Verejné knižnice po apríli 2002

Cieľom článku je stručne charakterizovať súčasný stav usporiadania siete verejných knižníc po uskutočnených zmenách v apríli 2002. V tomto mesiaci sa uskutočnil prechod regionálnych knižníc zo štátnej správy na územnú samosprávu v zmysle zákona NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky (VÚC). V nadväznosti na riadenie knižníc chceme informovať o stave doplňovania knižničných fondov, poskytovania informácií o knižnici a jej informačných zdrojoch prostredníctvom nových technológií v regionálnych knižniciach, ktoré čo do počtu používateľov a výpožičiek patria k najnavštevovanejším a najvyužívanejším inštitúciám, ako aj o organizovaní kultúrno-vzdelávacích aktivít. Svojou metodickou činnosťou by sa mali podieľať aj na zavádzaní nových moderných informačných technológií v obecných knižniciach jednotlivých regiónov. V závere si dovoľujeme poukázať na prioritné úlohy, ktorými by sa zriaďovatelia knižníc mali zaoberať a ktoré by mali byť zohľadnené pri ich ďalšom financovaní, ak má spoločnosť záujem na ďalšom rozvoji knižníc. Pri hodnotení publikovania informačných zdrojov regionálnych knižníc sme vychádzali z analýzy publikovaných webových stránok regionálnych knižníc.
Knižnice sa s veľkým optimizmom spoliehajú na aplikáciu prijatých legislatívnych dokumentov, akými sú Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 a Uznesenie vlády SR č. 801 zo 17. júla 2002 k programu elektronizácie knižníc. Na ich realizáciu si však budeme musieť ešte počkať.

1. Sieť verejných knižníc

V zmysle legislatívneho usporiadania siete verejných knižníc disponujeme dvoma typmi: regionálnymi (36) a obecnými knižnicami (2 620).
Z celkového počtu regionálnych knižníc je osem poverených krajskou metodickou pôsobnosťou. Regionálne knižnice majú právnu subjektivitu a sú v priamom riadení 8 samosprávnych krajov (VÚC) od 1. apríla 2002 (tab. č. 1). Regionálne knižnice prešli významnou reformou – zo štátnych zariadení sa stali organizácie začlenené pod samosprávu vyššieho územného celku (VÚC). Konštatujeme, že tento proces reformy nie je komplexne uzatvorený preto, že VÚC síce kompetencie prevzali, ale zatiaľ neprebehla reforma verejných financií. To, ako sa tento zámer podarí naplniť, ukážu ďalšie mesiace. Rozpočty knižníc na ich činnosť sú v súčasnosti poukazované na účty knižníc v mesačných intervaloch (1/12) z pôvodných štvrťročných, čo súvisí s ďalšou pripravovanou reformou orientovanou na systém Štátnej pokladnice (zákon NR SR č. 291/2002 Z. z.).
Obecné knižnice z hľadiska poskytovania služieb sú naďalej charakterizované ako mestské (102), obecné knižnice profesionalizované (293), obecné knižnice neprofesionalizované (2 225), ktoré sú v riadení miestnej samosprávy. Niektoré obecné knižnice sú naďalej riadené aj v rámci miestnej samosprávy medzičlánkom – miestnym alebo mestským kultúrnym strediskom (MKS, MsKS). Môžeme kon-
štatovať, že v riadení obecných knižníc v priebehu rokov (od roku 1990) k výrazným zmenám nedošlo.

2. Doplňovanie knižničných fondov

Analýzy poukazujú, že pokles nákupu dokumentov do knižničných fondov vo verejných knižniciach pretrváva [1.] Pri nákupe literatúry sa obmedzuje počet exemplárov z jednotlivých titulov a v obecných knižniciach sa kvôli nižším cenám nákup orientuje prevažne na krásnu literatúru pre dospelých a deti.

