Knižnice – mosty informačnej spoločnosti

32. medzinárodné informatické sympózium INFOS 2003 zorganizoval Spolok slovenských knihovníkov v spolupráci s Ústrednou knižnicou SAV a pod záštitou Ministerstva kultúry SR už tradične v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách v dňoch 7. – 10. apríla.

Od posledného sympózia ubehli 2 roky a zmenená periodicita pridala na kvalite i kvantite programu. Zborník prednášok (prvýkrát vo formáte A4) mal 246 strán a po prvý raz musel byť program v rámci jedného dňa rozdelený na dve sekcie.

Veľmi očakávanou súčasťou podujatia bola panelová diskusia o digitalizácii a digitálnych knižniciach, v závere ktorej sa rozprúdila búrlivá diskusia na už dlhšie tlejúcu tému elektronizácie slovenských knižníc a s ňou súvisiaceho projektu KIS3G (Knižnično-informačný systém 3. generácie) či súborného katalógu slovenských knižníc. Je zrejmé, že je veľa otázok, ktoré by bolo potrebné zodpovedať a ktoré priam volajú minimálne po okrúhlom stole…

Z jednotlivých príspevkov vyberáme:

… Knihovníci boli od počiatku nadšení myšlienkou informačnej spoločnosti. Paradoxne sa ukazuje, že nemáme komplexnú koncepciu rozvoja profesie, aj keď funguje mnoho užitočných partikulárnych projektov. Téza, že najvhodnejší ľudia pre spracovanie informácií sú knihovníci (vrátane bibliografov, dokumentaristov či pracovníkov informačných stredísk), môže byť len ilúzia vo vnútri profesie…

(Pavol Rankov)

… Podľa dostupných údajov bude v Českej republike v priebehu roka 2003 napojených na internet približne 1 700 knižníc…

… Podľa údajov Koordinačného centra programu VISK sa každý rok nanovo pripája 300 – 500 knižníc…

… z hľadiska knižníc v podstate končí pripájanie k internetu v knižniciach vo väčších mestách a ťažisko sa razantne presúva na menšie obce. V roku 2003 bude novopripojených najmenej 353 knižníc, pričom 92 % z nich sú obce s menej ako 2 000 obyvateľmi…

… V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi ministerstvom kultúry a novovzniknutým ministerstvom informatiky o tom, aby sa verejné knižnice spolu s obecnými úradmi, školami a poštami stali súčasťou komunikačnej infraštruktúry verejnej správy. Ak budú rokovania úspešné, bude v krátkom časovom horizonte zabezpečené pripojenie všetkých knižníc k internetu minimálnou úrovňou kvality pevnej linky 64 Kb/s. Dôležitým prínosom vstupu knižníc do komunikačnej infraštruktúry verejnej správy bude jednak vyšší štandard pripojenia (prechod na pevné linky) a predovšetkým to, že budúce náklady na dátovú komunikáciu budú hradené zo štátneho rozpočtu a nezaťažia jednotlivé knižnice a ich prevádzkovateľov…

(Vít Richter)

… Ako už bolo spomenuté, predmetom záujmu projektu Webarchiv je archivácia online publikovanej časti českej produkcie, teda zjednodušene povedané, český web.

(Petr Žabička – Ludmila Celbová)

… Projekt Jednotná informačná brána (JIB) sa začal realizovať roku 2001. Má dva základné ciele: integrácia heterogénnych informačných zdrojov a ich kvantitatívne nového sprístupnenia a zmapovanie informačných zdrojov dostupných v českých knižniciach a kooperácia pri ich budovaní a využívaní…

(Jindřiška Pospíšilová – Karolína Košťálová)

… Experimentálny portál BBB sa v UKB koncipoval ako samostatné webové sídlo [ http://www.caslin.sk]…

… Domovská vstupná stránka obsahuje linky na katalógy UKB, domáce a zahraničné súborné katalógy, primárne pramene a ďalšie najčastejšie ponúkané a využívané adresy a informácie. Druhá vetva slúži na paralelný prieskum. Tretia vetva sa vyhradila na podporu MVS, obsahuje adresy vybratých služieb a inštitúcií. Štvrtá vetva navádza používateľa na výber internetových prehliadačov, archívov a sídel a poslúži na prípadný dodatočný prieskum…

