Internetizácia verejných knižníc na Slovensku

Úvod

Informatizácia spoločnosti úzko súvisí s rozvojom globálnej informačno-komunikačnej infraštruktúry, ktorá je základom realizácie informatizačných programov všetkých vyspelých krajín. Svedčí o tom aj iniciatíva eEurope+ vypracovaná v roku 2001 kandidátskymi krajinami so zameraním na implementáciu informačnej spoločnosti v Európe, kde viaceré z definovaných priorít sa venujú rozvoju a využitiu infraštruktúry. Aj v rámci Politiky informatizácie SR, ktorá bola prijatá vládou SR v júni 2001, sa zdôrazňuje, že kvalitná informačno-komunikačná infraštruktúra umožňuje prístup k moderným telekomunikačným a informačným službám, čím sa vo významnej miere ovplyvňuje rozvoj ekonomiky, vzdelania a vedy a približuje verejnú správu širokej verejnosti.

Knižnice v tomto období čím ďalej, tým viac preberajú na seba úlohy, ktoré súvisia priamo s vytváraním digitálneho obsahu pre potreby vzdelávania, vedy, podpory podnikania, uspokojovania kultúrnych potrieb, relaxácie, a súčasne aktívne pristupujú k poskytovaniu verejných informačných služieb prostredníctvom nových informačno-komunikačných technológií. Na Slovensku však súčasný stav rozvoja informačných systémov knižníc nie je ideálny. Technická a programová nekompatibilita, nízka úroveň kooperácie, nerozvinutá komunikačná infraštruktúra a nedostatočná koordinácia pri využívaní elektronických informačných zdrojov a služieb sú v súčasnosti príčinou toho, že vnímanie knižníc vo verejnosti nie je adekvátne ich potenciálnym možnostiam byť jedným z kľúčových hráčov v rámci budovania informačnej spoločnosti.

Z pohľadu občana je významná predovšetkým možnosť využívať v rámci siete knižníc verejný prístup na internet s podporou kvalifikovaných informačných pracovníkov, čím sa bez ohľadu na sociálne alebo demografické podmienky garantujú rovné podmienky prístupu k informačným zdrojom a sieťam pre všetky skupiny občanov. Knižnice by ďalej okrem podpory celoživotného vzdelávania a uspokojovania kultúrnych potrieb občanov mali byť pripravené aj plniť úlohy súvisiace so sprístupňovaním informácií z oblasti verejnej správy podľa zákona č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, poskytovaním informačnej podpory pre cestovný ruch, rozvoj malého a stredného podnikania, právnej osvety, poskytovaním špeciálnych knižnično-informačných služieb pre rôzne skupiny obyvateľov (zdravotne postihnutým, sociálne odkázaným, nezamestnaným, národnostným menšinám), sprostredkovaním informácií a dokumentov pre oblasť výskumu a vývoja a uchovávaním a sprístupňovaním kultúrneho dedičstva sústredeného v knižničných fondoch.

Aký je súčasný stav informatizácie na Slovensku?

Napriek tomu, že vláda SR deklarovala vo viacerých oficiálnych dokumentoch rozvoj informatizácie spoločnosti za jednu zo svojich prioritných úloh (Politika informatizácie SR, programové vyhlásenie vlády v novembri 2002), praktická realizácia jednotlivých krokov na podporu budovania informačnej spoločnosti je zatiaľ nedostatočná. Jednou z najdôležitejších úloh takmer 2 roky pripravovanej, ale zatiaľ neschválenej Stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR je vybudovanie jednotnej informačnej a komunikačnej infraštruktúry pre celý verejný sektor.

V prostredí SR ide najmä o podporu rozvoja akademickej dátovej siete pre vzdelávanie, vedu, výskum – SANET a sieť verejnej správy – GOVNET (sieť ústredných orgánov štátnej správy a ďalších organizácií). Rozvoj týchto sietí je nevyhnutným predpokladom efektívnej harmonizácie nášho vedeckého a vzdelávacieho priestoru a služieb verejnej správy smerom k občanovi s krajinami EÚ.

