Verejné internetové pracovisko v Slovenskej národnej knižnici

V posledných rokoch sa zvýšil záujem o využívanie počítačov, či už vo vzdelávaní, profesionálnej sfére, alebo na súkromné účely. Získavať nové informácie umožňuje internet, ktorý ako fenomén dnešnej doby ovplyvňuje celý náš život – v priemysle, obchode, zábave i v školstve. Postavenie pracovísk špecializujúcich sa na vyhľadávanie informácií v internetových zdrojoch získavajú práve knižnice.

V súlade s programom Elektronizácie knižníc v Slovenskej republike (zabezpečiť v knižniciach miesta pre verejný prístup občanov na internet) Slovenská národná knižnica zriadila verejné internetové pracovisko v polovici roku 2002. Tvorí ho 8 pracovných staníc, ktoré sa nachádzajú v priestore pred univerzálnou študovňou, a ďalších 9 staníc priamo v univerzálnej študovni. Pracovné stanice nevyužívajú štandardné PC, ale sú založené na technológii tenkých klientov. Internetové služby však majú v SNK dlhšiu tradíciu, pretože jej používatelia dostali prvý počítač na verejný prístup k internetu už v roku 1996. V roku 2000 bola zriadená internetová študovňa so 4 stanicami pre vopred prihlásených používateľov. Verejné internetové pracovisko teda mohlo v svojej činnosti nadviazať na výsledky svojich predchodcov.

Keďže SNK poskytuje internetové služby zdarma, hneď na začiatku musela vyriešiť otázku používateľov týchto služieb. Bola tu totiž obava, že niektorí používatelia by mohli využívať tieto služby i z iných ako odborných dôvodov a že za iných okolností by do knižnice ani neprišli.

Internetové služby sa teda poskytujú len registrovaným čitateľom SNK, ktorí musia pred použitím internetu odovzdať svoj čitateľský preukaz v univerzálnej študovni. Pracovník študovne ich informuje, ktoré miesto je voľné, a prostredníctvom programu CITRIX ICA Client terminál odblokuje. Používatelia mohli pôvodne s internetom pracovať jednu hodinu, od 1. apríla tohto roku sme tento čas znížili na polhodinu. Potom sa terminál automaticky zablokuje.

Používatelia majú možnosť priniesť si spracovaný súbor i na diskete. Súbor sa im prehrá na ich pracovnú stanicu, aby s ním mohli pracovať. Takíto používatelia nemajú časové obmedzenie; po každej polhodine sa im časový limit predlžuje až do skončenia práce. Zároveň majú prednosť pred používateľmi, ktorých zámerom je len vyhľadávanie informácií.

Pracovné stanice sú napojené na tlačiareň v univerzálnej študovni, kde služba môže vytlačiť používateľom vybrané stránky.

Internetové služby sa poskytujú každý deň od 9,00 do 18,00 hod. a v sobotu od 8,00 do 13,00 hod. a vyžadujú si značnú časť pracovného času pracovníka študovne. Keďže naraz môže internet využívať 17 používateľov, ktorí prichádzajú v rôznom čase, pracovník musí neustále zapínať príslušnú internetovú stanicu, odblokovať terminál v prípade ukončenia programu omylom, radiť používateľom, tlačiť vybrané strany, vyberať poplatok za tlač a vypisovať potvrdenku, vyberať a vydávať čitateľské preukazy. Prostredníctvom programu CHADOW môže na monitore pred sebou zároveň sledovať jednotlivé terminály, byť s používateľmi v písomnom kontakte a v prípade zistenia prezerania nepovolených stránok ich vypnúť. Preto sa nám osvedčilo zavedenie služieb v univerzálnej študovni po dvojiciach, keď jeden z dvojice má na starosti internetové služby a druhý bežné služby študovne, prácu s fondom atď. Dvojice sa postupne vyprofilovali tak, že i keď obaja pracovníci ovládajú všetky činnosti, jeden vždy viac inklinuje k internetovým službám a druhý k bežným službám študovne.

