyšiel z Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS) v Bratislave. Projekt bol pripravený koncom r. 2001 v koordinácii so SNK, ktorá
pripravila projekt vybudovania súborného katalógu monografií. NOS spoločne s Inštitútom otvorenej spoločnosti v Budapešti
pridelila projektu UKB na dobudovanie súborného katalógu v januári r. 2002 finančný grant. Grant má presne stanovené finančné
čiastky na pokrytie časti licenčných poplatkov za systém ALEPH pre firmu ExLibris, na konverziu údajov, na nákup informačných
zdrojov na CDROM, na školenia najmä z firmy ExLibris, na čiastkový rozvoj systému Aleph a na študijné cesty.

Pri príprave projektu sme museli vziať do úvahy viacero momentov. Vymedzený časový úsek jedného roka vyžadoval
racionálne riešenie. Časovo a finančne náročné výberové konania na prípadný nový automatizovaný systém, ani rozpracúvanie
variantných koncepcií s riešením celého systému takpovediac “od podlahy” neprichádzalo do úvahy. Riešitelia projektov oboch
častí súborného katalógu knižníc považovali za účelné vychádzať z koncepcií a zásad vypracovaných v rámci projektu CASLIN a
budovať dva typovo orientované súborné katalógy s fyzicky existujúcou centrálnou databázou v prostredí systému ALEPH,
konkrétne v jeho novej verzii ALEPH 500, v. 14.2, patch 4. Projekty potvrdili aj akceptovanie už celoštátne úspešne
aplikovaných štandardov a pravidiel. Akcent bol položený na novú, doteraz v súbornom katalógu nerozvinutú funkciu –
kooperatívnu katalogizáciu, dovoľujúcu online vytváranie i preberanie bibliografických aj lokačných záznamov. Ďalšou úlohou
je aj zvládnutie fungovania systému v heterogénnom prostredí.

Súborný katalóg periodík funguje ako reálny katalóg s centrálnou, fyzicky existujúcou databázou, v ktorej majú
účastnícke knižnice možnosť pracovať a využívať záznamy v nej spracované aj pre svoje vlastné potreby. Pokračovanie v tvorbe
fyzicky existujúceho súborného katalógu vychádzalo zo skúseností UKB, riešení prijatých v projekte CASLIN, podmienok v SR,
ako aj zo snahy udržať štandardnú kvalitu katalógu, zabezpečiť jednotný prístup k správe databázy. Potvrdzuje ho aj prístup v
susedných európskych krajinách.

K virtuálnym katalógom, ktoré niektorí pracovníci knižníc považujú za lepšie riešenie, možno uviesť veľmi podrobné
konštatovanie zahraničného účastníka seminára INFOS 2001, ktorý za výhody virtuálneho katalógu považuje toto: je vhodný, keď
medzi knižnicami neexistuje spolupráca, keď nie je dôležitá rôznosť kvality záznamov, vyžaduje menšie finančné náklady, je
vhodný pre knižnice obdobnej veľkosti a zamerania. Ako nevýhody uvádza: limitovanosť počtu zúčastnených katalógov,
nekonzistentnosť, nejednotnosť kvality záznamov, závislosť od telekomunikačnej odozvy jednotlivých katalógov, ťažká
spolupráca s ďalšími súbornými katalógmi, nevhodnosť pre knižnice rôzneho typu a veľkosti, dodatočné finančné náklady na
sieťovú prevádzku (z prezentácie: Bazuzi, Jack: Library resource sharing and Virtua ILS. INFOS 2001. 2. – 5. apríl 2001 v
Starej Lesnej).

Z hodnotení a komparácií virtuálnych a fyzicky existujúcich súborných katalógov vyplýva, že ani jeden nepredstavuje
“panaceu”. Každý má svoje pre a proti. Výber závisí od okolností, možností a potrieb.

Aké sú “okolnosti” u nás? Stále je množstvo knižníc bez automatizovaných katalógov periodík, bez prístupu na internet a
aj bez katalógu periodík. Prezentáciu fondov týchto knižníc umožňuje iba súborný katalóg. Preto spracovanie údajov za tieto
knižnice v centrálnom pracovisku UKB bude našou úlohou aj v budúcnosti. Nie je to mimoriadna situácia (v európskom meradle).
Aj nemeckí kolegovia spracúvajú takto do súborného katalógu periodík časť údajov zo 72 knižníc, tzv. “nepriamych účastníkov”
(r. 2002). Pritom nemecké knižnice dosahujú vysoký stupeň automatizácie.