Schválený Program elektronizácie knižníc v SR v lete minulého roku vládou SR, úzko nadväzujúci na Stratégiu rozvoja knihovníctva na Slovensku do roku 2006 predstavuje veľmi dobrú správu nielen pre celú sieť knižníc, ale predovšetkým pre všetkých súčasných a aj budúcich aktívnych používateľov služieb všetkých typov knižníc. V rámci uznesenia vlády SR č. 801/2002 boli zadefinované viaceré úlohy súvisiace s informatizáciou a internetizáciou knižníc, modifikovalo sa aj pôvodné uznesenie vlády SR č. 310/2001, ktoré sa týka pripojenia knižníc financovaných z verejných zdrojov na internet prostredníctvom vládnej dátovej siete GOVNET alebo akademickej siete SANET. V súčasnom období okrem akademických knižníc je zabezpečené kvalitné internetové pripojenie aj vo všetkých vedeckých knižniciach, do konca t. r. je potrebné zabezpečiť pripojenie na internet pre všetky regionálne knižnice (36 knižníc) a do konca budúceho roku pre mestské a obecné knižnice s profesionálnym zamestnancom a vybrané špeciálne knižnice. Realizácia informatizácie knižníc vrátane ich pripojenia na internet má prierezový charakter a vyžaduje aktívnu spoluprácu knižníc všetkých typov pri plnení úloh uvedeného programu bez ohľadu na to, či zriaďovateľom je ministerstvo, vyšší územný celok, obec, iný subjekt.

Verejné prístupové miesta – porovnávanie ukazovateľov eEurope+

Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami sa pripojila k spoločnej iniciatíve kandidátskych krajín eEurope+, ktorej základným cieľom je urýchliť proces informatizácie v jednotlivých krajinách a odstrániť zaostávanie v tejto oblasti voči vyspelým krajinám.

Ministerská konferencia v Ľublani v júni 2002 vytvorila priestor pre porovnanie výsledkov, ktoré dosiahli jednotlivé kandidátske krajiny pri realizácii úloh akčného plánu eEurope+. Porovnávanie (benchmarking) vybraných ukazovateľov umožnilo prvýkrát hodnotiť pokrok v jednotlivých kandidátskych krajinách. Z pohľadu informačno-komunikačnej infraštruktúry je dôležitá najmä celková penetrácia internetu v domácnostiach a počet verejne prístupných miest na internet. Zabezpečenie verejných prístupových miest na internet (Public Internet Access Point – PIAP) tak prispieva k odstraňovaniu digitálnej priepasti medzi rôznymi sociálnymi skupinami a regiónmi. Nasledujúci graf zobrazuje situáciu koncom roku 2001 v jednotlivých kandidátskych krajinách v porovnaní s priemerom krajín EÚ počet verejne prístupných miest na internet v prepočte na 1000 obyvateľov.

Zverejnené údaje sa týkajú predovšetkým verejných knižníc, v niektorých štátoch poskytujú prístup na internet širokej verejnosti nielen knižnice, ale aj školy (Malta, Bulharsko). Slovenská republika (tretí stĺpec sprava) v rámci kandidátskych krajín vykazuje najnižší počet miest pripojenia na internet pre verejnosť v prepočte na 1 000 obyvateľov (koncom roku poskytovalo verejné internetové služby 55 knižníc).

Graf č. 1 Verejné miesta s prístupom na internet (PIAP)
os Y: počet verejných miest s prístupom na internet na 1000 obyvateľov,
os X: pozri graf “Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami“
Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Čo bráni dosiahnuť rýchly pokrok a skvalitnenie postavenia knižníc v spoločnosti, aké je bežné vo vyspelých krajinách? Ako sa konštatuje v Programe elektronizácie knižníc, je to predovšetkým spôsob financovania, pretože Ministerstvo kultúry SR nemalo dosiaľ vytvorený efektívny právny, ale hlavne organizačný ani finančný nástroj na koordináciu informatizácie knižníc patriacich do iných rezortov alebo podliehajúcich samosprávnym orgánom či iným zriaďovateľom. Napriek tomu, že finančné zdroje používané na informatizáciu a internetizáciu knižníc by mali byť naďalej prideľované priamo v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol, prípadne rozpočtov samospráv, programové rozpočtovanie vytvorilo aspoň základné predpoklady na aktívnejšiu spoluprácu pri realizácii komplexnejších projektov, napr. zavedenie a prevádzku KIS3G, vybudovanie virtuálnej knižnice Slovenska a pod. Odpovede na otázky súvisiace s financovaním budú jeden z kľúčových momentov aj pri príprave návrhu finančne výhodného pripojenia verejných knižníc na internet. V nasledujúcom roku sa otvárajú možnosti využívania aj finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, pretože minimálne v dvoch operačných sektorových programoch (Priemysel a služby, Lokálna infraštruktúra/ Informačná spoločnosť) bude možné čerpať prostriedky na projekty súvisiace s informatizáciou a internetizáciou knižníc.

