Prístup k profesionálnym rešeršným systémom a služby svetových data- bázových centier – príležitosť pre informačnú profesiu a modernú knižnicu

“Mať odvahu, hľadať, nájsť a nevzdávať sa!“

Tennyson, anglický básnik

V

článku sa autor zaoberá možnosťou modernej knižnice poskytovať prístup k profesionálnym rešeršným systémom a
službám svetových databázových centier prostredníctvom informačných pracovníkov. Medzi ich základné schopnosti musí patriť
schopnosť vedieť požadované informácie vyhľadávať. A práve o tom, ako a kde ich vyhľadávať, hovorí autor v prehľadne
členenom článku.

1. Digitálna spoločnosť a jej riadenie

J. B. Harreld (1998, s. 60-76) prisudzuje 3 dôležité úlohy manažmentu v “digitalizovanej“ spoločnosti:

• riadiť informačné toky,
• riadiť inovácie a tvorbu intelektuálneho vlastníctva,
• riadiť neustále procesy učenia.

Všetky tieto úlohy neplatia iba pre podnikové prostredie, ale je možné vidieť výrazné súvislosti s informačnými
inštitúciami a s modernými informačnými službami, a to v niekoľkých rovinách.

Realizačný priestor pre informačných pracovníkov je veľmi široký a bolo by škoda, keby sa táto výzva zo strany odboru
informačná a knižničná veda tak v teoretickej, ako aj v praktickej oblasti nevyužila.

Jednou z najdôležitejších schopností informačného profesionála je vedieť informácie vyhľadávať. Ako a kde

2. Cesty k elektronickým médiám

Súčasné elektronické informačné zdroje môžeme z hľadiska cesty k nim rozčleniť na:

• prístupné cez profesionálne dialógové (synonymicky: interaktívne, on-line, online), a to nezávisle od internetu, ale
  i prostredníctvom internetu;
• prístupné výhradne voľne na internete;
• prístupné neinteraktívne, t. j. offline (napr. v podnikoch alebo výskumných inštitúciách, ale ani v samotných
  databázových centrách offline šírenie informácií nezaniklo, ale došlo k vymedzeniu špecifických úloh a v niektorých
  prípadoch si to zasluhuje podrobný rozbor);
• prístupné na optických médiách (najčastejšie sa dnes využíva optický disk typu CD-ROM);
• alebo prístupné v kombináciách uvedených spôsobov.

3. Prístup k dialógovým systémom všeobecne

 

4. Internet jediný a najlepší zdroj informácií?

Internet, o ktorom si väčšina používateľov myslí, že je v podstate zadarmo a že rieši informačnú potrebu
väčšiny používateľov (čo je mýtus), sa dnes rozvíja vo všetkých jeho službách, rozhraniach, vyhľadávacích mechanizmoch,
filtroch, prostriedkoch obsahovej administrácie, technickej a softvérovej administrácie alebo tvorby dokumentov a databáz
prezentovaných a vystavených v sieťovom prostredí práve preto, že sa očakáva dynamická a expandujúca doba e-commerce alebo
elektronického obchodu a komercializácie informačných služieb internetu.

Novovytvárané prostriedky vyhľadávania na internete vznikajú takmer zásadne s nejakým podnikateľským plánom, teda na
účely e-commerce. Prečo vznikajú vyhľadávacie prostriedky, to si vyžaduje špeciálny komentár presahujúci rozsah príspevku,
ale možno odkázať napr. na Slovensku na práce doc. Sone Makulovej.

Používateľom, ktorí začínajú prenikať do internetu, možno iba odporučiť stratégie vyhľadávania v priestore internetu
delené do troch kategórií (Tkačíková, 1996 alebo Papík – Michalík – Michalík – Nováček, 1998):

• browsing (listovanie stránkami WWW),
• starting points (štartovacie body),
• search engines (vyhľadávacie nástroje).

Okrem internetu však existuje sofistikovanejší svet informácií, a to dokonca desiatky rokov nezávisle od internetu.
Vyhľadávanie v tomto svete sa riadi trochu inými pravidlami.

5. Vyhľadávanie informácií nie je len o surfovaní na internete

Na problematiku vyhľadávania možno nazerať mnohostranne a ako na medziodborovú disciplínu. Informačná a knižničná veda
sa veľmi intenzívne zaoberá problematikou vyhľadávania informácií. T. Saracevic (1997, s. 175-190) so spoluautorom P.
Kantorom a spoluautorkami A. Chamis, D. Trivison sa zmieňujú o niekoľkých základných smeroch (každý z nich si zasluhuje dlhý
a špeciálny rozbor):

• interakcia s informačnými systémami (Belkin, Vickery),
• informačné potreby a použitie informácií (Dervon, Niles),
• psychologický výskum v odbore human-computer interaction (Borgman),
• projektovanie systémov, napr. založených na riadených menu (Schneiderman),
• online vyhľadávanie v databázach (Fenichel, Bellardo).

6. Etapy vyhľadávacieho procesu v profesionálnom (platenom) systéme

Rešeršný vyhľadávací proces môže byť zložený z nasledujúcich krokov (Goldmann, 1992, s. 75):

• pripojenie (spolu s “logon“ procedúrou),
• výber databázy (napr. v databázovom centre),
• uskutočnenie rešerše (tento postup sa dá rozpracovať do viac bodov, ktoré teraz nebudeme rozoberať),
• zobrazenie alebo tlač (resp. download) výsledkov,
• odpojenie sa od systému (“logoff“ procedúra).

Graficky môžeme vidieť už konkrétnu etapu vlastnej relácie tiež na nasledujúcom obrázku (Budil – Kastl, 1989):

Funkcia tlače deklarovaná Goldmannom (1992, s. 75) nie je ani v podstate nevyhnutná, pretože pri použití funkcie typu
“capture“ alebo záznamu relácie prechodného alebo vopred nadefinovaného a pomenovaného súboru sú dáta uložené pre ďalšie
spracovanie a rôzne formy výstupov. Je postačujúce použitie príkazu na zobrazeni typu DISPLAY, TYPE, SHOW a pod. V prípade
grafického rozhrania možno príkaz nahradiť ikonou.

7. Databázové centrá a vyhľadávanie informácií

Pri zhromažďovaní informácií sa môžeme rozhodnúť, či chceme využiť desiatky ba až tisíce rôznorodých zdrojov internetu,
na ktoré nás upozornili napríklad vyhľadávacie nástroje na základe nami zadaných kľúčových slov (termínov) v logických
kombináciách (booleovské, ale tiež proximitné či vzdialenostné operátory) či len voľne vložených bez vyjadrenia logických
vzťahov,, alebo či chceme pracovať so zdrojmi pokiaľ možno sústredenými na jednom mieste, resp. správnejšie, v jednom
elektronickom priestore.