Periodiká ako dokumenty majú špecifiká, ktoré vyžadujú osobitné riešenie a správu. Existujú v priebehu rokov, menia
názvy, periodicitu, číslovanie, vydavateľov, miesto vydania, rozmery, spájajú sa s inými periodikami, rozčleňujú sa na časti
alebo sa viacero častí, radov spája do nového titulu, zanikajú a opätovne začínajú vychádzať. Knižnice ich odoberajú
pravidelne, dlhodobo alebo v istých časových etapách. Táto premenlivosť v čase i priestore musí byť v súlade s medzinárodnými
knihovníckymi štandardmi a pravidlami zachytená v katalógu. Záznamy sa musia priebežne redigovať, aktualizovať a dopĺňať,
zistené skutočnosti, napríklad o ukončení vychádzania periodika, je potrebné zaznamenať, aj keď periodikum už neodoberá
žiadna knižnica. Tieto skutočnosti treba v súbornom katalógu riešiť. Z toho vyplýva potreba permanentnej redakcie záznamov
periodík zo strany centrálneho pracoviska súborného katalógu. Tieto skutočnosti jasne dokumentujú aj odlišnosť od správy
súborného katalógu monografií.

Centrálne kontrolovaná databáza umožní najmä:

• aktualizáciu lokačných údajov,
• tvorbu nových záznamov,
• preberanie záznamov podľa vlastného výberu do lokálnych katalógov knižníc,
• preberanie záznamov z iných databáz do súborného katalógu (zatiaľ slovenského registra ISSN, neskôr aj z iných
  informačných zdrojov).

Funkcia centrálnej redakcie pripadá UKB. Jej úlohou je bdieť nad obsahovou integritou databázy katalógu, kontrolovať
dodržiavanie dohodnutých pravidiel, definovať rozsah údajov v bibliografickom zázname, spôsob ich reprezentácie pre čitateľa,
kontrolovať duplicitu a multiplicitu záznamov, do bibliografického popisu dopĺňať podľa potreby ISSN, kľúčový názov, skratku
kľúčového názvu, znak MDT, zapracúvať do katalógu údaje od tzv. nepriamych účastníkov katalógu (zatiaľ väčšina knižníc),
aktualizovať adresár knižníc, prideľovať účastníckym knižniciam sigly, podieľať sa na tvorbe autorít – korporácií a i.

Zámerom projektu je aj zefektívnenie a podpora procesu katalogizácie periodík v knižniciach SR vrátane retrospektívneho
spracovania údajov z katalógov periodík v jednotlivých knižniciach, ktoré je rovnako potrebné ako retrospektívne spracovanie
katalógov kníh. Informačný komfort – získanie komplexných a konzistentných informácií v jednom informačnom zdroji – využijú
aj informační pracovníci a najmä sféra zabezpečovania primárnych dokumentov – MVS a MMVS. Prínosom bude najmä zvýšenie
aktuálnosti údajov v katalógu, ktoré bude zabezpečené práve prostredníctvom aktívnej účasti knižníc na kooperatívnej
katalogizácii. Aktivity spojené s napĺňaním projektu prinesú aj zdanlivo sekundárny, ale nezanedbateľný efekt – zvýšenie
odbornej úrovne pracovníkov knižníc a kvality ich práce. Účasť v SKP totiž vyžaduje kontinuálne vzdelávanie sa a osvojovanie
si nových poznatkov.

Typologická štruktúra SKP: periodiká v stredoeurópskom poňatí vzhľadom na svoju typologickú šírku zodpovedajú
angloamerickému termínu “seriál”. Do SKP vstupujú periodické dokumenty (seriály) v širokom zábere bez geografického,
jazykového a chronologického obmedzenia:

• časopisy vedecké, odborné, populárnonáučné vrátane časopisov pre deti a mládež,
• noviny,
• ročenky, zborníky z periodicky sa opakujúcich podujatí a periodické dokumenty s viacročnou periodicitou v slovenskej
  terminológii, doteraz označované ako tzv. nepravé periodiká,
• faksimile periodík,
• samostatné prílohy periodík.

Spracovanie dokumentov analytického charakteru (články, štúdie) nepatrí do záberu súborného katalógu.

Druhová skladba dokumentov vychádza z členenia dokumentov prijatého v AACR2, z ktorých vylučuje iba dokument typu
“objekt”. To znamená, že do SKP budú zaraďované záznamy periodík v tlačenej a inej forme, slepecké tlače, elektronické
periodiká, či už na CDROM, disketách, alebo diaľkovo dostupné periodické zdroje vrátane multimediálnych, zvukové časopisy,
periodiká na mikromédiách atď.