Počet používateľov internetu sa eviduje v dennej štatistike univerzálnej študovne. Používatelia majú zároveň k dispozícii zošit, v ktorom môžu uvádzať svoje požiadavky, prípadne i sťažnosti na služby študovne vrátane internetových služieb.

Používatelia môžu internet využívať voľne podľa svojich potrieb, pričom nie je povolené prezeranie stránok, ktoré sú v protiklade s ľudskými právami, ľudskou dôstojnosťou a demokratickými hodnotami. Majú k dispozícii zásady používania internetu, ktoré sú k dispozícii pri každej stanici, a sú povinní sa nimi riadiť. Súčasťou zásad sú i stručné pokyny pre niektoré úkony, napr. čo robiť v prípade poruchy alebo pri požiadavke na tlač vybranej stránky.

Len niekoľko metrov od verejného internetového pracoviska, v požičovni SNK, sa nachádza ďalších 5 počítačov pre OPAC s prístupom do katalógu SNK. Po prechode na vyššiu verziu automatizovaného výpožičného systému v ALEPH 500 od 23. apríla 2003 sme v snahe uľahčiť používateľom prístup do katalógu SNK inštalovali po 2 prístupy OPAC i na 2 internetové stanice v univerzálnej študovni a ďalšie 2 na verejnom pracovisku, ktoré aspoň zatiaľ nemožno využiť na iné účely.

Po 6 mesiacoch služieb verejného internetového pracoviska zreteľne vystúpili do popredia tieto okruhy problémov:

1. diferencovať alebo nediferencovať internetové služby univerzálnej študovne a verejného internetového pracoviska pred študovňou,
2. filtrovať alebo nefiltrovať internet,
3. aké služby internetu poskytovať,
4. ako zabezpečiť ochranu internetového pracoviska,
5. ako zvýšiť gramotnosť pracovníkov a používateľov internetových služieb.

1. Internetové služby univerzálnej študovne a verejného internetového pracoviska

Internetové služby oboch pracovísk neboli spočiatku diferencované. Avšak používatelia dávali prednosť internetu v študovni, keďže tu mali príjemnejšie prostredie a viac pohodlia napríklad pri robení poznámok. Na uvoľnenie miesta v študovni boli ochotní i dlhší čas čakať. Onedlho sa ukázali nevýhody takéhoto poňatia služieb, pretože rozmiestnenie počítačov po celom priestore študovne, klepkanie klávesníc pri písaní prác a sem-tam i tiché diskusie rušili ostatných používateľov pri štúdiu. Preto sa stanice premiestnili len na jednu plochu, za seba, a textové editory WORD a EXCEL boli inštalované na prvých troch, na dohľad služby, ktorá môže v prípade potreby pomôcť.

Z hľadiska prístupu k internetu a využívaných služieb nebol medzi oboma pracoviskami takmer žiadny rozdiel. Medzi používateľmi spočiatku prevládali stredoškolskí študenti využívajúci internet často a hlavne pre zábavu. Ich návšteva SNK bola motivovaná najmä tým, že v SNK majú internet zadarmo, kým v internetovej kaviarni za poplatok.

Preto sa služby oboch pracovísk z obsahového hľadiska výrazne diferencovali. V študovni sa umožnil prístup do internetu výlučne so zreteľom na vzdelávacie a profesijné potreby, čítanie elektronických kníh a časopisov, prístup do online katalógov knižníc, využívanie textových editorov na odborné práce, predovšetkým písanie diplomových a iných prác a pod.