Týmito miestami sú napríklad databázové centrá, takmer vždy založené na profesionálnych a komerčných základoch, pričom
je nutné nadviazať najprv zmluvné vzťahy a služby vždy uhradiť (model platby napr. formou pay-as-you-go alebo formou
predplatného). Databázové centrá, z ktorých prvé vznikali už v 60. rokoch 20. storočia, boli a stále sú prístupné po
profesionálnych sieťach celkom nezávislých od internetu.

Príklad

Príkladom databázových centier sú:
http://www.dialog.com,
http://www.lexis-nexis.com, 
http://www.dimdi.de,
http://www.genios.de,
http://www.questel.orbit.com,
http://www.stn-international.de,
http://www.oclc.org a desiatky ďalších systémov.

Vývoj internetových technológií, ktoré výrazne ovplyvnili vzťahy medzi producentom, vystavovateľom a používateľom,
zmenil oblasť nazývanú “informačný priemysel“, ktorého oporou vždy boli predovšetkým veľké a stredné databázové centrá.
Databázové centrá dostali pred niekoľkými rokmi veľkú konkurenciu v podobe zdrojov na optických diskoch typu CD-ROM, na ktoré
sa presunuli stovky titulov databáz. Avšak i tu sa objavila určitá symbióza s centrami a niektoré centrá začali dokonca
produkovať databázy na CD (príkladom z celého radu producentov môže byť SilverPlatter –
www.silverplatter.com, dnes spojení pod spoločnosťou OVID –
www.ovid.com).

Internet čiastočne (avšak relatívne) “skomplikoval“ databázovým centrám ich situáciu, ale centrá pomerne rýchlo využili
výhody technológií internetu vo svoj prospech a ponúkli zaujímavé prístupy k svojim zdrojom v používateľsky prívetivom
prostredí. Príkladom môže byť dynamický nástup WWW rozhraní.

Používateľ má dnes prístup približne k niekoľkým tisícom titulov verejne prístupných databáz (pripomínam, že verejne
prístupný zdroj neznamená prístupný zadarmo) v niekoľkých veľkých svetových databázových centrách. Ďalšie stovky databáz sa
nachádzajú priamo na serveroch producentov informačných zdrojov (poznámka: producent informačného zdroja nemusí byť
prevádzkovateľom zdroja, čo je typický príklad vzťahu výhodnej spolupráce databázových centier a producentov informácií alebo
tiež informačného outsourcingu). Prípadne je možné oboje – databázy sa nachádzajú na serveroch u producentov (napríklad
databáza MEDLINE cez rozhranie a portál PubMed na adrese
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/entrez/query.fcgi alebo databáza ERIC
na adrese
http://www.eric.ed.gov/searchdb.html), ale aj v mnohých databázových
centrách.

V databázových centrách sa vždy komunikovalo špecifickými dotazovacími prostriedkami (dotazovacie jazyky), prípadne
neskôr návodnými “menu“ systémami, ale WWW technológie umožnili kombináciu konzervatívnych prístupov s novými formami, ktoré
sú pre mnohých používateľov prívetivejšie, aj keď pre iných pomalšie a s menšími vyhľadávacími možnosťami (napríklad
booleovské operátory webových verzií s formulárovým rozhraním verzus pokročilejšie spôsoby vyhľadávania pomocou proximitných
operátorov a s ďalšími výhodami spájajúcimi sa s dotazovacími jazykmi).

V databázových centrách bolo vždy nutné dodržiavať určité zásady rešeršnej stratégie a prístupu k informáciám. Niektoré
postupy možno potom robiť iba výhradne týmito postupmi dodnes. Niektorí informační špecialisti nemienia opustiť klasické
spôsoby komunikácie so zažitým používateľským rozhraním, pretože by ich nové, často pomalšie rozhrania zdržiavali a k ich
práci ani nie sú nutné. Databázové centrá sú si veľmi dobre vedomé pomerne veľkej skupiny používateľov z veľkých korporácií,
ktorí nechcú meniť svoje rešeršné návyky. A databázové centrá predovšetkým usilujú o veľkých používateľov – zákazníkov
predovšetkým z firemného prostredia. Pokročilí rešeršéri využívajú klasické dotazovacie jazyky nie preto, že by neboli
schopní sa učiť nové veci, ale preto, lebo práve novinkám často chýba dôvtip a kvalita bývalých prostriedkov.

Je možné tiež naimplementovať rôzne a pre nás výhodné používateľské rozhranie na protokol telnet či iné protokoly
(napr. ssh) používané na bezpečnú prácu zo vzdialených miest. V centre STN International je to ich a špeciálne pre ich
používateľov vyvinutý komunikačný softvér STN Express. Jeho používanie je výhodné na prácu s patentovými, chemickými a
farmaceutickými databázami, ktoré obsahujú jednoduchú grafickú informáciu v podobe nákresov, chemických štruktúrnych vzorcov
a pod., ďalej kvôli jednoduchšie nadefinovanému automatickému pripojeniu sa a automatickému “zalogovaniu sa“, ktoré ovládame
cez tzv. funkčné klávesy.

Komunikačný softvér STN Express je účinnou pomôckou (jeho využitie je širšie, neoceniteľné to môže byť napríklad pre
chemika, ktorý si môže dovoliť vyhľadať podľa štruktúrnych vzorcov). STN Express možno implementovať na internet i na iné
siete (pozri
www.cas.org/Support/express.html).

Databázové centrá však oslovili koncového používateľa aplikáciou WWW rozhraní, aby čo najľahšie vstupoval do ich
zdrojov. V tomto rozhraní sme vedení k výsledku bez toho, aby sme museli dokonale poznať dotazovací jazyk, niekedy ani zásady
rešeršnej stratégie. Avšak znalosti oboch sú výhodou. WWW rozhrania potom zvyčajne pracujú so základným (“basic“) režimom a
pokročilým spôsobom vyhľadávania (“advanced“). Pokročilý používateľ nemusí byť preto unavovaný pomalými alebo menej
dokonalými postupmi, ktoré sú určené skôr začiatočníkom. V niektorých prípadoch možno režimy vystriedať i pri vyhľadávaní,
ale nie je to vždy praktické a v niektorých centrách to ani nie je možné z mnohých dôvodov. Väčšinou teda používateľ zadáva
na začiatku rešeršnej práce, v akom režime sa bude pohybovať.

Výstupy je potom možné získať vo viacerých formátoch, možný býva výstup v textových, ale aj HTML, RTF či PDF formátoch.
Oproti výstupom v “konzervatívnom“ TXT formáte, resp. niekedy i v DBF formáte (taktiež vo formátoch pre neskoršie tabuľkové
spracovanie), je to veľký pokrok. Objavuje sa čoraz viac možností získať grafické prílohy v grafických formátoch.