Všetci, ktorí pracujú s kategóriou dokumentov označovaných ako “periodikum/seriál”, však vedia, aké sú hranice tohto
pojmu flexibilné a ako často závisia od zaužívaných postupov konkrétnej knižnice. Koordinácia postupu v rámci SKP bude
náročná a vyžiada si zjednocovanie prístupov i kompromisy.

Riešenie projektu a dosiahnuté výsledky

Riešenie projektu je rozvrhnuté na 12 mesiacov po udelení grantu. Získanie novej verzie Aleph 500, v. 14.2, nebolo bez
problémov. Na rozdiel od SNK, ktorá už rok testovala vybranú verziu systému ALEPH, UKB ju musela novo získať. Finančný
rozpočet vážne narušilo zistenie, že firma ExLibris účtuje omnoho vyššiu sumu za licenciu systému, ktorý je inštalovaný na
samostatnom serveri (mimo lokálneho katalógu UKB). Tieto náklady značne prekročili všetky prostriedky grantom určené na
riešenie projektu. Po dlhých rokovaniach a špecifikovaní našich požiadaviek na fungovanie systému súborného katalógu firma
ExLibris dala v marci 2002 UKB povolenie na dočasné testovanie tejto verzie systému na samostatnom serveri. Nová verzia
štartovala až v apríli 2002. V riešení finančných záležitostí nás významne podporila aj Mellonova nadácia z USA, keď na
úhradu časti licenčných poplatkov firme ExLibris pridelila UKB finančný grant v septembri t. r. Táto americká nadácia
deklarovala záujem o rozvoj národných súborných katalógov jednoznačne už pri sponzorovaní projektu CASLIN. Na výmenu
poznatkov v tejto oblasti pripravila v spolupráci s Národnou knižnicou Estónska v Talline medzinárodnú konferenciu o
súborných katalógoch, aj s prezentáciu výsledkov dosiahnutých na Slovensku (pozri o tom aj
článok).

Prvé kroky pri riešení projektu, okrem spoznávania a osvojovania si novej verzie systému a jej fungovania, smerovali k
definovaniu základných častí systému súborného katalógu periodík, ktoré tvoria:

• UKB – testovacia databáza obsahujúca údaje súborného katalógu periodík,
• SKP – súborný katalóg periodík, ktorý po doladení a odskúšaní operácií v testovacej báze bude finálnou bázou
  súborného katalógu,
• ADR – adresár knižníc ako doplnková báza,
• SSN – báza slovenského národného registra ISSN,
• AUT – báza autorít – korporácií.
• K dispozícii sú na adrese:
  http://skp.ulib.sk.

Pripravovali a nastavovali sa parametre údajov v centrálnom systéme aj lokálnom katalogizačnom module (GUI Client).
Prebehla tzv. lokalizácia systému, t. j. jeho prispôsobenie miestnym podmienkam. To v praxi znamená nastavenie množstva
vzájomne prepojených modulov systému, definovanie vnútorných obslužných tabuliek, príprava zobrazovacích formátov, nastavenie
parametrov GUI klienta. Veľkou pomocou bola česká verzia modulov. Súčasne sa vykonali aj konverzie bibliografických i
lokačných a vlastníckych dát SKP a adresára knižníc z pracovnej databázy fungujúcej v CDS/ISIS a konverzia dát národného
registra ISSN zo systému OSIRIS a vlastného bibliografického formátu ISSN (upravený USMARC). Bolo potrebné vyriešiť taktiež
problém diakritiky, pretože implementovaná verzia systému ALEPH pracuje so znakovou sadou Unicode UTF8.

Údaje boli do týchto báz opakovane importované a experimentálne sa s nimi pracuje – zápis nového bibliografického
záznamu, prevzatie a modifikácia záznamu, prevzatie a konverzia záznamu, uloženie záznamu a zápis lokačných a vlastníckych
údajov. Prechod na “ostrú” prevádzku súvisí s doladením a stabilizáciou celého systému a overením práce iných knižníc v SKP –
“alephovských i nealephovských”, pracujúcich napríklad so systémom Rapid Library.