Na verejnom internetovom pracovisku pred študovňou sa umožňuje voľné využívanie internetu podľa záujmu používateľov (okrem nedovolených stránok propagujúcich násilie, pornografiu a pod.) za predpokladu vhodného správania a rešpektovania pravidiel slušnosti. V tomto priestore teda používatelia môžu využívať internet i na zábavné účely. Ani túto funkciu internetových služieb nemožno podceňovať, pretože výrazne vplýva na kvalitu využitia voľného času používateľov. Najmä adolescenti a študenti pociťujú zo surfovania v internete pôžitok a stáva sa súčasťou ich životného štýlu.

Zároveň sa postupne profilovali i samotní používatelia. S rozširovaním informácií o internetových službách začali postupne prichádzať i vysokoškolskí študenti, pedagógovia, podnikatelia a pod. vyžadujúci predovšetkým prístup k odborným informáciám, čiže priestor na využitie internetu v univerzálnej študovni i na iné ako odborné a študijné účely sa postupne eliminoval a obmedzoval sa len na verejné internetové pracovisko pred študovňou. Dnes sú už používatelia s takouto profiláciou internetových služieb spokojní.

K diferencovaniu služieb oboch pracovísk prispelo i skrátenie časového limitu z hodiny na polhodinu, ktorý možno v prípade potreby predĺžiť. Prinieslo síce viac povinností pre pracovníkov študovne, avšak na druhej strane sme zaznamenali menej používateľov, ktorí využívali internet výlučne iba na zábavu a krátenie si dlhého času. Veci by pomohol i návrat k pôvodnej predstave verejného internetového pracoviska, podľa ktorej by sa pri použití internetu stálo a ktorá sa nezrealizovala pre nedostatok vhodného nábytku. Je totiž overené, že v knižniciach, kde sa pri internete stojí, sa používatelia pri ňom dlho a zbytočne nezdržujú.

Keďže na využívanie internetu používateľmi v priestoroch SNK i na iné ako odborné a študijné účely nie je v SNK jednoznačný názor, uvažovalo sa aj o diferencovaní internetových služieb na oboch pracoviskách prostredníctvom ich čiastočného spoplatnenia (v študovni zdarma, pred študovňou za poplatok). Zatiaľ sa však k takémuto riešeniu nepristúpilo. Či bude potrebné, ukáže prax.

2. Filtrovanie internetu

Voľný prístup k internetu často nastoľuje problém adekvátnosti informácií, ich zneužitia a deformatívneho vplyvu najmä na adolescentnú mládež. Knižnice si tento problém uvedomujú a mnohé presadzujú potrebu zablokovať vyhľadávanie na niektoré slová alebo adresy, ktoré by mohli viesť k “nežiaducim stránkam“. Filtrovanie internetu je z technického hľadiska veľmi komplikované, nikdy nemožno zablokovať všetko a každé zablokovanie do praxe prináša viac problémov ako pozitív. Bol to i prípad SNK. Po sprístupnení verejného internetového pracoviska v SNK sa niektoré slová (napr. oral, anal, sex a i.) zablokovali zrejme v domnení, že naši používatelia budú uprednostňovať podobné stránky pred študijnými a odbornými potrebami. Problémy na seba nedali dlho čakať. Keď sa v SNK zablokovalo vyhľadávanie napr. na “anal“, nedalo sa rešeršovať na slovo “analýza“ a pod.

Zo zablokovania týchto stránok zároveň vyplýva, že stále pretrvávajú nerovnaké pohľady na dokument z hľadiska jeho nosiča. Typickým príkladom je “sexuálna“ téma. Sexuálna výchova je v poslednom čase jednou z najdiskutovanejších tém, učí sa o nej v školách, tituly k tejto problematike patria vo výpožičných službách k najfrekventovanejším a požičiavajú sa bez akýchkoľvek obmedzení, avšak na internete táto problematika by mala byť tabu. Naozaj používatelia internetových staníc umiestnených vo verejnom priestore takéto stránky vyhľadávajú, alebo je to len pretrvávajúci predsudok? V skutočnosti sme sa s prezeraním výslovne neslušných stránok stretli len v začiatkoch verejných internetových služieb pred niekoľkými rokmi, avšak hrozbou odobratia čitateľského preukazu sa nám ich podarilo eliminovať. Prispelo k tomu zrejme i monitorovanie stránok prostredníctvom programu SHADOW a umiestnenie staníc vo verejnom priestore, kde pohľad na obrazovku je prístupný i všetkým okoloidúcim, čo v používateľoch predsa len vzbudzuje zábrany.