8. Druhy databáz

V odbore informačná a knižničná veda je delenie databáz odlišné od odborov napríklad technických a typicky
počítačových. Databázy môžeme deliť podľa celého radu kritérií. Osvedčené a hlavne praktické a zapamätateľné je hľadisko
podľa druhu dokumentu – primárny dokument, sekundárny dokument, terciálny dokument, resp. niektoré špecializované druhy
informačných zdrojov (napr. Papík, 1998).

Bibliografické databázy

Z bibliografických databáz získame najmä presnú a úplnú citáciu; väčšinou je k dispozícii aj abstrakt, významná je i
formalizovaná terminológia (napr. deskriptory, kľúčové slová, “kódovníky“) pre naše prípadné ďalšie hľadanie v databázach a v
iných informačných zdrojoch, primárny dokument zabezpečujeme dodatočne (napr. klasickou cestou cez knižnicu, ale rovnako aj
elektronicky cestou tzv. document delivery services (DDS) alebo electronic delivery services (EDS), kde súčasný internet
ponúka veľké možnosti – objednávku zo špeciálnych inštitúcií na to určených).

Príklad:

Príklady bibliografických databáz by mohli ísť do tisícov, pokiaľ ide o počet, ale spomeňme ich len niekoľko na
vyvolanie predstavy: AGRICOLA (
http://www.stn-international.de/stndatabases/databases/agricola.html/,
ktorá je prístupná i zdarma na webe, a to kvôli špecifickej informačnej politike USA, ANABSTR pre analytickú chémiu (
http://www.stn-international.de/stndatabases/databases/anabstr.html),
AEROSPACE pre leteckú techniku a kozmonautiku (
http://www.stn-international.de/stndatabases/databases/aerospac.html),
INSPEC pre fyziku, elektroniku, informačné technológie (
http://library.dialog.com/bluesheets/html/bl0002.html).

Medzi bibliografické databázy možno zaradiť knižničné katalógy všetkých typov (súborné, vlastné katalógy knižníc,
konzorciálne a pod.). Ako dobrý tuzemský štartovací bod možno využiť zverejnenú Jednotnú informačnú bránu CASLIN (pozri
podrobnosti na adresehttp://octopus.ruk.cuni.cz/V?RN=532535741 alebo preklikávaním postupne zo základnej adresy
http://www.nkp.cz,

alebo dnes už i z vlastnej adresy
http://www.jib.cz).

Faktografické databázy

Faktografické databázy uvádzajú konkrétne údaje a môžu mať textový alebo numerický charakter (alebo kombinovaný). Nie
je nutné dodávať primárny prameň, lebo ide v podstate už o primárnu informáciu. Niektoré faktografické systémy však môžu
odkazovať na ďalšiu literatúru a mať bibliografickú súčasť. Význam faktografických databáz narastá, za istých okolností sem
možno zahrnúť i väčšinu štatistických informácií. Pokiaľ by sme hľadali vzorovú oblasť, ktorá by mohla slúžiť ako príklad,
kde sú faktografické databázy najviac zastúpené, bola by to pravdepodobne chémia.

Príklad:

Príklady by mohli opäť rásť do stoviek. Dobrým a takmer vzorovým príkladom sú odbory chémie, fyziky, materiálových
vied i obchodu. Medzi najznámejšie faktografické systémy veľkého rozsahu v chémii patrí databáza BEILSTEIN (organická
chémia, pozri tiež bližšie
www.beilstein.com) a GMELIN (anorganická chémia, z iných odborov ASMDATA (
www.stn-international.de/stndatabases/databases/asmdata.html)
, ktorá obsahuje (napr. mechanické, fyzikálne, chemické) vlastnosti rozličných materiálov, alebo databáza fyzikálnych dát
DIPPR (
http://www.stn-international.de/stndatabases/databases/dippr.html).

Plnotextové databázy

Databázy plných textov (full text) sú
dynamickým trendom niekoľkých posledných rokov a väčšinou už nepotrebujeme dodatočne hľadať primárny
dokument (pokiaľ však nevyžadujeme napr. fotografie a ďalšie zložitejšie obrazové informácie v originálnom texte obsiahnuté –
súčasné veľké databázové systémy pracujú totiž s grafickou informáciou obmedzene a výberovo oproti zdrojom napríklad na
optických nosičoch – diskoch, výnimkou sú tiež mnohé elektronické časopisy, ktoré sa vystavujú v sieťových elektronických
prostrediach vrátane internetu tak, aby boli používateľovi ľahko prezerateľné webovými prehliadačmi, tzv. browsermi). Je tu
doplnenie o ďalší trend moderných informačných služieb – primárny dokument dopraviť čo najkratšou cestou k používateľovi. V
prípade plnotextových databáz je teda k dispozícii kompletný text primárneho dokumentu už v priamej dialógovej komunikácii.
Výhodou je, že v plných textoch môžeme uskutočniť vyhľadávanie. Vyhľadávanie v plnotextových databázach si však vyžaduje
použitie špeciálnych vyhľadávacích prostriedkov a nástrojov, lebo inak konečné výstupy môžu obsahovať mnoho šumov a
nerelevantných výsledkov.

Príklad:

Väčšina plnotextových databáz má charakter spravodajských databáz (NLDB – Newsletter Database –
www.cas.org/ONLINE/DBSS/nldbss.html), ale v poslednom čase sa
tento trend dostáva i do oblastí vedeckých a technických informácií – pozri databázu PCTFULL (
www.cas.org/ONLINE/DBSS/pctfullss.html), ktorá obsahuje
patentové informácie. Medzi plnotextové databázy by sme mohli zaradiť celý rad konzorciálne nakúpených systémov do Českej
republiky v posledných rokoch (za všetky napríklad systém ProQuest
http://www.proquest.cz/cojeto.htm).

Databázy typov katalógov, registrov, adresárov

Do tejto kategórie môžeme zaradiť najmä registre a katalógy firiem, výrobkov, ale aj osobností.

Príklad:

Príklady môžu byť z oblasti vedy, priemyslu alebo obchodu. Vzorovou oblasťou je opäť chémia, pozri napr. katalóg
chemických produktov CSCHEM –
www.cas.org/ONLINE/DBSS/cschemss.html, alebo adresár chemicky
orientovaných korporácií CSCORP –
www.cas.org/ONLINE/DBSS/cscorpss.html. Veľmi známy je systém
informácií o firmách D&B, library.dialog.com/bluesheets/html/bl0516.html, či zdroje typu obchodného registra na URL
www.justice.cz/or, ktorý síce nie je súčasťou žiadneho väčšieho databázového
centra, ale je prístupný zo servera ministerstva spravodlivosti. Je tu však dokumentovaný ako vzorový príklad tohto typu
databáz, ktorý sa uplatňuje v obchodnej sfére.

