Status lekárskych knižníc v Slovenskej republike

Úvod

Niet pochýb, že zdravie je pre každého človeka najvyššou hodnotou. Preto vlády vo vyspelých krajinách venujú zdravotnej starostlivosti mimoriadnu pozornosť a rozvojové programy v oblasti medicíny i zdravotníctva sú na vrchole pyramídy spoločenského záujmu.
Úplne prirodzene sa tento záujem odráža na postavení lekárskych, zdravotníckych a nemocničných knižníc, ktoré sa významnou mierou podieľajú na úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Pohľad na stav zdravotníctva u nás doma je žalostný. Takmer všetky vlády po roku 1989 sa pokúšali o zlepšenie existujúceho stavu, ale opakované pokusy o transformáciu zdravotníctva nepriniesli očakávaný efekt.

V súčasnosti sa o zdravie občanov na Slovensku stará takmer 200 zdravotníckych zariadení, ktoré sú typologicky začlenené do niekoľkých skupín. Najpočetnejšiu skupinu tvoria nemocnice s poliklinikou, ďalšími typmi sú špecializované zdravotnícke zariadenia (Národný onkologický ústav, Onkologický ústav sv. Alžbety, Slovenský ústav srdcových chorôb, Vysokošpecializovaný odborný ústav reumatických chorôb, Endokrinologický ústav, Ústav preventívnej a klinickej medicíny atď.), fakultné nemocnice, polikliniky, psychiatrické nemocnice a liečebne, ústavy TBC a respiračných chorôb, štátne zdravotné ústavy, slovenské liečebné kúpele a stredné zdravotnícke školy.

Sieť lekárskych knižníc a súčasný stav

Neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckych zariadení sú knižničné a informačné pracoviská, ktoré kráčajú so svojimi zriaďovateľmi po tŕnistej ceste neustálych zmien. Sieť lekárskych knižníc tvorí 157 špeciálnych lekárskych, nemocničných a pacientskych knižníc. Špecifické postavenie v sieti majú pacientske knižnice, ktoré v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie stagnujú, majú len minimálny, resp. nulový prírastok, pričom by mali byť súčasťou procesu hospitalizácie a liečebnej terapie pacientov. Nemocničné a pacientské knižnice sú predmetom záujmu Medzinárodnej federácie knihovníckych asociácií IFLA, v ktorej už od roku 1932 pracovala sekcia nemocničných knižníc a od roku 1984 pracuje pod názvom sekcia knižníc poskytujúcich služby osobám v nevýhodnej situácii. Sekcia vydala v roku 1984 záväzné Smernice pre knižnice slúžiace pacientom v nemocniciach i osobám spoločensky neplnoprávnym.

Je chybou, že zdravotnícke zariadenia, ktoré liečia pacientov predovšetkým s dlhodobými ochoreniami, nedoceňujú význam pacientskych knižníc a nezaraďujú ich do svojho liečebného procesu. Som presvedčená, že je len otázkou času, keď budú pacienti požadovať služby pacientskych knižníc. Predmetom systematického záujmu občanov sa stanú i informácie o úrovni a výsledkoch zdravotníckych zariadení, ako napr. počet operácií, počet nemocničných nákaz, informácie o právach pacienta atď., na základe ktorých sa budú môcť zodpovednejšie a kvalifikovanejšie rozhodnúť pri riešení svojich zdravotných problémov, ako aj pri výbere lekára a zdravotníckeho zariadenia. Poskytnutie takýchto informácií bude doménou predovšetkým nemocničných knižníc.

Prioritným cieľom lekárskych knižníc je rozvíjať knižnično-informačné služby a poskytovať ich lekárom a zdravotníckym pracovníkom. Medicína je dynamicky sa vyvíjajúca oblasť, ktorá produkuje a zároveň vyžaduje veľký objem informácií. Vo fondoch lekárskych knižníc je dnes uložené a konvenčným spôsobom i modernými technológiami sprístupňované obrovské množstvo vedeckých poznatkov. Tieto zdroje prispievajú nielen k podpore vedeckého výskumu, ale aj k efektívnemu plneniu požiadaviek na celoživotné vzdelávanie lekárov a zdravotníckych pracovníkov i k zvyšovaniu odbornej úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Slovenská lekárska knižnica je v rámci svojho zamerania koordinačným, vzdelávacím, poradenským a štatistickým pracoviskom informačného systému lekárskych knižníc. Na základe získaných štatistických údajov za rok 2001 je 157 lekárskych knižníc začlenených vo všetkých typoch zdravotníckych zariadení a z toho 22 knižníc pôsobí v inštitúciách, ktoré prešli z rezortu zdravotníctva zväčša do neštátnej sféry.

Od 1. januára 2003 v rámci reformy zdravotníctva prešla väčšina zdravotníckych zariadení pod správu VÚC a miestnej správy. V pôsobnosti MZ SR zostáva 63 zariadení, z toho 5 fakultných nemocníc, 9 nemocníc a nemocníc s poliklinikou 3. typu, 10 vysokošpecializovaných odborných liečebných ústavov a 31 liečebných ústavov a ozdravovní.

Úroveň knižničných a informačných pracovísk, skladba a profil fondov zodpovedá úrovni a špecializácii zdravotníckeho zariadenia, do ktorého sú začlenené.

V roku 2001 knižnice vykázali knižničný fond v počte 1 238 937 k. j., 16 683 nových prírastkov, na nákup dokumentov vynaložili 27 138 511 Sk, 58 633 registrovaným používateľom bolo poskytnutých 624 730 výpožičiek a vyhotovených bolo 10 948 rešerší. V knižniciach pracuje 123 zamestnancov, z toho je 83 s knihovníckym vzdelaním a 40 s iným vzdelaním.

Negatívne trendy sme zaznamenali najmä v získavaní primárnych dokumentov, čo má za následok výrazný deficit najžiadanejšej literatúry v tlačenej forme na území celej SR. V roku 2001 vykázalo 27 knižníc nulový prírastok knižničného fondu a 31 knižníc nulový nákup dokumentov.

Väčšina knižníc sa snaží udržať štandardné služby na úsekoch, kde im to podmienky dovoľujú, preto sa orientujú na nové služby prostredníctvom nových foriem prístupu k informačným prameňom a zdrojom. Predpokladom využívania nových informačných technológií je okrem finančných prostriedkov potrebných na získanie zdrojov najmä optimálne technické vybavenie, napojenie na internet a kvalifikovaný personál v knižnici.

Stav technického vybavenia v lekárskych knižniciach je menej ako uspokojivý. Zo 157 knižníc 79 nemá žiadnu techniku. Tieto knižničné pracoviská poskytujú služby 6 169 registrovaným používateľom. Sú to lekári a zdravotnícki pracovníci, ktorí sú odkázaní len na základné služby svojej knižnice bez možnosti získania najaktuálnejších informácií svojho odborného zamerania.

Technické vybavenie na úrovni počítačov, tlačiarní a CD prehrávačov má 78 lekárskych knižníc.

Z nich len 63 knižníc, čo predstavuje 40,7 % z celkového počtu, má napojenie na internet. Len tieto knižnice môžu poskytnúť viac ako 17 000 registrovaným používateľom služby na kvalitatívne vyššej úrovni.

Súčasný stav lekárskych knižníc je limitovaný výškou pridelených finančných prostriedkov. Ich nedostatok brzdí pravidelné doplňovanie knižničných fondov, nákup technických zariadení, zavádzanie informačných technológií, vytvára bariéru užšej knižničnej spolupráci a veľmi potrebnému zvyšovaniu odborných schopností knihovníkov. Musím konštatovať, že väčšina knižníc nedokáže vyhovieť novým nárokom používateľov a ani nie je pripravená na vstup do európskeho spoločenstva.

I napriek tomu, že stav zdravotníctva, ako som už spomenula, je žalostný, funguje u nás niekoľko vysokošpecializovaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na špičkovej, možno povedať na európskej úrovni. Iste nejde o náhodu, ba skôr je to pravidlom, že práve v týchto zdravotníckych zariadeniach sú najkvalitnejšie lekárske knižnice s najkvalifikovanejším personálom. Je pravdou, že tieto knižnice majú na svoju činnosť o niečo viac prostriedkov ako mnohé iné, ale predovšetkým majú, a to zdôrazňujem, podporu svojich zriaďovateľov.

Systém financovania – najväčší problém?

Slovenská lekárska knižnica vypracovala už v roku 1992 Modelový projekt rozvoja SlLK a siete lekárskych knižníc (LK) rezortu MZ SR a v roku 1998 Koncepciu SlLK a Informačného systému lekárskych knižníc (ISLK). Oba dokumenty položili teoretické základy pre vytvorenie a rozvoj novej funkčnej siete LK kooperujúcej na regionálnom princípe. Koncepcia vychádza z optimálneho organizačného usporiadania knižníc do regionálnych kooperačných systémov, ktoré sú založené na koordinovanom a intenzívnom zhromažďovaní a využívaní knižničných a informačných fondov, zdrojov a služieb. Navrhuje zmeniť doterajšiu štruktúru, riadenie a ekonomické zabezpečenie siete LK s cieľom vytvoriť:

1. integrovaný informačný systém, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou informačnej sústavy zdravotníctva,
2. novú štruktúru ISLK založenú na regionálnom princípe,
3. systém finančného zabezpečenia LK, ktorý tvoria:
   1. dotácie od zriaďovateľov,
   2. subvencie zo štátneho rozpočtu účelovo viazané na akredi- tácie LK získané výberovým konaním MZ SR,
   3. granty, sponzorstvo atď.

Navrhovaný systém financovania najmä do rozvojových programov knižníc mal nahradiť doterajší nesystémový a nekoncepčný spôsob prideľovania finančných prostriedkov. V súčasnosti väčšina knižníc nemá vlastný rozpočet, prostriedky sú im poskytované sporadicky bez možnosti cieľavedomého prístupu ku knižničným činnostiam a často nepokrývajú ani základné potreby knižníc.

