Kompetentné odpovede na horúce otázky

V súvislosti s plnením zákona o verejnom obstarávaní väčšinu akvizičných knižničných pracovníkov
doslova rozbolela hlava. SNK v Martine preto zorganizovala v januári seminár na túto tému, kde prednášala a na otázky
účastníkov seminára odpovedala pracovníčka Úradu pre verejné obstarávanie
Ing. Zita Táborská. Požiadali sme ju, aby pre našich čitateľov pripravila odpovede na FAQ (najčastejšie kladené
otázky). Uverej-

ňujeme ich s vierou, že pomôžu mnohým knižničným – „nielen“ akvizičným – pracovníkom.

1. Zákon č. 530/2002 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z., upravil prípady, keď obstarávateľ nie je povinný pri
uzatváraní zmlúv použiť metódy a postupy verejného obstarávania. Okrem iného do oblasti pôsobnosti zákona patrí aj
obstarávanie knižničných fondov, ktoré doteraz nebolo potrebné obstarávať metódami a postupmi verejného obstarávania. Čo
viedlo autorov zákona k tejto zmene?

Jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je aproximácia jej práva s právom EÚ.
Zákon o verejnom obstarávaní, ako i jeho novely, vychádza zo smerníc EÚ, ktoré upravujú oblasť verejného obstarávania.
Súčasťou týchto smerníc sú i výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní. Keďže spomínané smernice neobsahujú výnimku
upravujúcu obstarávanie knižničných fondov, museli i autori zákona o verejnom obstarávaní pristúpiť k tejto úprave a
spomínanú podmienku zo znenia zákona vypustiť.

2. Pri obstarávaní knižných publikácií formou výberového konania je potrebné špecifikovať predmet
obstarávania podľa platného Colného sadzobníka alebo podľa Klasifikácie produkcie ŠÚ SR? (Pri výbere dodávateľa publikácií
ide o službu alebo o tovar?)

Obstarávanie knižničných fondov je možné realizovať dvomi spôsobmi.

Prvým spôsobom je
výber zmluvného partnera, ktorý by pre obstarávateľa zabezpečil službu spojenú s nákupom knižničných fondov v celom
rozsahu. Takýto zmluvný partner v závislosti od požiadaviek obstarávateľa bude zabezpečovať, prípadne aktualizovať periodiká
i jednotlivé knižničné publikácie, resp. môže zabezpečovať doplnkové služby spojené s prevádzkou knižnice. V takom prípade je
možné na zmluvného partnera preniesť všetky, prípadne značnú časť povinností spojených s nákupom knižničných fondov.
Predmetom obstarávania v takomto prípade bude služba spojená s nákupom tovaru a obstarávateľ špecifikuje predmet
obstarávania, pri ktorom používa kód podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky zo štatistickej klasifikácie
produkcie vydanej vyhláškou Štatistického úradu SR č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie.
Zmluvného partnera si obstarávateľ vyberie niektorou z metód verejného obstarávania. Tento spôsob je vhodný hlavne pre veľké,
prípadne špecializované knižnice.

Druhým spôsobom je
nákup knižničných fondov vlastnými kapacitami knižníc. V takom prípade je predmetom obstarávania tovar. Obstarávateľ
vymedzuje predmet obstarávania na základe jeho podrobného opisu s uvedením technických požiadaviek, ktoré určujú technickú
charakteristiku predmetu obstarávania a umožňujú, aby bol opísaný spôsobom splňujúcim účel určený obstarávateľom. Pri
špecifikovaní predmetu obstarávania si obstarávateľ pomáha číselným znakom tovaru z colného sadzobníka. Podľa danej situácie
a na základe predpokladanej ceny predmetu obstarávania sa obstarávateľ rozhodne, ktorú z metód verejného obstarávania
použijete.

3. Je knižná alebo periodická publikácia samostatným predmetom verejného obstarávania?

Ako už bolo uvedené, obstarávateľ špecifikuje predmet obstarávania v závislosti od svojich potrieb. Ak
obstaráva tovar – knižné lebo periodické publikácie, môže špecifikovať daný predmet obstarávania aj indexom ISBN alebo ISSN,
ktorý je pre každú publikáciu jedinečný a presne vymedzuje daný predmet obstarávania.

V závislosti od predpokladanej ceny predmetu obstarávania sa obstarávateľ rozhodne, ktorú z metód
verejného obstarávania použije. Vychádzajúc z cien jednotlivých kníh, nepredpokladám, že pri bežnej literatúre a pri
primeranom počte výtlačkov by obstarávateľ bol nútený použiť podlimitnú, prípadne nadlimitnú metódu verejného
obstarávania.

4. Akú metódu verejného obstarávania je vhodné použiť v prípade nákupu knižničných fondov?

Výber metódy verejného obstarávania závisí od obstarávateľa, ktorý sa na základe predpokladanej ceny
predmetu obstarávania a okolností, v ktorých sa nachádza, rozhodne, ktorú z metód verejného obstarávania použije. Metódy
verejného obstarávania sa označujú ako nadlimitné, podlimitné a podprahové. Podprahové metódy verejného obstarávania sa ďalej
delia na podprahové metódy verejného obstarávania s nižšou cenou a podprahové metódy verejného obstarávania s vyššou cenou.
Po určení predpokladanej ceny predmetu obstarávania v závislosti od limitu na použitie jednotlivých metód verejného
obstarávania sa obstarávateľ rozhodne, ktorú z metód verejného obstarávania použije.

5. Keďže existujú kníhkupectvá, ktoré distribuujú okrem slovenskej aj českú literatúru (napr. Elita,
Artforum), ale nedistribuujú knižnú literatúru z ostatných štátov sveta, ako uskutočniť výberové konanie špeciálne na
dodávku českých a zahraničných knižných publikácií?

Pri obstarávaní zahraničnej literatúry platí to isté pravidlo, ako pri obstarávaní knižničných
dokumentov zo slovenskej produkcie. Rozdiel je pravdepodobne len v tom, že na Slovensku je obmedzený počet distribútorov,
prípadne predajcov zahraničnej literatúry. Toto je asi vhodná situácia na obstaranie služby spojenej s nákupom tovaru, keď si
obstarávateľ vyberie distribučnú spoločnosť niektorou z metód verejného obstarávania. Táto distribučná spoločnosť bude
dodávať zahraničnú literatúru podľa aktuálnej ponuky a výberu obstarávateľa.

6. Ak je knižnica špecializovaná a napríklad na odbornú právnickú literatúru má ročný rozpočet 250
000,- Sk, po vyčerpaní uvedenej finančnej čiastky nemôže ďalej nakupovať právnickú literatúru, aj keby to bolo potrebné a
mala zvyšok finančných prostriedkov z rozpočtu na zahraničnú literatúru. Z toho vyplýva, že zvyšok prostriedkov by bola
nútená minúť na nákup literatúry, ktorá nie je pre knižnicu ťažisková.

Otázka viazania finančných prostriedkov na jednotlivé druhy literatúry, napríklad právnická, zahraničná
a pod., nie je otázkou uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní, pretože zákon sa nezaoberá zdrojom finančných prostriedkov
ani ich prerozdelením. Zákon ani nezasahuje do kompetencií jednotlivých obstarávateľov v tom zmysle, že by určoval výšku
finančných prostriedkov, za ktoré môže obstarávateľ nakúpiť literatúru, a jej zameranie. Určiť druh literatúry, ktorý je
knižnica oprávnená nakúpiť a v akom finančnom objeme, môže len ten, kto disponuje takýmito kompetenciami. Môže to byť
napríklad nadriadený orgán, prípadne poskytovateľ finančných prostriedkov.