Technická spolupráca

Systém SKP je koncipovaný ako centrálne redigovaný systém s následným preberaním do lokálnych katalógov. Bez problémov
je homogénna spolupráca medzi rovnakými verziami systému ALEPH. Pri komunikácii GUI A500, v. 11.3, ktoré majú niektoré
východoslovenské knižnice, a v. 14.2 sa vyskytuje problém transformácie znakovej sady. Postupne realizovaný prechod knižníc
konzorcia KOLIN na vyššiu verziu systému tento problém odstráni.

Automatizované prostredie SKP je heterogénne – VTLS, Rapid Library, Libris, ISIS. Systém ALEPH má iba menšina knižníc
(6 knižníc), ale so značnou váhou v slovenskom knižničnom systéme. UKB pripravuje podmienky na spoluprácu v heterogénnom
režime. Oslovila firmu Cosmotron s návrhom na riešenie komunikácie na úrovni lokálnych klientov (ALEPH – RAPID) a poskytla
firme potrebné podklady. Prvé riešenia zo strany firmy Cosmotron sa postupne overujú v Slovenskej ekonomickej knižnici EU a
Ústrednej knižnici SAV.

V projekte predpokladané použitie replikačného mechanizmu na presun záznamov v systéme – tzv. Aleph Cluster – sa
nepoužilo, pretože tento programový produkt je určený pre homogénne prostredie a je potrebné jeho osobitné
licencovanie.

Katalogizácia

UKB ako centrálna redakcia súborného katalógu akceptovala dohodnuté štandardy a pravidlá. Nebolo to jednoduché, pretože
dlhé roky budovaný súborný katalóg periodík mal vypracované presné pravidlá tvorby údajov, v niektorých prípadoch odlišné od
ISBD (S) a AACR2. Od prijatia rozsahu minimálneho záznamu r. 1996 je súčasný záznam periodika pripravovaný v bibliografickom
formáte UNIMARC a sleduje pravidlá AACR2 a ISBD (S). Štruktúra záznamu bola skoordinovaná s NK ČR a obsah národného poľa
doteraz používaného na zápis lokačných údajov bol dohodnutý so SNK. Rozsah minimálneho záznamu pre elektronické periodiká bol
prerokovaný a prijatý na “Unimarc party” v marci 2001.

Implementácia pre nás nových katalogizačných pravidiel – AACR2 spoločne s ISBD (S), príprava knihovníkov na spracovanie
bibliografických údajov periodík vyžaduje čas a prostriedky. V projekte CASLIN prešli odbornou prípravou iba katalogizátori
monografií.

V projekte pripravovaná kooperatívna katalogizácia si však okrem sprístupňovania informácií o medzinárodných pravidlách
vyžaduje od všetkých účastníkov aj ich jednotné využívanie v katalogizácii periodík. Tohtoročný jesenný prieskum
katalogizačnej praxe ukazuje stále na značný rozptyl prístupu v rôznych knižniciach. Na prekonanie tohto stavu budú potrebné
rozsiahle školenia a príprava metodických, školiacich materiálov.

Lokačné a vlastnícke údaje (holdingy)

V každom centralizovanom súbornom katalógu je dôležitý zápis lokačných a vlastníckych údajov. Pretože UNIMARC nemá
formát pre holdingy, bolo na tieto účely pôvodne stanovené pole 910 z bloku polí určených na národné použitie, ktoré bolo
zahrnuté aj do minimálneho záznamu periodika v SKP. V systéme Aleph 500, ktorý bol originálne koncipovaný pre USMARC, je na
tieto účely určený modul na zápis tzv. jednotiek a súbor holdingových údajov v štruktúre USMARC (resp. MARC 21). V súčasnosti
dodávateľom preddefinované údaje v holdingovom zázname systému Aleph nie sú korektné (napríklad podpole pre signatúru je
určené pre klasifikačný typ signatúry, ktorú na Slovensku knižnice prakticky vôbec nepoužívajú). Ani modul jednotiek, ani
systém “holdingových záznamov”, pri ktorom sa spája UNIMARC s USMARCom, nie sú vytvorené pre systém súborného katalógu a
poskytujú iba provizórne riešenie. Sú pripravené iba na zápis údajov v rámci jedinej inštitúcie a nie na zápis z mnohých
knižníc.

V súbornom katalógu periodík sme na zápis lokačných údajov zvolili modul jednotiek. Do tohto modulu boli osobitnou
procedúrou prevedené aj existujúce lokačné údaje.

