Nové profesie v knižnici

S nástupom informačných technológií a s ich praktickým využívaním v bežnom živote sa začali meniť aj
požiadavky verejnosti na knižnice. Okrem bežných služieb, dá sa povedať, že tradičných, sa naši používatelia začali domáhať
aj elektronických. Prirodzené je, že aj pri využívaní tradičných služieb požadovali zvýšenie efektívnosti a kvality, čo sa
dalo dosiahnuť opäť len s využitím informačných technológií. Knihovníci sa tak stali jedným z priekopníkov praktického
využitia informatizácie v praxi.

Tieto zmeny, ktoré „doľahli“ na slovenské knihovníctvo najmä v 90. rokoch minulého storočia, priniesli
zvýšené nároky na už existujúce knihovnícke profesie a, samozrejme, si vyžiadali vznik úplne nových profesií v knižniciach,
ktoré dovtedy knihovnícky svet absolútne nepotreboval.

Aké sú teda požiadavky na novodobého knihovníka, aký by mal byť súčasný knihovník? Aby sme mohli
zodpovedať túto otázku, skúsme si najprv ozrejmiť, čo alebo kto sa teda skrýva pod pojmom knihovník.

Knižničný zákon napríklad pojem knihovník vôbec neobsahuje, jeho tvorcovia ho nahradili pojmom odborný
zamestnanec knižnice. Terminologický a výkladový slovník pre odbor knižničná a informačná veda (Katuščák a kol.: Informačná
výchova. Bratislava : SPN, 1998) definuje pojem knihovník takto: „Knihovník je informačný pracovník s príslušnou
kvalifikáciou, ktorý vykonáva v knižnici odborné činnosti.“

Keďže sme si pojem knihovník objasnili, zaujíma nás, aké vlastnosti, resp. schopnosti by knihovník
alebo odborný zamestnanec knižnice mal mať. Medzinárodné knihovnícke organizácie sa vo svojich normatívnych materiáloch a
odporúčaniach niekoľkokrát snažili zadefinovať tieto schopnosti. Smernica IFLA/UNESCO pre rozvoj služieb verejných knižníc
(2001), ktorá hovorí o schopnostiach pracovníkov verejnej knižnice, je podľa môjho názoru jedna z najlepších z tejto oblasti.
Smernica definuje základné schopnosti pracovníkov knižníc takto:

• konštruktívne komunikovať s ľuďmi,
• porozumieť potrebám používateľov,
• schopnosť spolupracovať,
• znalosť a porozumenie pre kultúrnu rozmanitosť,
• znalosť fondov knižnice a spôsobov ich sprístupnenia,
• schopnosť kooperácie vo vnútri aj navonok,
• organizačné schopnosti a flexibilita pri zavádzaní zmien,
• predstavivosť, prezieravosť a prístupnosť novým trendom,
• pohotovosť pri implementácii zmien,
• znalosť informačných a komunikačných technológií.

Každý z nás by, samozrejme, mohol rozšíriť tento výpočet vlastností o ďalšie, ktoré považuje za nemenej
dôležité. Osobne si myslím, že v súčasnosti knihovník bez tejto „základnej výbavy“ má len malú šancu uspieť.

Knihovník musí okrem týchto vlastností mať aj:

1. odborné a kvalifikačné predpoklady
   
   – knihovnícke, jazykové, špecializované a iné;
2. informačnú gramotnosť na požadovanej úrovni
   
   – ovládať operačný systém, textové procesory, internetový prehliadač, e-mailovú aplikáciu, poznať základy vyhľadáva-
   cích praktík;
3. eticko-morálne predpoklady
   
   – dodržiavať etické zásady a normy správania (napr. etický kódex knihovníka, netiketu, chartu zákazníka …).

Ako som už v úvode spomenul, vplyvom informačných technológií vznikli v knižniciach aj niektoré nové
profesie. Azda najviac je v tejto súvislosti spomínaná profesia systemového knihovníka, ktorá sa stáva jednou z kľúčových pre
chod knižnice. Ale sú tu aj ďalšie profesie: tvorca webových stránok, správca webových stránok, internetový knihovník,
informačný špecialista, školiteľ informačných technológií, správca hardvéru a softvéru, správca databáz, sprístupňovateľ,
resp. tvorca elektronických dokumentov a pod.

Predstavitelia týchto profesií by takisto mali disponovať schopnosťami definovanými v spomínanej
smernici. Myslím si, že pre týchto informačných knihovníkov je rovnako dôležité poznať a ovládať základné činnosti a služby
knižnice, ako pre klasických knihovníkov je dôležité a potrebné ovládať informačné technológie. Na našich pracoviskách sme
neraz svedkami akéhosi nadradeného správania „nových“ knihovníkov nad klasickými, ale aj naopak. Nie je možné rozčleňovať a
deliť pracovníkov takýmto spôsobom, nie je možné stavať okolo seba takéto múry. Je nevyhnutné pochopiť, že knižnica je jeden
organický celok, ktorý ako taký musí aj fungovať. Každá z profesií v knižnici je rovnako dôležitá a každý zo zamestnancov
knižnice sa musí snažiť o čo najlepšie poskytovanie služieb, o vytváranie pozitívneho obrazu o svojej knižnici. Knižnica, v
ktorej sú rozpory takéhoto druhu, nemôže plnohodnotne slúžiť svojim používateľom.

Poznámka redakcie:

Radi uverejníme ohlasy na tento článok – názory na problém (?) spolunažívania či spolupráce v praxi
medzi „knižničnými pracovníkmi v oblasti IT“ a bežnými knihovníkmi.

O nových profesiách v knihovníctve pozri aj:

Vlasák, R.: O aké povolania v knihovníctve ide? In: ITlib. Informačné technológie a knižnice, roč. 6, č. 2, 2002, s.
6-10.