(Alojz Androvič)

… www.infolib.sk by mal byť vertikálny tematický portál, ktorého štruktúru budú tvoriť konkrétne tematické oblasti z knižničnej teórie a praxe. Tematická skupina bude predstavovať plnotextový zdroj informácií, hypertextových liniek, ako aj odkazov na súvisiace webové stránky…

(Daniela Birová – Oleg Cvik)

… Termín digitálna knižnica sa stáva frekventovaným pojmom v odbornej literatúre. Veľakrát ho používame bez toho, aby sme si uvedomili, čo všetko sa v skutočnosti za týmto pojmom skrýva. Cieľom uvedenej štúdie je naznačiť budúce možné smery výskumu v oblasti digitálnych knižníc…

(Soňa Makulová)

… Výskumný zámer Digitálnej knižnice bol sformulovaný v roku 1998 ako zjednocujúca výskumná aktivita ÚVT MU na päťročné obdobie 1999 – 2003. Je orientovaný na štúdium vybraných problémov z oblasti realizácie digitálnych knižníc a efektívneho prístupu k digitálnym informačným zdrojom s cieľom ako ich hlbšieho poznania, tak vytvárania všeobecných podmienok pre praktické využitie DL-technológií, a to vo všeobecnej rovine, aj v konkrétnej praxi na Masarykovej univerzite…

(Miroslav Bartošek – Otto Dostál – Jana Kohoutková – Petr Pištěk)

… Na štatistiku sme v knižniciach vo všeobecnosti zvyknutí a dokážeme prostredníctvom výsledkov jej analýzy aplikovať nové trendy aj v akvizičnej politike, aj v službách, jednoducho vo všetkých odborných činnostiach knižnice…

… V prípade e-zdrojov knižnica síce dokáže zistiť, aké e-zdroje používateľ využíva, čiže do akých vstupuje, ale v žiadnom prípade nedokáže vystopovať ďalšie cestičky a spojenia používateľa po databáze…

( Marcela Horváthová – Eva Králiková)

… Prostredie internetu, ako aj rastúci počet rôznych elektronických informačných zdrojov ponúka pracovníkom MVS široké možnosti získavania dokumentov, zároveň je však čoraz ťažšie sa v nich zorientovať…

… Príspevok poskytne základný prehľad o informačných zdrojoch v elektronickej podobe…

( Katarína Marušiaková – Daniela Tóthová)

… Situácia na Slovensku je veľmi skľučujúca. Podiel národných, resp. konzorciálnych licencií je stále veľmi nízky, rovnako ako aj dostupnosť najdôležitejších medzinárodných zdrojov pre jednotlivé odbory, a to napriek nespornému prínosu licencií Web of Science a EBSCO (EiFL). Pokrytie jednotlivých disciplín týmito zdrojmi je veľmi nevyvážené a jeho hĺbka je celkom základná. Dá sa teda iba dúfať, že zodpovedné miesta začnú tejto oblasti venovať viacej pozornosti než doposiaľ a že sa situácia v dohľadnom čase začne zlepšovať. V opačnom prípade, bohužiaľ, hrozí ďalšie prehlbovanie zaostávania Slovenskej republiky za rozvinutejšími krajinami Európy a celého sveta…

( Vladimír Karen)

… Riešitelia projektov musia každoročne predkladať MŠMT ČR záverečné správy, ktorých súčasťou sú dva oponentské posudky. Spravidla sa tiež koná oponentské konanie, keď odborná komisia posudzuje úspešnosť/neúspešnosť projektu a na základe hodnotenia komisie sú prideľované finančné prostriedky na nasledujúci rok.