9. Podmienky pripojenia a vstupu do databáz v databázových centrách

Je nutné nadviazať zmluvné vzťahy, pokiaľ chceme s databázovým centrom pracovať (môžeme však využívať služby
informačného sprostredkovateľa, brokera, ktorý už je zmluvne viazaný, pozná systém a tiež vyhotovuje používateľom –
zákazníkom pravidelné rešerše). “Informačným brokerom“ môže byť jednotlivec, firma, odborná knižnica, ale aj iná inštitúcia.
Sprostredkovanie informačných služieb je výhodné najmä tam, kde je frekvencia využívania systému zo strany zákazníka nízka
alebo dokonca jednorazová, prípadne laický a neskúsený vstup do systému je finančne rizikový (napr. plnotextové alebo
faktografické databázy sú typickým príkladom databáz, kde chybný krok nás môže stáť viac peňazí). S prístupmi do databázových
centier môžu pomôcť i jednotliví reprezentanti (zástupcovia) v ČR alebo na Slovensku.

Na využívanie služieb ľubovoľného databázového centra je nutné sa registrovať (napr. podmienky zaregistrovania do
nemeckého databázového centra GENIOS nájdete na adrese
www.genios.de).

Po vyčlenení finančných prostriedkov (najvýhodnejšie dnes formou napr. depozitného účtu), zvládnutí základných zásad
prístupu, prípadne i špeciálneho dotazovacieho jazyka databázového centra, ktorému sa dáva prednosť

zo strany skúsených rešeršérov, je možné komunikovať s informačnými zdrojmi v databázových centrách. Prístup je teda
viazaný zmluvou a finančnou úhradou za služby (prístupy a práca v centre).

Štruktúra cien sa líši. Cenníky služieb sú bežne udávané na domovských stránkach databázových centier alebo inštitúcií,
ktoré databázy prevádzkujú. Cena nebýva pre nás priaznivá vzhľadom na kurz koruny voči cudzím menám vyspelých štátov, ale i
tak: na pozadí výskumných alebo obchodných aktivít môže ísť o zanedbateľnú čiastku. Je i úlohou informačného profesionála
pripravovať používateľa na fakt, že za informačné služby sa veľmi často platí.

Veľkou výhodou sa v poslednom období javí možnosť platby prostredníctvom bankovej karty a cez internet, keď je možné
platiť iba skutočne odobrané informačné pramene.

10. Informačné služby typu “document delivery“ (DDS, EDS) a napĺňanie trendu prístupu k primárnemu
dokumentu

Neexistujú odpovede, existujú len odkazy.

(Weinerov zákon knižníc)

V súčasnosti používateľ už často nejaví záujem o odkazy, ale o zdrojové dokumenty. Tadiaľ sa uberá trend informačnej
obsluhy. Všetci producenti a sprostredkovatelia informácií sa snažia tento trend napĺňať a používateľovi dodať informáciu na
jeho pracovný stôl, pokiaľ možno elektronickou cestou.

“Klasický“ spôsob dodávky primárneho dokumentu

Dokument primárneho charakteru, pokiaľ nám nie je dostupný priamo z miesta, kde sme vyhľadanie relevantných dokumentov
realizovali (napríklad z plnotextovej databázy alebo z elektronického časopisu v digitálnych knižniciach), je možné získať
“klasickou cestou“ medziknižničných a medzinárodných medziknižničných služieb (MVS, MMVS). Službu medzinárodných
medziknižničných služieb majú možnosť v ČR prevádzkovať napr. Národná knižnica ČR, Štátna technická knižnica, Knižnica
Akadémie vied, Moravská zemská knižnica v Brne, Univerzitná knižnica Olomouc.

MVS a MMVS v ČR sa dnes vyvíjajú v súlade s poslednými svetovými trendmi v oblasti dodávania primárnych dokumentov a
celý rad činností zodpovedá medzinárodným štandardom. Ich činnosť je dnes podporená technologicky (napr. prenos kópií
dokumentov v digitálnej podobe, ktoré potom môžu byť koncovému používateľovi poskytnuté tiež elektronicky alebo následne v
podobe tlačeného výstupu, najčastejšie dodanie je zrejme do e-mailových schránok).

Cesta MVS a MMVS je však iba jedna z ciest, ako uspokojiť koncového používateľa primárnym dokumentom. Nevýhodou (a nie
nepodstatnou) tu môže byť relatívne pomalšie dodanie primárneho dokumentu, čo u niektorých štruktúr používateľov (riadiaci
pracovníci, obchod, ale i vedci dynamicky sa vyvíjajúcich vedeckých odborov) nie je ideálnym uspokojením používateľských
požiadaviek.

Iné formy prístupu k primárnym dokumentom – plnotextové databázy

Plnotextové databázy sú prístupné cez dialógový (online) prístup (t. j. v 70. a 80. rokoch nezávisle od internetu, ale
taktiež už s jeho využitím v 90. rokoch, a to najmä cez webové rozhrania). V celkovom počte prípadov je táto platforma
prístupu k primárnym dokumentom na komerčnej báze.

Plnotextové databázy v súčasnosti sa stále ešte dosť orientujú na informácie spravodajského (novinárskeho) typu. Navyše
zameranie týchto plnotextových databáz mieri do oblasti obchodných aplikácií a hospodárskych informácií.

Príklad:

Ako jeden z prvých príkladov možno uviesť kombinácie bibliografických databáz a databáz plných textov. Medzi takéto
“hybridné“ informačné zdroje patria polytematické prestížne databázy, ktoré sú vystavované v niekoľkých centrách s
akronymom ABI/INFORM (producentom je bývalý U.M.I., neskôr nová korporácia Bell + Howell, dnes pod ProQuest –
www.proquest.com).

Iným vhodným príkladom je historicky známa databáza PROMT (Predicast Overview of Market and Technology –
http://library.dialog.com/bluesheets/html/bl0016.html),
ktorá z rodiny Predicasts prešla pod Information Access Company a nedávno pod dnes známeho producenta Gale Research Group
(
www.gale.com). Plnotextové databázy môžu byť i na rozmedzí vedy a obchodu a typickým
príkladom takéhoto spojenia je oblasť farmácie, pozri napr. databázu PHIN (Pharmaceutical & Healthcare Industry News
archive) – bližšie možno:
www.cas.org/ONLINE/DBSS/phinss.html, DRUGNL (IMSworld R&D
Focus Drug News –
www.cas.org/ONLINE/DBSS/drugnlss.html.

V roku 1993 bola v časopise Online (Everett, 1993, s. 22-25) uverejnená analýza plnotextových zdrojov a služieb na
dodávanie primárnych dokumentov (DDS), a to v závislosti od seba ako informačných služieb pre koncového používateľa. Hoci ide
publikačne o niekoľko rokov starú záležitosť, profesionálnymi odhadmi môžeme dospieť k niektorým podobným záverom aj dnes
napriek tomu, že za posledných 9 rokov sa situácia zmenila vďaka dynamickému rozvoju WWW prostredí a prívetivých rozhraní
priamo u producentov informácií alebo i v databázových centrách.