Štruktúra a forma lokačných údajov má určujúci význam aj pre väzbu na modul MVS. Doterajšie syntaktické analýzy
štruktúry lokačných údajov v súbornom katalógu periodík, vykonané pri príprave spoločnej bázy v systéme JASON (katalóg
knižníc Severného PorýniaVestfálska a súborný katalóg periodík SR) potvrdili ich “čitateľnosť” v automatizovanom systéme.
Súčasne však naznačili potrebu jasných pravidiel na ich vytváranie.

Spolupráca a odborná príprava

Na tvorbe katalógu zahraničných periodík sa poskytovaním údajov podieľa viac ako 350 inštitúcií SR: všetky vedecké,
vysokoškolské knižnice, verejné knižnice, knižnice rezortu zdravotníctva, Slovenskej akadémie vied, veľké i menšie podniky,
výskumné inštitúcie. Počet účastníckych knižníc po r. 1989 klesol z dôvodu zrušenia mnohých firiem i výskumných pracovísk.
Postupne však pribúdajú najmä nové vysokoškolské knižnice. Všetky tieto inštitúcie sú spolutvorcami i hlavnými používateľmi
katalógu, preto je nevyhnutné s nimi úzko spolupracovať. V minulom období sa určitý čas zástupcovia všetkých významných
knižníc s rozhodujúcim podielom na katalógu schádzali na platforme spoločnej pracovnej komisie. V nej sa pripravil aj
minimálny záznam periodika v SKP a bol prezentovaný aj na informatickom seminári INFOS r. 1997. Následne v r. 1999 – 2001
organizované “UNIMARC party” boli zamerané na medzinárodné pravidlá a odporúčania – ISBD (S), na aktualizácie (update)
formátu UNIMARC, na problematiku spracovania elektronických periodík. Prispeli k zvýšeniu poznania a uplatňovania
medzinárodných noriem a štandardov v slovenskej knihovníckej praxi pri katalogizačnom i bibliografickom spracúvaní periodík a
tvorbe katalógu tohto druhu dokumentov.

Pilotné pracovné stretnutie organizované v máji t. r. vďaka Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach ukázalo užitočnosť,
potrebu takýchto podujatí. Potvrdilo tiež záujem a odbornú erudovanosť slovenských knihovníkov, čo je povzbudzujúce, a
dúfame, že v školiacich akciách budeme môcť postupovať vo vzájomnej spolupráci.

Jedným z ďalších krokov bude školenie začiatkom novembra, ktoré sa uskutoční v spolupráci UKB a firmy Cosmotron.

Popri jednotlivých školiacich aktivitách je pri implementovaní pravidiel tvorby záznamov periodík nevyhnutné
kontinuálne vzdelávanie pracovníkov knižníc. Na Slovensku, na rozdiel od Čiech, nemá takéto vzdelávanie potrebnú organizačnú
platformu. Preto celá záťaž bude asi zatiaľ na správcovi súborného katalógu, aj keď nemá štatút doškoľovacieho strediska a
napríklad nie je v jeho kompetencii ani príprava celoštátnych metodík katalogizácie seriálov/periodík. V organizácii aj
formulovaní obsahu školení za užitočné považujeme využiť a aplikovať skúsenosti a výsledky amerického programu kooperatívnej
katalogizácie seriálov CONSER, ich materiály a príručky, metódy tréningu, ktoré sa uplatňujú aj v iných, zatiaľ však iba
anglicky hovoriacich krajinách.

Spolupráca so Slovenskou národnou knižnicou prebieha najmä na pôde koordinačnej rady (vzájomná koordinácia školiacich
aktivít a na úrovni konzultácie jednotlivých pracovníkov oboch inštitúcií zapojených do riešenia projektov). Dosiahnutá
úroveň v oboch projektoch riešenia je v zásade zhodná, na škodu účastníckych knižníc sa nezvolil jednotný prístup pri zápise
lokačných údajov.

Aktivizácia a povzbudenie záujmu partnerských knižníc na budovaní súborného katalógu je veľmi dôležitou úlohou už počas
riešenia projektu. Okrem formálnych diskusií na koordinačnej rade SKP sa pravidelne konzultujú (individuálne aj pre vybrané
skupiny knižníc) spoločné metodické, technické a organizačné problémy, výber hardvéru, príprava projektu vybraných knižníc na
získanie grantu OSF a i. V tejto súvislosti sa zo strany koordinátora projektu UKB odporúčalo pre prípad aktívnej účasti
externé využitie katalogizačného klienta GUI pre A500, v. 14.2.