Internetizácia knižníc ku koncu roku 2002

V rámci štatistického zisťovania za rok 2002 sa prvýkrát zisťovalo nielen pripojenie knižníc na internet, ale aj počet PC s prístupom na internet pre verejnosť (verejný internet).

Graf č. 2 zobrazuje celkový počet knižníc (verejné a vedecké) v jednotlivých krajoch, ktoré poskytujú prístup na internet ako službu pre verejnosť.

Graf č. 2

Celkový počet knižníc s verejným prístupom na internet vzrástol oproti roku 2001 z 55 na 84, t. j. o viac ako 50 %. Verejné internetové služby poskytujú všetky vedecké knižnice (12), 32 regionálnych knižníc, 18 mestských knižníc, 12 obecných knižníc s profesionálnym zamestnancom, 11 obecných knižníc s neprofesionálnym zamestnancom a 2 špeciálne knižnice. Z hľadiska vybavenosti výpočtovou technikou z celkové počtu 861 PC vo verejných knižniciach je na internet pripojených takmer 30 %, t. j. 256 PC. Z celkového počtu PC pre verejnosť (175) má takmer 72 % (125) zabezpečený aj prístup na internet. Graf č. 3 zobrazuje celkový počet PC vo verejných knižniciach pripojených na internet a počet PC s pripojením na internet pre verejnosť podľa jednotlivých (nie sú tu zaradené vedecké knižnice)

Graf č. 3

Aké sú možnosti pripojenia na internet?

Okrem pevného pripojenia (optika alebo prenájom pevnej linky od ST) sa využíva satelitné alebo mikrovlnné pripojenie. Takýto typ pripojenia na internet v súčasnosti využívajú predovšetkým “veľké“ knižnice, ktoré dokážu finančne pokryť prevádzku z vlastných zdrojov alebo z poplatkov, ktoré získajú od svojich používateľov. V prípade menších knižníc (regionálne, obecné) sa využíva predovšetkým vytáčané pripojenie – cez modem a klasickú telefónnu linku alebo ISDN. Nevýhody sú predovšetkým v rýchlosti pripojenia, v časovom obmedzení, finančne výhodné len pre obmedzenú skupinu používateľov, ktorá nemá vysoké nároky na využívanie internetu. Okrem poplatku providerovi je potrebné počítať aj s telekomunikačnými poplatkami. V prípade veľkého prenosu dát môže byť takéto riešenie finančne dokonca náročnejšie ako pevné pripojenie na internet.

V súčasnom období sa objavili na trhu ďalšie možnosti pripojenia na internet. Ako v jednej z posledných európskych krajín zavádza sa aj na Slovensku technológia ADSL (umožňuje vysokorýchlostný internet až do 1024 kbps) a takmer súčasne skúšobnú prevádzku oficiálne ohlásil aj prevádzkovateľ káblovej televízie.

ADSL technológia využíva klasické telefónne vedenie, jej zavádzanie začnú Slovenské telekomunikácie už v júni t. r. Službu inzeruje viacero providerov, ich ceny sa však zatiaľ výrazne nelíšia. Poplatky budú pozostávať z viacerých častí – predovšetkým Slovenské telekomunikácie si budú účtovať za údržbu vysokorýchlostnej linky 1099 Sk, súčasne bude treba ďalej platiť paušálny poplatok za štandardnú linku 249 Sk. Druhú časť tvoria mesačné paušálne poplatky vybranému providerovi v závislosti od množstva prenesených dát asi 400 – 3 000 Sk. Ku všetkým cenám je potrebné pripočítať ešte DPH. Výhodou pri tomto type spojenia je, že nie je časovo obmedzené. Uvádzané ceny sú však podstatne vyššie ako vo vyspelých krajinách. Širokopásmové pripojenie na internet DSL celosvetovo rastie, v súčasnosti sa odhaduje asi 30 miliónov prípojok, v roku 2005 asi 200 miliónov a je predpoklad, že rovnaký trend bude aj na Slovensku.

Prevádzkovateľ káblovej televízie UPC oznámil komerčné spustenie širokopásmovej internetovej služby “chello“ na Slovensku. Táto služba ponúka “stály“ širokopásmový prístup na internet za fixnú cenu bez ďalších telefónnych poplatkov – čo umožňuje rýchly a jednoduchý prístup na internet. Pripojenie cez chello na jeden mesiac stojí 1699,- Sk vrátane DPH a zahrňuje poskytnutie káblového modemu. Bohužiaľ, jeho prevádzka je obmedzená v súčasnosti len na Bratislavu.

Obe technológie prinášajú výrazné zlepšenie predovšetkým v rýchlosti pripojenia na internet. Ich využitie v knižniciach pravdepodobne veľmi rýchlo nahradí klasické dial-up pripojenie.

Aké podmienky ponúkajú SANET a GOVNET pre knižnice?

Na seminári, ktorý sa uskutočnil v SNK na jar t. r., zástupcovia SANET-u a GOVNET-u prezentovali možnosti pripojenia verejných knižníc na internet. Napriek tomu, že nie je možné v súčasnosti ani jedno riešenie jednoznačne uprednostniť, pozitívnou správou je, že predstavitelia oboch sietí deklarujú záujem o poskytovanie svojich služieb pre sieť verejných knižníc na Slovensku. Obmedzením zo strany oboch sietí je predovšetkým ich súčasná infraštruktúra ( SANET – ponúka možnosť pripojenia len pre knižnice v mestách, kde má SANET už vybudované svoje uzly, GOVNET – rozšírenie na celé územie SR je iba vo fáze prípravy projektu). V prípade GOVNET-u sú prevádzkové poplatky hradené v plnom rozsahu z rozpočtu ÚV SR (minimálne v roku 2003), prevádzkové náklady na pripojenie prostredníctvom SANET-u hradia jednotlivé knižnice zo svojich vlastných rozpočtov. Tieto poplatky by bolo možné podstatne znížiť, pokiaľ by sa podarilo na základe dohody s MK SR získať príspevok na prevádzku SANET-u.

Sieť SANET (slovenská akademická dátová sieť) je nezisková dátová sieť, ktorá vznikla na základe iniciatívy vysokých škôl, akadémie vied a výskumných ústavov. Jej infraštruktúra bola vybudovaná na prenajatých okruhoch od Slovenských telekomunikácii, a. s., ktoré spájajú v súčasnosti 21 uzlov v 16 mestách Slovenska. V r. 2001 bol vládou SR schválený projekt SANET II, na základe ktorého sa realizuje celoslovenská vysokorýchlostná optická infraštruktúra s prenosovou rýchlosťou 1 Gbps. Od decembra 2002 sú už v prevádzke všetky prepojenia chrbticovej siete (Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica – Košice, Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice a Banská Bystrica – Martin – Žilina). SANET poskytuje okrem štandardných internetových služieb, ako sú elektronická pošta, prenos súborov FTP, aj prístup do regionálnych a medzinárodných informačných zdrojov. Tvorí základ informačnej infraštruktúry rezortu školstva – prepája všetky vysokoškolské centrá, pracoviská SAV, rezortné výskumné ústavy, vybrané základné a stredné školy, niektoré kultúrne inštitúcie a zdravotnícke zariadenia. SANET je členom medzinárodného konzorcia GEANT (Gigabit European Academic Network Technology) rovnomenného projektu podporovaného EK vysokorýchlostnej európskej dátovej siete pre vedu, výskum a vzdelávanie. SR je pripojená do tejto siete rýchlosťou 200 Mbps. Služby siete SANET obsahujú elektronickú poštu, prístup do siete internet, prístup k informačným zdrojom, pripojenie do európskej siete GEANT a špecializované multimediálne služby založené na princípe internetu. V súčasnosti všetky akademické knižnice a prevažná časť vedeckých knižníc má zabezpečené pripojenie na internet prostredníctvom siete SANET, pričom mnohé knižnice využívajú pripojenie cez optiku.

Sieť GOVNETje sieť orgánov ústrednej štátnej a verejnej správy, ktorá sa začala budovať na základe rozhodnutia vlády SR (uznesenie vlády SR č. 310/1993) a v prvej etape bola zameraná na budovanie elektronického prepojenia Úradu vlády SR, Kancelárie prezidenta SR, Národnej rady SR, ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy SR.

GOVNET slúži na prenos počítačových dát medzi jednotlivými uzlami Govnetu, medzi Govnetom a inými sieťami. Sieť GOVNET v súčasnosti prepája okolo 63 uzlov v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove. Pripo jené sú všetky ústredné orgány štátnej správy (t. j. ministerstvá a úrady), ústredné štátne orgány (t. j. Kancelária NR SR, KP SR, NKÚ SR, NS SR, GP SR, PÚ SR), niektoré vybrané rezortné organizácie a ďalšie subjekty (napr. FNM, Úrad pre verejné obstarávanie, ŠVK Košice, ŠVK Banská Bystrica, ŠVK Prešov, UKB, SNK, SLK). Rozšírenie počtu pripojených subjektov nie je možné bez ďalšieho technického vybavenia existujúcich komunikačných uzlov a pripájanie subjektov v ďalších krajských a okresných mestách je podmiene né začatím realizácie dobudovania siete GOVNET v zmysle programového vyhlásenia vlády SR z novembra 1998. Prenosová rýchlosť do internetu je 16 Mbps a 30 Mbps do slovenského peeringového centra. Služby siete GOVNET obsahujú elektronickú poštu, GOVNET SMS bránu (v súčasnosti len pre ÚV SR), prístup do siete internet a prístup k informačným zdrojom. Technické riešenie zabezpečuje firma SWAN prostredníctvom rádiového spojenia s prenosovou rýchlosťou 2Mbps do každého uzla.

Dotazníkový prieskum o informatizácii a internetizácii knižníc

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii podrobnejšie aktuálne informácie o stave informatizácie a internetizácie knižníc na Slovensku, iniciovalo MK SR v spolupráci s SNK, UKB, CVTI SR dotazníkový prieskumu o informatizácii a internetizácii knižníc, ktorého výsledky budú využité v rámci prípravy a realizácie projektov vyplývajúcich z Programu elektronizácie knižníc.

Dotazníkový prieskum by mal priniesť odpovede na niekoľko základných otázok:

• aký je súčasný stav vybavenosti IKT v jednotlivých typoch knižníc,
• aké podmienky (organizačné, technické, personálne, finančné) má knižnica na poskytovanie e-služieb pre verejnosť,
• ako sú pripravené knižnice na spoluprácu v rámci sietí knižníc na Slovensku (zavádzanie projektu KIS3G, kooperatívna katalogizácia, využívanie elektronických informačných zdrojov).

Zber údajov sa uskutoční prostredníctvom online dotazníka, ktorý bude vystavený na internetových stránkach MK SR v priebehu júna 2003. Základným cieľom je získať objektívne informácie za všetky typy knižníc vrátane tých, ktoré síce v súčasnosti nie sú pripojené na internet, ale majú aspoň základné technické, personálne a organizačné predpoklady na poskytovanie internetových verejných služieb.

Záver

Pripojenie na internet nie je cieľom, ale nutným prostriedkom na vytvorenie podmienok na poskytovanie verejných informačných služieb v sieti verejných knižníc. Okrem toho je potrebné splniť ďalšie podmienky, a to predovšetkým zabezpečiť vyškolenie kvalifikovaného personálu, zabezpečiť dostatočný počet pracovných staníc pre verejnosť, prístup k elektronickým informačným zdrojom, propagáciu a osvetu smerom k verejnosti o nových internetových službách.

Informačné zdroje:

• Politika informatizácie spoločnosti (vláda SR, jún 2001)
• Program elektronizácie knižníc SR (vláda SR, júl 2002)
• Stratégia informatizácie spoločnosti (materiál pripravovaný na rokovanie vlády SR – máj 2003)
• internet