D. Everett (1993, s. 22-25) vypracoval porovnanie niekoľkých databázových zdrojov vystavených v databázových centrách
(Westlaw, DIALOG, BRS – dnes OVID, DataStar dnes patrí do DIALOG Corporation, LEXIS, NEXIS, Reuters, STN International a
niekoľko ďalších). Komparácia sa týkala síce iba rámca služieb knižnice akademického typu, ale o. i. sa konštatovalo, že
najviac plnotextových titulov tvoria zdroje patriace do kategórie obchodných informácií (“business“). Autor si všíma i
oblasti humanitných a sociálnych vied, kde situácia nebola vtedy ideálna, rovnako ako využívanie plnotextových zdrojov v
akademických knižniciach. Od čias publikovania článkov v roku 1993 sa situácia zmenila a ponuka plných textov zo všetkých
odborov je priaznivejšia. Porovnanie plnotextových databáz v obchodných aplikáciách s plnotextovými zdrojmi z iných odborov
ukazuje kvantitatívnu prevahu v prospech obchodných zdrojov oproti iným vedným odborom vrátane humanitných a sociálnych
vied.

Urobiť možno čiastkový záver, že ekonomické aspekty a používateľské potreby veľkých výrobných korporácií (s vlastným
výskumom a rozvojom) sú určujúce pre rozvoj plnotextových systémov a ich vyhľadávacích prostriedkov a mechanizmov. Tie sa
orientujú na priateľské rozhranie a takmer zásadne na koncového používateľa.

Je dôležité a objektívne podotknúť, že situácia je teraz priaznivá v periodikách a iných druhoch dokumentov i vo
vedeckej komunikácii, a to vďaka faktu, že producenti informácií (napríklad prestížne vydavateľstvá a nakladateľstvá vedeckej
literatúry, prípadne i samotné výskumné pracoviská autorov) sa sami môžu orientovať na distribúciu svojich produktov.
Marketingovo i prestížne z pohľadu vedeckej publikačnej činnosti sú výhodní však inštitucionalizovaní sprostredkovatelia v
podobe producentov a prevádzkovateľov elektronických knižníc alebo databázových centier. Publikačná aktivita vedcov a
vedeckých pracovísk síce môže byť prístupná na internete, ale masovo nebude zrejme nikdy voľne a zdarma dostupná z domu alebo
aspoň bez ochrany intelektuálneho vlastníctva (mnohé výnimky potvrdzujú pravidlo). Súčasní poskytovatelia elektronických
plných textov z rôznych vedných odborov využívajú však všetky distribučné a používateľské výhody hypertextového rozhrania
WWW, ktoré je najrozšírenejším prostredím internetu. Zároveň využívajú prostredie knižníc, kde sa používateľ môže k takým
plným textom a elektronickým časopisom dostať s naplnením všetkých licenčných pravidiel.

W. Everett (1993, s. 24) taktiež naznačuje konkurenčné podmienky (komerčné a už zavedené služby DDS a ich alternácie
prostredníctvom internetu) a vzťahy a problémy elektronického publikovania práve uvedené. Uvádza “hybridný“ príklad, a to na
prípade American Chcemical Society (ACS –
http://www.acs.org) a časopisov, ktoré táto spoločnosť vydáva.

Príklad:

American Chemical Society je súčasne vydavateľom vedeckých a odborných časopisov, producentom databáz a zároveň
vlastníkom databázového centra (pozri jej Chemical Abstract Service –
www.cas.org). Preto je ideálnym dodávateľom primárnych dokumentov, čo taktiež robí
prostredníctvom svojich informačných služieb.

Digitálne, elektronické a virtuálne knižnice primárnych dokumentov

Príklad:

Agregátori (“agregators“) typu informačných systémov ako EBSCO, InfoTrac, ProQuest a desiatky ďalších významných
svetových systémov sú jedným z posledných trendov, ako koncovému používateľovi v relatívne jednoduchej dialógovej
komunikácii priblížiť primárny dokument. Digitálne knižnice a “agregátori“ pracujúci veľmi často s dokumentmi
plnotextového charakteru sú veľkým konkurentom typických databázových centier vystavujúcich napríklad plnotextové
databázy. Pozri v ČR napr.
www.nkp.cz/eifl/ alebo
www.proquest.cz/, ktoré sú prístupné v ČR na princípoch národnej či “konzorciálnej“
licencie. Nevýhodou týchto agregovaných systémov je však často ich bezbrehosť a všeobecné zameranie a niekedy i menšie
vyhľadávacie schopnosti systému, než aké majú centrá. Väčšinou tiež neobsahujú vyložene vedecké informácie na účely
špičkového výskumu a vývoja. Sú však veľmi vhodným zdrojom informácií pre všeobecný prehľad, pre univerzity a ich
študentov a učiteľov. Ich veľkou výhodou je úplná “používateľskosť“ a intuitívne ovládanie. Preto sa tiež stali veľkým
konkurentom veľkých databázových centier.

Služby typu Document Delivery Services (DDS) cestou databázových centier

Príklad:

Používateľ systému spracováva rešeršnú úlohu (sám alebo prostredníctvom informačného pracovníka) v bibliografickej
databáze. Primárny dokument nie je pripojený k získanému výstupu. Je možné dokumenty získať dialógovou komunikáciou s
databázovým centrom, v ktorom rešeršnú úlohu spracúvame. Služby typu DDS poskytuje každé väčšie databázové centrum, ktoré
ich potom zašle do niekoľkých dní, v špeciálnych prípadoch do niekoľkých hodín.

Ovládanie služieb typu DDS všeobecne zo strany koncového používateľa je nasledujúce:

• znalosťou príkazového (komunikačného, dotazovacieho) jazyka a zadaním príkazov,
• ovládaním grafického používateľského rozhrania daného systému, kde existuje možnosť voľby objednania dokumentu (pozri
  nasledujúci obrázok).

Možnosť objednania primárneho dokumentu prostredníctvom grafického rozhrania

ikonického typu (pozri tlačidlo “order selected documents“) na príklade systému DataStar.

Objednávanie primárneho dokumentu cez služby databázového centra nie je novinkou, ale tiež to nie je celkom bežné v
našich českých podmienkach. Verejné knižnice túto službu v podstate nevyužívali kvôli obmedzeným financiám, ale tiež kvôli
nízkemu záujmu. Pochopiteľne, mnohé knižnice o tejto službe a možnostiach vôbec nevedia. Túto službu využívajú skôr
informačné štruktúry veľkých korporácií a informační sprostredkovatelia ako nadštandardnú službu, ktorú konečný používateľ
musí vedieť finančne pokryť.

Postupy pri objednávaní primárneho dokumentu v databázovom centre

Objednávku primárneho dokumentu môže vyhotoviť ten istý pracovník, ktorý používateľovi spracoval v databázovom systéme
rešerš, teda pokiaľ používateľ nemá možnosť vlastného pripojenia k databázovým centrám. Výhodou a podstatou služieb dodávky
primárnych dokumentov týmto spôsobom je, že databázové centrá (database centers, database vendors) majú priame a úzke
kontakty na producentov vystavovaných informačných zdrojov alebo na ďalších spracovateľov informácií, ktorí sa dodávkou
dokumentov zaoberajú (napr. národné informačné inštitúcie, veľké knižnice, špeciálne služby).

Príkladom a dobrým vodidlom pri efektívnom objednávaní s následným dodaním primárneho dokumentu môže byť i určitá
položka (pole) v štruktúre jednotlivého záznamu databázy. Toto môže byť platné i v prípade iných mediálnych foriem
databázových zdrojov, napr. CD-ROM-ov či databáz prístupných na internete. Táto identifikačná položka môže mať i charakter
napr. “cenového kódu“ alebo skrátená identifikácia primárneho dokumentu môže byť už v čísle záznamu – dokumentu, ktoré často
býva zhodné pre elektronickú i tlačenú verziu (mnohé databázy sa etablovali z tzv. referátových časopisov, lebo to môže byť
položka označovaná priamo “available“ (AV) a pod.

Mimoriadne neoceniteľné môže byť uvedenie miesta alebo spôsobu dostupnosti pri tzv. sivej literatúre (napríklad
databáza SIGLE, NTIS, DISSERTATION ABSTRACTS,

PAPÍK 1998 alebo pozri URL
www.inforum.cz./inforum2000/prednasky/zdrojesedelit.htm),
ktorej získavanie v po-

dobe primárnych dokumentov má svoje špecifiká. “Klasické“ informačné služby typu MVS alebo MMVS nie sú mnohokrát
schopné naplniť potreby koncového používateľa, obzvlášť pokiaľ sa primárny dokument musí finančne uhradiť. V žiadnom prípade
toto nie je stavanie MVS a DDS proti sebe, alebo MVS využívajú DDS, napr. prostredníctvom databázových centier. A navyše
nejde o úplne konvergentné služby.

Príklad:

Dokument je možné objednať podľa 2 základných položiek, v tomto prípade položky v dokumente AN i NR. Na ďalšom
obrázku potom je uvedený celý zoznam na dokreslenie celého kontextu tohto sekundárneho dokumentu.

Koncový používateľ aj informačný pracovník však môžu očakávať ťažkosti. V tomto prípade ide o typ dokumentu
“záverečná správa“, ide teda o “sivý“ dokument. Pozri ukážku záznamu:

O primárny dokument môžeme požiadať prostredníctvom dotazovacieho jazyka daného systému (databázového centra),
ktoré je na túto službu pripravené a zariadené. Používajú sa príkazy typu “order“. Spôsob objednania sa v závislosti od
systému líši, princíp je však v podstate zhodný.

Príklad je (ďalej v texte) demonštrovaný na databázovom centre – databázovej sieti – The Scientific and Technical
Information Network (STN International,
www.stn-international.de). Sieť je funkčným technickým prepojením troch
inak samostatných a ekonomicky nezávislých informačných databázových centier. V STN možno využívať približne 200 databáz
prakticky zo všetkých odborov ľudskej činnosti. Už rozmiestnenie centier na troch najdôležitejších kontinentoch naznačuje
šírku geografického záberu. Informačne je pokrytý prakticky celý vedecký svet.

Príkaz typu ORDER – kľúč k elektronickej objednávke primárnych dokumentov

Je niekoľko modifikovateľných postupov, ale základný model je vo všeobecnosti nasledujúci. Objednanie primárneho
dokumentu môžete realizovať prostredníctvom:

• bibliografickej informácie, ktorú je potrebné napísať do objednávacieho formulára, generovaného na obrazovke
  terminálu (počítača),
• tzv. prístupového alebo akvizičného čísla záznamu, označeného napr. AN čísla (accession number), ACC a i. označenia
  poľa,
• čísla množiny, položky v rešeršnej stratégii (napr. L#, kde znak “#“ je poradie výslednej množiny dokumentov, ku
  ktorej sa dostaneme na základe rešeršných postupov a z ktorej máme záujem urobiť objednávku jedného alebo tiež viacerých
  dokumentov), keď výhodou je minimálne vypisovanie údajov a objednávacích kódov, používateľ sa pomerne priateľským
  používateľským postupom môže presunúť z rešeršnej stratégie (procesu vyhľadávania v danej databáze) do procesu objednávania
  dokumentov.

Pri objednávaní je vhodné poznať trojmiestny kód dodávateľa primárneho dokumentu. Pokiaľ ho používateľ nepozná, môže si
zvoliť kontextuálnu a interaktívnu nápoveď dotazovacieho jazyka (v STN sa o. i. nazýva Messenger) – “HELP ORDER
SUPPLIERS“.

Na tomto príklade (nasledujúcom zozname realizovanom príkazom HELP ORDER SUPPLIERS) je zaujímavých viacero hľadísk.
Rozoberme si ich:

• možnosť vidieť tematický záber inštitúcií (napríklad producenti dokumentov z oblasti chémie, geodisciplín, jadrovej
  problematiky a pod.),
• možnosť vidieť hľadisko druhov dokumentov (napríklad producenti či sprostredkovatelia patentových informácií),
• možnosť vidieť univerzálne inštitúcie zaoberajúce sa službami DDS (napríklad veľké knižnice a na DDS ich
  špecializované pracoviská),
• možnosť vidieť špecializované inštitúcie (napr. už spomenutý americký NTIS),
• možnosť vidieť geografický (regionálny) záber (napr. Japonsko s JICST),
• možnosť vidieť právne formy inštitúcií – štátne, neziskové a rýdzo komerčné inštitúcie (napr. komerčný producent
  patentových informácií Derwent –
  www.dervent.com verzus Úřad průmyslového vlastnictví –
  www.upv.cz).

Po odoslaní príkazu ORDER sa spúšťa “interaktívny dotazník“, ktorý sa používateľa pýta:

• od koho (uvádza sa už spomínaná trojpísmenová skratka dodávateľa) bude používateľ dokument potrebovať,
• na spôsob (formu) dodania,
• na aké miesto (adresu),
• na naliehavosť (za expresnú dodávku je zvyčajne dvojnásobný sadzobník,
• na spôsob platenia (výhodné je predplatné),
• niekoľko ďalších – menej významných údajov.

Japan Science and Technology Corporation

 

WWW rozhrania a objednávanie primárnych dokumentov

Pre koncového používateľa môže byť výhodnejšie a jednoduchšie (používateľsky prívetivejšie) si v čase zavádzania WWW
rozhraní do interaktívnej komunikácie s informačnými zdrojmi databázových centier dokument objednávať priamo z obrazovky
svojho počítača či terminálovej stanice, teda pokiaľ používateľ má na tento úkon oprávnenie. Grafické používateľské rozhrania
vytvorili na to vhodné podmienky (pozri ilustračný obrázok zo systému DataStar Web).

Objednanie primárneho dokumentu sa potom deje jednoducho ovládaním tlačidiel prezentovaných na ploche obrazovky (ide o
tzv ikonické rozhranie). Používateľ môže reagovať ihneď na situáciu a nie je zaťažovaný syntaktickými záležitosťami
dotazovacieho jazyka. WWW rozhrania sú príkladom používateľsky prívetivého prostredia i v oblasti DDS, realizovanými cez
databázové centrá alebo prostredníctvom tzv. agregátorov (ProQuest, EBSCO a i.).

Nasledujúci obrázok WWW rozhraní na využívanie profesionálneho a komerčného systému Japan Science and Technology
Corporation – Information Center for Science and Technology (
http://jois.jst.go.jp) ukazuje symbiózu informačných služieb databázových centier, ktoré
boli naznačené v predchádzajúcom texte.

Japan Science and Technology Corporation a informačné služby – všetko je pre používateľa na jednom mieste.

 

Služby sú implementované do webovej prezentácie databázového centra:

• vyhľadávanie v systéme (searching JOIS),
• DDS blízko procesu vyhľadávania,
• služby typu “helpdesk“,
• komunikácia k centru cez e-mail,
• prípadné informovanie koncového používateľa systémom noviniek (News).

Cena “DDS“ via databázové centrá

Cena DDS podlieha zmenám predovšetkým ekonomickým. Všeobecne sa dá predpokladať, že cena za DDS sa čiastočne unifikuje,
čo môže byť výhodné u rozsiahlejších materiálov, ale nevýhodné u malého stránkového rozsahu primárneho dokumentu. Môže sa
tiež rozlišovať cena pre predplatiteľa produktov alebo príležitostného používateľa určitých služieb. Do ceny sa často
premieta i druh dokumentu. Cenové relácie podliehajú časovým zmenám a nie je účelné ich tu uvádzať, ale kvôli predstave možno
uviesť rozptyl od niekoľkých dolárov po niekoľko desiatok dolárov (napríklad odborný článok verzus kópia dizertačnej práce).
Sú dokumenty, ktoré môžu stáť i stovky dolárov, ale to väčšinou ide o produkty, ktoré sú uplatniteľné s cieľom získať
konkurenčné výhody v obchodnom svete. V cene sa rozlišuje tiež používateľ “kontinentálny“ a “zámorský“.

Inou (ale zo strany používateľa a knižníc nedocenenou) výhodou služieb typu DDS či EDS cez databázové centrá je, že
koncový používateľ nemusí nadväzovať zmluvné vzťahy s jednotlivými dodávateľmi primárnych dokumentov (zabezpečuje ich za
používateľa databázové centrum).

Profesia “document delivery professional“?

Dialógové služby producentov a databázových centier zlepšujúce prístup k plnotextovým dokumentom redefinujú zo strany
koncového používateľa novú úlohu informačného profesionála (knihovníka) v tejto oblasti (Wettler, 1998, s. 73). Nahráva tomu
skutočnosť, že množstvo systémov zameraných na plné texty v akejkoľvek systémovej podobe, ktoré boli naznačené v
predchádzajúcom texte, pribúda. Dostať primárny dokument je na jednej strane používateľsky jednoduchšie vďaka priateľskému
používateľskému rozhraniu, ale systémov primárnych elektronických informácií pribúda a orientácia medzi nimi nie je
jednoduchá.

Vyvstáva tiež aktuálna otázka tzv. outsourcingu služieb, t. j. prenesenie tejto činnosti na sprostredkovateľa mimo
inštitúcie, alebo túto službu začleniť do štruktúr informačných útvarov korporácií a pod. V prípade prenášania týchto funkcií
mimo budeme čoraz viac komunikovať s expertom, pre ktorého sa ujíma pomenovanie “Document delivery specialist“(rovnako
akronym DDS) V dobe internetu a komunikácie sieťovými prostriedkami sa táto pozícia skutočne redefinuje.

Možno urobiť záver, že DDS v zmysle Document Delivery Specialist musí ovládať metódy vyhľadávania informácií, byť
flexibilný v ovládaní vyhľadávacích systémov komerčných i voľne prístupných na internete, v podstate mať veľmi mnoho zo
schopností online špecialistu – rešeršéra (online retrieval specialist, online searcher).

Je vhodné kombinovať služby DDS v rôznych formách. Pri hodnotení sa zvažuje účel ďalšieho spracovania dokumentu
(napríklad elektronické), cena a používateľská dostupnosť a jednoduchosť rozhraní. Niektoré služby nie sú pre koncového
používateľa typu experta, vedeckého pracovníka, študenta bežne dostupné. Dôvodom sú napríklad práva intelektuálneho
vlastníctva (copyright). Účel-

nosť DDS služieb posúdi najlepšie koncový používateľ služby. DDS služby by sa mali považovať z hľadiska uspokojenia
informačných požiadaviek a potrieb koncového používateľa. DDS sa stávajú pomaly štandardom pre mnohých používateľov.
Používateľ je často odradený od využívania informačného systému, lebo získanie primárnych dokumentov je preňho zložité až
nereálne, v systéme informačných služieb vrátane DDS služieb sa potom zákonite neorientuje. Implementácia služieb typu DDS do
používateľského rozhrania a komunikácia s databázovým rozhraním je dnes stratégia centier v duchu “primárne informácie ku
koncovému (konečnému) používateľovi“.

Záver

Služby databázových centier sú na jednej strane veľmi podobné, ako boli pred 20 – 30 rokmi, ale na druhej strane sa
menia prístupové možnosti, používateľské rozhrania a ponuka komplexnosti služieb. V súčasnosti je vhodné kombinovať nielen
proces vyhľadávania, ale zároveň efektívny prístup k primárnym dokumentom. To všetko centrá umožňujú s úplnou samozrejmosťou
a s prehľadom.