3. Internet vo verejných knižniciach

V súčasnosti má už niekoľko regionálnych knižníc (20 %) pripojenie pevnou linkou na internet (mikrovlnným pripojením), čo v zložitých transformačných podmienkach by sme mohli pokladať za úspech. Ostatné (80 %) sú pripojené zatiaľ modemom. (V obecných knižniciach, vzhľadom na ich počet, by sme pripojenie na internet mohli „zrátať na prstoch“.) Náklady na prevádzkovanie internetových služieb (pevnou alebo komutovanou linkou) sú pre verejné knižnice vysoké, preto sú nútené vyberať poplatky od používateľov.
Verejné knižnice sa napriek nevýhodnému pripojeniu regionálnych knižníc na internet modemom usilujú informovať o svojej činnosti už aj prostredníctvom webových stránok (86 %). Tieto stránky knižniciam väčšinou vytvárajú a prevádzkujú softvérové firmy externe za úhradu, teda to nerobia priamo knižniční zamestnanci, čo knižniciam komplikuje možnosť pravidelnej aktualizácie informácií.
Regionálne knižnice disponujú knižnično-informačnými systémami LIBRIS (67 %), RAPID LIBRARY (23 %), SMARTLIB (9 %) a 1 knižnica má vlastný systém. Vzhľadom na to, že webové stránky knižníc by mali obsahovať všetky potrebné informácie o knižnici a zabezpečiť online prístup k informačným zdrojom potrebným na vzdelávanie, oddych i osobný rast a tým najmä šetriť čas používateľom, ako to už funguje v iných typoch knižníc na Slovensku, prehľad online prístupu k informačným fondom regionálnych knižníc ukázal, že tento problém je oveľa zložitejší a náročnejší. Regionálne knižnice vystavujú informačné zdroje (zatiaľ WWW OPAC LIBRIS, BIBLIS) na iných serveroch (36 %), čo je, podľa nášho názoru, pre nich značne náročné. Je potrebné pravidelné zasielanie databáz na presne stanovený termín a pokiaľ sa databáza vystaví na internete, medzitým sa už stav fondov v knižnici zmenil; navyše knižnice na to potrebujú určiť aj zamestnanca, ktorý zabezpečuje zasielanie databáz . Zároveň takáto forma sprístupňovania informačných zdrojov perspektívne nezaručuje spätnú väzbu od používateľov, napríklad objednávanie, rezervovanie, prezeranie konta výpožičiek a pod. Optimálny stav v sprístupňovaní online služieb verejnou knižnicou používateľom v súčasnosti z 36 regionálnych knižníc zatiaľ spĺňajú 4 (Verejná knižnica M. Rešetku v Trenčíne, Zemplínska knižnica G. Zvonického v Michalovciach, Ľubovnianska knižnica v Starej Ľubovni, Krajská knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene).

4. Závery

Prioritné pri napĺňaní Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 bude okrem iných úloh vo verejných knižniciach predovšetkým zabezpečenie nákupu knižničných fondov, ktoré tvoria hybnú silu knižníc. Pri ich permanentnom úbytku je logické, že knižnice budú postupne strácať svoje opodstatnenie i používateľov. Pri napĺňaní uznesenia vlády SR č. 801 zo 17. júla 2002 k programu elektronizácie knižníc je prvoradé pevné pripojenie knižníc na internet, predovšetkým regionálnych a postupne mestských knižníc. Pri tomto cieli je potrebné počítať s tým, že nedostatočné technické vybavenie skomplikuje pripojenie viacerých počítačov na sieť (v knižniciach prevažujú nevýkonné osobné počítače pracujúce v prostredí MS DOS a pomalé počítače (133 – 200 MHz) s nedostatočnou pamäťou (16 MB RAM). Absentuje aktuálne programové vybavenie knižníc. Vysoké percento (až 80 %) pripojenie knižníc na internet modemom signalizuje, že prevažná väčšina zamestnancov knižníc nemá prístup k internetu (jedným z dôvodov sú aj platby za impulzy). Zo strany zamestnávateľov bude pri postupnom presadzovaní internetu do knižníc nevyhnutné upriamiť pozornosť na ďalšie vzdelávanie knihovníkov.

Tab. č. 1: Aktuálne názvy regionálnych knižníc a URL adresy

Literatúra:

1. Slížová, Daniela: Verejné knižnice na Slovensku v roku 2001 a porovnanie vývoja za roky 1990 – 2001. In: Knižnica , 3, 2002, č. 10, s. 447-454.