Oveľa častejšie sme sa stretávali s používaním vulgárnych a oplzlých výrazov pri četovaní (chat), čo bol jeden z dôvodov, prečo sme túto službu po čase nepovolili.

Keďže internetové služby sa stávajú už bežnou súčasťou knižničných služieb, otázku filtrovania internetu sme dvakrát nastolili i v elektronickej konferencii INFOSERV v presvedčení, že je to problém, ktorý je azda aktuálny aj inde. Bohužiaľ, odpovede sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Presne však odrážajú nejednoznačný pohľad na problematiku a zdajú sa nám natoľko zaujímavé, že by sme s nimi chceli oboznámiť i našu verejnosť.

Čo odznelo v Infoserve o filtrovaní internetu?

“Žiadne internetové stránky by nemali byť zablokované. Vonkoncom nie e-mailové stránky, pretože už v súčasnosti sa dá takmer na väčšine portálov vytvoriť si vlastnú e-mailovú schránku, ktorú možno využívať kdekoľvek na svete, kde je prípojka na internet. E-mail je jedným z komunikačných prostriedkov 21. storočia, takmer nevyhnutný pre študentov, vedeckých pracovníkov alebo tých, čo chcú získať informácie. A knižnica by mala umožniť poskytovanie informácií, nie?“

“…Som i za umožnenie hier na internete. Hry napomáhajú rozvoj zručností a schopností a niektorí používatelia by to mohli využiť pri vytváraní svojich vlastných hier. Všetko je relatívne. Všetko sa dá využiť na získavanie informácií – od prehliadania odborných databáz po hry.“

“Za neodôvodnené obmedzenie pokladám zákaz sťahovania zazipovaných súborov. Používateľovi síce nájdem dokumenty na internete, ale nemôžem ich stiahnuť, pretože sú zazipované. Používateľovi môžem dať len odkaz na stránku, na ktorej sa súbor nachádza, a poslať ho stiahnuť si ho niekde inde, trebárs i do internetovej kaviarne.“

“Nesúhlasím s blokovaním niektorých slov, napr. sex, fašizmus atď. Veď v posledných rokoch o ničom inom nehovoríme iba o sexuálnej výchove na školách, avšak vyhľadávanie takýchto tém používateľom neumožňujeme. Veď každé slovo je nový prísun informácií. Na margo fašizmu – ak o ňom čítam, to neznamená, že ho propagujem, no nie?“

“Celá internetová sieť je obrovský balík informácií, na ktorý majú používatelia právo. Filtrovanie internetu preto pokladám za neetické. Ak umožníme prezeranie každej stránky, to neznamená, že súhlasíme s jej obsahom. To by mohol katolík zakázať prezerať stránky o ateizme a naopak, národniar by mohol zakázať prezerať stránky o EÚ, a mohla by som uviesť ešte veľa príkladov. Ale predsa o tom je tento svet. Na to, aby bol vyvážený, musia existovať protiklady. O tom je sloboda prísunu informácií.“

“Filtrovanie internetu považujem za komplikované. Nemyslím si, že knižnice majú samostatných správcov siete, aby to vedeli pravidelne monitorovať a zamedziť prístup k nevhodným stránkam, keďže týchto stránok sú zrejme stovky a tisícky. Ďalej, iný je prístup k platenému internetu, keď sa používateľ snaží čo najefektívnejšie využiť platený čas, a iný pri voľnom prístupe, pri ktorom knižnica nelimituje čas strávený pri internete.“