Významnou zložkou zaškoľovania boli aj študijné cesty zamerané na organizačné a systémové otázky implementácie
súborných katalógov a pracovné stretnutia koordinačného a odborného charakteru. Pri riešení viacerých problémov sú nápomocní
zahraniční odborníci, ako je Ing. Martin Vojnar z Vedeckej knižnice Olomouc a ďalší kolegovia pracujúci so systémom Aleph 500
z Moravskej zemskej knižnice v Brne alebo Národnej knižnice ČR, ktorí sa ochotne delia so svojimi skúsenosťami. Na zaškolenie
do základných systémových zmien sa uskutočnili v Univerzitnej knižnici v Bratislave pre systémových knihovníkov konzultácie
expertov z pracovísk, kde je systém A500, v. 14.2, v prevádzke (Brno, Olomouc). Pripravované sú aj školenia expertov
ExLibris.

Vecné spracovanie

“Souborné katalogy poskytují uživatelům možnost provádět konzistentní vyhledávání záznamů mnoha institucí za
předpokladu, že jejich záznamy jsou shodně indexovány…”( LYNCH, C. A.: Budování infrastruktury pro sdílení zdrojů. In
Souborné katalogy: organizace a služby. Praha : Národní knihovna, 2000, s. 26.)

Ako základný selekčný jazyk súborného katalógu knižníc SR bolo prijaté Medzinárodné desatinné triedenie – MDT, ktoré
SKP využíva od svojho vzniku. Bolo zaujímavé zistiť stav vo vecnom spracovaní periodík v slovenských knižniciach. V
prieskume, ktorý UKB uskutočnila pred pár rokmi, používanie MDT uviedlo iba 16 z 230 respondentov, ďalších 9 % respondentov
(22 inštitúcií) uviedlo použitie predmetových hesiel, kľúčových slov, medzinárodných klasifikačných schém a tezaurov – MeSH,
AGROVOC, EUROVOC, tezaurus podľa British Zological Society, medzinárodný tezaurus používaný v Astronomy and Astrophysics
Abstracts a i. Tieto zistenia majú vysokú výpovednú hodnotu.

Je jasné, že súčasnú hierarchickú klasifikačnú schému MDT je potrebné doplniť iným vecným triedením. Rozhodnutie nie je
jednoduché, pretože riešenie pre univerzálne orientovaný katalóg nie je naporúdzi a výber musí byť vhodný nielen pre všetky
vedné odbory a musia ho akceptovať knižnice zapojené do SKP. Iné riešenie môže byť iba provizóriom. Súčasné čiastkové
používanie viacerých klasifikačných a indexačných systémov by vytvorilo v katalógu zmätok a znížilo by presnosť informačného
prieskumu a navigáciu používateľov v celom systéme. Navyše, takýto prístup nemá obdobu v žiadnom kvalitnom katalógu vo svete.
V súbornom katalógu periodík sme preto takéto riešenie neprijali. Rovnako nie je možné akceptovať súčasné používanie
triednikov MDT zo slovenského stredného vydania a nového vydania MDT MRF na CDROM. Vo viacerých triedach došlo k významným
zmenám, napr. trieda 808, pôvodne používaná na označovanie slovanských jazykov, je podľa nového vydania MDT určená na
klasifikáciu teórie literatúry, rétoriky atď. Z pôvodného znaku 681.3, používaného na klasifikáciu automatizácie, výpočtovej
techniky, vznikla podrobne rozpracovaná nová trieda 004. Mnoho ďalších znakov bolo zrušených a vo väčšine prípadov
nahradených novými znakmi. Preto záznamy, ktoré vzniknú v kooperatívnej katalogizácii bez MDT, bude centrálna redakcia v UKB
dopĺňať.

Všetky účastnícke knižnice SKP dostanú k dispozícii výber znakov MDT overených v novom vydaní, ktoré sú používané na
klasifikáciu záznamov v SKP. Na klasifikáciu periodík sa používajú jednoduché znaky MDT. Tento postup vychádza z potreby
uľahčiť používateľom vyhľadávanie v SKP, kde zložené a komplikované znaky MDT spôsobujú problémy a používateľ pri rešeršovaní
takmer nikdy “netrafí” do takéhoto znaku. Použitie iného univerzálneho triedenia, tezaura alebo predmetových hesiel zostáva
otvorené.