… Vyhodnocovaním využívania elektronických informačných zdrojov pre vedu a výskum na vysokých školách sa zaoberá pracovná skupina pre informačné zdroje, ktorá vznikla pri Asociácii vysokých škôl…

… Český právny poriadok neumožňuje vznik konzorcia, hovoríme preto o konzorciách neformálnych (voľných). Viac-menej bude treba, aby v najbližšom čase prišlo k dohode medzi knižnicami o vhodnom spôsobe “zastrešenia“ neformálnych konzorcií, ktorých je v Českej republike zhruba 15…

( Hana Nová)

… Národná knižnica v ČR (NK ČR) sa koncom roka 2002 zapojila do projektu Univerzitnej knižnice v nemeckom Regensburgu, Elektronische Zeitschriftenbibliothek (Elektronická knižnica časopisov, ďalej EZB). Ide o projekt sprístupnenia odborných plnotextových elektronických časopisov z jedného používateľského rozhrania, ktoré je k dispozícii v nemeckej a anglickej verzii…

( Petra Pěnkavová – Karolína Košťálová)

… Príspevok poskytne prehľad o udelených grantoch v rokoch 1999 – 2002, ako aj o grantoch udelených slovenským knižniciam v rámci informačného programu Open Society Institute Budapest…

( Ľubica Kosková)

… Na Slovensku je v súčasnosti k dispozícii asi 5 500 000 bibliografických záznamov o významných slovenských a slovacikálnych dokumentoch, ktoré boli vydané na Slovensku a v zahraničí. Tento bibliografický komplex (vrátane vnútornej multiplicity záznamov v katalógoch) vytvára generálnu bázu slovacikálnych bibliografických údajov. Z tohto počtu v čase konania INFOS-u 2003 má v súčasnosti elektronickú podobu okolo 1 200 000 záznamov Slovenskej národnej bibliografie, sprístupňovaných na CD-ROM Slovenská národná bibliografia, spracovaných počítačovo od roku 1967, ako aj (už zverejňovaných) záznamov, ktoré boli prepísané v rámci národného programu retrokonverzie biobliografických databáz a knižničných katalógov.

… Po uskutočnení národného programu retrokonverzie bibliografických databáz a knižničných katalógov by v roku 2010 mohlo mať Slovensko k dispozícii významný objem bibliografických a katalogizačných záznamov o slovacikách v elektronickej forme…

( Miloš Kovačka)

… Softvér ADEM Plus s dátami SNB je predovšetkým určený knižniciam, ktoré nemajú žiaden softvér na katalogizovanie fondov. Pritom je potrebné zdôrazniť, že softvérová podpora retrokatalogizácie knižnice je vhodná pre každú knižnicu, aj keď knižnica používa iný softvér na automatizáciu knižničných procesov…

( Pavla Stančíková)

… Realizáciou projektu “kooperatívna tvorba a využívanie súborov národných autorít“ sa české knihovníctvo postavilo k boku vyspelému svetu, kde sa podobné projekty už mnoho rokov uskutočňujú. Projekt ako predstupeň spolupráce pri kooperatívnej katalogizácii preveril v praxi schopnosti jednotlivých knižníc a používaných knihovníckych systémov spolupracovať v online režime na celoštátnej úrovni…

( Zdeněk Bartl)

… Veľmi významná je štúdia Súčasný stav a trendy automatickej indexácie dokumentov, z ktorej vyplýva potvrdenie hypotézy a súčasného trendu v tejto oblasti smerujúcej k vývoju vyhľadávacích metód, ktoré budú pomocou technológií umelej inteligencie pracovať priamo s plným textom, a k automatickej indexácii v pôvodnom zmysle slova nebude vôbec dochádzať; dôjde k posunu od systémov založených na externej báze pojmov či znalostí (knowledge-based systems) k systémom založeným priamo na spracovaní plného textu dokumentov (text-based systems)…

( Ivana Anděrová)

… Cieľom ďalšej autonómnej etapy dopĺňania databázy bolo skonvertovať (t. j. prepísať) existujúce bibliografické záznamy tlačí 16. storočia a skatalogizovať všetky ostatné “šestnástky“, ktoré sa nachádzajú vo fonde Lyceálnej knižnice a pri nej deponovaných fondoch (Knižnica Ev. gymnázia v Banskej Bystrici a Ev. bohosloveckej fakulty v Modre)…

(Ivona Kollárová – Marek Šmihula)

… Odbor vedy a vzdelania Ministerstva zdravotníctva ČR zaviedol v roku 1992 nový spôsob dotovania rezortných knižníc – od plošných dotácií ku konkrétnej podpore projektov knižníc. Oprávnenie na získanie finančnej podpory dokladali knižnice formou podrobného akreditačného dotazníka…