Oba koncepčné materiály boli schválené MZ SR, ale bez akejkoľvek podpory finančnej či morálnej.

Nedostatočná podpora zámerov a návrhov SlLK zo strany MZ SR spôsobila dlhoročnú stagnáciu väčšiny LK a vytvorila hlbokú priepasť medzi úrovňou lekárskych knižníc v SR a knižníc v ČR, pričom na prahu 90. rokov bola sieť lekárskych knižníc v SR metodicky a metodologicky pripravená na nové podmienky prinajmenšom tak ako sieť lekárskych knižníc v ČR. Mali sme takmer rovnakú štartovaciu dráhu, dnes je však české lekárske knihovníctvo podstatne ďalej, predbehlo nás o niekoľko rokov. České knižnice získali náskok tým, že MZ ČR realizuje financovanie lekárskych knižníc a informačných stredísk v ČR systémom účelových dotácií formou jednoročných akreditácií na základe vypracovaných projektov už od roku 1995. O akreditáciu sa môžu uchádzať právnické osoby s trvalým sídlom v ČR, ktoré majú zdravotnícke zameranie. Na akreditáciu a účelovú dotáciu neexistuje právny nárok a o jej udelení rozhoduje odbor vzdelávania a vedy MZ ČR. Každoročne získa akreditáciu 120 až 140 lekárskych knižníc v ČR z rezortu zdravotníctva i mimo neho.

Akreditácia potvrdzuje odbornú a materiálnu pripravenosť knižnice alebo strediska na poskytovanie štandardných verejných informačných služieb zdravotníctva. MZ ČR zároveň akreditáciou potvrdí, že so službami knižníc počíta pre transformované zdravotníctvo. Tento spôsob financovania vytvára úplne nové možnosti efektívneho využívania finančných zdrojov s pozitívnym vplyvom na kvalitatívne vyššiu úroveň spolupráce, na aktívnu koordináciu, na manažmenty zdravotníckych zariadení s cieľom presadzovať a podporovať rozvojové programy knižníc v oblasti technickej a technologickej, priestorovej a najmä personálnej.

Máme podporu vlády?

Musím sa spýtať, prečo sa na Slovensku v čase, keď sme už takmer oboma nohami v EÚ, stále stretávame s nepochopením a nedostatočnou podporou vlády.

Je to tým, že vláda nezachytila trendy a priority vyspelých krajín, kde sa programy so systémom celoživotného vzdelávania občanov, ktorých súčasťou sú aj knižnice, stávajú programami štátu?

Je to tým, že oblasť rozvoja služieb občanovi je na okraji záujmu našej spoločnosti?

Je to tým, že vláda ešte nepochopila, že do systému knižníc má zmysel investovať, alebo to môže byť aj preto, že je zahltená riešením problémov privatizácie, transformácie, reforiem a mnohých ďalších?

Ide o celý súbor príčin, avšak pri dostatočnej miere trpezlivosti, vytrvalosti a argumentácií, podporených používateľskými potrebami, môžeme byť úspešní. Je známe, že v knižniciach pracujú odborníci oddaní svojmu povolaniu. Hoci nepatríme k elite a nemáme silnú loby, podarilo sa nám najmä od roku 1998 veľa zmeniť. Vďaka obrovskej aktivite knihovníkov ako aj MK SR bol po rokoch trápenia schválený zákon o knižniciach, dokumenty Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a Program elektronizácie knižníc v SR, v ktorých bola azda po prvýkrát deklarovaná na najvyššej štátnej úrovni dôležitosť knižníc pre rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku.

Vláda podporila aj oblasť prístupu k informačným zdrojom vyčlenením finančných prostriedkov na zakúpenie národnej licencie databázy WEB of Science, na službu JASON, knižnice získali prístup za významnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti k veľkému súboru dát vydavateľstva EBSCO, prístupných je niekoľko tisíc titulov časopisov v elektronickej podobe od nakladateľstva Springer a Elsevier atď. Knižnice v rámci Týždňa slovenských knižníc organizujú množstvo zaujímavých podujatí, čím sa systematicky a cieľavedome propagujú.

Som veľmi rada, že sa konečne začínajú lámať ľady i v oblasti výstavby a rekonštrukcií starých knižničných budov. Po mnohých rokoch sa nám v plnej kráse ukázala prvá stavba účelovej knižničnej budovy Centra VTI SR, zúčastnili sme sa na otvorení krásne zrekonštruovanej historickej budovy ŠVK v Banskej Bystrici, rekonštrukčné práce prebiehajú aj v ďalších knižniciach. Mám pocit, že sme na dobrej ceste, i keď je to cesta kľukatá a nevydláždená.

Záver

Verím, že naša vláda sa postupne zapojí do všetkých relevantných programov EÚ, vytvorí a prakticky podporí efektívnu informačnú politiku, v ktorej budú mať knižničné a informačné inštitúcie významné miesto a adekvátnu podporu.