Súbory autorít

V procese riešenia projektu opakovane narážame na problém vytvárania súboru autorít, čo v prípade periodík znamená
najmä korporácie. Táto problematika nebola zahrnutá do projektu UKB ani do projektu SNK. Ani jedno riešiteľské pracovisko –
SNK a UKB – nepripravilo zásadné riešenie. Pokus o náčrt riešenia sme v UKB urobili a v júni t. r. sme ho predložili členom
koordinačnej rady SKK SR spoločne s ďalšími informáciami. Od nikoho sme nedostali žiadne stanovisko ani vyjadrenie. Pokusne
sme teda vytvorili databázu korporácií v novom Alephe. Uvedomujeme si však, že na Slovensku by mala vzniknúť jedna
kooperatívne budovaná báza autorít, najlepšie v správe SNK, kde pracujú kvalifikovaní odborníci na problematiku autorít.
Súčasne sme presvedčení, že riešenie tvorby autorít, ktoré je rovnako zložité ako súborný katalóg, musí byť projekčne
pripravené, podložené aj celoštátne odobrenou metodikou tvorby autorít i celého systému kooperácie knižníc SR na tvorbe
takejto celoštátnej bázy.

Tento problém sa musí urýchlene vyriešiť, aby sa zabezpečila väzba medzi záznamami v súborných katalógoch a bázou
autorít, ktorá musí zachytávať domáce i zahraničné autority – autorov, korporácie, akcie a s najväčšou pravdepodobnosťou aj
geografické autority. Pri riešení sa možno inšpirovať napr. u našich najbližších susedov v Čechách, kde kooperatívne budovaný
systém autorít v systéme Aleph už úspešne funguje. Podieľajú sa na ňom knižnice s rôznymi automatizovanými systémami.
Príkladom dlhodobého kooperatívneho prístupu je veľký súbor autorít budovaný v SRN aj za spolupráce rakúskych knižníc.

Báza slovenskej národnej agentúry ISSN

SKP má úzke väzby aj na medzinárodný systém ISSN, ktorý vytvára jedinečný systém identifikácie seriálov. Predstavuje
obrovský zdroj údajov o seriáloch, ktorý v súčasnosti významne ovplyvňuje aj oblasť štandardizácie a harmonizáciu
medzinárodne akceptovaných pravidiel a odporúčaní na spracovanie seriálov. Slovenská báza ISSN obsahuje záznamy slovenských
periodík, ktorým bolo medzinárodné štandardné číslo pridelené a priebežne sa aktualizuje. Je výborným zdrojom pre spracovanie
bibliografických záznamov. Preto bola prevedená do systému Aleph a bibliografického formátu UNIMARC a je neoddeliteľnou
súčasťou systému súborného katalógu periodík. Je k dispozícii všetkým účastníkom SKP a záznamy z nej je možné preberať do
SKP.

JASON

Ak hovoríme o súbornom katalógu periodík, nemožno obísť ani systém JASON, ktorý sa na Slovensku dosť využíva. Tento
systém, ktorý vytvára Univerzitná knižnica v Bielefelde (NSR), je na Slovensku doplnený aj bázou slovenského súborného
katalógu periodík. Ide o jedinečný informačný zdroj poskytujúci možnosť elektronického vyhľadávania, lokalizácie,
objednávania a dodávania seriálových dokumentov nielen z nemeckých, ale aj slovenských knižníc. Ďalší rozvoj a existencia
systému si vyžiada spoločný prístup a riešenie z nemeckej i slovenskej strany.

Adresár knižníc

Pripravili sme a doplnili aj doplnkovú databázu ADR – adresár knižníc, ktorá sprevádza súborný katalóg periodík od jeho
vzniku. Zmenou prešiel aj systém sigiel, ktoré sa zmenili zo 6miestnych na 5miestne preto, aby ich bolo možné použiť aj pri
zápise tzv. jednotiek v systéme Aleph. Okrem toho sa pre potreby prepojenia SKP s údajmi o knižniciach pripravil osobitný
exportný formát v HTML, ktorý priamo v súbornom katalógu periodík umožňuje zobraziť samostatnú stránku informácií pre každú
inštitúciu s lokačnými údajmi v súbornom katalógu.