… Je možné konštatovať, že vďaka tomuto programu lekárske knižnice úspešne prešli obdobím prvej transformácie knihovníctva v oblasti medicíni a technického inovačného diania rokov devädesiatych. V súčasnosti sú vytvorené podmienky na ďalší rozvoj smerovaný k integrácii služieb lekárskych knižníc do systému verejných knižníc ČR aj k rozvoju špecializovaných služieb v odbore lekárskych informačných zdrojov…

… Na automatizovanú agendu MVS sa v lekárskych knižniciach používa program MEVYS…

… V súčasnosti prebieha v NLK riešenie rozsiahleho projektu “Medicínska virtuálna knižnica (MEDVIK)“…

( Radka Římanová – Lenka Maixnerová)

… Slovenský filmový ústav vypracoval v roku 2001 projekt integrovaného automatizovaného audiovizuálneho systému s názvom SK CINEMA…

… Informačný systém pre kinematografiu by mal obsahovať komplexné informácie o každom filmovom diele uchovávanom v archíve, filmografické údaje, odkazy na písomné pramene k dielu, bibliografický súpis článkov, ktoré sa venovali danému filmu, odkazy na zbierky dokumentácie a zároveň multimediálne aplikácie, ako sú zdigitalizované fotografie, plagáty a videosekvencie z filmov. Spracovaním všetkých informácií o národnej a kinematografickej tvorbe do elektronickej podoby sa dosiahne prezentácia filmového kultúrneho dedičstva a medzinárodná výmena filmografických informácií v elektronickom prostredí…

( Anna Faklová)

… Knižnica NISHaZZ je špecializovanou vedeckou knižnicou s celoštátnou pôsobnosťou so zameraním na oblasť ochrany pred požiarmi, záchrannej činnosti a iných príbuzných vedných disciplín…

( Dana Šebestová)

… Funkciou referenčných služieb je informovať používateľa o informačných zdrojoch a službách vlastnej inštitúcie, alebo ho nasmerovať na ďalšie alternatívne informačné zdroje a služby iných inštitúcií…

… Jedným z východísk by mohlo byť prenesenie referenčných služieb na web a ich kooperatívne poskytovanie používateľom…

… V odbornej literatúre sa stretneme s viacerými pomenovaniami týchto služieb, napríklad: digitálne referenčné služby, digitálne referencie, E-mail referencie, E-referencie, Chat referencie, Live Chat referencie, Online referencie atď.

Jedna z definícií charakterizuje digitálne referencie ako “služby typu otázka-a-odpoveď realizované prostredníctvom internetu, ktoré spájajú používateľov s odborníkmi a poznatkami. Digitálne referenčné služby využívajú internet na spojenie ľudí s tými ľuďmi, ktorí vedia odpovedať na otázky a ktorí sú schopní poskytnúť podporu pri osvojovaní si poznatkov“…

( Darina Kožuchová)

… Základné predpoklady budovania súborného katalógu (SK):

• vôľa, ochota a schopnosť dohodnúť sa,
• technické predpoklady (infraštruktúra, hardvérové a softvérové vybavenie),
• ekonomické a legislatívne.
• Čo nám pre kooperáciu a SK chýba?
• metodické materiály,
• podrobný funkčný a dátový model SK,
• prepracovaný systém ďalšieho vzdelávania,
• infraštruktúra,
• ekonomická a legislatívna podpora…

( Nadežda Andrejčíková)

Namiesto záveru

Panelová diskusia i posledný citovaný príspevok nastolili viacero otázok, ktoré momentálne rezonujú v každom z nás a ku ktorým možno pridať napríklad i tieto:

Bude na Slovensku len homogénne prostredie?

Kto bude platiť konverzie a proces implementácie a školenia na nový systém v tých knižniciach, kde je v súčastnosti v prevádzke systém, ktorý by spĺňal medzinárodné štandardy a komunikačné protokoly?

Ako bude ďalej podporovaný súborný katalóg? Ako bude pokračovať projekt SK v heterogénnom prostredí v súvislosti s novým KIS3G?

Budú mať knižnice možnosť pripomienkovať kritériá výberu jednotného knižnično-informačného systému?

Nájdu sa takí, ktorí na položené otázky vedia a boli by ochotní odpovedať? Časopis ITlib. Informačné technológie a knižnice je pripravený ich uverejniť.

---

Poznámky: