Renesancia “učenej dišputy” na knihovníckej pôde

Zhrnutie diskusie uskutočnenej 25. júna 2003 v Mestskej knižnici v Prahe

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že
učená dišputa má svoje pravé miesto iba pod ochrannými krídlami stredovekej univerzity. Začiatok tohtoročného leta v
Mestskej knižnici v Prahe však presvedčivo dokázal, že učene sa dá dišputovať i v dobe stredoveku značne vzdialenej. J.
Cejpek sa ostatne ako jeden z účastníkov tejto novodobej dišputy vyslovil za návrat diskusného spôsobu vedenia výučby na
vysokých školách.

Panelová diskusia, ktorej sa pod vedením Ing. Martina Svobodu zúčastnili popri už spomínanom prof. PhDr. Jiřím
Cejpekovi, CSc., prof. Andrews Lass, PhDr. Richard Papík, PhD., PhDr. Pavla Kánská, Mgr. Zlata Houšková a Mgr. Jaroslava
Štěrbová, bola zameraná na tri hlavné témy.

Prvou diskusnou témou sa stala otázka kvalít, ktorými by sa mal vyznačovať knihovník s magisterským titulom. V tomto
bode sa diskutujúci v zásade zhodli v tom, že knihovník by mal byť schopný sa stále vzdelávať, mal by mať dostatočné
povedomie o širších súvislostiach svojho povolania, mal by sa vyznačovať dobrými komunikačnými schopnosťami, mal by byť
schopný kritického a analytického myslenia a mal by vedieť vystupovať profesionálne. Týmito vlastnosťami by sa, pochopiteľne,
mali vyznačovať i absolventi ostatných vysokoškolských odborov. Bola otvorená i problematika nedostatočnosti prestíže
knihovníckeho povolania v našich podmienkach oproti postaveniu knihovníkov napr. v USA. Identifikovali sa nasledujúce možné
príčiny tohto stavu. Jednak fakt, že v USA sa termín librarian používa len v prípade vysokoškolsky vzdelaných knihovníkov,
jednak skutočnosť, že súčasťou hodnotenia akéhokoľvek odboru prednášaného na americkej univerzite je i hodnotenie jeho
knihovníckoinformačného zabezpečenia. Ďalej sa zdôraznilo, že o rast prestíže sa musia zaslúžiť knihovníci sami. Navrhovaným
riešením je i tzv. registrácia knihovníckeho povolania, ktorá však naráža na prekážky zo strany samotných knihovníkov.

Druhá téma diskusie v sebe zahŕňala rôzne aspekty samotného vysokoškolského knihovníckeho vzdelávania, o. i. sa snažila
vystihnúť, akým spôsobom by mala výučba knihovníkov (a informačných pracovníkov) reagovať na vývoj odboru. Kľúčovými momentmi
tejto časti diskusie sa stali nasledujúce otázky:

• dôležitosť anticipácie budúcich trendov (dnes napríklad konkrétne vytváranie mostov medzi inžinierskymi disciplínami
  a naším odborom),
• rozvíjanie dvojstupňového modelu vzdelávania (nadväzujúce magisterské štúdium by malo poskytovať príležitosť
  bakalárom z rôznych odborov),
• rozlíšenie uplatnenia bakalárov, magistrov a doktorandov (od praxe až po vytváranie intelektuálneho zázemia
  odboru),
• schopnosť spolupráce s komerčnou sférou a následná podpora spätnej väzby s akademickým prostredím (ako ďalší dôležitý
  zdroj spätnej väzby sa vo všeobecnosti spomínalo publikovanie článkov v odborných časopisoch či účasť na vedeckých
  konferenciách).

Tretí diskusný okruh sa týkal rozvoja odboru ako vedeckej disciplíny. Tu sa kládol dôraz o. i. na rozvíjanie
medziodborových vzťahov a na snahu teoreticky podchytiť niektoré otázky pred ich aplikáciou. Rozoberali sa aj otázky, či je v
poriadku robiť vedu pre vedu. Podľa A. Lassa nie je namieste o užitočnosti vedy v tomto smere pochybovať, pretože vzdelanie
má význam samo osebe. M. Svoboda doplnil, že v skúmaní toho, čo sa už z dnešného pohľadu ukazuje ako nepraktické, môže byť
záloha pre budúcnosť.

Táto knihovnícka
učená
dišputa, ktorá sa týkala navzájom blízkych tematík z oblasti knihovníckej profesie a vzdelávania, bola obohatená i o
reakciu diskutujúcich na podnety z publika. Ako jeden z návrhov na prípadné ďalšie stretnutia podobného druhu bola uvedená i
možnosť pozvať predstaviteľov používateľskej sféry, ktorí by mohli prispieť svojím pohľadom z druhej strany. V rámci
uskutočnenej
učenej dišputy konieckoncov niekoľkokrát zaznelo, že knihovníctvo je nutné vnímať predovšetkým ako službu.

Dôležité odkazy na záver:

• prepis učenej dišputy v PDF i jej zvukový záznam v MP3 je dostupný na URL adrese:
  http://www.stk.cz/ucene_hadani.html;
• podrobný článok o celej akcii vyšiel v júlovom čísle ečasopisu Ikaros:
  
  SCHWARZ, Josef. Učené hádaní naznačilo základní problémy profese a oborového vzdělávání.
  In Ikaros [online]. 2003, č. 07 [cit. 20030701]. Dostupný na internete:
  www.ikaros.cz/Clanek.asp?ID=200307001. ISSN 12125075