Namiesto záveru

Súborný katalóg periodík SR má šancu stať sa postupne kvalitným kooperačným systémom, ktorý splní potreby a požiadavky
knižníc a používateľov. Čaká nás pritom ešte veľa práce na dobudovaní zatiaľ “prvostupňového” systému súborného katalógu,
ktorý vo svojich technologických procesoch a funkciách má viac parametre lokálneho ako súborného katalógu a ktorý nevyhnutne
potrebuje:

• doplnenie možností preberania záznamov z rôznych externých zdrojov, ako je to bežné v zahraničí. Kolegovia v
  zahraničí si iste dobre prepočítali, že náklady na nákup bibliografií či vydavateľských súpisov, ktoré slúžia ako pomocné
  bázy, sa rentuje v rýchlosti práce a v celkových nákladoch na katalogizáciu;
• vybudovanie celoštátneho súboru autorít, jeho technológie i kooperatívneho spôsobu budovania spolu s metodikou
  vytvárania záznamov v ňom;
• príprava knihovníkov na aktívnu spoluprácu;
• zvládnutie kooperatívnej katalogizácie;
• príprava doplnkových programov na offline import údajov z účastníckych krajín, programov na kontrolu a vylučovanie
  duplicít atď.

Pripravované zmeny v systéme Aleph (v protokole Z39.50 doplnenie funkcie update, API a i.) môžu výrazne zvýšiť
komfortnosť spolupráce knižníc s inými systémami. Riešenie automatickej aktualizácie údajov na trase SKP – lokálne katalógy,
prepojenie SKP na plné textové dokumenty, dobudovanie systému elektronického objednávania dokumentov by tiež nemalo iba
zostať hudbou budúcnosti. Nemožno opomenúť ani riešenie systému počítačového zálohovania SKP i jeho dlhodobého uchovania na
inom médiu (CDROM, mikrofiš, mikrofilm).

Technológia súborného katalógu – to sú vysoko náročné úlohy pre profesionálov v oblasti informačných technológií.
Súborné katalógy oproti lokálnym katalógom vyžadujú množstvo doplnkových funkcií a programov s nemalými nárokmi na finančné
náklady a/alebo prácu vlastných, profesionálne zdatných informatikov. (Cena za prípravu súborného katalógu Melvyl z USA,
ktorý býva často uvádzaný ako kladný príklad, sa vyšplhala na viac ako milión dolárov.) Tieto úlohy nemožno klásť na plecia
knižníc, ktoré zápasia s finančnými problémami už pri plnení svoje prapôvodnej funkcie, akou je získavanie a sprístupňovanie
informačných zdrojov. A o nedostatku profesionálne zdatných informatických odborníkov v knižniciach azda ani netreba
hovoriť… Pri súčasnom platovom zaraďovaní pracovníkov knižníc sa táto situácia ani tak ľahko nezmení.

Skúsenosti a trendy vo viacerých okolitých krajinách (Rakúsko, Slovinsko, postupne i NSR) naznačujú výhodnosť riešenia
technologických problémov mimo knižníc – v špecializovaných informačných inštitúciách, ktoré disponujú odborníkmi z tejto
oblasti a sú schopné akceptovať nové požiadavky, reflektovať nové technológie a kvalitne implementovať a podľa potrieb aj
modifikovať a dotvárať nové systémy a využiť ich možnosti v plnom rozsahu. Nakoniec aj my v UKB máme dobré, viacročné
skúsenosti z predchádzajúcej spolupráce, či už s ÚVTEI Praha alebo Ústavom aplikovanej kybernetiky v Bratislave, ktoré
posunuli technologický vývoj súborného katalógu periodík dopredu.

Súborný katalóg sa vyznačuje kontinuálnym procesom tvorby údajov, ktorého súčasťou je odbornosť, vytrvalosť a účelná
spolupráca. Je to ako beh na dlhú trať, pri ktorej sa odovzdáva štafetový kolík s cieľom niesť ho ďalej. Pôsobnosť knižníc je
práve v tejto oblasti a slovenské knižnice sa v nej plne osvedčili.

Zoznam bibliografických odkazov:

1. Androvič, Alojz: Výsledky riešenia projektu dobudovania súborného katalógu periodík za obdobie od 1. 1. 2002 do 31.
   5. 2002. Interný materiál UKB.

2. Dovey, Mathew J.: So you want to build a union catalogue? – Ariadne Issue 23

3. 
   http://www.ariadne.ac.sk/issue23/dovey/intro.html
   

4. Lynch, Clifford A.: Building the infrastructure of resource sharing: union catalogs, distributed search, and
   crossdatabase linkage. In Souborné katalogy: organizace a služby. Praha : Národní knihovna 2000, s. 121130.

5. Sedláčková, Lýdia – Androvič, Alojz: Slovak union catalogue CASLIN – system for serials. Príspevok na medzinárodnú
   konferenciu. In Conference on union catalogs. 1719 October 2002 Tallinn.