“Volili sme nefiltrovaný prístup k internetu. Avšak kolegyne v službách majú za povinnosť sledovať, čo všetko naši používatelia vyhľadávajú, a v prípade nežiaducich stránok je to ústne upozornenie, ktoré má svoj účinok. Počítače využívame okrem OPAC-ov (!) hlavne na mejlovanie a prehľadávanie našich databáz k seminárnym prácam.“

“Čoraz viac ma zaujíma otázka: Počítače majú byť určené len pre OPAC-y (!) v zmysle verejne prístupných katalógov a nič viac, alebo to majú byť univerzálne počítače aj v zmysle OPAC-ov (!) a voľného prístupu k internetu, prípadne umožňovať študentom aj používanie Wordu a Excelu a tlačenie napísaných súborov.“

“Nie sme verejná knižnica, takže je to iné. Ale svojho času nám výpočtové stredisko obmedzilo prístup k niektorým informáciám (sex atď.). Museli sme ich požiadať o zrušenie, keďže sa nám nedali vyhľadávať ani informácie ako “sexually-transmitted disease“… V princípe sme proti filtrovaniu.“

“Som proti filtrovaniu (rozumiem obmedzovaniu prístupu) internetu. Používatelia knižníc by mali mať prístup k všetkým dostupným informáciám. V zásade by ale každá knižnica (v závislosti od predmetu svojej činnosti a používateľského zázemia) mala zvážiť sprístupnenie internetu svojim používateľom tak, aby voľne sprístupnený internet vhodne dopĺňal ostatné knižnično-informačné služby. Z tohto pohľadu som (najmä vo vedeckých a akademických knižniciach) za filtrovaný internet v tom pozitívnom zmysle slova, teda za “predpripravený“ internet, ktorý používateľom, ak majú záujem, šetrí čas a námahu pri hľadaní odborných informácií (informačné brány). Úplne neobmedzený prístup na internet je zrejme nemožný, spravidla je obmedzený aspoň časom prístupu pre používateľa a poplatkami.“

“Je jasné, že knižnica má robiť určitú prohibíciu. Som za filtrovanie internetu, avšak používateľov treba so zablokovaním konkrétnych slov a adries oboznámiť, aby nestrácali čas pátraním.“

“Som za zablokovanie niektorých stránok, a to hlavne preto, lebo podľa mňa internet v knižnici by sa mal využívať iba na vyhľadávanie knižničných informácií a nemal by slúžiť na zábavu.“

“Domnievam sa, že by malo fungovať určité filtrovanie internetu. Konkrétne u nás nie je dovolené mejlovanie, hry a porno. Internet by sa mal vo vedeckých knižniciach využívať predovšetkým na vyhľadávanie odborných informácií.“

“My sme zablokovali niektoré erotické stránky, ale používateľa pošleme preč skôr vtedy, keď zbadáme, že zneužíva i-net.“

“Filtrovanie i-netu – to znamená, že je prohibícia na niektoré vyhľadávacie pojmy, resp. prístupy? Nemám s tým dobré skúsenosti pri vyhľadávaní v prístupových súboroch knižníc – musím ísť “obchvatom“. Celkom voľný prístup by som ale čitateľom nedovolila, a to vzhľadom na to, že máme čitateľov od 16 rokov a sme za nich zodpovední. Na zreteli musíme mať ochranu detí a v internete je nezmerné svinstvo. Ako verejná inštitúcia musíme rešpektovať isté mechanizmy ochrany mládeže.“

Internetové služby by teda mali každému umožniť profitovať z možností, ktoré tieto služby poskytujú. Možné riziká, ktoré tieto služ-
by znamenajú pre ochranu ľudskej dôstojnosti a hodnôt, ako i pre ochranu mladistvých, by sa mali obmedziť presne stanovenými zásadami využívania verejného internetu v knižniciach, výchovou čitateľov, sankciami (odobratím čitateľského preukazu) a nie zablokovaním niektorých slov, resp. adries.

3. Služby internetu

Používatelia SNK môžu písomne prejaviť svoje požiadavky, názory, prípadne sťažnosti na internetové služby. Ich najčastejšie pripomienky sú nasledujúce:

• požadujú nainštalovanie technológie FLASH,
• požadujú umožnenie sťahovania zazipovaných súborov,
• požadujú sprístupnenie videozáznamov a audiozáznamov a pridanie slúchadiel na vypočutie si napr. politických prejavov a pod.,
• požadujú priestor na notebooky a určenie IP adries,
• požadujú voľné využívanie elektronickej pošty,
• niektorí používatelia navrhujú internetové služby spoplatniť ako prostriedok na eliminovanie náporu v najfrekventovanejších hodinách.

Mnohé z týchto požiadaviek sú realizovateľné. V súčasnosti sa používateľom poskytujú tieto služby:

• voľný prístup k internetu v duchu zásad používania internetu v SNK,
• sťahovanie súborov na disketu,
• tlač vybraných stránok (1 strana = 3 Sk).

4. Ochrana verejného internetového pracoviska

Po inštalovaní automatizovaného výpožičného systému v roku 1996 sme často narazili na nepochopiteľné prejavy správania sa niektorých používateľov, keď sme v otvore na založenie diskety našli napr. zasunuté katalogizačné lístky alebo zápalky. Takéto prejavy oprávnene vyvolávali obavy, aj pokiaľ ide o verejný internet alebo i o bezpečnosť nádhernej maľby Milana Laluhu Slovensko, pokrývajúcej celú stenu internetového pracoviska v SNK. Žiadne prejavy vandalizmu sa, našťastie, doposiaľ nevyskytli. Zaiste k tomu prispelo i monitorovanie priestoru univerzálnej študovne i verejného internetového pracoviska kamerami (program VAN GUARD) a priebežné sledovanie monitoru jednak v študovni, jednak na vrátnici SNK.

5. Gramotnosť pracovníkov a používateľov internetových služieb

Používatelia internetových služieb zväčša majú základné znalosti práce s počítačom. Keďže informatika je na školách vyučovacím predmetom, z ktorého sa môže dokonca i maturovať, stáva sa, že znalosti používateľov sú väčšie ako znalosti pracovníkov, ktorí neprešli žiadnym školením, ale boli hodení do vody a museli sa učiť sami viac-menej metódou pokusu a omylu. Používatelia sú si často svojej prevahy vedomí a prichádzajú za službou s veľmi špecifickými požiadavkami a návrhmi. Zabezpečeniu informačnej gramotnosti pracovníkov služieb by sa preto mala venovať oveľa väčšia pozornosť, než je to v súčasnosti bežné, pretože títo pracovníci sú neustále konfrontovaní s rastúcimi požiadavkami používateľov a majú hlavnú zodpovednosť pri bezproblémovom poskytovaní internetových služieb.

Po takmer roku služieb verejného internetového pracoviska v SNK si toto pracovisko našlo medzi používateľmi svoje nezastupiteľné miesto. Aj SNK si uvedomuje možné riziká vyplývajúce z voľného prístupu používateľov k internetu. Vedením používateľov k rešpektovaniu zásad práce s internetom a internetovej etikety
či monitorovaním prehliadaných stránok a prípadnými sankciami (odobratím čitateľského preukazu) sa však dajú tieto riziká obmedziť na minimum. Používatelia oceňujú možnosť bezplatného prístupu k obrovskému množstvu informácií pre svoje odborné, ale i osobné potreby. Už dnes napr. mnohí z nich prichádzajú preto, aby si prostredníctvom internetu hľadali prácu, alebo aby si napísali svoju seminárnu alebo diplomovú prácu. Ďalší rozvoj internetových služieb SNK bude podstatne závisieť aj od ich požiadaviek, predstáv a názorov.