Hľadanie v databázových centrách umožňuje získať informácie takými spôsobmi, ktoré inak nie sú dosť dobre možné na
internete. Využívanie databázových centier ako súčasť využívania služieb tzv. neviditeľného webu je v každom prípade
záležitosťou, ku ktorej nemôže pristúpiť každá knižnica alebo firma. Dôvody nie sú dnes technologické, ale predovšetkým
finančné, a tiež je to otázka profesionálnej skúsenosti a praxe. Je však možné využiť tieto informačné služby cez
informačných sprostredkovateľov, ktorí zmluvu majú uzavretú. Úlohu sprievodcu či iba uvádzača do tohto sveta však môže spĺňať
každá knižnica a jej referenčné funkcie a služby.

Týmto prehľadovým článkom sme chceli ukázať, že možnosti informačnej obsluhy používateľa nie sú viazané iba na voľný
internet, ale že je vhodné a nutné kombinovať voľný a profesionálny internet a jeho služby. Je tu veľký priestor pre
informačného profesionála a knihovníka.

---

Zoznam bibliografických odkazov:

BUDIL, J. a KASTL, J. Automatizované informační systémy VTI – III. Praha : VŠE, 1989. 180 s.

EVERETT, D. Full-text online databases and document delivery in an academic library: too little, too little. Online,
březen 1993, roč. 17, č. 2, s. 22-25.



GOLDMANN, N. Online information hunting. New York : McGraw-Hill, 1992. xi, 227 s. ISBN 0-8306-3945-4.

HARRELD, JB. Building smarter, faster organizations. In: Blueprint to the digital economy : creating wealth in the
era of e-business. New York : McGraw Hill, 1998, s. 60-76.

Inform. Process. Mgmt, 1988, roč. 24, č. 4, s. 459-468.

KESSELMAN, M. and WATSTEIN, SB. End-user searching : Services and providers. Chicago : American Library Association,
1988. ix, 230 s. ISBN 0-8389-0488-2.

KOWALSKI, G. Information retrieval systems. Boston : Kluwer Academic Publ., 1997. xiii, 282 s. ISBN
0-7923-9926-9.

MÜCK, GH. and SPANNBAUER, G. Benutzeroptimale Schnittstellenkonzepte für Faktenrecherchen in einer
Werkstoffdatnebank. Nachrichten Dokumentation, 1989, roč. 40, č. 1, s. 33-37.

O’LEARY, M. New roles for information searchers. Online, květen 1993, roč. 17, č. 3, s. 10-11.

PAPÍK, R., MICHALÍK, P., MICHALÍK, P. a NOVÁČEK, L.: Internet – ekonomické, marketingové a finanční aplikace :
Strategie vyhledávání a prezentace. Praha : EKOPRESS, 1998. 220 s. ISBN 80-86119-03-3.

PAPÍK, R. Trendy v rozvoji informačních služeb. In: Automatizace knihovnických procesů. Sborník ze 7. ročníku
semináře pořádaného ve dnech 9.-10.6. 1999 v Ústí nad Labem. Ústí nad Labem : EKAS 1999, s. 23-26.

PAPÍK, R. Dialogové vyhledávání a služby v kontextu “člověk-počítač“ : disertační práce. Praha : Univerzita Karlova,
2000. 117 s.,přílohová část 400 s., strojopis.

PAPÍK, R. Vyhledávání informací I. Umění či věda? In: Národní knihovna, 2001, roč.12, č.1, s. 18-25.

PAPÍK, R. Vyhledávání informací II. Uživatelské rozhraní a vlivy oboru “human-computer interaction“. In: Národní
knihovna, 2001, roč.12, č.2, s. 81-90.

PAPÍK, Richard. Databázová centra a informace pro podniky v éře digitální ekonomiky. Konjunktura CZ [online], 2001,
č. 9 [cit. 2002-02-12]. Dostupný z:<
http://www.konjunktura.cz/index.php3/?w=art&id=36&rub=45&s=d3b5e04d6a25afc04faa761480ef078f>

PAPÍK, Richard. Dialogové informační systémy a rešeršní služby. In: Papík, R., Stöcklová A., Souček, M. [ed.].
Informační studia a knihovnictví v elektronických textech I., Interaktivní modulární výukový systém na podporu informačního
a knihovnického vzdělávání. Praha : ÚISK FF UK, 2001. 57 s. CD-ROM

PAPÍK, Richard. E-B2B z pohledu informační a znalostní profese. In: Marketing & komunikace, 2001, roč. 12, č. 3,
s. 9-11.

PAPÍK, Richard. Externí informační zdroje pro řízení a podnikání. Praha : Czech Management Institute, 2001. 29
s.

PAPÍK, Richard. Internet či profesionální informační zdroje? In: Andragogika, 2001, roč. 5, č. 3, s. 12-14.

PAPÍK, Richard. Společnost orientovaná na znalosti a digitální ekonomiku. In: Ikaros [online], 2001, č. 1 [cit.
2002-02-12]. Dostupný z: <
http://ikaros.ff.cuni.cz/2001/c01/e-.htm>

PAPÍK, Richard. Vize moderní knihovny a informační profese ve 21. století. In: Národní technická knihovna : stavba
nové knihovny v areálu vysokých škol technických v Praze 6 – Dejvicích. Praha : Státní technická knihovna, 2001, s.
25-26.

POYNDER, R. Online host to Sci-Tech portals. In: Online & CD-ROM Review, 1999, roč. 23, č. 3, s. 143-146.

RUGGE, S. and GLOSSBRENNER, A. The information broker’s handbook. New York : McGraw-Hill, 1995. xxiii, 453 s. ISBN
0-07-911877-1.

SARACEVIC, T., KANTOR, P., CHAMIS, A.Y. and TRIVISON, D.: A study of information seeking and retrieving. Background
and methodology. In: Readings in information retrieval, San Francisco, Morgan Kaufman Publ. 1997, s.175-190.

TAPSCOTT, D., LOWY, A. and TICOLL, D. Blueprint to the digital economy : creating wealth in the era of e-business.
New York : McGraw Hill, 1998. xxi, 410 s. ISBN 0-07-063349-5.

TKAČÍKOVÁ, D.: Informační zdroje Internetu a jak je efektivně využívat. Praha, Výpočetní centrum ĆVUT 1997. 76
s.

WARNER, A.S. Information consulting – setting on the business. In: Online, 1988, roč. 12, č. 1, s. 20-24.

WARR, WA. and JACKSON, ARH. End-user searching of CAS ONLINE : results of cooperative experiment between Imperial
Chemical Industries and Chemical Abstracts Service. In: J. chem. Inform. Comput. Sci., 1988, roč. 28, č. 2, s.
68-72.

WETTLER, MA. Special delivery. Evaluating document delivery services. In: Database, 1998, roč. 21, č. 5, s.
73-74.

VLASÁK, R. Světový informační průmysl. Praha : Karolinum, 1999. 341 s. ISBN 80-7184-840-9.

WRIGHT, P. and LICKORISH, A. Proof-reading texts on screen and paper. In: Behaviour and Information Technology, 1983,
roč. 2, č. 3, s. 227-235.